7Ssk/83/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201555.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-4Sa/78/2021
- IČS
- 1021201555
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobkyne: L.. Y. L., nar. X. T. XXXX, W. XX, Q. - U., zastúpenej: JUDr. Jaroslav Kuchár, LL.M., advokát, Budatínska 65, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 25. júna 2021, č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2021/7293/Dan, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-4Sa/78/2021-131 z 29. júla 2025 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta. II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania.
Odôvodnenie
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z?administratívnych spisov vyplýva, že žalobkyňa ešte 15. augusta 2018 požiadala o peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa § 22 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. K žiadosti priložila vyhlásenie, že nevlastní majetok, ktorého hodnota prevyšuje 39.883 €. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave jej rozhodnutím zo 6. decembra 2018 priznal žiadaný peňažný príspevok od 1. augusta 2018. Od priznania až do roku 2020 jej tento príspevok aj vyplácal, pretože žalobkyňa mala stále uzavretú zmluvu o osobnej asistencii s inou osobu. 2.
V októbri 2020 žalobkyňa požiadala o zvýšenie príspevku a znova predložila vyhlásenie, že nevlastní majetok, ktorého hodnota prevyšuje 39.833 €. Úrad práce však rozhodnutím z 26. apríla 2021 zamietol túto žiadosť. Zistil totiž, že žalobkyňa je vlastníčkou nebytového priestoru v k. ú. U. (na ulici, kde má hlásený trvalý pobyt). Okrem toho je od 16. novembra 2018 právoplatne rozvedená, no s bývalým manželom sú naďalej bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v k. ú. F., skolaudovaného v roku 2011. Úrad práce považoval za všeobecne známe, že hodnota podielu žalobkyne na tomto rodinnom dome prevyšuje sumu 39.833 €. Ustanovenie § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. potom ukladá úradu neposkytnúť peňažný príspevok, ak hodnota majetku fyzickej osoby prevyšuje túto sumu. Žalovaný svojím rozhodnutím z 25. júna 2021 potvrdil toto rozhodnutie úradu práce a správna žaloba žalobkyne bola v konečnom dôsledku zamietnutá rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 47/2025 z 15. augusta 2025. 3.
Medzičasom úrad práce rozhodnutím z 9. apríla 2021 odňal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie spätne od jeho priznania, teda od 1. augusta 2018, a zároveň od 1. februára 2021 zastavil jeho výplatu. Na odôvodnenie uviedol, že pri zisťovaní majetku podľa § 18 ods. 19 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. neprihliadol na nehnuteľnosť v k. ú. U., pretože v nej má žalobkyňa trvalý pobyt. Zotrval však na názore, že hodnota podielu žalobkyne na nehnuteľnosti v k. ú. F. bola už v roku 2018 viac než 40.000 €. Preto podľa cit. § 41 ods. 12 tohto zákona nemala nárok na príspevok na asistenciu, takže sa jej poskytol neprávom. Žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 25. júna 2021 potvrdil toto rozhodnutie. Zohľadnil, že
podľa znaleckého posudku č. 16/2021 (vypracovaného na účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva) bola k 2. októbru 2020 všeobecná hodnota nehnuteľnosti v k. ú. F. 119.000 €, čo ale nemusela byť trhová hodnota, a podiel žalobkyne tak mal hodnotu 59.500 €.
Podľa žalovaného nie je možné túto hodnotu znížiť o záväzky, ktoré viaznu na majetku, a teda ani o hodnotu úveru, na ktorého zabezpečenie na nehnuteľnosti viazne záložné právo. 4. Správny tu napadnutým rozsudkom č. k. BA-4Sa/78/2021-131 zrušil toto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP.
Po zopakovaní priebehu administratívneho konania vyjadril názor, že ustanovenie § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. nedovoľuje odňať príspevok na asistenciu spätne, ale len do budúcna. Odňatie kvôli tomu, že príspevok sa poskytol neprávom, upravuje § 45 ods. 9 a 10 cit. zák., podľa ktorých sa vychádza zo skutkového stavu v čase priznania. Ak podkladom boli nepravdivé údaje, podľa § 46 ods. 1 cit. zák. sa rozhodne o odňatí, zastavení výplaty a vrátení kompenzačného príspevku. Žalovaný síce v preskúmavanom rozhodnutí odkázal na § 41 ods. 12 a § 46 ods. 1 cit. zák., tomu však nekorešponduje jeho odôvodnenie. Pri spätnom odňatí príspevku od roku 2018 nemohol žalovaný ani úrad práce vychádzať zo skutkového stavu v čase ich rozhodovania, najmä zo znaleckého posudku č. 16/2021, ktorý neustaľoval všeobecnú hodnotu nehnuteľností v roku
2018. Podľa správneho súdu zo spisu nie je zrejmé, o aké všeobecne známe informácie žalovaný opieral svoj záver, že aj v r. 2018 hodnota domu v k. ú. F. prevyšovala 39.833 €. Bez riadneho ustálenia tejto hodnoty však nemohol rozhodnúť o odňatí príspevku spätne, od augusta 2018. Správny súd spochybnil, či bola žalobkyňa v konaní o priznanie príspevku riadne poučená v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Tá totiž predložila čestné vyhlásenie sociálnej sestry, ktorá jej v roku 2018 údajne poskytla informáciu, že pri žiadosti o príspevok na osobnú asistenciu nie je podstatná hodnota majetku. Správny súd za sporný považoval aj názor, že pri určení hodnoty majetku nemožno zohľadniť záväzky, ktoré na ňom viaznu, pretože § 18 zákona č. 447/2008 Z. z. vymedzuje len majetok, nie jeho hodnotu.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa správna žaloba zamietne. Nestotožnil sa s názorom správneho súdu, že je rozdiel v ustanoveniach § 41 ods. 12, § 45 ods. 9 písm. b) a § 46 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože všetky hovoria len o odňatí. Žalobkyňa pri podaní žiadosti podpísala vyhlásenie, v ktorom uviedla nepravdivé údaje o svojom majetku, hoci toto tlačivo obsahovalo jasnú informáciu o tom, čo je majetkom. Preskúmavané rozhodnutie tak je podľa žalovaného správne. Ďalej žalovaný zopakoval, že skutkový stav zisťoval z výpisov z listov vlastníctva, ale aj všeobecne dostupných informácií o cenách rodinných domov v k. ú. F. a zohľadnil aj znalecký posudok vyhotovený k 2. októbru 2020, ktorý žalobkyňa predložila. Nesúhlasil ani s názorom správneho súdu o nedostatočnom poučení, pretože žalobkyňa svoje vyhlásenie, že nemá majetok v hodnote prevyšujúcej 39.833 €, vyplnila a podpísala sama a toto tlačivo samo obsahuje vysvetlenie, čo je majetkom. Záverom žalovaný zotrval na názore, že zákon č. 447/2008 Z. z. nedovoľuje zohľadniť pasíva v podobe záložného práva, ale ani situáciu, že fyzická osoba ako vlastník nemôže so svojím majetkom nakladať. Taká možnosť bola doplnená až s účinnosťou od 1. novembra 2021 zákonom č. 374/2021 Z. z. 6. Žalobkyňa navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože rozsudok správneho súdu považuje za správny.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
8. Predmetom prieskumu sú rozhodnutia žalovaného a úradu práce, ktorými rozhodli o odňatí peňažného príspevku na asistenciu, ktorý žalobkyni priznali od 1. augusta 2018, pretože jej bol podľa nich priznaný neprávom. Tento peňažný príspevok bol podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom k 1. augustu 2018 jedným z peňažných príspevkov
na kompenzáciu. Podľa ustanovenia § 41 ods. 12 tohto zákona, ktoré je zaradené medzi spoločnými ustanoveniami o poskytovaní peňažných príspevkov (porov. nadpis dvanástej hlavy tretej časti cit. zákona), ak hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39.833 €, peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata. Citované ustanovenie tak normuje negatívnu podmienku priznania a trvania nároku na peňažný príspevok a vyplýva z neho predovšetkým to, že osobe, ktorej majetok prevyšuje uvedenú hodnotu, sa peňažný príspevok vôbec nemôže poskytnúť. Podstatná je objektívna okolnosť, či táto osoba má alebo nemá taký majetok, nie to, čo o ňom
vyhlási. Na to potom nadväzuje ustanovenie § 45 ods. 9 písm. b) cit. zák., podľa ktorého sa peňažný príspevok (okrem iného) dodatočne spätne prizná, odníme a zastaví sa jeho výplata, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu priznal neprávom. Pretože slovné spojenie „dodatočne spätne" je umiestnené pred viacerými slovesami, nemožno uprieť logiku ani výkladu správneho súdu, podľa ktorého sa má toto slovné spojenie spojiť tak s „prizná", ako aj nasledujúcim slovesom „odníme".
9. Preto nemožno súhlasiť s kategorickým názorom žalovaného, že zákon č. 447/2008 Z. z. nepoužíva spojenie spätné odňatie; práve naopak, § 45 ods. 9 dovoľuje aj také porozumenie, že „dodatočne spätne" sa príspevok môže tak priznať, ako aj odňať (porov. aj dôvodovú správu k aktuálnemu zneniu tohto ustanovenia, Národná rada Slovenskej republiky, V. volebné obdobie, tlač 282, body 66 a 67). Vo výsledku však táto polemika nie je rozhodujúca.
Podstatné totiž je, že cit. § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. zakazuje priznať peňažný príspevok fyzickej osobe, ktorej majetok má hodnotu prevyšujúcu 39.883 €, a ak sa takej fyzickej osobe predsa len prizná, priznáva sa jej neprávom. Ak príslušný orgán túto skutočnosť dodatočne (teda po priznaní) zistí, ustanovenie § 45 ods. 9 písm. b) cit. zák. mu výslovne ukladá, aby odňal takýto neprávom priznaný peňažný príspevok, teda aby ho odňal v celom rozsahu, v akom sa priznal neprávom.
Ako už bolo uvedené, tieto ustanovenia nerozlišujú, prečo došlo k priznaniu neprávom, teda či sa tak stalo chybou úradu práce či žalovaného, inej osoby, alebo dokonca kvôli nepravdivým údajom samotného žalobcu. Ustanovenie § 46 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. čo do otázky odňatia a zastavenia výplaty vo výsledku nenormuje nič podstatne odlišné - rozdiel spočíva len v následkoch podľa § 46 ods. 2 resp. 3 cit. zák., ktoré pre tento prípad na určitý čas zakazujú priznať tento príspevok.
10. Hoci teda úrad práce aj žalovaný svoje rozhodnutie založili na ustanovení § 46 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., išlo v tomto prípade zároveň o rozhodnutie podľa § 45 ods. 9 písm. b) cit. zák., ktoré všeobecne oprávňuje príslušný orgán rozhodnúť o odňatí peňažného príspevku, ak dodatočne zistil, že ho priznal neprávnom. Potom však treba na tento prípad rovnako použiť aj ustanovenie § 45 ods. 10 cit. zák., podľa ktorého pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Koniec koncov, rovnaký záver by podľa kasačného súdu plynul aj z použitia § 46 ods. 1 cit. zák., ktoré predpokladá uvedenie preukázateľne nepravdivých údajov - už z logiky tohto ustanovenia možno pravdivosť určitého údaja posudzovať len k okamihu, kedy sa poskytol. Ak teda úrad práce v prerokúvanej veci založil svoje rozhodnutie na tom, že žalobkyňa k okamihu svojho vyhlásenia z 15. augusta 2018 v skutočnosti mala majetok, ktorého hodnota prevyšovala sumu 39.833 €, potom aj jeho
skutkové zistenia sa musia vzťahovať k tomuto okamihu. Úrad práce aj žalovaný tak boli povinní zistiť, či majetok žalobkyne k tomuto dátumu skutočne presahoval uvedenú hodnotu; ak sa chceli opierať o ustanovenie § 46 ods. 1 cit. zák., museli okrem toho zistiť, či jeho hodnota v danom čase preukázateľne prevyšovala túto hranicu.
11. Zisťovanie a posudzovanie majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím upravuje § 18 ods. 17 až 20 zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa § 18 ods. 17 sa za majetok považujú okrem iného nehnuteľné veci vo vlastníctve takejto osoby. Majetok sa preukazuje podľa stavu majetku v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu.
Za hodnotu majetku možno považovať len podiel majetku pripadajúci na túto fyzickú osobu. Podľa § 18 ods. 18 fyzická osoba vyhlasuje na osobitnom tlačive uvedenom v prílohe č. 15, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 39.833 €. Podľa § 18 ods. 20 cit. zák., ak sú pochybnosti o ohodnotení majetku, príslušný orgán zabezpečí overenie jeho hodnoty znaleckým posudkom
podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Z uvedených ustanovení tak predovšetkým vyplýva, že majetok sa má posudzovať vždy podľa stavu v čase podania príslušnej žiadosti; ak žalobkyňa v prerokúvanej veci podala svoju žiadosť 15. augusta 2018, potom posudzovanie majetku sa malo vykonať k tomuto dátumu. Ďalej cit. § 18 ods. 20 jasne ustanovuje, že pochybnosti o ohodnotení musí príslušný orgán odstrániť vždy znaleckým posudkom, ktorého náklady sám hradí. Zo systematickej súvislosti všetkých týchto ustanovení potom vyplýva, že tento znalecký posudok musí určiť cenu tohto majetku práve v okamihu, ktorý je rozhodujúci podľa § 18 ods. 17, pretože tento okamih zostáva rozhodujúci na základe § 45 ods. 10 aj pri rozhodovaní o odňatí neprávom priznaného príspevku v zmysle § 45 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.
12. Kasačný súd sa tak vo výsledku stotožňuje s názorom správneho súdu, že skutkové zistenia ohľadom hodnoty majetku žalobkyne k 15. augustu 2018, z ktorého vychádzali úrad práce aj žalovaný, neboli dostačujúce pre riadne posúdenie veci.
Obaja totiž vychádzali zo znaleckého posudku, ktorý v rozpore s § 18 ods. 20 cit. zák. nebol zabezpečený nimi, ale bol určený na iný účel (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov), a hodnotu nehnuteľnosti určoval k 2. októbru 2020 (teda dva roky po 15. auguste 2018).
Oba orgány tiež bližšie neozrejmili, čo mysleli „všeobecne dostupnými informáciami" o cene nehnuteľností v k. ú. F.. Pokiaľ tým chceli vyjadril, že ide o všeobecne známu skutočnosť v zmysle § 34 ods. 6 Správneho poriadku, podľa kasačného súdu môže byť hodnota určitej stavby všeobecne známou skutočnosťou zásadne len vtedy, ak ide o všeobecne známu stavbu (typu známy hrad alebo zámok, všeobecne známe sídlo orgánu, prípadne všeobecne známa dominanta ako trebárs most, apod.), a aj to len v rádových sumách. Vzhľadom na to je v podstate vylúčené, aby bola všeobecne známou všeobecná hodnota rodinného domu len preto, že sa nachádza v určitej lokalite, lebo závisí od jeho konkrétneho stavebného stavu (pozemok, u ktorých by bolo možné uvažovať o všeobecnej známosti rádových cenových relácií podľa lokality, totiž nebol v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne).
Ak úrad práce alebo žalovaný ako „všeobecne dostupné informácie" zadovážili určité skutkové zistenia (napr. porovnanie cien porovnateľných domov), potom o nich v administratívnom spise chýba akákoľvek zmienka; okrem toho je otázna aj odborná spôsobilosť orgánov práce, sociálnych vecí a rodiny posúdiť vplyv takto zistených skutočností na cenu určitej nehnuteľnosti.
13. Ak teda úrad práce aj žalovaný v rozpore s § 18 ods. 20 zákona č. 447/2008 Z. z. nezabezpečili znalecký posudok na zistenie hodnoty nehnuteľností žalobkyne k 15. augustu 2018, ale nahradili ho bližšie neurčenými „všeobecne dostupnými informáciami", je v tejto časti ich rozhodnutie aj nepreskúmateľné. Konzekventne potom preskúmavané rozhodnutie podrobnejšie neodôvodňuje, na základe čoho dospelo k záveru, že k tomuto dátumu boli údaje uvedené žalobkyňou preukázateľne nepravdivé, ako si to vyžaduje ustanovenie § 46 ods. 1 cit. zák. K otázke, či možno pri výpočte hodnoty nehnuteľnosti vziať do úvahy okolnosť, že na nej viazne záložné právo, sa už kasačný súd vyjadril v rozsudkoch sp. zn. 7 Ssk 47/2025 a 6 Ssk 57/2025. V nich sa stotožnil s názorom žalovaného, že ustanovenia § 18 ods. 17 až 20 zákona č. 447/2008 Z. z. nedovoľujú zohľadniť pasívna spojené s príslušným majetkom, ani okolnosť, či majetok je pre fyzickú osobu dostupný (teda či ho dokáže užívať).
Tento názor je v zhode aj s ustanovením § 18 ods. 20 cit. zák., ktoré pri ohodnocovaní odkazuje na zákon č. 382/2004 Z. z. Znalec tak postupuje podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, teda aj podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (podľa ktorej sa postupuje, ak treba stanoviť hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu, porov. § 1 ods. 2 tejto vyhlášky). Príloha č. 3 tejto vyhlášky, ktorá určuje postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, nepredpokladá znižovanie hodnoty o pasíva v podobe záložného práva, len o závady v podobe vecného bremena.
Opačný názor správneho súdu v tomto smere tak nie je správny, čo však neovplyvňuje správnosť jeho výroku o zrušení preskúmavaného rozhodnutia z iných dôvodov.
IV. Záver
14. Kasačná sťažnosť žalovanej tak nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 15. Pretože žalobkyňa bola v kasačnom konaní plne úspešná, podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP jej kasačný súd priznal aj náhradu trov kasačného konania proti neúspešnému žalovanému.
16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 17. decembra 2025