7Ssk/86/2023

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca bol vo februári 2016 zamestnaný u zamestnávateľa Schaeffler Kysuce, spol. s.r.o. (predtým INA Kysuce, spol. s.r.o.). Dňa 26. februára 2016 pri obsluhe viacvretenového sústruhu stúpil na vrchnú stranu ochrannej lišty, ktorá sa prevrátila, a žalobca následne krivo došliapol a pocítil bolesť v oblasti krížov. Pracovnú zmenu však žalobca dokončil. Až 10. marca 2016 vyhľadal všeobecného lekára, ktorý mu indikoval liečba analgetikami. Po ďalšom vyšetrení v máji 2016 mu bola podávaná injekčná liečba. Až od 20. júna 2016 ho všeobecný lekár uznal za dočasne práce neschopného s diagnózou S33 (vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy). Dňa 22. júna 2016 zamestnávateľ spísal záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorý žalobca utrpel už 26. februára 2016 pri zlom došliapnutí. V potvrdení z 23. júna 2016 pre zamestnávateľa lekár určil diagnózu S33.0 (úrazové natrhnutie medzistavcovej platničky),

U žalobcu tak už pred úrazom boli prítomné degeneratívne zmeny na chrbtici, a preto výsledný stav chrbtice nie je následkom pracovného úrazu. Ten mohol byť spúšťačom zvýrazneného prejavu klinických ťažkostí a dôvodom dočasnej práceneschopnosti.

Tieto závery prebral aj generálny riaditeľ žalovanej, ktorý (vychádzajúc aj z posudku posudkového lekára ústredia z 24. apríla 2018) rozhodnutím z 2. mája 2018 potvrdil rozhodnutie ústredia. 3. Správny súd však rozsudkom sp. zn. 28 Sa 38/2019 zrušil rozhodnutie z 2. mája 2018 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V odôvodnení sa stotožnil so záverom, že degeneratívne zmeny chrbtice boli prítomné už pred úrazom a tento zdravotný stav tak nebol v príčinnej súvislosti s daným úrazom. Zároveň však z lekárskych správ vyplývalo, že pracovným úrazom došlo k určitému poškodeniu zdravia žalobcu, a to vykĺbeniu, vytrhnutiu a natiahnutiu kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy (diagnóza S33). Pokiaľ žalovaná vôbec nevyhodnotila toto poškodenie zdravia a určila pokles pracovnej schopnosti 0 %, tento záver považoval za nedostatočne odôvodnený. Podľa správneho súdu sa mali oddeliť následky degeneratívnych zmien na chrbtici, ktoré sa prejavili po pracovnom úraze, od následkov úrazového natrhnutia medzistavcovej platničky, resp. vykĺbenia, vyvrtnutia a natiahnutia kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy.

strata jeho pracovnej schopnosti je len dôsledkom úrazu, vyhláška č. 49/1964 Zb. je dávno neúčinná a nedáva odpoveď na to, akým spôsobom sa úraz podieľa na poklese pracovnej schopnosti žalobcu na účely úrazovej renty. Na žiadosť žalovanej tak znalec vyhotovil dodatok č. 1 k znaleckému posudku, kde zdôraznil, že ak by zmeny medzistavcových platničiek diagnostikované vyšetrením 25. júla 2016 boli dôsledkom úrazu, „tak by zákonite vyvolali kruté bolesti v driekovej chrbtici veľmi pravdepodobne aj s koreňovou symptomatológiou.“ Žalobca však lekára navštívil po úraze až 10. marca 2016 a príznaky radikulárneho dráždenia uvádzal až pri návšteve 2. mája 2016. Podľa znalca všeobecný lekár pri posúdení práceneschopnosti nedôvodne použil diagnózu S33.0, správne mal použiť M54.06 (panikulitída krku a chrbta v driekovej oblasti). Vyhlášku č. 49/1964 Zb. znalec použil, pretože „nie je iná právna norma, ktorá by vystihovala dôkazovú neistotu, že rozsah poškodenia medzistavcových platničiek L4/5 a L5/S1 súvisí priamo s úrazom“ a rozsah 9 % priznal

5. Posudková lekárka pobočky vo svojom posudku z 18. novembra 2020 prebrala záver znalca, že úraz 26. februára 2016 len zhoršil stav degeneratívne poškodenej chrbtice a pokles pracovnej schopnosti žalobcu kvôli úrazu je 9 %. Na základe toho ústredie žalovanej rozhodnutím z 26. novembra 2020, č. 83834-9/2020-BA, znova vyslovilo, že žalobca nemá podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu, keďže miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 9 % takýto nárok nezakladá. Žalobca v odvolaní zopakoval svoje predchádzajúce námietky k znaleckému posudku a dodal, že k dodatku č. 1 sa ani nemohol vyjadriť. Zo znaleckého posudku pritom nie je zrejmé, z čoho znalec vychádzal pri konštatovaní, že istá miera poškodenia platničiek už musela byť prítomná pred pracovným úrazom. Posudok je rozporný aj v tom, že na jednej strane znalec nepovažoval diagnózu všeobecného lekára S33.0 (úrazové natrhnutie medzistavcovej platničky) za správnu, no sám pri určení miery pracovnej schopnosti priznal 4 % práve za „poranenie medzistavcovej platničky bez súčasnej zlomeniny stavca“.

K námietkam žalobcu zdôraznila, že výber metodiky na určenie poklesu pracovnej schopnosti je vecou znalca, a ten v znaleckom posudku objasnil, ako dospel k 9-percentnej miere. Vyšetrenie chrbtice magnetickou rezonanciou v júli 2016 potvrdilo, že u žalobcu boli už pred úrazom prítomné jej degeneratívne zmeny. Aj všeobecný lekár jeho stav zhodnotil diagnózou S 33, nie S 33.0. Žalobca navyše od úrazu do začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti pracoval na svojej pôvodnej pozícii robotníckeho charakteru takmer štyri mesiace.

ich vzniku. Pokles jeho pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu tak nemožno ustáliť na viac ako 9 %. Aj keď by jeho celkové ťažkosti (vrátane tých, ktoré sú následkom pracovného úrazu) spôsobili 100-percentný pokles pracovnej schopnosti, podieľal by sa úraz na nich stále len mierou 9 %. V závere dodal, že nemožnosť žalobcu vyjadriť sa k dodatku č. 1 znaleckého posudku sa napravila v odvolacom konaní.

Nebyť pracovného úrazu, žalobca by napriek zdravotným problémom vykonával ďalej celý rozsah pracovných činností spojených s jeho zamestnaním. Na účely úrazovej renty pritom stačí, keď je pracovný úraz aspoň jednou z príčin poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, ak ide o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú, k čomu odkázhal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Predložil aj dohodu o skončení pracovného pomeru, keďže podľa lekárskeho posudku z januára 2019 kvôli svojmu zdravotnému stavu stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Správny súd však túto žalobu zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 29 Sa 15/2021-79. V odôvodnení po rekapitulácii priebehu konania a obsahu spisu uzavrel, že posudkoví lekári sa zaoberali všetkými lekárskymi správami pred a po úraze, z ktorých vyplýva, že degeneratívne zmeny chrbtice boli prítomné už pred ním. Preto sa nepreukázala príčinná súvislosť zdravotných ťažkostí spočívajúcich v degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách s utrpeným úrazom. Spôsob určenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti podľa správneho súdu neurčuje žiadny právny predpis. K námietke, že zdravotný stav žalobcu nebol posúdený s ohľadom na konkrétne pracovné činnosti, zdôraznil, že po úraze až do júna 2016 vykonával prácu v pôvodnom zaradení, nežiadal o poskytnutie úľav ani mu zamestnávateľ po úraze neupravil pracovnú náplň. Ani z dohody o skončení pracovného pomeru (datovanej až 21. januárom 2019) nevyplýva, že dôvod skončenia je v príčinnej súvislosti s úrazom.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

III. Posúdenie veci kasačným súdom

Kvôli vylúčeniu členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej z dôvodu podľa § 87 ods. 2 SSP na jej miesto v súlade s rozvrhom práce nastúpil JUDr. Michal Matulník, PhD. 11. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia žalovanej, ktorými rozhodovala o úrazovej rente žalobcu. Úrazová renta je podľa § 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. úrazovou dávkou poskytovanou z úrazového poistenia. Podľa § 88 ods. 1 cit. zák. má poškodený (teda aj zamestnanec, ak utrpel pracovný úraz, porov. § 83) nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu (alebo choroby z povolania) má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a nedovŕšil dôchodkový vek, resp. mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. V dôsledku toho je z veľkej časti použiteľná aj judikatúra súdov, ktorá sa týkala príčinnej súvislosti poklesu pracovnej schopnosti a pracovných úrazov (resp. chorôb z povolania). Už v judikáte R 69/1970 (rozhodnutie sp. zn. 8 Cz 22/69) bol (vo vzťahu k chorobe z povolania) vyslovený názor, podľa ktorého zodpovednosť za takúto chorobu nie je vylúčená tým, že zamestnanec mal na ňu zvýšenú predispozíciu.

V prerokúvanej veci už správny súd vo svojom prvom (zrušujúcom) rozsudku uzavrel, že u žalobcu boli prítomné degeneratívne zmeny chrbtice už predtým, než 26. februára 2016 utrpel pracovný úraz (ktorý sám osebe nebol sporný). Rovnako správny súd ustálil, že všeobecný lekár žalobcu určil diagnóz S33, ktorú neskôr konkretizoval na diagnózu S33.0 (úrazové natrhnutie medzistavcovej platničky). Už na tomto mieste sa žiada uviesť, že znalecký posudok, ktorý vypracoval žalovanou ustanovený znalec, je v tejto súvislosti nepríliš zrozumiteľný.

Zároveň však znalec priznal pokles pracovnej schopnosti v miere 4 % práve za poranenie medzistavcovej platničky, ktoré tak logicky považoval za dôsledok pracovného úrazu. Na základe toho tak zo znaleckého posudku nemožno jasne zistiť, či úrazom došlo alebo nedošlo k poškodeniu

K takému deleniu by sa mohlo pristúpiť len vtedy, ak by sa táto predispozícia sama osebe prejavovala ako poškodenie zdravia, ktoré by takýto pokles spôsobovalo aj bez ohľadu na vzniknutý pracovný úraz. Potom by sa muselo ustáliť, o čo je pokles pracovnej schopnosti v dôsledku poškodenia zdravia - pracovného úrazu vyšší oproti tomu, aký by bol len v prípade výskytu poškodenia zdravia - predispozície pre pracovný úraz (porov. podobne pre chorobu z povolania rozsudok Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 10/ 74, judikát R 17/1975; mimoriadne inštruktívne práve v súvislosti s poruchami chrbtice aj stanovisko Najvyššieho súdu SSR zn. Cpj 11/80, judikát R 28/1980, časť A., ako aj staršie rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. Co I 436/49, judikát R 241/1949, a sp. zn. 4 Cz 86/61, judikát R 1/1963). Žalovaná sa týmito právnymi názormi, z ktorých vychádzal správny súd vo svojom skoršom rozsudku, dôsledne neriadila, čo ja prejavilo tým, že pokles zárobkovej schopnosti bol určený spôsobom, ktorý nemá oporu v právnej úprave.

Určovanie tejto miery je súčasťou lekárskej posudkovej činnosti na účely úrazového poistenia v zmysle § 153 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Pri jej ustaľovaní posudkoví lekári musia posúdiť, v akom rozsahu poškodený nemôže vykonávať svoje doterajšie pracovné úlohy (ako sú vymedzené v cit. § 8 ods. 4 tohto zák.) práve v dôsledku toto poškodenia zdravia, ktoré je pracovným úrazom. Na základe náplne práce (profesiogramu) musia dať do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúmať aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (teda aké konkrétne činnosti tvorili pracovné úlohy žalobcu, ako prispievali k pracovnému výkonu žalobcu, ako ich žalobcovo postihnutie obmedzuje a pod.; porov. v tomto smere aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sk 6/2021). Určenie miery poklesu nemožno redukovať na matematickú operáciu vyjadriteľnú napr. rozsahom pracovného času, počas ktorého poškodený vykonával činnosti, ktoré vykonávať nemôže. Je vždy potrebné uvažovať, akú povahu majú jednotlivé pracovné

15. Posudkoví lekári žalovanej v prerokúvanej veci dospeli k záveru, že žalobcova pracovná schopnosť poklesla o 9 %. Tento záver prevzali zo znaleckého posudku znalca A.. B. X. a osobitne zdôrazňovali, že nie sú oprávnení preskúmať jeho metodiku. Takto zjednodušený záver však nemôže obstáť. Žalovaná pri rozhodovaní o úrazovej rente ako úrazovej dávke [§ 13 ods. 3 písm. b) cit. zák.], teda v dávkovom konaní (§ 172 ods. 4 cit. zák.), musí postupovať podľa tretej časti tohto zákona a podľa § 196 ods. 7 musí jednotlivé posudky ako dôkazy vyhodnotiť z hľadiska toho, či závery znalca vychádzajú zo skutkového stavu a či sú jeho úvahy logické a preskúmateľné (porov. napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 150/ 2009). Pokiaľ je postup zisťovania určitých odborných záverov upravený právnym predpisom, nemôže ich ani znalec, ani posudkový lekár ustaľovať svojvoľne spôsobom, ktorý v tomto predpise nemá žiadnu oporu (podobne ako napr. znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku musí postupovať podľa metód predpokladaných vyhláškou č. 492/2004 Z. z., a nie

16. V prerokúvanej veci znalec A.. B. X. pri určovaní podielu pracovného úrazu na zdravotných ťažkostiach žalobcu vychádzal z prílohy vyhlášky č. 49/1964 Zb. Odhliadnuc od toho, že táto vyhláška bola zrušená k 31. októbru 1991 vyhláškou č. 364/1991 Zb., však táto príloha podľa § 26 ods. 2 citovanej vyhlášky určuje pravidlá pre výpočet plnenia za čas nevyhnutného liečenia telesných poškodení spôsobených úrazom a za trvalé následky úrazu (tzv. oceňovacie tabuľky). Sama príloha potom v tabuľke A určuje percentuálnu sadzbu poistného plnenia v závislosti na priemernom čase liečenia príslušného úrazu a v tabuľke B percentuálnu sadzbu pri trvalých následkoch úrazu. Už z týchto kritérií je teda jasné, že ani jedna z týchto tabuliek sa vôbec nezaoberá poklesom pracovnej schopnosti poškodeného v súvislosti s jeho pracovnými úlohami, ako to predpokladá ustanovenia § 88 ods. 3 v spojení s § 8 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré pokles pracovnej schopnosti vôbec neviažu na paušalizovanú dobu liečenia úrazu. Ak teda znalec na jej ustálenie použiť ukazovatele a zásady

Už pri jednoduchej úvahe však možno uvažovať, že z hľadiska § 88 ods. 3 a § 8 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. bude podstatné, do akej miery bol pracovný výkon poškodeného závislý od plného využitia všetkých prstov. Preto bude podstatný rozdiel, či prst stratí napríklad osoba pracujúca prevažne duševne alebo ho stratí napríklad koncertný klavirista, ktorý bez neho len ťažko dokáže podávať plnohodnotný umelecký výkon.

17. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že žalovaná pri formulácii kľúčového záveru o 9 %-nom poklese pracovnej schopnosti žalobcu vychádzala z posudku, ktorý je sám jednak vnútorne rozporný čo do následkov pracovného úrazu, a zároveň je z opísaných dôvodov nepoužiteľný, pretože vôbec nezohľadňuje pracovné úlohy žalobcu, ako to vyžadujú cit. ust. § 88 ods. 3 a § 8 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zistenie skutkového stavu žalovanou tak bolo nedostačujúce na riadne posúdenie, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky nároku na úrazovú rentu, čo odôvodňovala zrušenie jej rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý

rozsudok

rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 18. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Úlohou žalovanej - ako jej to uložil už správny súd v predošlom zrušujúcom rozsudku - bude v novom konaní predovšetkým oddeliť následky pracovného úrazu žalobcu od samostatných následkov degeneratívnych zmien. Následne bude jej úlohou posúdiť, do akej miery následky samotného pracovného úrazu ovplyvňujú pracovnú schopnosť žalobcu tak, ako to vymedzuje ustanovenie § 88 ods. 3 v spojení s § 8 ods. 4 zákona č. 461/ 2003 Z. z. Žalovaná teda vykoná dokazovanie k druhu a rozsahu pracovných úloh žalobcu a následne ustáli, ako následky pracovného úrazu obmedzili jeho schopnosť plniť tieto pracovné úlohy pre zamestnávateľa, resp. na trhu práce. 19. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. Podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom proti neúspešnej žalovanej. 20. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.