7Ssk/87/2021
ECLI:SK:NSSSR:2021:2020200244.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 48Sa/17/2020
- IČS
- 2020200244
- Citované
- 6× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: O., nar. XX.. XXXX, Y., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 13. augusta 2020 č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/ 10336Chr, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 48 Sa 17/2020-73 z 10. augusta 2021 takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Dunajská Streda koná o žiadosti žalobkyne podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu pomôcky - umývačky riadu. Po zrušení prvého rozhodnutia úradu práce, ktorým zamietol túto žiadosť žalobkyne, úrad práce rozhodnutím zo 7. júla 2020 č. DS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/36447- 17 podľa § 36 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) ustanovil znalca. Jeho úlohou má byť odborné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, najmä popísanie celkovej mobility a sebaobsluhy menovanej. Žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 13. augusta 2020 potvrdil rozhodnutie úradu práce. Na ustanovenie znalca boli podľa neho dané podmienky, pritom výber konkrétnej osoby za znalca je vecou úvahy správneho orgánu. Žalobkyni nepatrí subjektívne právo na to, aby bola za znalca ustanovená konkrétna osoba. 2. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, správny súd tu napadnutým uznesením č. k. 48 Sa 17/2020-73 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Dospel k záveru, že rozhodnutie o ustanovení znalca je rozhodnutím procesnej povahy a nezasahuje do subjektívnych práv účastníka, preto je podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené z prieskumu správnymi súdmi. Na tom nič nemení ani okolnosť, že žalovaný žalobkyňu nesprávne poučil, že jeho rozhodnutie možno preskúmať súdom. Toto uznesenie bolo žalobkyni doručené 13. augusta 2021.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
3. Kasačnou sťažnosťou podanou na pošte 12. septembra 2021 a adresovanou správnemu súdu sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto uznesenia, prípadne jeho zmeny tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného a vec sa mu vráti na ďalšie konanie. V jej úvode zrekapitulovala doterajší priebeh administratívneho konania a svoju životnú a sociálnu situáciu (kompenzačné príspevky, ktoré potrebuje kvôli svojmu zdravotnému postihnutiu, jej boli priznané len na krátko a hneď jej boli odňaté). Nesúhlasila s názorom správneho súdu, že jej týmto rozhodnutím nevzniká ujma. Prácu posudkových lekárov je potrebné preskúmať, keďže rôzne orgány sa 11 rokov nedokážu zhodnúť na záveroch o jej postihnutí a často menia svoje názory. Nie je zrejmé, načo má znalecký posudok slúžiť, keď v iných konaniach (príspevky na osobnú asistenciu, príspevok na auto) znalec nebol ustanovený. S ohľadom na hodnotu žiadanej pomôcky - umývačky riadu je znalecký posudok nehospodárny a suma, ktorú by naň žalobkyňa mala vynaložiť, prevyšuje cenu umývačky. Podobne žalobkyňa nemá prostriedky, aby mohla chodiť k znalcom do ďalekých miest, pretože zo svojho príjmu nedokáže pokryť ani vlastné zvýšené výdavky. Tým rozhodnutie zasahuje do jej subjektívnych práv a nie je splnená jedna z podmienok § 7 písm. e) SSP. Žalobkyňa argumentovala tiež tým, že v doterajšom konaní sú prieťahy a postup žalovaného je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Poukázala aj na nerovnaké zaobchádzanie, keď žalovaný doteraz nikomu neustanovil znalca. 4. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť odmietnuť, ak kasačný súd zistí, že bola podaná oneskorenie, eventuálne ju navrhol zamietnuť. Ustanovenie znalca totiž žalovanému uložili súdy vo svojich rozsudkoch, ktorými zrušili jeho predchádzajúce rozhodnutia.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
6. Podľa § 443 ods. 1 SSP musí byť kasačná sťažnosť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Tu napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené 13. augusta 2021. Jednomesačná lehota sa tak podľa § 69 ods. 4 SSP skončila 13. septembra 2021. Podľa § 69 ods. 6 SSP je lehota zachovaná, ak sa (najneskôr) posledný deň lehoty podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Takým „orgánom“ je aj poštový podnik. Keďže žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť na pošte ešte 12. septembra 2021, urobila tak pred uplynutím lehoty, teda včas.
7. Podľa ustanovenia § 7 písm. e) SSP, na ktorom správny súd založil napadnuté uznesenie, správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia orgánov verejnej správy procesnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Citované ustanovenie nadväzuje na ustanovenie § 248 písm. a) OSP (účinné do 30. júna 2016), podľa ktorého súdy nepreskúmavali rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Ako naznačuje aj žalobkyňa v kasačnej sťažnosti, z porovnania oboch ustanovení je zrejmé, že v Správnom súdnom poriadku je vylúčenie preskúmania rozhodnutí predbežnej povahy viazané na dodatočnú podmienku, že tieto rozhodnutia nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Formulácia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) podľa kasačného súdu jasne napovedá, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené len také rozhodnutia, u ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť, že by mohli zasiahnuť do subjektívnych práv účastníka.
8. Podľa § 2 ods. 1 SSP sa v správnom súdnictve poskytuje ochrana právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa odseku 2 toho istého paragrafu sa môže tejto ochrany domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené určitými aktami orgánu verejnej správy. Ďalej podľa § 177 ods. 1 SSP platí, že žalobca sa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho subjektívneho práva. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že správne súdnictvo má slúžiť na ochranu subjektívnych práv, na ktorých bol žalobca podľa svojho tvrdenia ukrátený.
Takýmto subjektívnym právom môže byť buď hmotné právo, napríklad nárok na určité plnenie, alebo aj procesné právo, napríklad nárok na určitý procesný postup. Ukrátenie žalobcu na práve musí však byť aspoň potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý žalobcu na tomto subjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať alebo že rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je spôsobilé do tohto práva zasiahnuť, správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 103/2020 alebo 7 Ssk 7/2021).
9. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci malo byť rozhodnutie, ktorým orgán verejnej správy ustanovil znalca v konaní o priznanie kompenzačného príspevku. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. sa na konanie vo veciach kompenzácie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda Správny poriadok; výnimky podľa § 53 ods. 2 cit. zák. v prerokúvanej veci nie sú použiteľné. Podľa § 32 ods. 1 SP je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 SP sú podkladom medzi iným dôkazy, ktorým podľa § 34 ods. 2 SP je aj znalecký posudok. Podľa § 34 ods. 4 SP patrí vykonávanie dôkazu správnemu orgánu. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že výber vykonávaných dôkazov je vecou viazanej správnej úvahy správneho orgánu. Účastník správneho konania nemá žiadne subjektívne právo na to, aby bol v konaní vykonaný práve určitý konkrétny dôkaz. Rovnako však nemá ani subjektívne právo, aby správny orgán určitý dôkaz nevykonal, teda aby upustil od jeho vykonávania.
Rozhodnutie, ktorým správny orgán nariadi vykonanie určitého dôkazu (napríklad ustanoví znalca), tak samo osebe nemôže spôsobovať ujmu na právach účastníka konania (porov. zhodne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžsk 115/2017, vydané už po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku).
10. Tým samozrejme nie je vylúčené, že takéto rozhodnutia môže určitým spôsobom zasiahnuť do procesného postavenia účastníka. So žalobkyňou možno súhlasiť v tom, že ustanovenie znalca môže mať za následok predĺženie konania, môže byť spojené s určitými trovami účastníka konania, prípade jeho dôsledkom môže byť predvolanie k znalcovi s povinnosťou dostaviť sa a podrobiť sa určitým úkonom (prehliadke, vyšetreniu a pod.).
Podľa jasného znenia ustanovenia § 7 písm. e) SSP však výnimka, kedy rozhodnutie procesnej povahy nie je vylúčené z preskúmania správnymi súdmi, predpokladá, že rozhodnutie mohla mať za následok ujmu na subjektívnych právach. Nestačí teda ujma na ekonomických, sociálnych alebo iných záujmoch, ale musí ísť vyslovene o ujmu na subjektívnych právach. Ako už bolo uvedené, Správny poriadok v žiadnom svojom ustanovení nezaručuje subjektívne právo účastníka na to, aby určitý dôkaz nebol vykonaný, ani subjektívne právo na to, aby účastník nebol konaním a dokazovaním nijako zaťažovaný. Naopak, aj z § 4 ods. 1 SP vyplýva všeobecná povinnosť účastníka spolupracovať so správnym orgánom počas celého konania.
11. Na obranu pred konkrétnym priebehom a dôsledkami znaleckého posudku v určitom konaní Správny poriadok dáva iné možnosti. Podľa § 3 ods. 4 SP správne orgány dbajú, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Z citovaného ustanovenia tak možno vyvodiť, že správny orgán má podľa možností prihliadať na to, či účastník má dostatok prostriedkov na to, aby sa dostavil na vyšetrenie k znalcovi, a v odôvodnených prípadoch aj zariadiť potrebné vyšetrenie účastníka v domácom prostredí.
Podľa § 33 ods. 1 SP má účastník konania vždy právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie. Pokiaľ by teda žalobkyňa mala výhrady k práci a záverom ustanoveného znalca, bude môcť navrhovať dôkazy na vyvrátenie alebo doplnenie jeho posudku. Konečne, trovy
dokazovania (znalca ustanoveného správnym orgánom) podľa § 31 ods. 1 a 5 Správneho poriadku bude platiť správny orgán (t. j. úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), nie žalobkyňa.
IV. Záver
12. Zo všetkých uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie o ustanovení znalca je rozhodnutím procesnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnom práve žalobkyne. Preto je toto rozhodnutie podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu správnymi súdmi. Správny súd tak rozhodol správne, keď správnu žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačná sťažnosť žalobkyne tak nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol. 13. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa bola v kasačnom konaní neúspešná a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu nárok na náhradu trov priznal. 14. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. novembra 2021