7Ssk/84/2022

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 11S/76/2021-78 zo dňa 21.12.2021 Krajský súd v Trenčíne ako správny súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 23579/2021/42 zo dňa 1.6.2021 (ďalej preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie sp.zn.

eur. Konštatovala, že žalobkyňa dokladovala v mesiaci november 2020 osobnému úradu sudcu svoju dočasnú práceneschopnosť a písomnou žiadosťou požiadala osobný úrad o priznanie príplatku k náhrade príjmu a nemocenskému. Osobný úrad sudcu rozhodnutím sp.zn. Spr/1115/ 2020 zo dňa 30.11.2020 rozhodol a priznal príplatok k náhrade príjmu a nemocenskému prvý krát v mesiaci november 2020. Zákonom č. 423/2020 Z.z. došlo k zmene § 93 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich tak, že príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému patrí sudcovi počas pracovnej neschopnosti, avšak najdlhšie po dobu 60 dní. Sudkyňa trvanie dočasnej práceneschopnosti aj v mesiaci marec 2021 dokladovala osobnému úradu a v tejto súvislosti požiadala o doplatok k príplatku počas trvania jej práceneschopnosti za tento mesiac. Sudkyňa má podľa novej právnej úpravy nárok na príplatok len po dobu 60 dní, nie tak, ako tomu síce bolo podľa platnej právnej úpravy času, kedy osobný úrad tento príplatok priznával a týmto posledným dňom je deň 1.3.2021 a následné dni sú nad zákonom stanovených 60 dní.

Podmienky je potrebné preskúmať kumulatívne a to, či je sudca uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie a či vznikol sudcovi nárok na nemocenské/náhradu príjmu. Náhrada príjmu je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Nemocenské je dávka, ktorá je poskytovaná poistencovi vtedy, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Vzhľadom na skutočnosť, že príplatok k náhrade príjmu/nemocenskému je viazaný nielen na dočasnú pracovnú neschopnosť, ale kumulatívne aj na náhradu príjmu/ nemocenské, nie je možné prisvedčiť právnemu názoru žalobkyne, že len samotné uznanie sudcu za dočasne pracovne neschopného zakladá nárok na predmetné príplatky, a to z dôvodu, že dočasná práceneschopnosť môže trvať aj v prípade, ak náhrada príjmu/nemocenské nie

Tieto príplatky upravené v ôsmej hlave zákona o sudcoch a prísediacich, označenej ako sociálne zabezpečenie sudcov, nie je možné považovať za sociálne práva. Ide o ekonomické benefity vyplácané sudcom priamo zo štátneho rozpočtu. Sudcovia nie sú vyňatí zo systému všeobecného sociálneho zabezpečenia, t. j. pri dočasnej pracovnej neschopnosti im aj naďalej zostáva zachovaný štandard sociálneho zabezpečenia rovnako ako aj inému povinne poistenému zamestnancovi. Nárok, ktorý žalobkyňa podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2020 nadobudla, zostal

4. Správny súd v napadnutom rozsudku riešil právnu otázku, či v prípade žalobkyne malo byť ustanovenie § 93 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. účinného od 1.1.2021 aplikované aj na prípad žalobkyne, alebo jej prípad mal byť posúdený podľa predpisov platných do 31.12.2020 a príplatok jej mal byť vyplácaný nad dobu 60 dní. Mal za to, že právny názor žalovaného je správny.

budúcnosti. Neuvedenie prechodného ustanovenia má rovnaký dopad na právne vzťahy ako uvedenie právnej úpravy, ktoré uvádzala, že zákon sa vzťahuje na obsah právnych vzťahov vzniknutých pred jeho účinnosťou (nie však na vznik), nakoľko uvedené plynie z toho, že prechodné ustanovenie v tomto prípade neboli uvedené. Naopak, možno povedať, že ak by zákonodarca chcel zachovať práva žalobkyne na príplatok po účinnosti zákona, tak by uvedenú skutočnosť v zákone v jeho prechodných ustanoveniach jednoznačne uviedol.

5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Namietala nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu. Podľa nej novelizácia § 93 ods. 3 zákona č. 385/ 2000 Z.z. účinná od 1.1.2021 nie je aplikovateľná na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou. Pokiaľ nie sú v uvedenom zákone prechodné ustanovenia o aplikácii tejto novely, potom sa nemôže na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou aplikovať, inak by bola retroaktívna. Bolo by to v rozpore s koncepciou ochrany nadobudnutých práv, ktorá garantuje aj do budúcnosti legálne nadobudnuté subjektívne právo na vyplácanie príplatku k nemocenskému. Z neexistencie prechodných ustanovení žalobkyňa dôvodila, že toto ustanovenie neobsahuje znaky nepravej retroaktivity a nie je ho možné použiť na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Poukázala na Nález Ústavného súdu ČSFR sp.zn.

V danom prípade teda retroaktivitu novšieho právneho predpisu nemožno vôbec použiť a nemožno ju nahradiť ani výkladom súdu, pretože by to bolo v rozpore so zákonom a rovnako aj s čl. 1 Ústavy SR. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 4.4.2022. Uviedol, že v predmetnej veci bolo zmenené pravidlo pochádzajúce z minulosti, ale splatné dávky, na ktoré mala žalobkyňa do účinnosti novely nárok, neboli zmenené či odobraté, čiže nové pravidlá neboli aplikované na minulosť. V danom prípade absencia relevantného prechodného ustanovenia, jasne deklarujúca zámer zákonodarcu okamžitej aplikácie novelizovaného znenia, neumožňovala žalovanému rozhodnúť inak, a contrario neprihliadanie na platnú a účinnú právnu úpravu v prípade žalobkyne by znamenalo nezákonnosť jeho rozhodnutia. Žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

Predmetom preskúmavania správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie podpredsedníčky Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.3.2022, ktorým priznala žalobkyni ako sudkyni za mesiac marec 2021 príplatok k náhrade príjmu a nemocenskému podľa § 93 ods. 1, 3 zákona č. 385/ 2000 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2021 vo výške 56,- eur. Skutkovo bolo zistené, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne práce neschopnú od 9. novembra 2020, odkedy jej bol rozhodnutím zo dňa 30.11.2020 priznaný príplatok k náhrade príjmu a nemocenskému.

9. Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov ak je sudca uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie a vznikol mu nárok na náhradu príjmu 20) alebo nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu, 20a) patrí mu príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 4.6.2021 zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo ak im bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia50) (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť"). Podľa § 34 ods. 1 prvá veta citovaného zákona zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa § 36 cit. zákona nemocenské sa poskytuje za dni.

11. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti nie je dávkou sociálneho zabezpečenia vyplácanou Sociálnou poisťovňou, ale predstavuje náhradu príjmu, ktorú poskytuje v stanovenom rozsahu zamestnávateľ za obdobie od prvého do desiateho dňa trvania pracovnej neschopnosti zamestnanca. Nemocenské je naopak dávkou sociálneho poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa od jedenásteho dňa trvania práceneschopnosti, najviac po dobu jedného roka jej trvania. Ide o dva rôzne inštitúty, ktoré sa spravujú podmienkami stanovenými dvoma rôznymi zákonmi.

jednotlivo každý deň, pokiaľ sú splnené zákonné podmienky. Potom však aj príplatok k nemocenskému vzniká denne a jeho výška závisí (okrem iného) od výšky poskytovaného nemocenského v tento deň. Uvedené vyplýva priamo z dikcie § 93 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. 14.

15. Z vyššie uvedených dôvodov preto kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobkyne, že v jej prípade nie je možné aplikovať § 93 ods. 3 zákona č. 385/200 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2021. Je nesprávny záver, z ktorého vychádzala žalobkyňa, že jej nárok na príplatok k nemocenskému vznikol pred účinnosťou tejto novelizácie.

ČSFR sp. zn. PL.ÚS 78/92, ktorý sa zaoberá problematikou účinnosti nového zákona na už existujúce vzťahy. V prípade žalobkyne bol nárok na príplatok k nemocenskému viazaný na deň vzniku nároku na nemocenské. Tie nárok), ktoré vznikli pred účinnosťou novelizácie § 93, boli posudzované v čase vzniku týchto jednotlivých nárokov podľa starej právnej úpravy, a naopak nároky viazané na deň vzniku nároku na nemocenské po 1.1.2021 už boli posudzované podľa právnej úpravy účinnej po tomto dátume. V danom prípade otázka retroaktivity nehrá žiadnu úlohu, keďže nová právna úprava sa vzťahuje výlučne len na nároky, ktoré aj vznikli za

výšku nároku. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je zákonné a preto rozsudok správneho súdu vyhodnotil ako vecne správny. Sťažnostné námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú

20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.