7Ssk/85/2022

1. Konanie pred krajským súdom 1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 5Sd/100/2015-57 zo dňa 17. februára 2022, podľa ust. § 250q ods.3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22. júna 2015 potvrdil. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. 2.

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách právnej úpravy ustanovenej v § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z., § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/ 2000 Z.z., § 9 ods. 1 písm. d/, k/ zákona č. 100/1988 Zb., § 47 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb., § 29 ods. 1,2,3 Vyhlášky č. 128/1975 Zb., § 9 zákona č. 132/1975 Zb., § 15 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného od 1.8.2006 v spojení s § 293g zákona č. 461/2003 Z.z. citujúc právnu úpravu uvedených právnych noriem, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch s odkazom na právnu úpravu ustanovenú v § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a dospel k záveru, že odporkyňa rozhodla o žiadosti navyrhovateľky na priznanie starobného dôchodku v súlade so zákonom.

Krajský súd konštatoval, že z právnej úpravy ustanovení zákona č. 121/1975 Zb. a vyhlášky k tomuto zákonu č. 128/1975 Zb. je zrejmé, že v čase, kedy navrhovateľka opatrovala matku, zákon rozlišoval rôzne stupne bezvládnosti - čiastočnú, prevažnú, a úplnú.

Podľa názoru krajského súdu odporkyňa nepochybila, ak uviedla, že predložená lekárska správa nepostačuje na preukázanie rozhodujúcich skutočností (úplnú alebo čiastočnú bezvládnosť matky navrhovateľky) pre zohľadnenie doby starostlivosti od 01.07.1977 do 20.01.1984.

Z uvedeného dôvodu krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť záveru o nezohľadnení doby starostlivosti o matku od 01.07.1977 do 20.01.1984. 6. Ďalej krajský súd uviedol, že navrhovateľka žiadala o započítanie dôb, kedy bola nezamestnaná a evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Krajský súd konštatoval, že podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. účinného do 31.12.2000, ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby - doba nezamestnanosti. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. účinného od 01.01.2001, ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby - doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpis. Zákonom č. 446/2000 Z.z. došlo k zmene ust. § 9 ods. 1 písm. d) zákona 100/1988 Zb., tak, že od 01.01.2001 bolo možné hodnotiť pre účely dôchodkového poistenia dobu nezamestnanosti, po ktorú poberal uchádzač evidovaný v evidencii nezamestnaných podporu v nezamestnanosti. Teda dobu, po ktorú bol v evidencii nezamestnaných bez nároku na podporu v nezamestnanosti, bolo možné hodnotiť pre účely dôchodkového poistenia len do 31.12.2000 ako náhradnú dobu. S účinnosťou od 01.01.2001 je podľa § 9 ods. 1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Z. z. náhradnou dobou len doba, po ktorú sa evidovanému

7. Vo vzťahu k poslednej spornej otázke krajský súd uviedol, že bolo zohľadnenie doby, po ktorú navrhovateľka opatrovala zdravotne ťažko postihnutého manžela od 01.01.2003 do 24.08.2013. V období od 01.01.2001 do 01.08.2006 štát neplatil poistné za osoby, ktoré sa starali o prevažne alebo úplne bezvládne osoby. Doba takejto starostlivosti mohla byť zhodnotená pre dôchodkové účely ako doba zamestnania len vtedy, ak opatrovanie bolo vykonávané ako samostatne zárobková činnosť a za dobu jeho vykonávania bolo odvedené

. .súd považuje právnu úpravu, podľa ktorej štát za opatrovanie odkázaných osôb neodvádzal poistné, za vecne nesprávnu a sociálne nespravodlivú. Vo svojom konaní je však súd (a aj odporkyňa) viazaný zákonom, preto na svoje hodnotenie právnej úpravy ako nespravodlivej nemohol pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia odporkyne prihliadať.“ Krajský súd ďalej uviedol, že zákonom č. 310/2006 Z.z. došlo k zmene § 15 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení tak, že bolo vložené písm. e) tohto odseku, podľa ktorého s účinnosťou od 01.08.2006 sa za povinne dôchodkovo poistenú považuje aj fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu v rozsahu najviac 12 rokov, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania; do obdobia 12 rokov dôchodkového poistenia sa započítava aj obdobie dôchodkového poistenia

2006. V dôvodovej správe k zákonu č. 310/2006 Z.z. vyplýva, že z dôvodu zabezpečenia adresnosti poistného na dôchodkové poistenie plateného štátom za fyzické osoby starajúce sa o dieťa a za fyzické osoby, ktorým sa poskytuje príspevok na opatrovanie, sa navrhuje, aby povinnému dôchodkovému poisteniu podliehali len tie fyzické osoby, ktoré podajú prihlášku na dôchodkové poistenie. Pre vznik dôchodkového poistenia po 31. júli 2006 z dôvodu starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku, z dôvodu starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku od 6 do 18 rokov alebo z dôvodu poberania príspevku na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby sa vyžaduje, aby táto fyzická osoba podala prihlášku na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. augusta 2006, ak v období nadobudnutia účinnosti zákona patrila do uvedeného okruhu osôb. Fyzická osoba, ktorá sa do 31. augusta

Z administratívneho spisu odporkyne nevyplýva, že by navrhovateľka prihlášku podala. Skutočnosti, že navrhovateľkou prihláška na poistenie nebola podaná, nasvedčujú aj jej vyjadrenia v administratívnom konaní, že na začiatku starostlivosti o svojho zdravotne ťažko postihnutého manžela (v roku 2003) a následne v rokoch 2004 a 2005 bola osobne na pobočke, kde jej bolo povedané, že prihlásiť sa nie je potrebné. Povinnosť podať prihlášku však bola zavedená až s účinnosťou zmeny zákona č. 461/2003 Z.z. od 01.08.2006.

Správny súd konštatoval, že nemal inú možnosť ako konštatovať, že odporkyňa zistila skutkový stav veci dostatočne, postupovala v súlade so zákonom a správne dospela k záveru, že navrhovateľke sporné obdobia nemožno na účely priznania starobného dôchodku hodnotiť.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keďže navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyni právo na náhradu trov konania v zásade neprináleží. 2.

Posudzujúc odvolanie navrhovateľky podľa obsahu, v dôvodoch odvolania namietala, že ňou predložené doklady boli nesprávne vyhodnotené. Uviedla, že dokladovala všetky listiny ( lekárske správy), ktoré mala zachované a ktoré potvrdzovali, že jej matka bola bezvládna, z ktorých dôvodov jej zabezpečovala plnú starostlivosť. Vo veci opatrovania jej manžela uviedla, že v poisťovni jej bola daná informácia, že doba opatrovania manžela jej bude započítaná do starobného dôchodku, a preto ona nemala odkiaľ vedieť, že od 1.8.2006 treba podať prihlášku na dôchodkové poistenie Žiadala o prehodnotenie jej veci.

13. Podľa ust. § 101e ods. 1, 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

predpisov. 15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 1 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania navrhovateľky (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 1 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods. 1 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP a s § 492 ods. 1 SSP ) a dospel k záveru, že jej odvolaniu nie je možné priznať úspech.

17. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami navrhovateľky uvedenými v jej opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.

19. Najvyšší správny súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).

Právne vyhodnotenie veci odvolacím súdom 22. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného vyššie zistil, že medzi účastníkmi ostali sporné otázky vo vzťahu započítania dôb rozhodných pre vznik a výpočet starobného dôchodku navrhovateľky a to: - doba starostlivosti o matku od 01.07.1977 do 20.01.1984; - doba nezamestnanosti od 01.01.2001 do 21.04.2003; - doba opatrovania zdravotne ťažko postihnutého manžela od 01.04.2003 do 24.08.2013.

24. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. ( § 1 ods.1)

Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. 26. Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok navrhovateľky a jeho výpočet, bolo potrebné vychádzať zo znenia zákona upravujúceho sociálne zabezpečenie fyzickej osoby pre prípad staroby (starobný dôchodok) účinného v čase navrhovateľkou uplatneného nároku na starobný dôchodok, t.j. k 25.8.2013, pričom zákonné podmienky podmieňujúce vznik nároku na starobný dôchodok museli byť splnené kumulatívne. V zmysle uvedenej zásady sa teda posudzuje aj doba zohľadňujúca pre účely vzniku a výpočtu starobného dôchodku.

sociálneho zabezpečenia. Skutkové podklady predložené navrhovateľkou - lekárska správa a potvrdenie o invalidnom dôchodku jej matky, ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné považovať za také dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdzovali tvrdenie navrhovateľky že v dobe, ktorú žiadala zohľadniť pre účely vzniku a výpočtu jej starobného dôchodku, zabezpečovala starostlivosť o bezvládnu matku. Z predložených dôkazov nevyplýva, že navrhovateľka zabezpečovala starostlivosť blízkej osoby, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna.

28. Navrhovateľka ďalej žiadala započítať pre vznik a výpočet nároku na starobný dôchodok dobu nezamestnanosti od 01.01.2001 do 21.04.2003. Skutkové zistenia potvrdili, že navrhovateľka bola nezamestnaná od 25.3.1996 do 21.4.2003. Odporkyňa navrhovateľke zohľadnila dobu od 25.3.1996 do 31.12.2000. Spornou teda ostala doba od 1.1.2001 do 21.4.2003. Podľa právnej úpravy, účinnej v čase spornej doby - od 1.1.2001, ustanovenej v § 9 ods.1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z.z. pre účely sociálneho poistenia sa započítavala ako náhradná doba zamestnania doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov) a ak zamestnanie žiadateľa o priznanie nároku na dávky sociálneho zabezpečenia (starobného dôchodku) trvalo aspoň rok. Vzhľadom k tomu, že zo skutkových zistení vyplýva, že v spornej dobe navrhovateľka nepoberala podporu v nezamestnanosti, odvolací súd zhodne

29. Navrhovateľka žiadala napokon započítať pre vznik a výpočet nároku na starobný dôchodok dobu opatrovania zdravotne ťažko postihnutého manžela od 01.04.2003 do 24.08.2013. Za dobu starostlivosti fyzickej osoby poskytujúcej starostlivosť o prevažne alebo úplne bezvládnu blízku osobu štát v období od 1.1.2001 do 1.8.2006 neplatil dôchodkové poistenie.

v danej veci potvrdzujú, že navrhovateľka v období od 1.1.2001 do 1.8.2006 neplatila poistné. Za nasledovné obdobie od 1.8.2006 do 24.8.2013 nepodala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu opatrovania ťažko zdravotne postihnutého manžela. Vychádzajúc z uvedeného navrhovateľke nebolo možné započítať pre vznik a výpočet nároku na starobný dôchodok ani dobu opatrovania zdravotne ťažko postihnutého manžela od 01.04.2003 do 24.08.2013. Krajský súd aj uvedenej spornej dobe venoval dostatočnú starostlivosť a svoj skutkový a právny záver tiež náležite odôvodnil, preto odvolací súd v ďalšom len odkazuje na konštatáciu krajského súdu uvedenú v bodoch 28 až 33 napadnutého rozsudku.

31. O náhrade odvolacieho trov konania najvyšší správny súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP a s § 492 ods.1 SSP. Účastníkom nepriznal náhradu trov tohto konania, keďže navrhovateľka v tomto konaní nebola úspešná a odporkyni právo na náhradu trov konania v zásade neprináleží.

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.