7Ssk/86/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:0823106334.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/34/2023
- IČS
- 0823106334
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: L.. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX/XX, G., právne zastúpený: Prolaw, s.r.o., so sídlom Gajova č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 433098/2023 zo dňa 30.08.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/34/2023 - 243 zo dňa 23.04.2025, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/34/2023 - 243 zo dňa 23.04.2025 sa mení tak, že rozhodnutia žalovaného číslo: 433098/2023 zo dňa 30.08.2023 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym a kasačným súdom v celom rozsahu.
Odôvodnenie
I. Predmet konania
1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 2S/34/2023 - 243 zo dňa 23.04.2025 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 433098/2023 zo dňa 30.08.2023 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) spolu s rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce číslo: 316241/2023 zo dňa 19.06.2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). Zároveň zamietol návrh na uloženie pokuty žalovanému a žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
II. Administratívne konanie
2. Žalobca bol rozhodnutím zo dňa 31.08.2005 odvolaný z funkcie hlavný colný referent pobočky Colného úradu Vyšné Nemecké a dňom 01.09.2005 bol vymenovaný do funkcie hlavný colný referent - vedúci zmeny pobočky Colného úradu Vyšné Nemecké s miestom výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 08.02.2019 bol žalobca odvolaný z tejto funkcie s tým, že ustanovenie do novej funkcie vykoná riaditeľ Colného úradu Michalovce. Toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím rozhodnutím zo dňa
18.04.2019. Voči týmto rozhodnutiam o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny podal žalobcu správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 23S/163/ 2019 zo dňa 29.01.2020 (ďalej aj „zrušujúci rozsudok“) tak, že obe rozhodnutia zrušil bez toho, aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Kasačná sťažnosť voči tomuto rozsudku bola
zamietnutá. 3. Následne boli vydané viaceré rozhodnutia: - rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce zo dňa 08.02.2019 bol žalobca od 11.02.2019 preložený a ustanovený do funkcie samostatný colný referent s miestom výkonu Čierna nad Tisou; toto rozhodnutie bolo na základe jeho odvolania zmenené odvolacím rozhodnutím zo dňa 19.03.2019 tak, že žalobca bol od 11.02.2019 prevedený a ustanovený do funkcie samostatný colný referent s miestom výkonu Vyšné Nemecké, - rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce zo dňa 01.07.2019 v súvislosti s účinnosťou nového zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe (ďalej „zákon o finančnej správe“) bol ustanovený do funkcie colný kontrolór, ktorá je spojená s pridelením strelnej zbrane s miestom výkonu Vyšné Nemecké.
Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.09.2019 jeho odvolanie zamietol a toto rozhodnutie potvrdil. 4. V dôsledku organizačných zmien bolo dňa 19.06.2023 vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu, ktorým riaditeľ Colného úradu Michalovce previedol žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona o fin. správe dňom 1. júla 2023 a ustanovil ho podľa § 105 ods. 1 cit. zákona dňom 1. júla 2023 na inú funkciu s inou náplňou činnosti v tom istom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy do funkcie colný kontrolór, ktorá je funkciou spojenou s pridelením strelnej zbrane, s miestom výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké. Súčasne menovaného odvolal dňom 30.06.2023 z doterajšej funkcie podľa § 107 ods. 10 cit. zákona. V odôvodnení uviedol,
že prevedenie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy sa vykonalo v dôsledku organizačnej zmeny, ktorou došlo k zrušeniu doterajšej funkcie príslušníka finančnej správy. Súčasne sa vytvorila nová funkcia s inou náplňou činnosti a menovaný sa ustanovuje do uvedenej novej voľnej funkcie, pre ktorú spĺňa kvalifikačné predpoklady.
5. Tu preskúmavaným rozhodnutím žalovaný na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdil a jeho odvolanie zamietol. Dôvodnosť podaného odvolania odvolateľ opieral o výsledok predchádzajúceho právoplatne skončeného konania pred správnym súdom vo veci prieskumu rozhodnutí o jeho odvolaní z funkcie vedúceho zmeny.
Existencia právoplatných rozsudkov, v dôsledku ktorých došlo k zrušeniu predchádzajúcich rozhodnutí o odvolaní odvolateľa z funkcie vedúceho zmeny, mala podľa názoru odvolateľa automaticky bez ďalšieho spôsobiť neplatnosť rozhodnutí, ktoré boli vo veci služobného pomeru odvolateľa vydané po zrušení týchto rozhodnutí. S týmto názorom sa žalovaný nestotožnil.
Judikatúra aj právna veda vychádza z tzv. prezumpcie správnosti správneho aktu, podľa ktorej je i vadný správny akt, ktorý nie je nulitný, bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený. Aj vadný správny akt, dokiaľ nebol zákonnou cestu zrušený, vyvoláva zamýšľané právne účinky, ktoré je potrebné rešpektovať.
V predchádzajúcom právoplatne skončenom súdnom konaní boli zrušené rozhodnutia o odvolaní odvolateľa z funkcie vedúceho zmeny, keď toto konanie sa vzťahovalo výlučne k rozhodnutiam o odvolaní odvolateľa z funkcie vedúceho
zmeny. Neskôr vydané rozhodnutia vo veci služobného pomeru odvolateľa predstavujú samostatné rozhodnutia, ktorými sa upravoval služobný pomer odvolateľa v ďalšom období. Tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a neboli súdnom konaní zrušené, preto na ne musí nadriadený pri rozhodovaní vo veciach služobného pomeru odvolateľa v ďalšom konaní nevyhnutne prihliadať.
III. Konanie na správnom súde
6. Správny súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že rozhodnutím o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny zo dňa 08.02.2019 bol žalobca odvolaný z funkcie vedúceho zmeny pobočky Colného úradu Vyšné Nemecké s miestom výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké bez uvedenia dôvodu. Krajský súd v Banskej Bystrici zrušujúcim rozsudkom zo dňa 29.01.2020 toto rozhodnutie zrušil z jediného dôvodu, že žalobcovi mali byť sprístupnené dôvody jeho odvolania. K zrušeniu došlo bez toho, aby súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, čo odôvodnil tým, že vo veci rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy ex offo a súdu nie sú známe dôvody takéhoto rozhodnutia, preto ani nevie zaujať stanovisko k potrebe ďalšieho konania. Tento rozsudok bol preskúmaný kasačným súdom, ktorý kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Zrušenie rozhodnutia o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny nemá vplyv na rozhodnutie vydané časovo následne po vydaní tohto rozhodnutia. Ide o samostatné právoplatné rozhodnutia, ktorých zákonnosť bolo možné samostatne napadnúť správnymi žalobami, čo však žalobca neurobil. Po celú dobu svojej existencie, až kým by neboli súdom zrušené, vyvolávajú tieto rozhodnutia právne následky, zakladajú práva a povinnosti. K námietke, že po zrušení rozhodnutí o jeho odvolaní z funkcie vedúceho zmeny ostalo v platnosti rozhodnutie, ktorým bol ustanovený do funkcie vedúceho zmeny, správny súd uviedol, že zrušením tohto rozhodnutia nemohlo dôjsť a ani nedošlo k obnoveniu jeho pôvodného zaradenia do funkcie vedúceho zmeny. Žalobca bol totiž po odvolaní z funkcie vedúceho smeny ustanovený do ďalších funkcií personálnymi rozhodnutiami, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a neboli nijak dotknuté vyššie spomínanými rozsudkami. K zamietnutiu návrhu na uloženiu pokuty žalovanému pre nerešpektovanie právneho názoru v zrušujúcom rozsudku uviedol, že správny súd rozhodol bez toho, aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, ani ho nezaviazal svojím právnym názorom.
IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia
7. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal najmä nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, pretože zrušujúci rozsudok bol správnym súdom v celom rozsahu odignorovaný. Napriek vyslovenej nezákonnosti zrušených rozhodnutí a jeho záväznosti došlo vo veci služobného pomeru k vydaniu celého radu ďalších rozhodnutí, ktoré svojím obsahom a účelom nadväzujú na nezákonné rozhodnutia, pričom tieto nezákonné rozhodnutia tvoria právny základ týchto neskôr vydaných rozhodnutí. Z tohto dôvodu sú všetky tieto rozhodnutia nezákonné. Ďalej nesúhlasil ani s právnym názorom správneho súdu o viazanosti správneho orgánu názorom správneho súdu v zrušujúcom rozsudku. Žalobca opakovane upozorňoval svojich nadriadených na nezákonnosť ich konania rôznymi písomnými podaniami pri vydávaní jednotlivých právnych aktov. Tieto je potrebné považovať za nulitné a to pre nezákonnosť zrušeného rozhodnutia (vrátane k nemu prislúchajúceho odvolacieho rozhodnutia), ktorým bol odvolaný z funkcie vedúceho zmeny. Ďalej namietal, že do dnešného dňa nebol zákonným spôsobom odvolaný z funkcie vedúceho zmeny, čo je nevyhnutným predpokladom, aby mohol byť ustanovený a prevedený do novej funkcie. Ďalej namietal nesprávnu aplikáciu zákonných ustanovení pri zamietnutí jeho návrhu na uloženie poriadkovej pokuty žalovanému. Tiež namietal, že správny súd aplikoval správny poriadok, hoci jeho aplikáciu zákon vylučuje. Odklonil sa tiež od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pričom citoval rozsudky rozoberajúce viazanosť správneho orgánu právnym názorom súdu pri zrušení jeho rozhodnutí a nulitu správneho aktu. Nie je správny názor správneho súdu, že orgán verejnej správy je viazaný názorom súdu len v prípade, ak mu vec bola vrátená na ďalšie konanie. 8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný tak, že správny súd správne vyhodnotil, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom, keď doterajšia funkcia žalobcu sa organizačnou zmenou dňa 30.06.2023 zrušila. Správny súd správne ustálil, že súdne zrušenie rozhodnutia o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho zmeny nemá žiadnu právnu väzbu ani vplyv na zákonnosť súčasnou žalobou napadnutých rozhodnutí, preto ani nebolo potrebné, aby súd osobitne reagoval, či tieto predchádzajúce rozhodnutia sú nulitné. Nedošlo ani k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe, keď správny súd jasne vysvetlil, že viazanosť právnym názorom sa týka len konkrétnej veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie a prejavuje sa v prípadoch, keď s rozhodnutím správneho súdu je spojený ďalší postup orgánu verejnej správy. Tu preskúmavané rozhodnutia boli vydané v inom konaní ako v tom, ktoré bolo ukončené zrušením rozhodnutia o odvolanie z funkcie vedúceho zmeny. 9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že k vecnej argumentácii žalobcu sa žalovaný nevyjadril. Inak zotrval na celej svojej argumentácii uvedenej v kasačnej sťažnosti.
V. Posúdenie veci kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná.
11. Predmetom súdneho konania je prieskum odvolacieho rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce o prevedení žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. b) zákona o finančnej správe, jeho ustanovení podľa § 105 ods. 1 cit. zákona do funkcie colného kontrolóra s miestom výkonu štátnej služby Vyšné Nemecké a o jeho odvolaní z doterajšej funkcie podľa § 107 ods. 10 cit. zákona.
Základnou žalobnou a následne i sťažnostnou námietkou žalobcu bolo, že keďže boli súdom zrušené rozhodnutie o jeho odvolaní z funkcie vedúceho zmeny, potom všetky rozhodnutia vydané následne po odvolaní z tejto funkcie týkajúce sa služobného pomeru žalobcu sú nulitné a preto preskúmavané a prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné. Túto námietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.
12. Podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 35/2019 Z. z. v znení účinnom ku dňu 30.08.2023 (deň vydania preskúmavaného rozhodnutia) príslušník finančnej správy sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy (ďalej len "prevedenie"), a ak to nie je možné, preloží sa na funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný orgán finančnej správy (ďalej len "preloženie"), ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie. Podľa § 107 ods. 10 citovaného zákona prevedenie alebo preloženie sa vykoná odvolaním príslušníka finančnej správy z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do funkcie podľa § 105. Podľa § 191 a ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v
ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
13. Vzhľadom na základnú sťažnostnú námietku je potrebné, aby kasačný súd v prvom rade posúdil právny názor žalobcu, že rozhodnutia vydané po vydaní rozhodnutia o jeho odvolaní z funkcie vedúceho zmeny sú nulitné, teda paakty. Paakt je zdanlivý, ničotný (nulitný) právny akt, z ktorého nevyplývajú následky, ktoré sú s ním inak spájané, pretože vôbec nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo síce áno, ale mimo zákonom mu zverenú
právomoc. Preto je neplatný od samého počiatku (ex tunc) - od jeho vydania, z právneho hľadiska neexistuje a nikoho nezaväzuje. Ide o akty, ktoré trpia najťažšímai vadami, pre ktoré už vôbec nemožno o správnom akte hovoriť. Typicky sú takými vadami nedostatok právomoci, neexistencia zákonného podkladu, absolútny nedostatok formy, absolútny omyl v osobe adresáta. Nesvedčí mu prezumpcia správnosti, ktorá inak svedčí správnym aktom. To,
že sa jedná o paakt, vyplýva už z aktu samého [pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. k. Co II 29/49 zo dňa 13.10.1949, uverejnené v Zb. NS pod č. 220/1950, podľa ktorého súd nie je oprávnený skúmať meritórne správnosť správneho aktu, ale z aktu samého skúma, či ide o správny akt (na rozdiel od takzvaného pseudoaktu), či je vydaný v medziach právomoci dotyčného úradu a či je právoplatný alebo vykonateľný].
Keďže všetky rozhodnutia vydané po rozhodnutí o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho zmeny boli vydané kompetentným správnym orgánom, boli vydané na základe v tom čase účinného zákona a nie sú z nich zrejmé ani iné vady, ktoré by boli dôvodom ich označenia za paakt, správny súd správne neprihliadol na tvrdenú ničotnosť týchto právnych aktov.
14. Sám žalobca ničotnosť týchto rozhodnutí neodvodzoval od nedostatku kompetencie správnych orgánov rozhodovať, ani od iných ťažkých vád, ale len od nezákonnosti skôr vydaného rozhodnutia o odvolaní z funkcie vedúceho zmeny. V tom prípade argumentácia žalobcu smeruje skôr k nezákonnosti týchto rozhodnutí, ktorá by však musela byť zistená v príslušnom súdnom konaní o ich prieskume. Inak sa na ne hľadí ako na rozhodnutia zákonné. Konštatovanie ich nezákonnosti nie je možné ani v tomto súdnom konaní, pretože mohli byť samostatne predmetom súdneho prieskumu (§ 27 ods. 1 SSP). Kasačný súd dodáva, že nič nebránilo žalobcovi na základe samostatných žalôb urobiť predmetom súdneho prieskumu aj tieto rozhodnutia, avšak žaloby voči nim nepodal.
15. Je teda potrebné konštatovať, že žalobca bol zákonným právoplatným rozhodnutím zo dňa 01.07.2019 v spojení s odvolacím rozhodnutím zo dňa 20.09.2019 ustanovený do funkcie colný kontrolór, ktorá je spojená s pridelením strelnej zbrane s miestom výkonu Vyšné Nemecké.
Z tejto funkcie bol odvolaný tu preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím. Toto odvolanie neodporuje zákonu, pretože bol odvolaný práve z tej funkcie, do ktorej bol predtým ustanovený. Problematickým sa však javí, že prvostupňové rozhodnutie ho zároveň ustanovilo do inej funkcie napriek tomu, že došlo k súdnemu zrušeniu rozhodnutia o odvolaní z funkcie hlavného colného referenta - vedúceho zmeny, čím právoplatnosťou zrušujúceho rozsudku (rok 2020) zostalo v platnosti rozhodnutie zo dňa 31.08.2005 o jeho vymenovaní do tejto funkcie.
Napriek tomu žalovaný žalobcu po tomto momente prvostupňovým rozhodnutím z roku 2023 ustanovil do inej funkcie. V tom prípade mohla nastať situácia, že žalobca bol vydaním prvostupňového rozhodnutia ustanovený zároveň do dvoch funkcií. 16. Žalobca túto skutočnosť (s určitou modifikáciou) namietal v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Vysvetlenia žalovaného uvedené v preskúmavanom rozhodnutí podľa názoru kasačného súdu nie sú dostatočné. Hoci sa kasačný súd stotožňuje s názorom žalovaného uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí, že právna veda vychádza z tzv. prezumpcie správnosti správneho aktu, teda že rozhodnutia vydané po odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho zmeny sú zákonné a nie sú paakty a treba ne prihliadať (pozri odôvodnenie vyššie), to neznamená, že z tohto dôvodu nie je možné prihliadať na pôvodné, taktiež zákonné (práve z dôvodu prezumpcie správnosti správneho aktu) rozhodnutie o vymenovaní do funkcie vedúceho zmeny zo dňa 31.08.2005, pokiaľ stále existuje. Ani vysvetlenie žalovaného, že neskôr vydané rozhodnutia predstavujú samostatné rozhodnutia, ktorými sa upravoval
služobný pomer žalobcu v ďalšom období, neobstojí, pretože hoci ide o samostatné rozhodnutia, tieto (okrem iného) rozhodovali o rovnakej veci, o akej už bolo rozhodnuté vymenovaním žalobcu do funkcie vedúceho zmeny (ustanovili žalobcu do funkcie) bez toho, aby ho odvolali z funkcie vedúceho zmeny. Pritom koncepcia zákona o finančnej správe je zjavne nastavená tak, že colník sa ustanovuje len do jednej funkcie. Nie je tak vylúčené, že sťažnostná námietka, že popri sebe existujú dve ustanovenia do rôznych funkcií, je dôvodná.
17. Bez dostatočného vysvetlenia tejto situácie preskúmavané odvolacie rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Kasačný súd má za to, že za tejto situácie je potrebné zrušiť preskúmavané rozhodnutie z dôvodu nedostatočného objasnenia, či je žalobca skutočne naďalej formálne ustanovený súčasne do dvoch funkcií (vymenovaný podľa zák. č. 200/1998 Z. z. rozhodnutím z 31.08.2005 a ustanovený podľa zák. o finančnej správe prvostupňovým rozhodnutím) s dôrazom na vysvetlenie, či vymenovanie do funkcie vedúceho zmeny stále trvá (napr. či táto funkcia medzitým nezanikla zo zákona alebo nebola zrušená atď.).
18. Nedôvodná je však ďalšia sťažnostná námietka, že správny súd nesprávne právne posúdil jeho návrh na uloženie pokuty žalovanému z dôvodu nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu v zrušujúcom rozsudku. Viazanosť orgán verejnej správy právnym názorom správneho súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup orgánu verejnej správy v ďalšom
konaní. V zmysle § 191 ods. 6 SSP je správny orgán viazaný právnym názorom správneho súdu len vtedy, ak súd vec vráti orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, čo je aj logické, pretože inak nemá správny orgán priestor, kde by názor súdu aplikoval. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu, že v zrušujúcom rozsudku č. k. 23S/163/2019 - 64 zo dňa 29.01.2020 Krajský súd v Banskej Bystrici nevrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, preto ani žiadny právny názor neuviedol. Preto správny súd správne zamietol návrh žalobcu na uloženie pokuty ako nedôvodný. Rovnako nedôvodná je aj námietka, že správny súd aplikoval nesprávny zákon, konkrétne správny poriadok. K nej stačí uviesť, že správny súd len citoval ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku, ktoré je v podstate totožné s § 281 ods. 1 zákona o fin. správe. 19.
Napokon kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj sťažnostnú námietku odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, konkrétne od rozsudkov ohľadne viazanosti správneho orgánu právnym názorom súdu a potreby aj bez návrhu prihliadnuť na nulitu správneho aktu.
Takéto okolnosti však v posudzovanom prípade nenastali - správne orgány neboli viazané vysloveným právnym názorom správnych súdov a rozhodnutia žalovaného, ktoré považoval žalobca za nulitné právne akty, za takéto považovať nemožno.
Preto argumentácia touto judikatúrou nie je namieste a nemožno tak ani konštatovať odklon od nej.
VI. Záver a trovy kasačného konania
20. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie malo byť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušené pre nedostatok dôvodov zaoberajúcich sa posúdením otázky prípadnej existencie dvoch rozhodnutí o ustanovení žalobcu do funkcie. Preto podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil napadnutý rozsudok tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 21. O náhrade trov konania pred správnym a kasačným súdom bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 2 SSP tak, že žalobca, ktorý bol v konaní úspešný, má právo na náhradu dôvodných trov oboch konaní v celom rozsahu. 22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. januára 2026