7Ssk/84/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX/X, X. B., právne zastúpený Mgr. Vladimírom Karáskom, advokátom so sídlom Stred č. 60/55, Považská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2023/003395-003 zo dňa 26.06.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sas/3/ 2025-101 zo dňa 12. mája 2025, takto

rozhodol:

Uznesenie

Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sas/3/2025-101 zo dňa 12. mája 2025 sa zrušuje .

Odôvodnenie

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd poukázal na to, že dňa 05.09.2023 mu bola doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2023/003395-003 zo dňa 26.06.2023, ktorým minister vnútra SR odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie žalovaného, sekcia personálnych a sociálnych činností, odboru sociálneho zabezpečenia č. SPSČ-OSZ-51646-9/2023-VZ zo dňa 29.03.2023 o odňatí výsluhového príspevku žalobcovi, o povinnosti žalobcu vrátiť prijatý výsluhový príspevok vo výške 8835,49 € a o zrazení uvedenej sumy výsluhového príspevku z nedoplatku na služobnom plate žalobcu a prevedení na osobitný účet odboru sociálneho zabezpečenia žalovaného, potvrdil. 3. Ďalej správny súd konštatoval, že na Správnom súde v Bratislave prebieha pod spisovou značkou 4S/95/2024 správne súdne konanie o prieskume rozhodnutia žalovaného SPSČ- PO3-2023/004643-003 zo dňa 14.11.2023, ktorým minister vnútra SR rozhodol o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu predsedu vlády SR povereného riadením Ministerstva vnútra SR

Správny súd posúdil vec tak, že na konanie o prieskume rozhodnutia o odňatí výsluhového príspevku a o jeho vrátení, ktoré rozhodnutie je predmetom tohto súdneho konania, má vplyv preskúmavacie súdne konanie vo vzťahu k rozhodnutiu, ktorým bolo zmenené druhostupňové rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru tak, že došlo k potvrdeniu personálneho rozkazu o jeho prepustení zo služobného pomeru. Od neskončenia služobného pomeru príslušníka Policajného zboru sa odvíja aj neexistencia nároku na výsluhový príspevok. Vzhľadom na to, že riešenie otázky (ne)skončenia služobného pomeru žalobcu je podkladom pre výrok rozhodnutia správneho súdu ohľadom prejednávanej dávky výsluhového zabezpečenia (ktorá policajtovi patrí v rozsahu a za podmienok v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením), je predčasné riešiť nárok, resp. zánik nároku žalobcu na výsluhový príspevok. Preto správny súd z dôvodu vhodnosti toto konanie podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP prerušil do právoplatného

s argumentáciou a právnym názorom žalobcu a súhlasil s výrokom napadnutého uznesenia. Žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom, ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

9. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu boli zistené tieto skutočnosti: - Personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ Trenčín č. 130 zo 04.06.2018 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru. - Rozhodnutím MV SR z 28.09.2018 bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok od

- Voči rozhodnutiu zo dňa 27.07.2023 žalobca podal rozklad, o ktorom rozhodol minister vnútra SR rozhodnutím zo 14.11.2023 tak, že rozklad zamietol. - Ohľadom preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 14.11.2023 prebieha súdne konanie na Správnom súde Bratislava pod sp. zn. 4S/95/2024.

podnetom. 11. Pri aplikácii § 100 ods. 2 písm. a) SSP je potrebné prihliadať aj na zásadu ustanovenú v § 135 ods. 1 SSP a to, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd tak zásadne pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu verejnej správy vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania orgánu verejnej správy (jeho vydania). Výnimka stanovená z tohto pravidla zakotvená v § 135 ods. 2 SSP sa na daný prípad nepoužije. Uvedená zásada vyplýva z toho, že úlohou správneho súdu nie je nahradiť správny orgán v jeho rozhodovacej kompetencii, ani nahradiť správne uváženie uvážením súdu, ale naopak posúdiť, či sa správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, respektíve či riadne a úplne zistil skutkový stav a či tam, kde oprel svoje rozhodnutie o správne uváženie, nedošlo k vybočeniu z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

13. V tu riešenej veci ide o prípad, keď po vydaní preskúmavaného rozhodnutia boli v inštančnom postupe vydané rozhodnutia, ktoré zmenili podkladové rozhodnutie, z ktorého pri vydaní tu preskúmavaného rozhodnutia vychádzal žalovaný. Keďže tieto rozhodnutia boli vydané po vydaní preskúmavaného rozhodnutia, žalovaný v momente jeho vydania objektívne nemohol prihliadnuť na túto neskoršiu skutočnosť. Preto vydanie týchto rozhodnutí nemôže mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

15. Za týchto skutkových okolností sa kasačný súd stotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade je správny taký postup správneho súdu, že prejedná vec bez prerušenia konania s prihliadnutím na skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia.

17. Trovy tohto kasačného konania sú súčasťou celkových trov konania, o ktorých rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP). 18. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.