7Ssk/84/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:4022200291.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23Sa/49/2022
- IČS
- 4022200291
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobkyne: R. L., M.. X. P. XXXX, U.. G.. W. XXXX, A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 26. apríla 2022, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23 Sa 49/2022-46 z 24. februára 2023 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa bola od 5. apríla 1972 do 13. septembra 1974, od 16. septembra 1974 do 31. mája 1975, 1. júla 1975 do 31. marca 1979, od 4. apríla 1979 do 31. decembra 1989 a od 2. januára 1990 do 31. marca 1999 zamestnaná v Slovenskej republike. V období od 1. apríla 1999 do 31. decembra 2000 sa starala o blízku osobu (matku) a od 22. augusta 2004 do 23. mája 2011 bola zamestnaná v Českej republike. Rozhodnutím žalovanej z 29. marca 2011 bol žalobkyni od 22. augusta 2011 priznaný invalidný dôchodok, ktorý poberala do 8. septembra 2016.
Zároveň bola v obdobiach od 23. apríla do 19. augusta 2004 a od 18. novembra do 10. decembra 2012 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od 1. septembra 2012 do 9. septembra 2016 žalobkyňa taktiež poberala peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (svojej sestry). 2. Žalobkyňa k 9. septembru 2016 uplatnila u žalovanej nárok na výplatu starobného dôchodku. Žalovaná jej žiadosti vyhovela a rozhodnutím z 27. októbra 2016 jej priznala starobný dôchodok od 9. septembra 2016 v sume 257,20 € podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009.
Podľa pripojeného osobného listu dôchodkového poistenia žalobkyňa získala obdobie dôchodkového poistenia za roky 1972 až 2016 okrem rokov 2001 až 2010. Celkovo ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok získala 33 rokov a 262 dní dôchodkového poistenia. Pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu žalovaná podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. určila za rozhodujúce obdobie roky 1979 až 2016. Rozhodnutím zo 17. októbra 2016 žalovaná podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšila starobný dôchodok žalobkyne na sumu minimálneho dôchodku 311,10 € odo dňa priznania. Vyšla z toho, žalobkyňa získala 40 rokov a 142 dní kvalifikovaného dôchodkového poistenia v rozhodnom období rokov 1979 až 2011, no v rokoch 2001, 2002 a 2003 nebola dôchodkovo poistená.
Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zamietol generálny riaditeľ žalovanej a správnu žalobu proti tomuto rozhodnutiu právoplatne zamietol správny súd rozsudkom sp. zn. 23 Sa 60/2017. 3. Medzičasom žalovaná rozhodnutím z 4. mája 2017 rozhodla, že žalobkyni od 9. januára 2017 zanikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. K uvedenému dátumu jej totiž Česká správa sociálneho zabezpečenia rozhodnutím z 31. januára 2017 priznala starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky vo výške 2.063 Kč mesačne. Toto rozhodnutie žalovanej potvrdil aj generálny riaditeľ rozhodnutím z 3. júla 2017. Správnu žalobu proti nemu zamietol správny súd rozsudkom sp. zn. 23 Sa 110/2017 a kasačnú sťažnosť proti nemu zasa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7 Sk 3/2019. Ďalšími rozhodnutiami žalovaná v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. zvyšovala starobný dôchodok. Rozhodnutie žalovanej z 21. augusta 2020 o valorizácii starobného dôchodku napriek odvolaniu žalobkyne, v ktorom žiadala aj o jeho prepočet,
potvrdil generálny riaditeľ rozhodnutím z 3. novembra 2020 a správnu žalobu proti nemu správny súd zamietol rozsudkom sp. zn. 22 Sa 1/2021. Žalobkyninu kasačnú sťažnosť tunajší súd odmietol. 4. Ďalším rozhodnutím z 11. marca 2022 žalovaná podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/ 2003 Z. z. zvýšila žalobkynin starobný dôchodok od 1. januára 2022 na sumu 311,40 € a v odôvodnení rozpísala výpočet tohto zvýšenia. Okrem iného vyšla z toho, že žalobkyňa od 1. mája 2021 do 9. septembra 2021 získala v dôchodkovom poistení osobný mzdový bod 0,1062, z čoho sa jej pre zvýšenie zohľadní len polovica, keďže zároveň poberala starobný dôchodok. Žalobkyňa v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu namietla nesprávnosť zvýšenia v podstate preto, že už pôvodne priznaný starobný dôchodok bol nesprávne vypočítaný. Žalovaná podľa žalobkyne nesprávne ustálila odpracované roky a súčet osobných mzdových bodov za ne.
Preto trvala aj na prepočítaní starobného dôchodku od roku 2016. Generálny riaditeľ žalovanej však tu napadnutým rozhodnutím z 26. apríla 2022 v celom rozsahu zamietol toto odvolanie. V odôvodnení zdôraznil, že vecná správnosť rozhodnutí žalovanej bola opakovane právoplatne potvrdená súdmi. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov sa nepotvrdilo. Výpočet sumy zvýšenia starobného dôchodku k 1. januáru 2022 považoval taktiež sa správny.
5. V správnej žalobe podanej proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa namietala nesprávny výpočet zvýšenia starobného dôchodku, ako aj nesprávne určené obdobie dôchodkového poistenia ako takého. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 23 Sa 49/2022-46 zamietol túto správnu žalobu. Mal za to, že žalovaná postupovala pri zvýšení starobného dôchodku v súlade so zákonom. Hoci žalobkyňa nesúhlasila s výslednou sumou zvýšeného dôchodku, neuviedla, v čom podľa nej spočívalo pochybenie pri výpočte zvýšenej sumy, ale vytýkala nesprávne obdobia dôchodkového poistenia. Správny súd ďalej zdôraznil, že predmetom konania je len rozhodnutie o zvýšení starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a valorizácia starobného dôchodku.
Preto sa nemohol zaoberať otázkami správnosti výpočtu priznaného starobného dôchodku. Odkázal pritom aj na odôvodnenie skoršieho rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sk 3/2019.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku. Zdôraznila, že vzniesla konkrétne námietky proti sume starobného dôchodku a žiadala o jeho prepočítanie. Nesúhlasila už s rozhodnutím žalovanej z 27. októbra 2016 v tom, že by v rokoch 2001 až 2010 nezískala obdobie dôchodkového poistenia. Zopakovala, že v rokoch 1999 až 2004 sa starala o bezvládnu matku. Následne bola 23. apríla až 17. augusta 2004 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a od 22. augusta 2004 do 31. augusta 2012 bola zamestnaná v Českej republike. Zároveň uviedla, že od 1. septembra 2012 do 9. septembra 2016 opatrovala nevládnu sestru. Každoročnú valorizáciu starobného dôchodku podľa vlastných slov považuje za správnu, ale naďalej nesúhlasí s výpočtom pôvodne priznaného starobného dôchodku. V závere tiež namietala, že nemôže byť evidovaná ako zamestnanec, keďže s opaterou sestry skončila 9. septembra 2016 a inú prácu si hľadá iba na dohody a iba na obdobie jedného až troch mesiacov v roku. 7. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože napadnuté rozhodnutie i rozsudok správneho súdu považovala za správne.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP). 9. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovanej, ktorým potvrdila skoršie prvostupňové rozhodnutie o zvýšení starobného žalobkyne za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti a valorizácii starobného dôchodku. Správny súd v zásade správne odkázal na judikatúru, podľa ktorej v prípade prieskumu rozhodnutia o zvýšení (valorizácii) dôchodku nemožno preskúmať pôvodné rozhodnutie o jeho priznaní. V prerokúvanej veci však žalobkyňa v odvolaní výslovne žiadala o jeho prepočítanie. Žalovaná mala toto podanie posúdiť podľa obsahu (§ 186 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) aj ako žiadosť o prepočítanie v zmysle § 112 ods. 1 cit. zák. a zodpovedajúco s ním naložiť. Namiesto postúpenia tejto žiadosti pobočke ju generálny riaditeľ vybavil v preskúmavanom rozhodnutí, keď v jeho odôvodnení konštatoval, že o správnosti pôvodnej sumy starobného dôchodku už právoplatne rozhodli správne súdmi. Predmetom preskúmavaného rozhodnutia teda bola aj otázka správnosti výpočtu starobného dôchodku z roku 2016. Preto nie je úplne priliehavý argument správneho súdu, že predmetom jeho posúdenia mala byť len zákonnosť zvýšenia starobného dôchodku.
10. Vo výsledku však správny súd trefne zdôraznil, že jednotlivé otázky týkajúce sa výpočtu sumy starobného dôchodku už zodpovedal správny súd v predošlom rozsudku sp. zn. 23 Sa 60/2017, v ktorom považoval postup žalovanej za správny. Preto možno len stručne zrekapitulovať, že pre výpočet sumy starobného dôchodku v zmysle § 66 zákona č. 461/ 2003 Z. z. sú rozhodujúce priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálna dôchodková hodnota platná v čase uplatnenia nároku na výplatu dávku. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia bolo žalobkyni zohľadnené obdobie zamestnania od 2. januára 1999 do 31. marca 1999, ako aj skoršie obdobia zamestnaní v rokoch 1976 až 1999. Rozhodujúce obdobie na určenie
priemerného osobného mzdového bodu sa žalobkyni v súlade s § 63 ods. 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z. z. rozšírilo aj na kalendárne roky pred 1. januárom 1984, lebo do tohto dátumu nezískala potrebných 22 rokov. 11.
Z období, kedy sa žalobkyňa osobne starala o matku, jej boli správne zhodnotené len roky 1999 až 2000. Podľa § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (účinného do 31. decembra 2003) sa doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, hodnotila len v období od 1. januára 1976 do 31. decembra 2000. Ďalšie obdobia v rokoch 2001 až 2004 tak nebolo možné hodnotiť na účely dôchodkového
poistenia. V období rokov 2012 až 2016 sa žalobkyňa starala o svoju sestru a poberala peňažný príspevok na opatrovanie. Vo všeobecnosti sa s účinnosťou od 1. augusta 2006 obdobie poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie považuje za obdobie dôchodkového poistenia osobe, ktorej (okrem iného) nebol priznaný invalidný dôchodok.
Za splnenia týchto podmienok sa od 1. januára 2018 uvedené obdobie zhodnocuje ako obdobie dôchodkové poistenia aj bez potreby podania prihlášky na dôchodkové poistenie [§ 15 ods. 1 písm. e) a § 293dw ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.]. Žalobkyňa však od 22. augusta 2011 do 8. septembra 2016 poberala invalidný dôchodok a obdobie jeho poberania sa jej zhodnotilo ako obdobie dôchodkového poistenia (§ 60 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Na základe toho tak nebola dôchodkovo poistená z dôvodu poberania peňažného príspevku na opatrovanie. Napokon, ustanovenie § 60 zákona č. 461/2003 Z. z. neumožňuje ako obdobie dôchodkového poistenia hodnotiť ani obdobia, v ktorých bola žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. 12.
Pokiaľ ide o zvýšenie starobného dôchodku žalobkyne k 1. januáru 2022, podľa § 66 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkové poistenia získané počas poberania starobného dôchodku sa tento dôchodok zvýši o súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za toto obdobie v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná pri výpočte zvýšenia postupovala v súlade s týmto ustanovením. Nie je zrejmé, čo chce žalobkyňa vlastne získať kasačnou námietkou, že počas poberania starobného dôchodku nebola zamestnankyňou. Práve na základe tohto zamestnania jej totiž bolo priznané uvedené zvýšenie; naopak, nebyť tohto zamestnania, nemala by naň nárok. Sama okolnosť, že žalobkyňa pracovala len na základe dohody o práci mimo pracovného pomeru, nie je podstatná, pretože účasť na dôchodkovom poistení zakladá takáto dohoda aj poberateľovi starobného dôchodku
[§ 15 ods. 1 písm. a) a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.]. Okrem toho žalovaná postupovala správne aj pri valorizácii starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku sa k 1. januáru 2022 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšovala o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, čo predstavovalo
1,3 %, t. j. 4 €. Žalovaná tak starobný dôchodok 307,40 € správne zvýšila ešte na sumu 311,40 €.
IV. Záver
13. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa vo veci úspech nemala a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal. 15. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. júna 2024