7Ssk/84/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: A.. E. Š., X.K.. XX.XX.XXXX, L. S. Č.. XXXX/.XX, F., právne zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 5Sas/5/2024 - 20 zo dňa 30. júla 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5Sas/5/2024 - 20 zo dňa 30. júla 2024 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rok rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). 2. Preskúmavaním rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 20.08.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“), § 21 ods. 1, § 132 ods. 1, § 174 a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 26. septembra 2018.

Nemá preto nárok na zníženie dôchodkového veku. Ak poistenec skončil zamestnanie v prvej pracovnej kategórii alebo výkon služby v prvej a druhej kategórii funkcií pred 31. decembrom 1999, pri stanovení jeho dôchodkového veku nie je možné vychádzať zo znenia § 174 účinného ku dňu skončenia zamestnania v prvej pracovnej kategórie alebo služby prvej alebo druhej kategórie funkcií, ale v súlade so všeobecnou zásadou je potrebné vychádzať zo znenia § 174 účinného ku dňu splnenia všetkých podmienok nároku na starobný dôchodok. V prípade žalobcu služba trvala do 31. januára 1994, kedy bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania a v prvej a druhej kategórie funkcií bol v služobnom pomere v rozsahu 16 rokov a 160

poistení, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá. 4. Žalovaná sa v preskúmavanom rozhodnutí v celom rozsahu stotožnila s právnym názorom prvostupňového orgánu. K odvolacej námietke nehodnotenia peňažných benefitov počas štúdia na vysokej škole uviedla, že rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa zákona o sociálnom poistení sú kalendárne roky od roku 1984 do kalendárneho roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok a doba štúdia na vysokej škole v roku 1977 až 1981 do tohto rozhodujúceho obdobia nepatrí. Čo sa týka námietky dvojnásobného hodnotenia obdobia od 10. augusta 1981 do 30. augusta 1983, počas ktorej účastník mal pracovať s nebezpečnými zbraňami vyžarujúcimi elektromagnetické vlnenie, uviedla, že zákon o sociálnom poistení neumožňuje dvojnásobné hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia, tak ako to umožnil zákon o sociálnom zabezpečení. Čo sa týka aplikácie § 175g ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, doplnil argumentáciu prvostupňového orgánu, že nie je možné vychádzať zo

5. Správny súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že právne posúdenie žalovanej je správne. Vznik nároku na priznanie starobného dôchodku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok. Čo sa týka aplikácie § 175g zákona o sociálnom zabezpečení, tento nie je možné použiť, pretože konanie o nároku na starobný dôchodok žalobcu začalo podaním žiadosti zo dňa 26.09.2018, teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z. Toto ustanovenie nemožno vykladať podľa vôle žalobcu, pretože v súvislosti s posudzovaním nároku na starobný dôchodok je rozhodujúca právna úprava platná v čase, keď vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a nie v deň, kedy bola ukončená niektorá z činností žiadateľa o starobný dôchodok. § 174 ods. 1 citovaného zákona nie je možné aplikovať na prípad žalobcu, pretože nebola splnená podmienka § 174 ods. 2, teda že takéto zamestnanie alebo služba trvali do 31.12.1999.

6. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd sa dostatočne nezapodieval navrhovanými dôkazmi - ustanoviť súdneho znalca na posúdenie škodlivosti elektromagnetického žiarenia na ľudský organizmus. Správne orgány žalobcovi zabudli zohľadniť zvýhodnené zarátanie doby vojenskej služby za roky 1981 až 1983. K tejto námietke uviedol, že elektromagnetické vlny silne poškodzujú zdravie a žalobca bezprostredne slúžil ako vojak z povolania na zvlášť životunebezpečnej práci s diaľkomerom (rádiolokátorom) Vojenského úradu Polička.

Namietal nesprávne právne posúdenie § 174 zákona o sociálnom poistení, ktorý je podľa neho potrebné aplikovať historicky a teda v znení účinnom k 31.01.1994, kedy služba žalobcovi bola nedobrovoľne ukončená, ale splnil všetky podmienky na starobný dôchodok. Žalobca na viacerých miestach prízvukoval, že vstupoval do armády s tým, že bude doživotne príslušníkom armády, čo sa však nestalo z dôvodu politických, pričom sa domnieval, že podmienky, za ktorých vstupoval do armády, zostanú nemenné až do dôchodku. Namietal tiež, že obe správne rozhodnutia aj rozsudok správneho súdu sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu, lebo vo veci nebolo vykonané poctivé dokazovanie znaleckým dokazovaním. Napokon namietal, že súdy pri dopĺňaní medzier v právnych normách musia predovšetkým rešpektovať vôľu účastníkov konania, ktorí najlepšie ovládajú ich konkrétny prípad. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že preskúmavané rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutie sa zrušujú a vec sa vracia správnemu súdu na ďalšie konanie. 7. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 27.09.2024. Zotrvala na

9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 21 ods. 1, 132 ods. 1 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 26. septembra 2018. V tejto žiadosti žalobca žiadal priznať starobný dôchodok od 16.05.2016, teda od dovŕšenia 59. roku veku z dôvodu vykonávania služby prvej a druhej kategórie funkcií. Bolo zistené, že žalobca vykonával v služobnom pomere prvej a druhej kategórie funkcií službu v rozsahu 16 rokov a 160 dní, avšak služba mu skončila dňom 31.01.1994. Preto žalovaná konštatovala, že nesplnil podmienku § 174 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorá musí byť splnené kumulatívne, teda že služba prvej a druhej kategórie funkcií musí trvať k 31. decembru 1999.

10. Podľa § 274 ods. 1 a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (09.11.2021) nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa § 174 ods. 1 písm. d zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 23.12.1999 občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 citovaného zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií

11. K posúdeniu otázky zníženia dôchodkového veku s ohľadom na § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení sa kasačný súd už viackrát vyjadroval vo svojej rozhodovacej činnosti. V tejto súvislosti kasačný súd podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie svojho rozsudku sp. zn. 7Ssk/7/2024 v obdobnej veci, ktorého podstatnú časť uvádza.

Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií, kumulatívne musí byť splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorou je podmienka, že služba I. alebo II. kategórie funkcií musia trvať k 31.12.1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009 a sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015).

Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa tohto znenia zákona však bolo, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1998. Sťažovateľ zjavne túto podmienku nároku nespĺňa. Nie je dôvodná ani námietka sťažovateľa, že jeho nárok mal byť posúdený podľa § 174 cit. zákona v znení zákona č. 376/1996 Z. z. účinného od 01.01.1997 do 31.12.1997.

Vec bola správne posúdená podľa § 174 v znení účinnom od 22.12.1999. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd námietky sťažovateľa v tomto smere ako plne nedôvodné. . . .“ 12. Konkrétne pre prípad žalobcu to znamená, že znížený dôchodkový vek 59 rokov dosiahol až v roku 2016, teda po 31.12.1999, preto na jeho prípad je potrebné aplikovať § 174 v znení účinnom od 22.12.1999. Žalobca nesplnil podmienku stanovenú v § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 22.12.1999, pretože k 31.12.1999 mu služba prvej alebo druhej kategórie funkcií jednoznačne netrvala. Nie je namieste aplikovať ustanovenie § 174 ods. 2 tohto zákona v znení účinnom ku dňu skončenia jeho služby teda k 31.01.1994. Žalobca by musel dôchodkový vek dosiahnuť v období od 01.01.1994 do 31.12.1994, dokedy platila podmienka trvania služby k 31.12.1993 (v ďalšom období od 01.01.1995 do 31.12.1995 už platila podmienka trvania služby k 31.12.1994, ktorú už nesplnil).

Správny súd správne konštatoval, že konanie o dôchodkovej dávke nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z., aj že toto ustanovenie nemožno vykladať podľa vôle žalobcu, pretože je rozhodujúca právna úprava platná v čase, keď vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a nie deň, kedy bola ukončená služba žiadateľa o starobný dôchodok. Na aplikáciu predpisov účinných v roku 1994 tak nie je zákonný podklad.

14. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok podľa všeobecných ustanovení zákona o sociálnom poistení, kde mu boli zhodnotené doby zamestnania pred rokom 2004, obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca po 31. decembri 2003 ako aj ďalšie doby, celkovo od roku 1972 do roku 2011 podľa osobného listu dôchodkového poistenia. Uvedené rozhodnutia však nie sú predmetom tohto súdneho

16. Kasačný súd tak ako námietku irelevantnú pre právne posúdenie preskúmavaného rozhodnutia musel vyhodnotiť námietku, že správny súd nevykonal navrhované dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania na okolnosť škodlivosti elektromagnetického žiarenia na ľudský organizmus, ktorá súvisela s požiadavkou žalobcu dvojnásobne započítať do doby dôchodkového poistenia dobu služby za roky 1981 až 1983 u Vojenského útvaru Polička, ako aj všetky námietky súvisiace s posúdením tejto doby ako zvýhodnenej doby.

vec. 18. Pokiaľ žalobca namieta, že dňom 31.01.1994 nedobrovoľne ukončil službu v armáde, ale splnil všetky podmienky na starobný dôchodok, kasačný súd uvádza, že tomu tak nie je, pretože k momentu skončeniu služby v roku 1994 jednoznačne nesplnil podmienku dôchodkového veku podľa vtedy platného a účinného zákona o sociálnom zabezpečení.

dlhodobosť dôchodkového poistenia a s ňou súvisiacu dynamiku jeho vývoja nemožno nikomu, kto ešte nezískal dôchodkové práva, všeobecne a spoľahlivo zaručiť, akou mierou a podľa akých predpisov bude naplnené jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. 19. Žalobca ďalej tvrdil, že prvostupňové aj preskúmavané rozhodnutie ako aj napadnutý rozsudok sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pretože sa nevykonalo dokazovanie vo vyčerpávajúcom rozsahu. S týmto sa kasačný súd nestotožnil. V tejto námietke mal žalobca uviesť konkrétnu časť preskúmavaného rozhodnutia, ktorá je v rozpore s konkrétnymi časťami administratívneho spisu, čo však vôbec neuviedol. Okrem toho navrhované dokazovanie nemalo žiaden vplyv na právne posúdenie splnenia podmienok získania nároku na starobný dôchodok pri zníženom dôchodkovom veku podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečení a preto ho správne správny súd nevykonal. Nedôvodná je tiež požiadavka žalobcu, aby sa medzery v právnych predpisoch dopĺňali rešpektovaním vôle účastníka konania.

20. Napadnutý rozsudok správneho súdu je vecne správny, správny súd sa dostatočným spôsobom zaoberal všetkými podstatnými argumentmi žalobcu, správne zamietol návrh na doplnenie dokazovania a tiež správne právne posúdil aplikáciu podstatných ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení. Kasačná sťažnosť neobsahuje také námietky, ktoré by boli schopné zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia žalovanej. Z týchto dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.