← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·25. 3. 2026

7Ssk/87/2025

ECLI:SK:NSSSR:2026:0724101123.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
6Sas/6/2024
IČS
0724101123
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Novotného a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, K., právne zastúpený advokátom: Mgr. Marek Tauber, so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.5.2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 6Sas/ 6/2024-38 zo dňa 24.6.2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

1. Generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia, ako prvostupňového správneho orgánu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13.03.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.", resp. „zákon o sociálnom poistení") v znení neskorších predpisov bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 12.12.2023. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky v Spišskej Novej Vsi z 12.12.2023 má žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s dátumom vzniku invalidity od 24.11.2022. Napriek uvedenému nebolo možné žiadosti žalobcu vyhovieť z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 2. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí skonštatovala, aj keď žalobca splnil medicínsku podmienku podľa § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, nedosiahol potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. K 24.11.2022, t. j. ku dňu vzniku invalidity, mal žalobca vek 46 rokov. Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení, pre vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov sa vyžaduje najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Žalobca však získal len 2336 dní dôchodkového poistenia, čo je 6 rokov a 146 dní obdobia dôchodkového poistenia. 3. Žalobcovi boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú), a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. K námietke žalobcu, že do obdobia dôchodkového poistenia mu nebola započítaná starostlivosť o jeho tri deti, poznamenala, že žalobca neuviedol osobné údaje detí ani obdobie, kedy sa o ne staral. Dodala, že starostlivosť o deti nebola preukázaná ani doplneným dokazovaním v rámci odvolacieho konania, preto nebolo možné jeho žiadosti o invalidný dôchodok vyhovieť.

II. Konanie pred správnym súdom

4. Rozhodnutie žalovanej napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej rozhodol správny súdu rozsudkom č. k. 6Sas/6/2024-38 zo dňa 24.6.2025 tak, že ju podľa § 191 SSP ako nedôvodnú zamietol. 5. Správny súd skonštatoval, že v preskúmavanej veci nie je spornou invalidita žalobcu, ako ju konštatoval posudkový lekár sociálneho poistenia, ale splnenie ďalšej kumulatívnej podmienky, a to získanie počtu 15 rokov dôchodkového poistenia [§ 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení]. 6. Mal za preukázané, že žiadosťou spísanou 12.12.2023 žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku k 02.05.2023, pričom v prílohe žiadosti boli spísané obdobia zamestnania a poistenia a iných činností podľa zákona o sociálnom poistení. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu vyplynulo, že žalobcovi bolo zhodnocované obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na invalidný dôchodok (t.j. ku dňu 24.11.2022), a to obdobie v evidencii uchádzačov o zamestnanie v celkovom rozsahu 1174 dní (od. 04.09.1992 do 02.01.1995 a od 03.06.1995 do 11.12.1997), obdobie povinnej vojenskej služby v rozsahu 151 dní (od 03.01.1995 do 02.06.1995) a doba zamestnania (od 01.10.1999 do 31.10.1999, od 01.01.2001 do 31.03.2001) s obdobím dôchodkového poistenia zamestnanca (od 04.05.2016 do 16.11.2016, od 10.02.2017 do 31.03.2017, od 19.06.2017 do 31.07.2017), obe spolu v rozsahu 411 dní. Získal takto 2336 dní poistenia, teda 6 rokov a 146 dní. 7. Ako správny vyhodnotil záver žalovanej, že obdobie od 1.4.2001 do 31.3.2003 (vedenie v evidencii nezamestnaných) nebolo možné zhodnotiť z dôvodu, že žalobcovi nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti (§ 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). Obdobie v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003 nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení. 8. Správny súd zdôraznil, že žalobcovi nemožno priznať nárok na invalidný dôchodok iba na základe splnenia medicínskej podmienky, a to ani vtedy, ak by pre svoje zdravotné problémy mal žalobca ťažkosti s uplatnením sa na trhu práce. Poukázal tiež na to, že z administratívneho spisu bolo zistené, že starostlivosť o tri deti žalobcu realizovala matka detí, A. N., ktorá v obdobiach od 15.05.1994 do 09.09.1998 a od 16.01.1999 do 16.01.2002 poberala aj rodičovský príspevok. Správny súd skonštatoval, že rozhodnutia žalovanej sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené, pričom skutkový stav zistili dostatočne a v potrebnom rozsahu a tento správne právne posúdili.

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu je nedostatočné a nepresvedčivé, opierajúce sa len o rozhodnutie žalovaného, čo je v rozpore s § 139 SSP. Za nesprávny označil záver správneho súdu, že starostlivosť o tri deti žalobcu zabezpečovala matka, ktorá poberala rodičovský príspevok, keďže uvedené neznamená, že sa o deti nestaral. Nepovažoval pritom za podstatné, ktorý z rodičov poberal rodičovský príspevok. Za nesprávne označil nezarátanie obdobia dôchodkového poistenia uvedeného v bode 43 odôvodnenia rozsudku správneho súdu. Navrhol, aby súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 26.8.2025, dôvody uvedené v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Kasačnú sťažnosť navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 12. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (29.5.2024) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72... Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (v znení účinnom do 31.12.2000), ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba nezamestnanosti. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. (v znení účinnom od 01.01.2001 do 31.12.2003), ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu. Podľa § 9 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 100/1988 Zb., ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho náhradné doby: e) doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

f) doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo.

Podľa § 60 ods. 1 prvej vety zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 8 zákona o sociálnom poistení to isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe

uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a d). Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

. . 13. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, pričom uvedenú námietku bližšie nekonkretizoval. Kasačný súd k tejto otázke uvádza, že správny súd sa vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysporiadal s jednotlivými žalobnými námietkami uplatnenými žalobcom v správnej žalobe a dostatočne vysvetlil svoje úvahy, ktoré vyústili do konečného právneho záveru.

Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu je možné bez pochybností zistiť skutkové okolnosti veci aj právne dôvody rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu tak zodpovedá požiadavkám, ktoré naň kladie zákon v ust. § 139 SSP. Okolnosť, že sa správny súd stotožnil so závermi žalovanej a považoval ich za správne, nemožno automaticky považovať za „jednostranné opieranie sa o rozhodnutie žalovaného". Rovnako odkaz správneho súdu na osobný list dôchodkového poistenia sám osebe nezakladá nedostatočnosť odôvodnenia, či nepresvedčivosť prijatých právnych záverov. Je pritom potrebné uviesť, že žalobca nespochybňoval správnosť údajov z osobného listu dôchodkového poistenia, nepoukázal na jeho možnú neúplnosť, či nepresnosť informácií v ňom obsiahnutých.

Taktiež všeobecné konštatovanie správneho súdu, že ani zohľadnenie doby, po ktorú bol žalobca vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, by nemohlo zmeniť záver žalovanej, nemá za následok nezrozumiteľnosť rozhodnutia správneho súdu. Podstatné je, že správny súd riadne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov bol postup žalovanej pri posúdení otázky započítania tejto doby v súlade so zákonom.

14. Podmienky nároku na invalidný dôchodok ustanovuje zákon o sociálnom poistení v § 70 a nasl. Splnenie výlučne medicínskej podmienky nárok na priznanie invalidného dôchodku nezakladá. Žalobca nesplnil ďalšiu zákonom stanovenú podmienku, ktorou je potrebný počet

rokov obdobia dôchodkového poistenia 15. Žalobca žiadal, aby mu bola v rámci podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia zohľadnená doba starostlivosti o jeho deti, avšak ani v kasačnom konaní neuviedol, ktorému z jeho troch detí a v akom časovom období mal takúto starostlivosť poskytovať. Nešpecifikoval časový rozsah obdobia, ktoré žiadal z titulu starostlivosti o maloleté deti započítať ako obdobie svojho dôchodkového poistenia, len všeobecne uviedol, že deťom poskytoval osobnú starostlivosť.

16. K tomuto je potrebné uviesť, že nie je možné stotožňovať bežnú starostlivosť rodiča o svoje maloleté deti s celodennou osobnou starostlivosťou na účely dôchodkového poistenia. Žalovaný ani správny súd nespochybňovali, že sa žalobca ako rodič o svoje deti staral, ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v období od 15.05.1994 do 09.09.1998 a od 16.01.1999 do 16.01.2002 bola na rodičovskej dovolenke matka detí a v tomto období z tohto titulu aj poberala rodičovský príspevok.

17. Podľa § 60 ods. 8 zákona o sociálnom poistení sa to isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do 6 rokov jeho veku započítava len jednej fyzickej osobe ako obdobie dôchodkového poistenia. V danom prípade sa s poukazom na prihlásenie na dôchodkové poistenie podľa § 15 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení započítavalo toto obdobie matke detí.

Uvedené potom vylučuje, aby sa započítalo žalobcovi. 18. Žalobca v kasačnej sťažnosti len všeobecne namietal, že mu mali byť pre účely vzniku invalidného dôchodku zarátané obdobia dôchodkového poistenia uvedené „v bode 43" odôvodnenia rozsudku správneho súdu. Ide o obdobia, kedy bol žalobca nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Obdobie takejto evidencie žalobcu od. 1.4. 2001 do 31.3.2003 by bolo podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 255 zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia iba v prípade, ak bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti.

Nebolo však zistené a žalobcom ani len tvrdené, že by v tomto období takúto dávku poberal. 19. Žalobcovi nebolo pri rozhodovaní zhodnotené ani obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003, a to z dôvodu, že toto obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 142 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení by bolo možné túto dobu započítať len v prípade dodatočného zaplatenia poistného, čo však žalobca neučinil.

V. Záver a trovy kasačného konania

20. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 21. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci nemal úspech a u žalovanej, ktorá bola síce úspešná, kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by jej nárok na náhradu trov priznal. 22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. marca 2026

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/87/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik