7Ssk/85/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:0723101235.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/35/2023
- IČS
- 0723101235
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: Slovenské elektrárne, a. s., IČO: 35829052, Pribinova 40, Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, Nitra, o preskúmanie protokolu z 23. augusta 2023, č. INA-54-38-2.2/P- A24,A25,A26-23, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 2 S 35/2023-52 zo 7. júna 2024 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že inšpektori práce žalovaného vykonali inšpekciu práce u žalobkyne v závode Bohunice na pracovisku „Objekt 800 - Budova reaktorov, 4. blok, podlažie +18,9 m., miestnosť číslo A501 Reaktorová sála“. Inšpekcia trvala od 13. júna do 23. augusta 2023 a bola zameraná na dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ďalších pracovnoprávnych predpisov. 2. Závery inšpektori zhrnuli v preskúmavanom protokole. Žalobkyni v ňom vytkli tieto nedostatky: 1. nezabezpečila, aby bol zamestnanec R. E. preukázateľne oboznámený s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozeniami týkajúcimi sa vykonávanej práce; 2. nezabezpečila, aby zamestnanci R. E. a W. R. boli zaradení na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav a tak nevykonávali prácu, ktorá nezodpovedala výsledku posúdenia zdravotnej spôsobilosti; 3. nezabezpečila, aby títo zamestnanci mali vykonanú lekársku prehliadku vo vzťahu k práci. V závere protokolu inšpektori práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov nariadili žalobkyni, aby do 15 dní odstránila zistené nedostatky, a podľa § 14 ods. 2 cit. zák. jej uložili, aby prijala opatrenia na odstránenia zistených nedostatkov a ich príčin a doručila žalovanému písomnú správu o spôsobe splnenia. Žalobkyňa vo vyjadrení k protokolu žalobkyňa nesúhlasila s nedostatkami v bode 2 a 3. Inšpektori však v dodatku zo 7. septembra 2023 zotrvali na svojich záveroch. 3. Správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania tohto protokolu, správny súd tu napadnutým uznesením č. k. 2 S 35/2023-52 odmietol ako neprípustnú podľa § 7 písm. e) a § 98 ods. 1 písm. g) SSP. V odôvodnení odkázal najmä na uznesenie veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 19 SVs 2/2022. Po preskúmavaní charakteru nedostatkov ustálil, že opatrenia predstavovali tzv. formálne uloženie ich odstránenia. Neukladajú povinnosť konať konkrétnym spôsobom a neznamenajú zásah práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobkyne. Správny súd ďalej v odôvodnení vysvetlil, že žalobkyni nedoručoval vyjadrenie žalovaného, v ktorom sa na túto judikatúru odkazovalo. Namiesto toho ihneď po zistení nesplnenia procesnej podmienky konanie zastavil a postupoval by rovnako, aj keby vyjadrenie na túto judikatúru neodkazovalo.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozsudku správneho súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Namietla, že správny súd sa s rozhodnutím veľkého senátu sp. zn. 19 SVs 2/2022 vyrovnal len formalisticky. Tvrdila, že jej vec je odlišná od veci, o ktorej rozhodoval veľký senát, pretože v nej sťažovateľ nemal námietky proti obsahu protokolu, kým ona ich identifikovala. Ďalej namietla, že ak je podkladom pre uloženie pokuty protokol, ide de facto o jediný podklad pre jej uloženie. Žalobkyňa tvrdí, že hoci žalovaný v protokole formálne neuložil konkrétne povinnosti, vytýkané nedostatky môže odstrániť len konkrétnym konaním. Podľa žalobkyne vydanie protokolu tiež narúša jej dôveryhodnosť ako významného zamestnávateľa vo vzťahu k jej zamestnancom, čo má pre ňu reputačnú škodu. Konštatovanie nedostatkov v protokole tiež priamo vplýva na výšku pokuty, ktorá jej môže byť neskôr uložená. Pri opakovanom zistení rovnakého nedostatky by sa totiž pokuta uložila aj s prihliadnutím na jeho skoršie zistenie v protokole, proti ktorému sa však žalobkyňa spätne nemohla brániť. V závere vytkla správnemu súdu, že jej nedoručil vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe. 5. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože sa stotožnil s názorom správneho súdu.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
7. Predmetom prerokúvanej veci je preskúmanie protokolu z inšpekcie práce. Inšpekcia práce je podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. v podstate dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne a štátnozamestnanecké vzťahy (Zákonník práce, zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov), právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov), právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (zákon č. 85/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov), ďalej záväzkov z kolektívnych zmlúv, ako aj určitých ďalších špecifických povinností. V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovanej osoby je inšpektor práce § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. povinný vypracovať protokol a ten s ňou prerokovať. Podľa § 14 ods. 2 cit. zák. v protokole inšpektor práce okrem iného uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), podľa ktorého je
oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. 8. V prerokúvanej veci inšpektor práce v protokole z 23. augusta 2023 výslovne uložili len opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. Už správny súd v napadnutom uznesení odkázal na uznesenie veľkého senátu sp. zn. 19 SVs 2/2022. V ňom veľký senát zdôraznil, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť.
Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote.
Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP.
9. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, tak podľa názoru veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e) SSP. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenia ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. Môže ísť napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov. § 21 ods. 3 cit. zák.).
Podobne môže ísť o situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme.
Podľa kasačného súdu by mohlo ísť o situácie, kedy (nevyhnutný postup pre) splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania kontrolovaného (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojené s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 13/2012, ods. 127).
10. Uvedené právne názory sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu. Veľký senát týmto uznesením rozhodoval tzv. akademickým výrokom podľa § 466 ods. 5 SSP, teda riešil abstraktnú právnu otázku, a nezaoberal sa výslovne námietkami tamojšieho sťažovateľa. Preto ani svoje názory neformuloval s ohľadom na to, čo sťažovateľ namietal, a tak ani v prerokúvanej veci nemôže na viazanosti tunajšieho súdu jeho právnymi názormi nič meniť okolnosť, že žalobkyňa vznáša proti protokolu konkrétne námietky. Podstata názoru veľkého senátu je totiž práve v tom, že preskúmateľnosť protokolu s opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. je zásadne vylúčená. Sama okolnosť, že kontrolovaná osoba v správnej žalobe vznesie proti jeho obsahu námietku, nezakladá automaticky jeho preskúmateľnosť. Tieto námietky len môžu správny súd doviesť k záveru, že je tu niektorá z výnimočných situácií, kedy veľký senát prieskum takého protokolu pripustil. Kasačný súd
sa však stotožňuje s názorom správneho súdu, že v prerokúvanej veci obsah protokolu, ani žalobné body žiadnu z takýchto výnimiek nenaznačujú. 11. Žalobkyni sa v preskúmavanom protokole uložilo odstrániť dva nedostatky, a to nezaradenie dvoch zamestnancov na prácu podľa ich zdravotnej spôsobilosti a chýbajúca lekárska prehliadka vo vzťahu k vykonávanej práci. Takto uložené opatrenie zodpovedá zneniu zákonného ustanovenia § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z a inšpektori práce neurčili žiaden presný spôsob, akým má k odstráneniu dôjsť. Z uloženého opatrenia tak nevyplýva žiadna konkrétna povinnosť, ani nejde o skryté opatrenie podľa niektorého z iných písmen ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z . Práve všeobecne formulované opatrenie, že žalobkyňa má zistené nedostatky odstrániť, znamená, že má odstrániť len tie nedostatky, ktoré sa u nej aj skutočne vyskytli (porov. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6 Sžk 14/2020).
Rovnako aj uložená povinnosť podľa § 14 ods. 2 cit. zákona má charakter iba všeobecnej povinnosti na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a procesnú povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, pritom ich nesplnenie nie je ničím sankcionované ani vymožiteľné [porov. § 19 ods. 2 písm. b) cit. zák., tiež napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 141/2022].
12. Nemožno súhlasiť so žalobkyňou, že uvedené nedostatky možno odstrániť len konkrétnym spôsobom, ktorý by znamenal zásah do jej práva alebo právom chránenom záujme. Povinnosť zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav a povinnosť zabezpečovať lekárske prehliadky sú všeobecné povinnosti, ktoré žalobkyni plynú už z § 6 ods. 1 písm. o) a q) zákona č. 124/2006 Z. z. Ak žalobkyňa R.. E. a W.. R. skutočne takto nezaradila, ako jej to vytýka žalovaný v protokole, môže tento nedostatok odstrániť napr. dodatočným posúdením ich zdravotnej spôsobilosti, úpravou ich pracovných podmienok, prenesením časti pracovných úloh na iných zamestnancov, a pod. Žalobkyňa v správnej žalobe ani netvrdí, že by všetky do úvahy prichádzajúce možnosti, ako odstrániť vytknuté nedostatky, boli spojené so vznikom závažných následkov na jej podnikanie (obmedzenie či odstavenie prevádzky) alebo likvidačnými nákladmi. Preto tým nemožno opodstatniť preskúmateľnosť tohto opatrenia protokolu.
13. Argumentácia reputačným rizikom prehliada, že podľa § 3 ods. 1 písm. c) a § 7 písm. e) SSP je podmienkou preskúmateľnosti dotyk na právach, resp. právom chránených záujmoch, a preto zásadne nestačí len dotyk na záujmoch ekonomických či ideálnych.
Okrem toho ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. zaväzuje inšpektorov práce mlčanlivosťou, takže nie sú oprávnení informovať o zistených nedostatkoch nikoho iného. Rozlišovanie v preskúmateľnosti medzi reputačným rizikom u „významného zamestnávateľa“ a u iných (zrejme nevýznamných) zamestnávateľov by viedol k neprípustnej nerovnosti subjektov v právach a povinnostiach (porov. čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
K námietke žalovanej o povahe protokolu ako výlučnom podklade uloženia sankcie a priťažujúcej okolnosti opakovaného zistenia nedostatku treba odkázať na § 21 ods. 3 cit. zák., podľa ktorého sa na ukladanie sankcií podľa § 19 cit. zák. vzťahuje Správny poriadok. Podľa § 32 ods. 1 Spr. por. musí správny orgán úplne a riadne zistiť skutkový stav a na ten účel si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zo žiadneho ustanovenia Správneho poriadku neplynie, že by správny orgán mohol (alebo snáď musel) vychádzať výlučne z protokolu o predošlej inšpekcii, a už vôbec z neho nevyplýva, že by bol v tomto konaní viazaný v ňom vysloveným názorom o zistených nedostatkoch (porov. § 40 ods. 2 Spr. por.). Preto aj záver o tom, že u kontrolovanej osoby sa už určitý nedostatok vyskytol [§ 19 ods. 6 písm. e) zákona č. 125/2006 Z. z.], môže byť priťažujúcou okolnosťou len vtedy, ak ho správny orgán v správnom konaní riadne zistí a preukáže.
14. Záverom kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobkyne, že jej správny súd nedoručil vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe. Už zo znenia ustanovenia § 106 ods. 1 SSP plynie, že správny súd zašle vyjadrenie žalovaného žalobcovi, len ak neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne bez nariadenia pojednávania. Ak teda správny súd rozhodne o žalobe bez nariadenia pojednávania, nemusí žalobcovi zasielať toto vyjadrenie. Z § 107 ods. 1 SSP zasa vyplýva, že pojednávanie sa nariaďuje na prejednanie veci samej.
Keďže odmietnutie žaloby nie je prejednaním veci samej, nie je potrebné naň nariadiť pojednávanie a možno ho urobiť aj bez pojednávania. Odmietnutie žaloby je teda rozhodnutím, ktoré podľa § 106 ods. 1 SSP vylučuje povinnosť správneho súdu doručiť vyjadrenie žalovaného žalobcovi.
Podľa predvetia § 440 ods. 1 SSP musí kasačný dôvod vždy spočívať v tom, že správny súd porušil zákon; ak teda v prerokúvanej veci postup správneho súdu zodpovedal citovanému § 106 ods. 1 SSP, neporušoval zákon a nemôže ani napĺňať dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
IV. Záver
15. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP uznesením (§ 457 ods. 2 SSP) zamietol. 16. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa vo veci úspech nemala a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal. 17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. februára 2025