7Ssk/83/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: R. O., D.. XX.XX.XXXX, N. D. H. XX, XXX XX G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.04.2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sa/19/2021-56 zo dňa 09.03.2023, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Správny súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Preskúmavaným rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej bolo v celom rozsahu zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nesúhlasí, nakoľko správny orgán prvého stupňa vychádzal z nesprávnej sumy starobného dôchodku k 31.12.2020.

O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná preskúmavaným rozhodnutím. 4. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia skonštatovala, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny, preto jeho rozhodnutie zo dňa 03.12.2020 potvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla. Žalobkyni bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.06.2016 podľa § 65, § 274 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznaný starobný dôchodok v sume 415,20 eur mesačne od 10.02.2016. K 31.12.2020 sa žalobkyni vyplácal starobný dôchodok v sume 478,20 eur mesačne. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 03.12.2020 starobný dôchodok od 01.01.2021 podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšený o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, čo je o 12,50 eur mesačne (t. j. percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov), pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia o 9,40 eur mesačne. Žalobkyni teda bol starobný dôchodok zvýšený od 01.01.2021 na sumu 490,70 eur

prvostupňové rozhodnutie zo dňa 03.12.2020 za vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení, ako aj v súlade s § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

V súlade s nimi sa starobný dôchodok v roku 2021 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2020, to znamená najmenej o 9,40 eur mesačne. Starobný dôchodok žalobkyne tak bol zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 12,50 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 9,40 eur mesačne. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v priebehu predmetného súdneho konania nenamietala žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa postupu správneho orgánu pri zvyšovaní jej starobného dôchodku od 01.01.2021 a stále len deklarovala svoje presvedčenie o nesprávnom výpočte základnej výšky jej starobného dôchodku, ktoré nie sú predmetom tohto konania, súdu neostávalo iné len jej žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.

8. Správny súd tiež uviedol, že po detailnom oboznámení sa s predmetnom konania, je namieste poukázať i na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 3Sa/2/2020 zo dňa 21.02.2023, ktoré bolo vydané na základe správnej žaloby žalobkyne, a ktoré sa týka preskúmania rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bola medziiným zamietnutá žiadosť žalobkyne o prepočítanie sumy jej starobného dôchodku. S uvedeným rozhodnutím tunajšieho súdu sa súd stotožňuje a poukazuje naň.

konanie. Zároveň žiadala o priznanie plnej náhrady trov konania. 10. Kasačná sťažnosť bola značne obsiahla a na viacerých miestach obsahovala citácie administratívneho a súdneho spisu (odvolanie, správnu žalobu atď.). Podľa sťažovateľky sudkyňa na pojednávaní dňa 09.03.2023 vôbec neoboznámila prítomného zástupcu žalovanej so súdnym spisom a vôbec necitovala prílohy k správnej žalobe, z ktorých má byť zrejmé evidentné porušenie ustanovení zákona o sociálnom poistení a rovnako necitovala ani jej písomné podanie - repliku zo dňa 22.10.2021 k vyjadreniu žalovanej zo dňa 03.08.2021. Sťažovateľka repliku zo dňa 03.08.2021 považuje za podanie podstatné pre rozhodovanie správneho súdu v predmetnej veci a vníma ho ako doplnenie správnej žaloby. Správny súd

12. Sťažovateľka namietala, že správny súd nepreskúmal zákonnosť preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia, čo je zrejmé z odôvodnenia rozsudku. Sťažovateľka v časti kasačnej sťažnosti vzniesla námietky voči opisu administratívneho konania zo strany správneho súdu, namietala, že správny súd neuviedol skutočnosti, ktoré boli podľa nej podstatné.

13. Sťažovateľka namietala, že správny súd nesprávne opísal jej správnu žalobu, nie je z neho zrejmý kontext jej výpočtov starobného dôchodku k 10.02.2016. Sťažovateľka po citácii prevažnej časti obsahu správnej žaloby skonštatovala, že je z nej zrejmá zákonná opodstatnenosť jej výpočtu priznanej sumy starobného dôchodku podľa § 274 zákona o sociálnom poistení k 10.02.2016.

15. Sťažovateľka uviedla dôvody, pre ktoré považuje sumu starobného dôchodku od 10.02.2016 za neprávnu (vlastný výklad zákona o sociálnom poistení v súvislosti s aplikáciou § 274 cit. zákona a vlastný prepočet starobného dôchodku). Zdôraznila, že rozsudok sp. zn. 3Sa/2/2020 zo dňa 21.02.2023 nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2023, teda nebol v čase rozhodovania správneho súdu v tu prejednávanej veci ešte právoplatný.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku a preto kasačnú sťažnosť zamietol z nasledovných dôvodov:

19. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

21. Podľa § 209 ods. 4 cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe

Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľky uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k zhodnému záveru ako správny súd. Kasačný súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku a nejavia sa ako arbitrárne.

25. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení poukázal na skutočnosť, že starobný dôchodok sťažovateľky bol zvýšený o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, čo je 12,50 eur mesačne. S poukazom na ust. § 82 a § 293 dx zákona o sociálnom poistení prvostupňový správny orgán skonštatoval, že starobný dôchodok žalobkyne je zvýšený o 12,50 eur mesačne, lebo táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 9,40 eur mesačne.

27. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že na včas podanú správnu žalobu reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 03.08.2021 a sťažovateľka voči nemu podala repliku zo dňa 22.10.2021, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 29.10.2021 a v tento deň sa stala súčasťou elektronického spisu sp. zn. 4Sa/19/2021, fyzicky však bola založená do súdneho spisu sp. zn. 3Sa/2/2020. Z úradného záznamu zo dňa 19.04.2023 (č. l. 76 súdneho spisu)

Z repliky zo dňa 22.10.2021 vyplýva, že sťažovateľka opätovne poukázala na svoj právny názor uvedený v správnej žalobe, že rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku od 10.02.2016 je nesprávne. Podľa sťažovateľky znenie prechodného ustanovenia § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je jasným odkazom, že definície v ust. § 21 a § 22 zákona č. 100/1988 Zb. sú meritórne aj v ust. § 274 ods. 1. Podľa sťažovateľky má byť jej suma starobného dôchodku podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 10.02.2016 vo výške 486,50 eur mesačne, na ktorej trvá, pričom uviedla vlastný výpočet.

29. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že z administratívneho spisu tiež zistil, že rozhodnutím zo dňa 30.06.2016 bol sťažovateľke od 10.02.2016 priznaný starobný dôchodok, voči ktorému sťažovateľka nepodala odvolanie, preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

eur mesačne. Rozhodnutím zo dňa 16.04.2020 bola zamietnutá jej žiadosť o prepočítanie sumy starobného dôchodku zo dňa 06.02.2020. Voči rozhodnutiam zo dňa 28.11.2019, 01.04.2020 a 16.04.2020 sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom žalovaná rozhodla rozhodnutím zo dňa 31.08.2020 tak, že odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutia potvrdila.

O kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti rozsudku správneho súdu vo veci sp. zn. 3Sa/2/2020 rozhodol kasačný súd rozsudkom sp. 7Ssk/88/2023 zo dňa 26.06.2024 tak, že ju zamietol. 30. Sťažovateľka vo svojej rozsiahlej, argumentačne sa opakujúcej a pomerne nesúrodej kasačnej sťažnosti zadefinovala v zásade dva okruhy sťažnostných námietok, ktoré majú vplyv na podstatu veci. Namietala právne posúdenie žalovanej a správneho súdu vo vzťahu k výške jej starobného dôchodku od 01.01.2021; nesprávnosť videla v nezákonnom určení jej starobného dôchodku od 10.02.2016, čo viedlo k nesprávnemu určeniu výšky zvýšení jej starobného dôchodku a jeho celkovej výšky v nasledujúcich rokoch, ako aj v nezohľadnení jej žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku zo dňa 06.02.2020. Ďalej sťažovateľka namietala nesprávny procesný postup správneho súdu (nevysporiadanie sa správneho súdu s jej replikou zo dňa 22.10.2021, priebeh pojednávania, nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu).

. .8. . . .Podstatná námietka žalobkyne sa týkala výkladu § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa ods. 1 cit. paragrafu sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. Podľa ods. 2 suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 100/ 1988 Zb.

názoru. 9. Pracovné kategórie boli vymedzené v § 14 zákona č. 100/1988 Zb., resp. predtým v § 12 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení účinného do 30. septembra 1988. Tieto kategórie mali byť zrušené zákonom č. 235/1992 Zb. s účinnosťou od 1. júna 1992.

spojené so zaradením určitého zamestnania do I. alebo II. kategórie pred 1. júnom 1992, naďalej zohľadňovali aj po tomto dátume, hoci v samotnom zákone už takéto zhodnocovanie nebolo upravené. V dôsledku neskorších noviel (naposledy zákonom č. 359/1999 Z. z.) sa dátum zrušenia pracovných kategórií posunul až na 31. december 1999 a zodpovedajúco tomu sa dátum, do ktorého sa mali nároky priznávať, v § 175 takisto posunul o sedem rokov, teda do 31. decembra 2023. V tejto podobe bolo toto ustanovenie prevzaté do § 263 ods. 1 zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý však nikdy nenadobudol účinnosť, a odtiaľ do § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

Podľa § 22 ods. 1 cit. zák. sa totiž základná výmera určovala percentom priemerného mesačného zárobku, pričom táto základná výmera klesala v závislosti od menšieho počtu rokov v zamestnaniach I. a II. kategórie.

11. Už z formulácie ustanovenia § 22 zákona č. 100/1988 Zb. je podľa kasačného súdu zrejmé, že nárokom, ktorý vznikal, bol nárok na konkrétnu výmeru starobného dôchodku vypočítanú percentom z priemerného mesačného zárobku. Pod pojmom „výmera“ treba už podľa všeobecného jazykového významu rozumieť „vymeranie, určenie, stanovenie rozsahu, veľkosti, obsahu“. Takéto chápanie pojmu „výmera“ vyplýva aj z § 24 a 25 zákona č. 100/ 1988 Zb., ktoré pod pojmom „najvyššia a najnižšia výmera starobného dôchodku“ rozumejú konkrétne sumy starobného dôchodku. Jednotlivé percentuálne sadzby uvedené v § 22 ods. 1, 2 a 4 cit. zák. tak tvorili len jednu z veličín pre výpočet samotného nároku, ktorý sa vypočítaval z priemerného mesačného zárobku vymedzeného v § 12 zákona č. 100/1988 Zb., teda vrátane

12. Zákon č. 461/2003 Z. z. totiž podstatne zmenil pravidlá výpočtu starobného dôchodku (porov. § 66) a do týchto pravidiel nie je možné mechanicky prenášať jednotlivé veličiny, z ktorých sa starobný dôchodok vypočítaval podľa zákona č. 100/1988 Zb.

13. Vo vzťahu k žalobkyni treba predovšetkým zdôrazniť, že do 31. decembra 1999 neodpracovala žiadnu dobu v zamestnaní I. pracovnej kategórie, ale je žena a vychovala dve deti. Podľa § 21 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. tak mohla nárok na starobný dôchodok získať dosiahnutím veku 55 rokov, pretože ustanovenie § 21 ods. 1 pre ňu nie je výhodnejšie. Už z tohto dôvodu žalobkyňa zo zaradenia do II. pracovnej kategórie vo vzťahu k možnému skoršiemu vzniku nároku na starobný dôchodok nezískala nič, v dôsledku čoho sa jej podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nemohlo v tomto smere ani nič priznať.

14. Právny názor žalobkyne v podstate svojvoľne kombinuje metódy určovania sumy (výmery) starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. a zákona č. 461/2003 Z. z. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. však nemožno vyvodiť, prečo by sa malo pri určení výšky starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok od 1. januára 2004, postupovať podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb., ale bez toho, aby sa prihliadalo na vymedzenie pojmu priemerného mesačného zárobku v § 12 citovaného zákona (keďže tento zárobok v zákona č. 461/2003 Z. z. vôbec nie je upravený). Takýto výklad by viedol k tomu, že tým, ktorým by sa priznal starobný dôchodok po 1. januári 2004, by sa priznával v takej výške, na akú by im podľa zákona č. 100/1988 Zb. nikdy nemohol vzniknúť nárok (čo dokladá žalobkyňou vypočítaná výška jej starobného dôchodku). To však odporuje účelu § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý sleduje zachovanie existujúcich nárokov, nie ich niekoľkonásobné zvýšenie alebo rozšírenie. Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa tak

15. Na záver kasačný súd dodáva, že za správny považuje aj postup žalovanej pri zvýšení starobného dôchodku žalobkyne rozhodnutiami z 28. novembra 2019 a 1. apríla 2020. V súlade s § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. bol žalobkyni k 1. januáru 2020 zvýšený vyplácaný dôchodok o 2,9 % medziročného rastu spotrebiteľných cien za domácnosti dôchodcov, t. j. o 13,40 €, keďže ide o vyššiu sumu ako bola pevná suma zvýšenia dôchodku (9 €).

Osobný mzdový bod žalobkyne tak bol 0,8448 a aktuálna dôchodková hodnota platná k 1. januáru 2020 bola 13,6361 €. 16. Kasačný súd sa nestotožňuje ani s námietkami žalobkyne, že rozhodnutie žalovanej nesprávne zamietlo „žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku“, hoci ona žiadala o jeho prepočítanie.

od 01.01.2020. Právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia je práve nevyhnutnou podmienkou preskúmania rozhodnutia správnym súdom. Táto podmienka vyplýva z § 7 písm. a) SSP a contrario. Kasačný súd dodáva, že Správny súdny poriadok nepriznáva správnej žalobe v sociálnych veciach ani odkladný účinok (§199 ods. 3 v spojení s § 184 SSP). V konaní sp. zn. 3Sa/2/2020 a v následnom kasačnom konaní sp. zn. 7Ssk/88/2023 sťažovateľka nebola úspešná, preto rozhodnutia, ktoré v danom správnom súdnom konaní napadla, zostali právoplatné.

35. K námietke sťažovateľky, týkajúcej sa porušenia práva na spravodlivý proces, kasačný súd poukazuje na to, že doterajší pojem „právo na spravodlivý proces“ nahradil doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“, keďže obsahové znaky pojmu „právo na spravodlivý proces“ vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a v zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti; nestačí jedna izolovaná vada na uplatnenie kasačnej sťažnosti a naopak, ak konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje, bude kasačná sťažnosť v zmysle § 439 ods. 1 prípustná vždy. Na procesné vady nenamietané sťažovateľom, ktoré nemali za následok porušenie práva na spravodlivý proces, nebude potrebné prihliadať (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie.

Kasačný súd konštatuje, že v súlade s § 112 SSP po začatí pojednávania predseda senátu alebo poverený člen senátu podá správu o priebehu administratívneho konania, pričom Správny súdny poriadok neurčuje rozsah, v akom má konajúci sudca túto správu podať. Spravidla nie je potrebné, aby poverený člen senátu doslovne citoval všetky súčasti administratívneho spisu, keďže je v záujme účastníkov konania, aby sa s jeho obsahom sami oboznámili. Správny súd citovné zákonné ustanovenie neporušil.

Námietky uvedené v replike boli v zásade zopakovaním námietok uvedených už v žalobe, ktoré sa týkali podľa sťažovateľky nesprávneho určenia pôvodnej sumy starobného dôchodku od 10.02.2016 a nesprávneho zamietnutia žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku zo dňa 06.02.2020. S touto argumentáciou sa správny súd vysporiadal v súlade s § 140 SSP poukazom na rozsudok sp. zn. 3Sa/2/2020. Preto je nedôvodná jej sťažnostná námietka, že sa správny súd nevysporiadal s jej kľúčovým argumentom, t. j. že jej bola určená nesprávna suma starobného dôchodku. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani 5 8Sžf/140/2013 c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 Aač. 303 B).

To sa v prejednávanej veci stalo, pretože správny súd neponechal otvorenú žiadnu zásadnú právnu otázku. Že sa správny súd nestotožnil s jej právnym názorom a že sa neriadil jeho výkladom všeobecných právnych predpisov, neznamená, že bolo porušené právo na spravodlivý proces. 38. Čo sa týka námietky, že správny súd mal v odôvodnení napadnutého rozsudku detailne opísať celý priebeh administratívneho konania, vrátane všetkých vykonaných procesných úkonov a tiež detailne uviesť obsah správnej žaloby, vrátane výpočtu sťažovateľky ohľadne výmery starobného dôchodku, kasačný súd konštatuje, že v súlade s ust. § 139 ods. 2 SSP je postačujúce, ak správny súd len stručne uvedie priebeh administratívneho konania, napadnutého rozhodnutia, podstatných argumentov účastníkov konania, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. Nie je dôvodná ani námietka, že správny súd nesprávne v odôvodnení konštatoval, že predmetom prieskumu je prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovanej vo veci zvýšenia starobného dôchodku od 01.01.2021, keďže toto rozhodnutie ako predmet prieskumu v žalobe označila samotná sťažovateľka.

Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP zamietol. 40. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľka ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 31. júla 2024