← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·19. 12. 2022

7Ssk/89/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200195.1

PotvrdzujeMeníVracia na ďalšie konaniePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trnave
Sp. zn. 1. inštancie
20Sa/12/2020
IČS
2020200195
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobkyne: S.. Z. K., H.. XX. A. XXXX, Č. XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 8. júna 2020 č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/6180/Chr, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20 Sa 12/2020-84 z 18. júna 2021 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20 Sa 12/2020-84 z 18. júna 2021 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného z 8.júna 2020 č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/6180/Chr sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania pred správny súdom, ani kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobkyňa 26. augusta 2019 opätovne požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (okrem iného) o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu pomôcky - automatickej práčky v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Úrad práce na tento účel 15. októbra 2019 vykonal sociálne zisťovanie v domácom prostredí žalobkyne, pričom zistil, že žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa, ktorá žije s rodinou vo viacgeneračnom dome na prvom poschodí, premiestňuje sa pomocou mechanického vozíka a pri presune v rámci domu zároveň využíva stoličkový

výťah. V oblasti sebaobsluhy dospel k záveru, že žalobkyňa „pri všetkých úkonoch potrebuje pomoc inej osoby“ a domáce práce „vykonáva osobná asistentka, ktorá chodí pravidelne 2-3x týždenne alebo podľa potreby.“ Zdravotný stav žalobkyne posúdil posudkový lekár úradu práce v lekárskom posudku z 11. januára 2020, v ktorom za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. určil periférne neurogénne poruchy dolnej končatiny - plexus lumbosacralis obojstranne s mierou funkčnej poruchy 60 % (50 % + 10 % za obojstranné postihnutie) podľa časti V bodu 2 oddielu C písm. a) cit. prílohy.

V odôvodnení uviedol, že „klient má zachovanú silu úchopu obojstranne, bez evid. parézy na HKK. KP na automatickú práčku nie je indikovaný.“ Podkladom jeho záverov boli nálezy z vyšetrení neurológa z 13. júla 2011, kardiológa zo 7. marca 2019, fyziatra z 9. marca 2018, reumatológa zo 14. augusta 2019, hematológa z 3. septembra 2019, praktického lekára z 15. októbra a 26. novembra 2019, neurológa zo 4. decembra 2019 a z vlastnej posudkovej činnosti z 3. mája 2018. Na základe tohto lekárskeho posudku úrad práce vypracoval komplexný posudok z 23. januára 2020, v ktorom prevzal záver posudkového lekára, s tým, že automatická práčka nie zdravotná pomôcka, ktorá by kompenzovala funkčnú poruchu žalobkyne spôsobenú psychogénnou paraparézou dolných končatín. V dôsledku toho, že žalobkyňa nesplnila zákonom stanovené podmienky na poskytnutie peňažného príspevku na kúpu tejto pomôcky, jej úrad práce rozhodnutím z 29. januára 2020 peňažný príspevok nepriznal.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom zdôraznila, že samotný posudkový lekár potvrdil, že horné končatiny má funkčné, a preto by obsluhu automatickej práčky bez komplikácií zvládla. V dôsledku odvolania bola opätovne posúdená ďalšími dvoma posudkovými lekárkami úradu práce. V posudku zo 17. marca 2020 v časti ohľadne príspevku na kúpu automatickej práčky posudková lekárka konštatovala, že „ide o bielu techniku, ktorú v domácnostiach používajú občania v závislosti od svojich finančných možností a nie v súvislosti so zdravotným stavom. Nejde o zdravotné pomôcky, ktoré by kompenzovali funkčnú poruchu spôsobenú paraparézou dolných končatín nejasnej etiológie, ale ide o nadštandardné pomôcky, ktoré robia život pohodlnejším. Poznamenávam posudzovaná žije v úplnej rodine.

Nie je odkázaná.“ V lekárskom posudku z 22. marca 2020 zasa iná posudková lekárska zhodne uviedla, že „automatická práčka pri zachovalej funkcií horných končatín, nie je indikovaná na KP automatickú práčku.“ 3. Preto posudková lekárka žalovaného vydala 3. mája 2020 nový lekársky posudok, v ktorom sa v celom rozsahu pridržala záverov posudkových lekárov úradu práce. Dodala, že žalobkyňa „nie je odkázaná na kúpu automatickej práčky, nakoľko sa nejedná o pomôcku, ktorá kompenzuje funkčný stav menovanej. Komplexnou liečbou sa zlepšila svalová sila pohyblivosť na horných končatinách, v aktuálnom neurologickom náleze je zdokumentovaná dobrá svalová sila a pohyblivosť na horných končatinách, nie sú zdokumentované poruchy úchopu a jemnej motoriky.

. .“ Posudková lekárka vychádzala z nálezov lekárskych vyšetrení od roku 2009 a mala za to, že ani dodatočne doložené lekárske nálezy priložené k odvolaniu, nedokumentujú funkčné zhoršenie alebo zlepšenie mobility a motoriky žalobkyne. Na

podklade lekárskych posudkov žalovaný v komplexnom posudku z 13. mája 2020 zdôraznil, že žalobkyňa sa „považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím pre zápal driekovo-krížového nervového pletenca s vývojom oslabenia dolných končatín, na podklade chronického poškodenia niektorých periférnych nervov na dolných končatinách“.

Keďže žalobkyňa „nemá ťažké zdravotné postihnutie horných končatín, nemá ani nárok na príspevky, ktoré slúžia na kompenzáciu straty funkcie horných končatín“. Je presvedčený, že žalobkyňa je schopná v porovnaní s rovesníčkami bez zdravotného postihnutia a bez vlastnenia automatickej práčky, zabezpečiť pranie iným bežným spôsobom zaužívaným v spoločnosti napr. vlastnými rukami. Žalovaný v komplexnom posudku poukázal i na to, že v domácnosti žalobkyne sa nachádza automatická práčka a to u rodičov na prízemí, ktorú žalobkyňa doposiaľ aj používala. Ďalej v časti sebaobsluhy, pri osobnej asistencii (pozn. peňažný príspevok na osobnú asistenciu nie je predmetom tohto konania), zdôraznil, že „štyria posudkoví lekári sa zhodli, že menovaná nie je odkázaná, vzhľadom na funkčný stav horných a dolných končatín na pomoc osobného asistenta pri vstávaní, líhaní .

. . a pri zabezpečovaní domácich prác.“ V súvislosti s tým tiež uviedol, že „z lekárskeho posudku vyplynulo, že žalobkyňa ľahšie práce v domácnosti zvláda, pomoc inej osoby potrebuje len pri náročnejších domácich prácach“ a preto „z uvedeného i zo zákona o rodine odvolací orgán konštatuje, že náročnejšie práce dokáže zabezpečiť manžel a aj dcéry.“ Vychádzajúc z komplexného posudku, ako aj zo záverov posudkových lekárov žalovaný tu napadnutým rozhodnutím z 8. júna 2020 odvolanie žalobkyne zamietol. 4. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, v ktorej predovšetkým namietala, že od roku 2011 jej bolo vyšetrením potvrdené, že má periférno-neurogénne postihnutie horných končatín, ale nie v takom rozsahu, aby rukami vôbec nedokázala hýbať, čo

žalovaný ignoruje. Má za to, že konanie o tomto príspevku je obdobné ako konanie o príspevku na umývačku riadu, keďže ide o totožné činnosti a v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžsk 93/2019 rozhodol v jej prospech. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 20 Sa 12/2020-84 jej správnu žalobu zamietol. Uviedol, že odkázanosť na kúpu pomôcky - automatickej práčky spochybňuje už len spôsob, akým žalobkyňa zabezpečovala túto činnosť doposiaľ. Mal za to, že práčka síce je uvedená v zozname pomôcok v prílohe k opatreniu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 7/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam pomôcok a maximálne zohľadňované sumy z ceny pomôcok, avšak je už bežnou súčasťou vybavenia, keďže pranie je ako činnosť spojené s chodom každej

domácnosti. Pokiaľ žalobkyňa, resp. jej domácnosť doposiaľ práčku nevlastnila, a to napriek jej schopnosti ju obsluhovať a na účely prania využívala práčku umiestnenú v iných priestoroch nehnuteľnosti, možno dôvodne usudzovať, že žiadosť o príspevok nemá súvis so zdravotným postihnutím žalobkyne. Aj preto na túto pomôcku nie je odkázaná. Peňažný príspevok na kúpu pomôcky je fakultatívnou dávkou a podmienkou jeho priznania je odkázanosť fyzickej osoby na takúto pomôcku v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. Záverom dodal, že tu napadnuté rozhodnutie dostatočne zrozumiteľne ozrejmuje podklady, z ktorých žalovaný pri rozhodovaní

vychádzal.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zopakovala argumenty z predchádzajúcich podaní a zdôraznila, že o peňažný príspevok na automatickú práčku žiada nielen z dôvodu, že žalovaný jej nepriznal ani hodinu osobnej asistencie na domáce práce, ale aj preto, že už disponuje bezbariérovou kúpeľňou, kde by mohla práčku umiestniť a kde sa dostane aj s vozíkom. To, že nemá plne funkčné ruky ešte neznamená, že by automatickú práčku nedokázala obsluhovať. Skonštatovala, že ak by dôvodom na nepriznanie príspevku bolo to, že každá domácnosť už disponuje práčkou, jej uvádzanie v zozname pomôcok by stratilo svoj zmysel, pretože by to bol dôvod na automatické zamietnutie žiadosti o tento druh príspevku. Nestotožnila sa so správnym súdom v tom, že žiadosť o priznanie príspevku na automatickú práčku spochybňuje spôsob doterajšieho zabezpečovania tejto činnosti u rodičov žalobkyne, kde je práčka umiestnená. Odkedy je odkázaná na mechanický vozík, do týchto priestorov na prízemí sa nevie dostať, keďže nie sú bezbariérové. Má za to, že priznaním tohto príspevku by sa zmiernili sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia, čo by jej pomohlo k väčšej samostatnosti a starostlivosti o domácnosť. 6. Žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a navrhol kasačnú sťažnosť odmietnuť alternatívne ako nedôvodnú zamietnuť. Vo všeobecnosti v nich spochybnil tvrdenia žalobkyne a považoval ich za účelové a zavádzajúce, ktoré si žalobkyňa prispôsobuje podľa toho, o aký druh kompenzačného príspevku práve žiada.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).

8. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý nevyhovel žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu pomôcky - automatickej práčky z dôvodu, že žalobkyňa nie je na tento kompenzačný príspevok odkázaná. Podľa § 24 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 cit. zák. odkázaná na pomôcku, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu pomôcky (ods. 1). Pomôcka na účely tohto zákona je vec, technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkujú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo vykonávanie týchto činností by bolo spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti (ods. 2). Peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť len na pomôcky uvedené v zozname pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie

sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ods. 3). Podľa § 14 ods. 5 cit. zák. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomôcku, ak sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou podľa § 2 ods. 3 cit. zák., ktorej rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené podľa časti V bodu 2 oddielu C písm. a) prílohy č. 3 cit. zák. s mierou funkčnej poruchy 60 % (50 % + 10 % za obojstranné postihnutie). Sporným však ostalo to, či žalobkyňa je odkázaná na kúpu pomôcky - automatickej práčky v zmysle § 14 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z., čo predstavuje primárny predpoklad priznania peňažného príspevku podľa § 24 ods. 1 cit. zák.

9. Sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia je podľa § 2 ods. 2 cit. zák. znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Tieto sociálne dôsledky sa podľa § 5 cit. zák. kompenzujú v štyroch oblastiach: mobility, komunikácie, zvýšených výdavkov, sebaobsluhy. Podľa § 9 cit. zák. v oblasti sebaobsluhy sa kompenzuje obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je okrem iného poskytnúť pomoc pri úkonoch sebaobsluhy (ods. 1). Obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy je stav, keď fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií si sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity (ods. 2).

Zo vzájomného prepojenia citovaných ustanovení so skôr citovanými § 14 ods. 5 a § 24 zákona č. 447/2008 Z. z. tak možno vyvodiť, že ťažko zdravotne postihnutá osoba je odkázaná na pomôcku, ak jej zabezpečí alebo uľahčí úkony sebaobsluhy alebo aj úkony starostlivosti o svoju domácnosť (napríklad aj pranie pre seba a pre celú rodinu), ktoré by inak ťažko zdravotne postihnutá osoba nebola schopná sama zabezpečiť vôbec alebo len s obmedzením, napríklad v podobe nadmernej fyzickej záťaže alebo neúmernej dĺžky trvania takejto činnosti. Konkrétny spôsob kompenzácie sa podľa § 15 ods. 1 písm. d) cit. zák. navrhuje v komplexnom posudku, ktorý však musí zohľadňovať zákonnú úpravu účelu jednotlivých príspevkov v celej komplexnosti.

10. Ako už bolo uvedené, zákonodarca v cit. § 5 zákona č. 447/2008 Z. z. zakotvil štyri oblasti, v ktorých sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia kompenzujú. Tento zákon, ani opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 7/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam pomôcok a maximálne zohľadňované sumy z ceny pomôcok, vo svojich ustanoveniach nerozdeľujú jednotlivé pomôcky podľa konkrétnych zdravotných postihnutí. Pri jednotlivých pomôckach je uvedená len ich presnejšia charakteristika a predpokladaný účel, na ktorý sa budú používať; pri časti z nich nie je uvedené

ani to. Preto nemožno súhlasiť s argumentom žalovaného, že automatická práčka by ako pomôcka nemohla kompenzovať funkčnú poruchu žalobkyne. Zákon ani citované opatrenie totiž neurčujú, že požadovaná pomôcka musí zodpovedať príslušnej funkčnej poruche, teda musí byť určená práve na kompenzovanie toho nedostatku, ktorý zakladá ťažké zdravotné

poistenie. Naopak, pomôcka musí podľa opísaných zásad kompenzovať len sociálny dôsledok, ktorý je s ťažkým zdravotným postihnutím spojený, ak je možné sociálne dôsledky takouto pomôckou prekonať alebo zmierniť. Cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, ktorá sa realizuje aj nepriamo, zabezpečovaním nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti a pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti.

11. Z § 14 ods. 5 cit. zák. vyplýva, že žalovaný je povinný preskúmať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žiadateľa o kompenzačný príspevok a v súvislosti s tým vysloviť záver, či sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou, o ktorú žiada. Pritom sa musí zamerať najmä na to, či požadovaná pomôcka uľahčuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávanie činnosti, ktoré by bez jej použitia nemohla vykonávať sama alebo by ich mohla vykonávať len s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania takejto činnosti.

V zázname zo sociálneho zisťovania z 15. októbra 2019 žalovaný v oblasti sebaobsluhy uviedol, že žalobkyňa potrebuje pri všetkých úkonoch pomoc inej osoby. Nekonkretizoval však, o aké úkony ide, v akom rozsahu je na inú osobu odkázaná, prípadne či by mohla byť činnosť, ktorú žiadaná pomôcka zabezpečuje, kompenzovaná iným vhodným spôsobom.

Z takto stručne popísanej situácie nemožno zistiť, či žalovaný preveril, do akej miery je možné sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne prekonať alebo zmierniť automatickou práčkou. Rovnako z neho nevyplýva, ako dospel k záveru, či by žalobkyňa dokázala vykonávať činnosť, ktorú táto pomôcka zabezpečuje bez toho, aby ju mala k dispozícii (ručné pranie), prípadne či by jej táto činnosť nespôsobovala nadmernú fyzickú záťaž alebo netrvala neúmerne dlho. 12. Žalovaný v zázname zo sociálneho zisťovania v zmysle § 13 ods. 7 cit. zák. neuviedol, v akom rozsahu je rodina žalobkyne schopná jej poskytovať pomoc pri domácich prácach, konkrétne v tomto prípade pri praní. Závery ohľadom rozsahu pomoci rodiny boli uvedené len v komplexnom posudku žalovaného z 13. mája 2020, tak ako sú reprodukované v ods. 3 tohto

rozsudku. Dôvodom na nepriznanie peňažného príspevku na kúpu automatickej práčky nemôže byť skutočnosť, že žalobkyňa má k dispozícii manžela a dcéry. Hoci z pohľadu spoločenskej morálky je prirodzené, aby ťažko zdravotne postihnutej osobe poskytovala pomoc najmä jej rodina, z ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. nevyplýva, že kompenzácia na kúpu pomôcky nemôže byť poskytnutá v prípade, ak táto osoba žije v domácnosti s inými blízkymi osobami, ktoré jej môžu pomáhať. Z § 2 ods. 2 (arg. verba legalia „nie je schopná.

. . prekonať sama“) alebo § 9 ods. 2 (arg. verba legalia „sama nemôže zabezpečiť. . . úkony starostlivosti o svoju domácnosť“) cit. zák. práve naopak vyplýva, že zákonodarca trvalú prítomnosť inej osoby v domácnosti nepovažuje za faktor, ktorý by mal mať rozhodný vplyv na prístup žiadateľa k

príspevku. Argument správneho súdu, že automatická práčka je už bežnou súčasťou vybavenia domácností, je nepodstatný. Zákon č. 447/2008 Z. z., ani opatrenie č. 7/2009 Z. z. totiž nevyžadujú, aby pomôckou mohlo byť len určité špeciálne, bežne nedostupné zariadenie. Pokiaľ domácnosť žalobkyne doposiaľ využívala automatickú práčku inej domácnosti (rodičov), neznamená to, že by jej nebolo možné priznať príspevok na kúpu jej vlastnej práčky. Z už citovaných ustanovení je totiž zrejmé, že rozhodná je situácia žiadateľa o príspevok (žalobkyne) a kompenzácia jeho vlastnej neschopnosti zabezpečiť starostlivosť o vlastnú domácnosť. 13.

Zákon č. 447/2008 Z. z. vo svojich ustanoveniach nevylučuje ani situáciu, že žiadateľ požiada o peňažný príspevok na kúpu pomôcky - automatickej práčky a zároveň požiada tiež o navýšenie počtu hodín osobnej asistencie na domáce práce tak, ako to urobila žalobkyňa. Domáce práce totiž zahrňujú viac činností než len pranie.

Argumentácia žalovaného však vo výsledku nie je podstatná, keďže žalobkyni nepriznal ani peňažný príspevok na kúpu automatickej práčky a ani hodiny osobnej asistencie na domáce práce. Kasačnému súdu však neunikli určité rozpory medzi závermi sociálneho zisťovania, lekárskych posudkov a komplexného posudku, ktoré sú reprodukované v ods. 1 až 3 tohto rozsudku.

Zatiaľ čo v zázname zo sociálneho zisťovania úrad práce uviedol, že žalobkyňa v oblasti sebaobsluhy potrebuje pri všetkých úkonoch pomoc inej osoby, v komplexnom posudku z 13. mája 2020 žalovaný zase uviedol, že štyria posudkoví lekári sa zhodli, že menovaná vzhľadom na funkčný stav horných a dolných končatín nie je odkázaná na pomoc osobného asistenta pri zabezpečovaní domácich prác a ďalších úkonoch.

Toto tvrdenie navyše nezodpovedá ani lekárskym posudkom, pretože v tých sa uvádzali len činnosti, pri ktorých žalobkyňa potrebuje pomoc osobného asistenta, no bez zdôvodnenia, že je to v dôsledku funkčnosti dolných končatín. Z neurologického vyšetrenia z roku 2011 pritom vyplýva, že žalobkyňa má chronické periférne neurogénne postihnutie dolných končatín ťažšieho stupňa, čo potvrdil aj novší neurologický nález zo 4. decembra 2019. Tieto nálezy boli potom podkladom lekárskych posudkov, v ktorých posudkoví lekári zhodne ustálili, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne je periférna neurogénna porucha dolných končatín - plexus lumbosacralis s mierou funkčnej poruchy 60 % podľa časti V bodu 2 oddielu C písm. a) cit. prílohy. 14. Ďalej žalovaný v komplexnom posudku uviedol, že žalobkyňa nemá nárok na príspevok na kúpu automatickej práčky, pretože ten slúži kompenzáciu straty funkcie horných končatín. Ako však už bolo uvedené, takýto striktný záver ani zo zákona č. 447/2008 Z. z., ani z opatrenia č. 7/2009 Z. z. nevyplýva. Pokiaľ ide o samotný stav horných končatín, posudková

lekárka v posudku z 3. mája 2020 konštatovala, že v aktuálnom neurologickom náleze je zdokumentovaná dobrá svalová sila a pohyblivosť na horných končatinách, a zároveň nie sú zdokumentované poruchy úchopu a jemnej motoriky. Žalobkyňa však nenamietala, že horné končatiny má úplne nefunkčné, ale že lekárskym nálezom z roku 2011 jej bolo elektromyografickým vyšetrením zistené, že má periférne neurogénne postihnutie aj horných končatín, s tým že viac je postihnutá pravá ruka a tento stav je nemenný.

K tomuto tvrdeniu doložila i lekárske nálezy z 13. júla 2011 a z 5. novembra 2012, ktoré sa síce nachádzali v objektívnych nálezoch ako podklady k lekárskym posudkom, avšak posudkoví lekári ich bližšie nerozoberali. Hoci odkázali na novšie neurologické vyšetrenie zo 4. decembra 2019, z administratívneho spisu ani z lekárskych posudkov nevyplýva, že žalobkyni bolo zároveň urobené aj elektromyografické vyšetrenie, ktoré by jasne preukázalo, či periférne neurogénne postihnutie horných končatín z lekárskych nálezov z roku 2011 a 2012 i naďalej pretrváva tak, ako to uvádza žalobkyňa. Navyše, aj v prepúšťacej správe z NRC Kováčová z júla 2015 je zdokumentované, že aktívna pohyblivosť na pravej hornej končatine bola limitovaná bolesťou pri bolestivom chrbticovom syndróme, a zároveň bolo prítomné obmedzenie pohyblivosti v pravom plecovom kĺbe z dôvodu bolesti ľahkého stupňa, bez zdokumentovaného obmedzenia pohyblivosti v lakti a poruchy jemnej motoriky.

Z takto zisteného skutkového stavu nemožno považovať za dostatočne preukázané, že žalobkyňa by činnosť, ktorú zabezpečuje pomôcka - automatická práčka, mohla vykonávať i bez jej použitia sama alebo že vykonávanie takejto činností by nebolo spojené s jej nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti, ako to ustanovuje § 24 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. S ohľadom na kombináciu zdravotných postihnutí, ktoré žalobkyňa má, je totiž potrebné riadne skúmať, či by pri praní musela vynaložiť nadmernú fyzickú záťaž, prípadne či by takúto činnosť vôbec mohla vykonávať, keďže žalobkyňa je limitovaná funkčným postihnutím dolných končatín, na prekonanie ktorého využíva mechanický vozík.

IV. Záver

15. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že skutkový stav, na základe ktorého žalovaný vo veci rozhodol, bol zistený nedostatočne na riadne posúdenie vec, čo opodstatňovalo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Okrem toho žalovaný vychádzal z nesprávneho výkladu § 24 zákona č. 447/2008 Z. z. ohľadom podmienok, za ktorých možno priznať príspevok na poskytnutie žiadanej pomôcky - automatickej práčky. To opodstatňovalo aj zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 16. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 17. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnymi názormi vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 a § 469 SSP). Preto bude jeho povinnosťou doplniť dokazovanie na zistenie, či žalobkyňa môže vykonávať úkon sebaobsluhy (pranie) bez automatickej práčky, a ak áno, či tak (s ohľadom na svoje funkčné poruchy) môže robiť bez nadmernej fyzickej záťaže alebo až neúmerne dlho. Rovnako riadne ustáli, či žalobkynine funkčné poruchy dovoľujú obsluhovať automatickú práčku alebo nie. 18. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak urobil podľa § 167 ods. 1 a ods. 2 písm. a) samostatne, ako aj v spojení s § 467 ods. 1 SSP 3 písm. a) SSP, keďže žalovaný vo veci úspech nemal a právne nezastúpenej žalobkyni, ktorá úspech vo veci mala, v konaní žiadne trovy nevznikli. 19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. decembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/89/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik