7Ssk/88/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200870.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-7Sa/50/2020
- IČS
- 1020200870
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková (sudkyňa spravodajkyňa) ako členky senátu vo veci žalobcu: C. Y., nar. XX. novembra XXXX, L. 7, V., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 14. mája 2020, č. XXX XXX XXXX X., o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/50/2020-102 z 29. februára 2024 takto
rozhodol:
Rozsudok
Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/50/2020-102 z 29. februára 2024 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca (vtedy vo výkone trestu odňatia slobody v K.) si u nej uplatnil nárok na výplatu invalidného dôchodku. Jeho zdravotný stav opakovane posúdili posudkoví lekári pobočky v Leviciach a ústredia a v odborných posudkoch z 13. septembra, 15. apríla a 28. apríla 2020 dospeli k záveru, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nepresahuje 40 %. Na základe toho ústredie žalovanej zamietlo jeho žiadosť rozhodnutím zo 16. marca 2020, ktoré generálny riaditeľ potvrdil tu preskúmavaným rozhodnutím zo 14. mája 2020. 2. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu včas správnu žalobu Krajskému súdu v Bratislave. V žalobe udal jednak adresu svojho trvalého pobytu („L. XXXX/X, V."), jednak adresu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v K.. Z adresy jeho trvalého pobytu sa však dve zásielky vrátili ako neprevzaté (s poznámkou „adresát neznámy"). Dňa 19. augusta 2022 krajskému súdu došlo podanie, v ktorom žalobca oznámil, že je v L. ústave (L.) M. na adrese P.ße 2, M. am S., E..
V ďalšom podaní (došlom krajskému súdu 23. decembra 2022) upozornil, že od 23. januára 2023 nastupuje na ústavnú formu liečenia svojej drogovej závislosti na adresu „Y. B." (zrejme: Y. B.), U.ße XX, XXXX X., E., a uviedol aj telefonický kontakt (slovenské aj rakúske číslo). K podaniu pripojil uznesenie Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z 18. októbra 2022 v nemčine (bez predkladu), z ktorého možno vyrozumieť, že na účely tohto liečenia v trvaní šesť mesiacov sa mu povolil odklad trestu do 23. januára 2025. Dňa 18. júla 2023 žalobca emailom (č. l. 66) požiadal správny súd, aby mu predvolanie na pojednávanie zaslal aspoň 10 pracovných dní skôr, aby o tom mohol vyrozumieť príslušnú sudkyňu v Rakúsku.
Tiež dodal, že by „bolo spravne v ramci zakona, ju o tomto pojednavani virizumiet, teda ju oficialne poziadat o moje uvolnenie na tento konkretny den pojednavania na Slovensku v Bratislave. . .". 3. Správny súd 2. augusta 2023 nariadil termín pojednávania na 25. októbra 2023.
Predvolanie naň doručoval žalobcovi poštou s medzinárodnou doručenkou na udanú adresu do „Y. B." vo X., kde ho podľa doručenky 25. septembra 2023 prevzala bližšie neurčená osoba. Toto pojednávanie, na ktoré sa žalobca nedostavil, správny súd odročil na neurčito s tým, že sa bude zisťovať, či sa žalobca stále nachádza na ústavnom liečení. Súd teda emailom žiadal žalobcu, aby oznámil, či trvá na správnej žalobe, a ak áno, nech oznámi adresu na doručovanie, ak došlo k jej zmene. Na túto emailovú výzvu žalobca nereagoval. Dňa 14. decembra 2024 nariadil správny súd pojednávanie na nový termín 31. januára 2024 a predvolanie naň doručoval žalobcovi jednak na adresu trvalého pobytu v Slovenskej republike, kde bol žalobca neznámy, jednak znova poštou s medzinárodnou doručenkou na udanú adresu „Y. B." vo X..
Z tejto adresy sa zásielka 2. januára 2024 vrátila ako nedoručená s poznámkou „Verzogen / Moved", teda že žalobca sa presťahoval. Hoci na toto pojednávanie sa žalobca takisto bez ospravedlnenia nedostavil, správny súd vec prejednal len v prítomnosti poverenej zamestnankyne žalovanej a na záver ho odročil na vyhlásenie rozsudku na termín 29. februára 2024, ktorý oznámil na úradnej tabuli podľa § 137 ods. 4 SSP.
4. Dňa 29. februára 2024 potom správny súd verejne vyhlásil tu napadnutý rozsudok č. k. BA-7Sa/50/2020-102, ktorým zamietol správnu žalobu. V jeho odôvodnení okrem iného zmienil, že žalobca bol na pojednávanie 31. januára 2024 riadne predvolaný, no nedostavil sa, preto vec podľa § 114 SSP prejednal v jeho neprítomnosti. K veci samej zdôraznil, že od 9. decembra 2019 zanikla jeho invalidita, lebo mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac než 40 %. Správny súd nezistil rozpory medzi závermi posudkov posudkových lekárov, považoval ich za logické a presvedčivé. Okrem toho sa vyrovnal s niektorými námietkami žalobcu. Podľa pokynu sudkyne z 2. apríla 2024 sa písomné vyhotovenie rozsudku doručovalo žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu, kde však podľa elektronickej doručenky je neznámy. Následne orgán správy súdu oznámil súdnej tajomníčke adresu žalobcu v L. ústave v M.; na základe jej pokynu sa mu písomné vyhotovenie doručovalo tam, kde ho podľa doručenky 23. mája 2024 prevzala bližšie neurčená osoba.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
5. Podaním označeným ako „Odvolanie", ktoré kasačný súd podľa obsahu v súlade s § 55 ods. 3 SSP vyhodnotil ako kasačnú sťažnosť, sa žalobca domáhal opätovného prehodnotenia jeho zdravotného stavu pri zohľadnení jeho dlhodobej drogovej závislosti a o určenie skoršieho dátumu vzniku invalidity. Namietal tiež, že mu bola odopretá účasť na pojednávaní, hoci o jeho nariadenie požiadal a oznámil súdu, že pri prerušení terapie musí súd písomne požiadať o jeho uvoľnenie z Rakúska na Slovensko. Napriek tomu ho súd len písomne predvolal s určeným dátumom pojednávania, čo bolo pre neho neprípustné. 6. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože rozsudok správneho súdu považuje za správne a dostatočne odôvodnené.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
8. Hneď na úvod sa kasačný súd zaoberal otázkou včasnosti podania kasačnej sťažnosti. Napadnutý rozsudok bol doručovaný žalobcovi na adresu L. s použitím tzv. medzinárodnej doručenky (doplnkovej služby podľa čl. 18 ods. 3 bodu 3.3 Svetového poštového dohovoru z 10. júla 1964 v znení neskorších predpisov, oznámenie č. 6/2024 Z. z.), avšak (zrejme) bez doplnkovej služby do vlastných rúk, čo je podľa § 142 ods. 1 SSP výslovne predpísaný spôsob doručovania rozsudku. Preto sa mohlo stať, že (v rozpore s § 109 ods. 1 a § 111 CSP v spojení s § 72 ods. 3 SSP) zásielku neprevzal a doručenku nepodpísal žalobca.
Až na základe dožiadania správneho súdu (hoci nie je úplne jasné, akým procesným postupom tu súd ako štátny orgán Slovenskej republiky komunikoval so štátnym orgánom Rakúskej republiky) L. (ktorý je uvedený aj v záhlaví kasačnej sťažnosti) oznámil, že zásielka bola žalobcovi vydaná
29. mája 2024. Jednomesačná lehota na podanie kasačnej sťažnosti v zmysle § 443 ods. 1 SSP tak uplynula 1. júla 2024 (pondelok, keďže 29. júna 2024 bola sobota). Podľa jej písomného vyhotovenia bola spísaná a podpísaná 28. júna 2024, podaná na poštu však bola 4. júla 2024. Správny súd sa síce snažil zistiť podrobnosti, z nie príliš zrozumiteľnej odpovede L. zo 16. októbra 2024 (č. l. 166) možno vyrozumieť, že zásielky od odsúdených preberá sám ústav, ktorý ich posúva ďalej. Na samotnej kasačnej sťažnosti však nie je poznamenané, kedy ju prevzal ústav, a nemožno vylúčiť, že zásielku prevzatú 1. júla 2024 odovzdal na pošte až na tretí pracovný deň (4. júla 2024). Vzhľadom na to kasačný súd ustálil, že tieto pochybnosti nemôžu ísť na ťarchu žalobcu, ktorého osobná sloboda bola v danom čase obmedzená, a preto považoval kasačnú sťažnosť za podanú včas.
9. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok, ktorý správny súd verejne vyhlásil 29. februára 2024 po pojednávaní vykonanom 31. januára 2024 v neprítomnosti žalobcu a ktorým správnu žalobu zamietol. Podľa § 107 ods. 1 písm. a) a d) SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania alebo je to na prejednanie veci potrebné. Prejednanie veci na pojednávaní je osobitným spôsobom konania pred správnym súdom, ktorým sa realizuje zásada verejnosti, ústnosti a bezprostrednosti tohto konania (§ 5 ods. 6 a 8 SSP). Zásada bezprostrednosti a ústnosti konania majú svoje ústavnoprávne vyjadrenie v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Hoci prerokúvaná vec je sociálnou vecou v zmysle § 199 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd žalobcu výslovne nepoučil o jeho práve žiadať pojednávanie, žalobca však o pojednávanie a predvolanie naň požiadal emailom
z 18. júla 2023. No aj keby sa tak nestalo, správny súd ho zjavne považoval za potrebné, a preto ho nariadil; pokiaľ ho nariadil, vzniklo všetkým účastníkom právo na účasť na ňom a je povinnosťou súdu ich riadne a včas predvolať (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 58/2018). Podľa § 114 SSP sa totiž vec môže prejednať v neprítomnosti účastníka len vtedy, ak bol riadne predvolaný.
10. Podľa § 108 ods. 2 SSP predseda senátu predvolá na pojednávanie účastníkov konania, pokiaľ nemajú zástupcu pre celé konanie a nepostačuje predvolať ich zástupcu. Podľa § 76 ods. 1 SSP sa predvolanie uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami.
V prerokúvanej veci správny súd zvolil predvolanie v písomnej forme. Takáto písomnosť sa musí doručiť zákonom predpokladaným spôsobom, a to pri úkone správneho súdu podľa § 72 ods. 1 SSP, odoslaním predvolania na elektronickú adresu podľa § 72 ods. 2 SSP, alebo postupom podľa Civilného sporového poriadku (§ 106 a nasl.), pokiaľ nejde o doručovanie do cudziny v zmysle § 74 SSP. Už na tomto mieste treba kriticky poznamenať, že hoci správny súd opakovane doručoval do cudziny, vôbec nedbal na citované ustanovenie, podľa ktorého sa do cudziny doručuje zásadne podľa medzinárodných zmlúv, takže priame zaslanie s medzinárodnou doručenkou možno použiť len vtedy, ak takú možnosť pripúšťa medzinárodná zmluva. Inak sa má doručovať prostredníctvom príslušného orgánu cudzieho štátu uvedeného v medzinárodnej zmluve, a ak chýba medzinárodná zmluva, doručuje sa prostredníctvom zastupiteľského (konzulárneho) úradu. Z obsahu spisu nie je vôbec jasné, z čoho správny súd usúdil, že v prerokúvanej veci je prípustné priame doručovanie, keď nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2020/1784 doručovaní súdnych
a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch sa neuplatní na správne veci (čl. 1 ods. 1), medzinárodná zmluva s Rakúskom o vzájomnom právnom styku v občianskoprávnych veciach, o listinách a o právnych informáciách (oznámenie č. 9/1963 Zb.) sa podľa svojho čl. 8 vzťahuje len na doručovanie v občianskoprávnych a rodinných veciach (takže je prevažne vytlačená cit. nariadením) a v sociálnych veciach je cezhraničné doručovanie upravené zásadne len pre vymáhanie pohľadávok [porov. čl. 77 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004].
11. Aj keby priame doručovanie bolo možné, je vo vzťahu k určeniu adresy potrebné použiť predovšetkým ustanovenie § 106 CSP, podľa ktorého sa doručovanie na adresu pobytu evidovanú v Slovenskej republiky doručuje, len ak nejde o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a ak adresát neuviedol inú adresu na doručovanie.
Z podaného prehľadu v úvode rozsudku je predovšetkým zrejmé, že žalobca postupne počas konania oznamoval adresy, kde sa nachádza a na ktorú sa mu malo doručovať. Ešte 19. augusta 2022 totiž krajskému súdu oznámil, že sa nachádza v L. ústave v M.. Z jeho podania z decembra 2022 potom bolo zrejmé, že od januára 2023 má len na určitý obmedzený čas nastúpiť na liečenie vo Viedni na adresu, ktorú udal. Preto keď sa správnemu súdu 2. januára 2024 vrátilo predvolanie na pojednávanie na 31. januára 2024 ako nedoručené s poznámkou „Verzogen / Moved" (teda „presťahovaný", resp. „premiestnený"), mohol správny súd usúdiť, že jeho pobyt na tomto mieste sa skončil, a preto mala naďalej platiť jeho pôvodná adresa v L. ústave M..
Správny súd bol teda povinný písomné predvolanie na pojednávanie doručovať aj tam. Okrem toho žalobca sám oznámil správnemu súdu dokonca dve telefónne čísla, kde ho možno zastihnúť, a cit. ustanovenie § 76 ods. 1 SSP pripúšťa aj telefonické predvolanie.
Napriek tomu obsah spisu nesvedčí o tom, že by sa správny súd o to vôbec pokúsil, hoci už 2. januára 2024 (teda 29 dní pred určeným termínom pojednávania) vedel, že písomné predvolanie sa nepodarilo doručiť. 12. Za ďalší procesný nedostatok potom treba považovať to, že žalobcovi neboli v rozpore s § 106 ods. 1 SSP a s požiadavkou na rovnosť účastníkov doručené vyjadrenia žalovanej zo 7. júla 2020, ani doplnenie vyjadrenia z 13. novembra 2023. Konečne, správny súd v napadnutom rozsudku nijako nereagoval na žalobcovu žiadosť, že v dôsledku výkonu trestu v cudzine (v Rakúsku) sa nemôže sám dostaviť na nariadené pojednávanie, ale že o jeho „uvolnenie" by mal slovenský súd „oficialne" požiadať príslušný rakúsky súd. Vo vzťahu k osobám vo výkone trestu v Slovenskej republike už judikatúra najvyššieho súdu vyslovila, že aj tie majú právo byť riadne predvolané, pripraviť sa na pojednávanie, predniesť a doplniť tam svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. Preto ich treba predvolať so žiadosťou o predvedenie alebo ich treba vypočuť priamo v ústave, kde sú umiestnené (porov. uznesenie sp.
zn. 1 So 229/2001, judikát R 70/2003). S ohľadom na už spomenutú zásadu teritoriality výkonu verejnej moci je zásadne vylúčené, aby slovenský súd vyžadoval predvedenie účastníka priamo od príslušného rakúskeho justičného ústavu. Správny súd však ani nezisťoval, či by takéto opatrenie bolo možné dosiahnuť prostredníctvom medzinárodnej spolupráce v oblasti trestných vecí, prípadne za akých podmienok.
IV. Záver
13. Kasačná sťažnosť žalobcu je teda vo výsledku dôvodná v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zrušil napadnutý
rozsudok
a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP). 14. Správny súd v ďalšom konaní (§ 469 SSP) nariadi na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré žalobcu riadne a v súlade so zákonom predvolá; len ak budú tieto podmienky splnené, bude môcť vykonať pojednávanie v jeho neprítomnosti. Zároveň rozhodne aj o náhrade trov tohto kasačného konania, ktorú sú súčasťou trov konania pred správnym súdom (§ 467 ods. 3 SSP). 15. O náhrade trov tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP). 16. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. júla 2025