7Ssk/85/2024

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: Slovenské elektrárne, a. s., IČO: 35829052, Pribinova 40, Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, Nitra, o preskúmanie protokolu z 23. augusta 2023, č. INA-54-38-2.2/P- A24,A25,A26-23, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 2 S 35/2023-52 zo 7. júna 2024 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozsudku správneho súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Namietla, že správny súd sa s rozhodnutím veľkého senátu sp. zn. 19 SVs 2/2022 vyrovnal len formalisticky. Tvrdila, že jej vec je odlišná od veci, o ktorej rozhodoval veľký senát, pretože v nej sťažovateľ nemal námietky proti obsahu protokolu, kým ona ich identifikovala. Ďalej namietla, že ak je podkladom pre uloženie pokuty protokol, ide de facto o jediný podklad pre jej uloženie. Žalobkyňa tvrdí, že hoci žalovaný v protokole formálne neuložil konkrétne povinnosti, vytýkané nedostatky môže odstrániť len konkrétnym konaním. Podľa žalobkyne vydanie protokolu tiež narúša jej dôveryhodnosť ako významného zamestnávateľa vo vzťahu k jej zamestnancom, čo má pre ňu reputačnú škodu. Konštatovanie nedostatkov v protokole tiež priamo vplýva na výšku pokuty, ktorá jej môže byť neskôr uložená. Pri opakovanom zistení rovnakého nedostatky by sa totiž pokuta uložila aj s prihliadnutím na jeho skoršie zistenie v protokole, proti ktorému sa však žalobkyňa spätne nemohla brániť. V závere vytkla správnemu súdu, že jej nedoručil vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe. 5. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože sa stotožnil s názorom správneho súdu.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

7. Predmetom prerokúvanej veci je preskúmanie protokolu z inšpekcie práce. Inšpekcia práce je podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. v podstate dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne a štátnozamestnanecké vzťahy (Zákonník práce, zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov), právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov), právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (zákon č. 85/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov), ďalej záväzkov z kolektívnych zmlúv, ako aj určitých ďalších špecifických povinností. V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovanej osoby je inšpektor práce § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. povinný vypracovať protokol a ten s ňou prerokovať. Podľa § 14 ods. 2 cit. zák. v protokole inšpektor práce okrem iného uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), podľa ktorého je

Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote.

9. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, tak podľa názoru veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e) SSP. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenia ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. Môže ísť napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov. § 21 ods. 3 cit. zák.).

Podľa kasačného súdu by mohlo ísť o situácie, kedy (nevyhnutný postup pre) splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania kontrolovaného (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojené s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 13/2012, ods. 127).

sa však stotožňuje s názorom správneho súdu, že v prerokúvanej veci obsah protokolu, ani žalobné body žiadnu z takýchto výnimiek nenaznačujú. 11. Žalobkyni sa v preskúmavanom protokole uložilo odstrániť dva nedostatky, a to nezaradenie dvoch zamestnancov na prácu podľa ich zdravotnej spôsobilosti a chýbajúca lekárska prehliadka vo vzťahu k vykonávanej práci. Takto uložené opatrenie zodpovedá zneniu zákonného ustanovenia § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z a inšpektori práce neurčili žiaden presný spôsob, akým má k odstráneniu dôjsť. Z uloženého opatrenia tak nevyplýva žiadna konkrétna povinnosť, ani nejde o skryté opatrenie podľa niektorého z iných písmen ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z . Práve všeobecne formulované opatrenie, že žalobkyňa má zistené nedostatky odstrániť, znamená, že má odstrániť len tie nedostatky, ktoré sa u nej aj skutočne vyskytli (porov. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6 Sžk 14/2020).

12. Nemožno súhlasiť so žalobkyňou, že uvedené nedostatky možno odstrániť len konkrétnym spôsobom, ktorý by znamenal zásah do jej práva alebo právom chránenom záujme. Povinnosť zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav a povinnosť zabezpečovať lekárske prehliadky sú všeobecné povinnosti, ktoré žalobkyni plynú už z § 6 ods. 1 písm. o) a q) zákona č. 124/2006 Z. z. Ak žalobkyňa R.. E. a W.. R. skutočne takto nezaradila, ako jej to vytýka žalovaný v protokole, môže tento nedostatok odstrániť napr. dodatočným posúdením ich zdravotnej spôsobilosti, úpravou ich pracovných podmienok, prenesením časti pracovných úloh na iných zamestnancov, a pod. Žalobkyňa v správnej žalobe ani netvrdí, že by všetky do úvahy prichádzajúce možnosti, ako odstrániť vytknuté nedostatky, boli spojené so vznikom závažných následkov na jej podnikanie (obmedzenie či odstavenie prevádzky) alebo likvidačnými nákladmi. Preto tým nemožno opodstatniť preskúmateľnosť tohto opatrenia protokolu.

Okrem toho ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. zaväzuje inšpektorov práce mlčanlivosťou, takže nie sú oprávnení informovať o zistených nedostatkoch nikoho iného. Rozlišovanie v preskúmateľnosti medzi reputačným rizikom u „významného zamestnávateľa“ a u iných (zrejme nevýznamných) zamestnávateľov by viedol k neprípustnej nerovnosti subjektov v právach a povinnostiach (porov. čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

14. Záverom kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobkyne, že jej správny súd nedoručil vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe. Už zo znenia ustanovenia § 106 ods. 1 SSP plynie, že správny súd zašle vyjadrenie žalovaného žalobcovi, len ak neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne bez nariadenia pojednávania. Ak teda správny súd rozhodne o žalobe bez nariadenia pojednávania, nemusí žalobcovi zasielať toto vyjadrenie. Z § 107 ods. 1 SSP zasa vyplýva, že pojednávanie sa nariaďuje na prejednanie veci samej.

Podľa predvetia § 440 ods. 1 SSP musí kasačný dôvod vždy spočívať v tom, že správny súd porušil zákon; ak teda v prerokúvanej veci postup správneho súdu zodpovedal citovanému § 106 ods. 1 SSP, neporušoval zákon a nemôže ani napĺňať dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.