7Ssk/89/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: C. M., nar. XX. W. XXXX, T. XXX/ XX, R., zastúpeného: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia z 27. decembra 2019, č. 690082/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košice sp. zn. 8 S 34/2020 z 27. októbra 2022 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

Od 20:35 hod do 01:30 hod táto hliadka vykonávala kontroly na hraničnom priechode Vyšné Nemecké. Približne okolo jednej hodine v noci začali vykonávať kontrolu motorového vozidla zn. Mercedes Sprinter poľského evidenčného sídla, v ktorom cestovali viacerí občania

2. Po skončení kontroly žalobca zaznamenal kontrolu do elektronického systému, pričom v evidencii rizikových profilov sa zobrazilo hlásenie „Riziko pasovania tovaru podliehajucemu CITES v MDP! Je potrebne vykonat dokladnu fyzicku kontrolu“. Žalobca kontrolu nezopakoval, naopak, na výtlačku z evidenčného systému poznamenal „Výsledok kontroly negativ“, čo potvrdil svojím podpisom; spolu s ním pripojili pečiatky a podpisy G.. T., ako

Rizikový profil tovaru podliehajúcemu CITES v MDP!“ Motorové vozidlo aj s posádkou po kontrole pokračovalo ďalej z Vyšného Nemeckého smerom do Maďarska. Na ceste R4 pri Milhosti ho zastavila podobná hliadka stanice Colného úradu Košice - centrála, ktorá prehliadkou tohto vozidla zistila, že pod zadným radom sedadiel sa nachádza niekoľko klietok s vtákmi druhu chochláč severský (približne 57 kusov), hýľ obyčajný (približne 20 kusov) a strnádka obyčajná (približne 26 kusov).

prázdny. Pri ďalšom výsluchu 13. apríla 2017 O.. T. (už ako obvinený) priznal, že vtáky naložil na Ukrajine a vo vozidle sa nachádzali už v čase kontroly vo Vyšnom Nemeckom. Okrem toho vyšetrovateľ postupne v apríli 2017 vypočul ako svedkov dvoch colníkov, ktorí boli pri kontrole pri Milhosti, keď sa vtáctvo našlo, ktorí v zásade vypovedali, že ich našli po odklopení zadného radu sedadiel. Ďalej ako svedka vypočul žalobcu, ktorý v zásade uviedol, že vozidlo na kontrolu vybral on, skontrolovali ho s G.. T. bez použitia služobného psa, výsledok kontroly zapísali a aj keď im systém vykázal, že vozidlo má rizikový profil, potvrdili negatívny výsledok. 4.

T. mohli spáchať trestný čin marenia úloh verejného činiteľa z nedbanlivosti. Na základe toho vyšetrovateľ začal toto trestné stíhanie a v jeho rámci v apríli 2017 ako svedkov znova vypočul týchto colníkov, ako aj niektoré iné osoby. Na základe toho uznesením zo 4. mája 2017 obvinil žalobcu a G.. T. už z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mali (zjednodušene povedané) dopustiť tým, že v rozpore s ustanoveniami § 44 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, § 9 ods. 3 písm. a) a q) zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve, ods. 20 písm. b) druhého bodu a písm. e) interného riadiaceho aktu č. 7/2017 nevykonali riadne dôkladnú fyzickú kontrolu skôr uvedeného poľského motorového vozidla a tak neodhalili chránené živočíchy, ktoré sa v ňom

5. Po súhlase vyšetrovateľa boli poverenému riaditeľovi Colného úradu Michalovce vyhotovené kópie súčastí vyšetrovacích spisov, medzi ktorými boli okrem iného DVD s kamerovým záznamom z výkonu kontroly, viaceré zápisnice o výsluchu svedkov a zápisnice o výsluchu obvinených. Okrem toho poverení colníci z tohto colného úradu 23. mája 2017 vypočuli O.. T. ako svedka, ktorý v podstate potvrdil, že klietky s vtáctvom naložil už na Ukrajine, a dodal, že osoba, od ktorej ich prevzal, mu povedala, že na Vyšnom Nemeckom všetko dopadne dobre. Zároveň uviedol, že priestor pod zadnými sedadlami, kde boli klietky, nebol nijako upravovaný, vyzerá rovnako už od výroby vozidla, a kontrolujúci colníci by klietky videli, ak by posunuli sedadlá v zadnom rade. Ďalej poverení colníci zadovážili vyjadrenie príslušných odborov žalovaného k výcviku služobného psa a k činnosti elektronických systémov a evidencií.

Ten v zásade zopakoval svoje stanovisko, že listiny z trestného konania sú nepoužiteľné. 7. Rozhodnutím zo 17. júla 2017, č. 1209097/2017, nadriadený (osoba poverená výkonom funkcie riaditeľa colného úradu) prepustil žalobcu zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. v podstate preto, že konal v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 3 písm. a) a q) zákona č. 652/2004 Z. z., čl. 5 bodu 3 a 27 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa vydáva Colný kódex Únie a ods. 20 písm. b) druhého bodu interného riadiaceho aktu č. 7/2017 o činnosti stanice colného úradu, a to tým, že (zjednodušene povedané) pri výkone vyššie opisovanej colnej kontroly sa nedostatočne zameral na priestor pod tretím radom sedadiel a nevykonal ju dostatočne a riadne vzhľadom na množstvo a umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru. Tým podľa nadriadeného porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, porušil povinnosť z § 44 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 200/1998 Z. z. a jeho zotrvanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitým

nebolo treba veľké úsilie na jej odhalenie. Ďalej citoval § 43 a § 44 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 200/1998 Z. z., ako aj úlohy colného úradu pri výkone colného dohľadu podľa § 9 ods. 3 písm. a) a q) zákona č. 652/2004 Z. z., spôsob výkonu colného dohľadu podľa Colného zákona č. 199/2004 Z. z., ale tiež vymedzenie pojmu colného dohľadu a colnej kontroly podľa čl. 5 bodu 3 a 27 Colného kódexu Únie a úlohy stanice colného úradu podľa ods. 20 písm. b) druhého bodu interného riadiaceho aktu č. 7/2017. Dôkazy získané v trestnom konaní považoval nadriadený za prípustné, pretože podľa § 227 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. môže byť dôkazom čokoľvek. Nesúhlasil ani s výhradami žalobcu voči posúdeniu výpovedí O..

K obrane žalobcu, že nie je povinnosťou colníka nájsť ukrytý tovar, zdôraznil, že úloha colníka začína práve v okamihu, keď deklarant nesplní svoju povinnosť predložiť tovar, inak by colné orgány nemali žiaden význam. Žalobca s G.. T. potvrdili svojimi pečiatkami a podpismi, že vykonali dôkladnú colnú kontrolu, hoci neskôr sa vo vozidle našiel tovar.

8. Proti tomuto rozhodnutie podal žalobca odvolanie, ktoré neskôr osobitným podaním doplnil a podstatne rozšíril. Žalovaný (potom, čo správny súd rozsudkom sp. zn. 7 S 2/ 2018 zo 17. septembra 2019 zrušil jeho skoršie rozhodnutie z 19. októbra 2017 práve preto, že neprihliadol na dôvody uvedené v doplnení odvolania) tu preskúmavaným rozhodnutím z 27. decembra 2019 potvrdil rozhodnutie nadriadeného zo 17. júla 2017.

Tým porušil povinnosť ustanovenú v § 9 ods. 3 písm. q) zákona č. 652/2004 Z. z. a ods. 20 písm. b) druhom bode interného riadiaceho aktu 7/2017. Žalovaný nesúhlasil s námietkou, že rozhodnutie bolo vydané po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty podľa § 183 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z., pretože tá podľa neho začala plynúť až 9. mája 2017, kedy sa nadriadený dozvedel o dôvode prepustenia z uznesenia o vznesení obvinenia. Rovnako sa žalovaný stotožnil s názorom nadriadeného, že dôkazy zadovážené z vyšetrovacích spisov možno použiť v konaní podľa uvedeného zákona. Toto konanie a trestné konanie sú totiž navzájom nezávislé.

Hoci O.. T. v priebehu trestného konania zmenil svoju výpoveď, považoval ju žalovaný za dôveryhodnú, keďže ju opakovane potvrdil v priebehu trestného konania aj správneho konania. Pokiaľ ide o priebeh kontroly, žalovaný upozornil na to, že nebola vykonaná v bežnom jazdnom pruhu, ale v osobitnej na to určenej hale za použitia technických prostriedkov. Navyše sám žalobca v úradnom zázname z 2. marca 2017 potvrdil, že vykonal „dôkladnú colnú kontrolu“ vrátane interiéru vozidla, hoci v danom čase už vedel o obsahu záznamu z evidencie rizikových profilov. K námietkam žalobcu proti technickým nedostatkom práce s touto evidenciou žalovaný zdôraznil, že sa mu nekladie za vinu neodhalenie vtáctva na základe informácie z tejto evidencie, ale nedôsledné vykonanie kontroly. Žalobca sa totiž dostatočne nepresvedčil, či sa vo vozidle v priestore, ktorý nebol nijako osobitne upravovaný, nenachádza nezákonne dovážaný tovar. Ak žalobca potvrdil, že vykonal dôkladnú colnú kontrolu, nemôže sa brániť tým, že vedúci zmeny na hraničnom priechode následne nenariadil jej opakovanie. Žalovaný uzavrel, že celé vykonané dokazovanie dostatočne preukazuje priebeh udalostí a jednotlivé závery majú oporu vo vykonaných dôkazoch.

9. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu napadnutým rozsudkom sp. zn. 8 S 34/2020. Na úvod sa nestotožnil s námietkou, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože žalovaný riadne reagoval na všetky podstatné námietky žalobcu. Súhlasil s jeho názorom, že trojmesačná lehota podľa § 183 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. neplynula od 2. marca 2017, ale až od 9. mája 2017, kedy nadriadený z uznesenia o vznesení obvinenia získal komplexný pohľad na okolnosti spornej colnej kontroly. Z dôvodov tohto uznesenia totiž vyplynulo, že O.. T. zmenil svoju pôvodnú výpoveď a až z novej výpovede vyplývalo, že klietky s vtáctvom sa v aute nachádzali už pri kontrole vo Vyšnom Nemeckom.

z mája a júna 2017. V týchto dôkazoch videl dostatočnú oporu pre záver, že colná kontrola bola vykonaná nedbanlivo, pretože pri dôkladnom vykonaní bolo vylúčené neobjaviť klietky pod zadným radom sedadiel. Žalobca ako colník mal na to použiť všetky dostupné prostriedky. Dôkazom riadnej kontroly nie je podľa správneho súdu to, že ju nevykonali znova ani po zistení informácie z evidencie rizikových profilov. Pretože sám žalobca potvrdil vykonanie dôkladnej colnej kontroly, nemôže sa brániť tým, že jej opakovanie nenariadil ani vedúci

Okrem toho správny súd zamietol aj návrh žalobcu, aby sa konanie prerušilo do skončenia trestného konania voči nemu, pretože podľa judikatúry konanie vo veciach služobného pomeru a trestné konanie sú samostatné a žalobca mohol voliť efektívnejšie prostriedky (napr. žiadosť o zadováženie kópie z trestného spisu a pod.).

10. Včas podanou obsiahlou (27 stranovou) kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zrušia obe rozhodnutia, eventuálne zrušenia tohto rozsudku a vrátane veci správnemu súdu. Na úvod uviedol, že kasačnú sťažnosť podáva z dôvodov podľa § 440 písm. f) a písm. g) SSP. Právne posúdenie veci podľa neho odporovalo ustanoveniu § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. v spojení s ďalšími jeho ustanoveniami, ďalej ustanoveniam § 222, § 227 a § 232 ods. 3 tohto zákona.

z odvolania. Išlo najmä o námietku, že neboli splnené podmienky § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. V tejto súvislosti žalobca na celkovo troch stranách odcitoval niektoré state svojho odvolania, ako aj správnej žaloby, ktorých podstatou je jeho názor, že ustanovenia právnych predpisov, ktoré podľa žalovaného mali upravovať jeho povinnosti, žiadne povinnosti colníka neupravujú. Zákon č. 652/2004 Z. z. nie je colným predpisom, čo podľa neho nepochybne plynie z čl. 5 bodu 2 Colného kódexu Únie. Žalobca tvrdil, že práve na tieto argumenty nedostal odpoveď, čím súd porušil jeho právo na spravodlivý

Takéto právne predpisy nevedela uviesť ani zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom, čomu súd tiež nevenoval žiadnu pozornosť. Správny súd nevenoval pozornosť argumentácii žalobcu, že pojem cielená kontrola a náhodná kontrola možno definovať na základe čl. 46 ods. 2 Colného kódexu Únie.

žalovaného. Hoci súd akceptoval, že žalobcovi sa vytýka porušenie povinností, ktoré porušiť nemohol, prehliadol, že žalovaný sám porušil ustanovenie § 222 zákona č. 200/1998 Z. z. Žalobca naďalej trval na tom, že rozhodnutie nadriadeného bolo vydané po uplynutí lehoty ustanovenej v § 183 ods. 5 tohto zákona. Nadriadený navyše nezaložil do spisu listinu, ktorá preukazovala, že sa o udalosti dozvedel skôr. Práve na to mala smerovať požiadavka

Už od tohto okamihu mal teda vedomosť o tom, či vykonaním kontroly boli alebo neboli porušené služobné predpisy. Hoci trestné konanie aj konanie podľa zákona č. 200/1998 Z. z. sú samostatné, nadriadený a orgány činné v trestnom konaní mali vedomosť o rovnakých skutočnostiach v rovnaký deň. Nie je podstatné, že nadriadený z nahrávky nemohol zistiť všetky okolnosti, pretože zistenie porušenia právnych predpisov je práve účelom konania. Konanie sa nezačína až vtedy, keď sú spoľahlivo preukázané všetky skutočnosti na prepustenie, a takýto záver neplynie ani z § 183 ods. 5 cit. zák. Nadriadenému nič nebránilo, aby už na základe kamerového záznamu začal konanie a preveroval podozrenie. Právne posúdenie správneho súdu, že trojmesačná prekluzívna lehota nezačala plynúť už 3. marca 2017, tak nie je správne. Žalobca zopakoval svoj názor, že ustanovenie § 69 Trestného poriadku nedovoľovalo nadriadenému nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, a nič na tom nemení ani okolnosť, že mu to orgány činné v trestnom

T., nie je podľa žalobcu dôkazom, že žalobca porušil svoje povinnosti. Naopak, správny súd v čase svojho rozhodovania vedel, že v trestnom konaní bol žalobca neprávoplatným prvostupňovým rozsudkom oslobodený, pretože sa nedokázalo, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný (zneužitie právomoci verejného činiteľa). To znamená, že výpoveď O.. T., z, ktorej vychádzali nadriadený aj žalovaný, sa nepotvrdila, a tak nebolo preukázané, že klietky s vtáctvom sa nachádzali v motorovom vozidle v čase jeho kontroly žalobcom. 11. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Na úvod upozornil, že žalobca za žalovaného nesprávne označuje generálneho riaditeľa sekcie. V dôvodoch kasačnej sťažnosti sa podľa neho opakuje to, čo sa už viackrát uvádzalo v skorších podaniach. Žalovaný odkázal na ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z. z., podľa ktorého colníci boli ozbrojeným zborom a plnili úlohy podľa tohto zákona a osobitných predpisov okrem iného na colných

Týmto rozhodnutím bol žalovaný viazaný podľa § 227a zákona č. 200/1998 Z. z. Všetky ďalšie dôkazy boli zadovážené zákonne a takisto preukazujú vytýkaný skutok. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by trojmesačná subjektívna lehota plynula od 2. marca 2017. Tá mohla plynúť až odvtedy, čo sa nadriadený dozvedel o dôvodnom podozrení, že žalobca kvalifikovane porušil svoje služobné povinnosti. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu, že by bolo porušené jeho právo

III. Posúdenie veci kasačným súdom

13. Hneď na úvod treba uviesť, že obsah kasačnej sťažnosti je veľmi ťažko prehľadný, a vo výsledku je problematické už riadne ustáliť rozsah kasačného prieskumu. Žalobca ju oprel jednak o dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, ktorého naplnenie videl v nedostatočných odpovediach správneho súdu na viaceré jeho námietky, ale aj o dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, teda že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia

odôvodnenia rozsudku. Tieto citácie sú potom problematické najmä z hľadiska poslednej vety § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorej dôvod kasačnej sťažnosti zásadne nemožno vymedziť odkazom na podania pred správnym súdom (ad minus ani na podanie pred orgánom verejnej správy). Na druhej strane však Ústavný súd Slovenskej republiky k obdobne znejúcemu ustanoveniu § 432 CSP zdôraznil, že úlohou dovolacieho (t. j. aj kasačného) súdu je snažiť sa autenticky porozumieť podávateľovi mimoriadneho opravného prostriedku (porov. nálezy sp. zn. I. ÚS 311/2023 alebo II. ÚS 237/2023). Kasačný súd sa teda pokúsi dať odpovede na výčitky žalobcu v rozsahu, v akom im s náležitou snahou porozumel.

V prerokúvanej veci správny súd žalobcovi dostatočne jasne vysvetlil, prečo subjektívnu lehotu podľa § 183 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. počíta až od okamihu, kedy sa nadriadený dozvedel bližšie podrobnosti o okolnostiach kontroly 2. marca 2017, nielen o jej samotnom

3 písm. q) zákona č. 652/2004 Z. z. a internom riadiacom akte č. 7/2017 právne predpisy, ktoré vymedzujú povinnosti colníka. Správny súd tiež vysvetlil, prečo nepovažoval za podstatné odkazy žalobcu na údajné pochybenia iných colníkov, keď nenariadili opätovnú kontrolu. Konečne, správny súd sa zaoberal aj otázkou zákonnosti dôkazov obstaraných z vyšetrovacích spisov. Takéto odôvodnenie podľa kasačného súdu dostatočne odpovedá na všetky podstatné argumenty žalobca. Podľa ustálenej judikatúry požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia nemožno vykladať ako povinnosť súdu dať odpoveď na každý jeden čiastkový argument účastníka konania (porov. z posledného obdobia - naprieč senátmi - napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 337/2023, II. ÚS 305/2023, III. ÚS 279/2023 a IV. ÚS 247/2023).

Základné povinnosti colníka upravuje aj § 44 ods. 3 cit. zák., podľa ktorého je colník okrem iného povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi [písmeno a)], vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas [písmeno b)] a dodržiavať služobnú disciplínu [písmeno h)].

vo veciach colného dohľadu a zisťovanie, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili hranicu v súlade s colnými predpismi, potom z citovaných ustanovení § 2 ods. 2 tohto zákona a § 2 ods. 3 a § 2a ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. vyplýva, že túto úlohu plnia práve colníci výkonom štátnej služby.

17. Kasačný súd sa tak stotožňuje s názorom žalovaného aj správneho súdu, že hoci ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z. z. vymedzovali pôsobnosť colného úradu ako orgánu štátnej správy, zároveň tým vymedzovali aj úlohy, ktoré mal plniť žalobca ako colník, a mal ich plniť riadne, svedomite a dôsledne. Tieto pojmy sú relatívne neurčitými pojmami, ktoré je potrebné posudzovať vždy v kontexte úlohy, ktorú treba vykonať, oprávnení, ktoré pritom colník môže použiť, a s prihliadnutím na práva a oprávnené záujmy tých, voči ktorým ich vykonáva. Colník splní svoju povinnosť a plní tieto úlohy riadne, svedomito a dôsledne, ak vykoná všetky potrebné úkony, ktoré od neho možno primerane očakávať, na to, aby čo najpresnejšie naplnil účel, ktorý sa tou-ktorou úlohou sleduje.

Vstup tovaru upravuje najmä čl. 134 ods. 1 tohto kódexu, podľa ktorého colnému dohľadu podlieha v zásade každý tovar vstupujúci na územie Únie; tento tovar môže podliehať aj colným kontrolám [porov. podobne aj § 3 ods. 1 písm. b) Colného zákona]. Na tento účel mal colník podľa § 26 zákona č. 652/2004 Z. z. oprávnenie vykonať okrem iného colnú kontrolu batožiny, dopravného prostriedku a jeho nákladu (porov. aj čl. 46 ods. 2 Colného kódexu Únie). Ak teda colník vykonáva colnú kontrolu dopravného prostriedku na zistenie, či sa v ňom nenachádza tovar podliehajúci colnému dohľadu, a jeho postup neupravuje služobný predpis, je zásadne povinný voliť primerané opatrenia s ohľadom na vyhodnotené riziko a poznatky, skúsenosti a možnosti colníka, aby dosiahol účel takejto kontroly. Opatrenia, ktoré je colník povinný vykonať (napr. či použije technické prostriedky na zisťovanie látok a predmetov, porov. cit. § 26 zákona č. 652/2004 Z. z.), sú tým širšie a intenzívnejšie, čím viac sú odôvodnené určitými dodatočnými okolnosťami, ktoré robia pravdepodobnejším riziko, že je tu snaha o porušenie predpisov, a

18. Na základe toho tak možno povedať, že colník sa na základe uvedených kritérií v prvom rade rozhoduje, či colnú kontrolu dopravného prostriedku vôbec treba vykonať a ak áno, či ju možno vykonať v samotnom jazdnom páse hraničného priechodu alebo je potrebné dopravný prostriedok odstaviť a nechať ho vyložiť. Ak colník uvážil, že colnú kontrolu vozidla treba vykonať jeho odstavením v osobitnom, na to určenom priestore, znamená to, že sám nepovažuje riziko prepravy tovaru s porušením colných predpisov za zjavne vylúčené. Už to samo tak určuje rozsah opatrení, ktoré pri takej kontrole musí vykonať.

19. V tu prerokúvanej veci žalovaný, ale aj správny súd vyšli zo zistenia, že žalobca kontroloval priestor v dopravnom prostriedku za posledným radom sedadiel. Medzi týmto radom a zástenou, ktorá oddeľovala priestor s cestujúcimi od batožinového priestoru, však bolo celkom zreteľne dostatok miesta na to, aby sa tam postavil jeden z cestujúcich (neskôr odsúdený O.. T.). Už to samo osebe muselo v riadnom, svedomitom a dôslednom colníkovi vzbudiť zvedavosť, či a prečo je tento priestor tak veľký, že sa doň dá vstúpiť nohou, a prečo doň jeden z cestujúcich vstupuje. Žalobca sa teda mal presvedčiť, či tento priestor pokračuje aj pod sedadlami, ako je veľký a či a z ktorej strany je prístupný. Na ten účel mal buď svetlom preveriť, že tam žiaden priestor nie je, že je prázdny alebo že sa v ňom nachádzajú len jemu známe veci. Pokiaľ by svetlo nepostačovalo, mal sa presvedčiť aj inak, napríklad hmatom, chodidlom s topánkou, preverením priestoru iným predmetom (napr. krátkou tyčkou). V prerokúvanej veci žalovaný dospel k záveru, že žalobca takto nepostupoval, hoci z miesta, odkiaľ kontrolu vykonával, nemohol objektívne dospieť k presvedčeniu, že priestor pod

20. Argumenty žalobcu o tom, či tieto predpisy sú alebo nie sú colnými predpismi, nemajú v tejto súvislosti význam. Ustanovenia § 17, 43 a 44 zákona č. 200/1998 Z. z., ale ani ustanovenia § 2 a 9 zákona č. 652/2004 Z. z. neobmedzuje úlohy colníka len na „colné predpisy“, ale široko na všetky právne predpisy. Podobne aj už citované znenie čl. 5 tretieho bodu Colného kódexu Únie výslovne neobmedzuje colné kontroly len na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov, ale výslovne zmieňuje aj iné predpisy. Rovnako bez významu sú odkazy žalobcu na rozdiely medzi náhodnými a cielenými kontrolami, pretože ani okolnosť, že by aj išlo o náhodnú kontrolu, nezbavuje colníka povinnosti vykonať ju riadne, svedomito a dôsledne s ohľadom na vyššie vymedzené okolnosti. Na základe uvedeného sa tak kasačný súd stotožnil s názorom správneho súdu aj žalovaného, že žalobca nedôsledným výkonom kontroly v noci 2. marca 2017 porušil svoje služobné povinnosti v zmysle § 44 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 200/ 1998 Z. z., ako aj svoju služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom.

Z citovaného ustanovenia je predovšetkým zrejmé, že nepostačuje, ak sa nadriadený dozvedel o určitej časti dôvodu, ale musel zistiť dôvod prepustenia ako taký. V zásade je teda potrebné, aby nadriadený získal dostatok vedomostí o takých skutočnostiach, ktoré vytvárajú podozrenie, že je naplnený príslušný dôvod. Z ustanovenia § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. je však zrejmé, že dôvodom prepustenia nie je akékoľvek porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, ale až porušenie zvlášť hrubým spôsobom, a tiež možná ujma dôležitých záujmov štátnej služby. Z požiadavky, aby sa nadriadený dozvedel o celom dôvode prepustenia, tak vyplýva, že nadriadený sa musí dozvedieť aj o takých okolnostiach, ktoré vytvárajú podozrenie, že porušenie bolo zvlášť hrubé a že tu existuje ujma záujmov služby.

Nadriadený však nemohol vedieť, či pohyby žalobcu boli také, aké boli, práve preto, že mu postačovali, aby sa presvedčil o negatívnom výsledku, alebo či takéto presvedčenie objektívne vylučovali. Nadriadený totiž na základe obrazového záznamu mohol vychádzať z toho, že žalobca nahliadnutím za zadný rad sedadiel a posvietením si svietidlom dostatočne jasne videl aj priestor pod sedadlami, ako aj to, že tento priestor je (aspoň z podstatnej časti) prázdny.

23. Takmer celým prebiehajúcim konaním sa vinie námietka žalobcu o tom, že v konaní vo veciach služobného pomeru podľa § 220 a nasl. cit. zák. nemožno použiť listiny z trestného konania. Správny súd však trefne poukázal na ustanovenie § 227 ods. 1 cit. zák., podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť všetky, prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Judikatúra už opakovane zdôraznila, že správnom konaní o prepustenie policajta zo služobného pomeru možno použiť ako listinné dôkazy aj výpovede z vyšetrovacieho spisu, a to aj pred právoplatným odsúdením pre trestný čin, resp. pred právoplatným oslobodením spod obžaloby (porov. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžk 34/2021 alebo 10 Asan 14/2021, rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžk 16/2019, 3 Sžk 3/2020 alebo cit. 6 Asan 11/2020 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 402/2020). Niet dôvodu, aby tieto závery neboli použiteľné aj v konaní vo veciach služobného pomeru colníkov, kde právna úprava je v podstate identická a ani Trestný poriadok

24. Konečne, k odkazom žalobcu na prebiehajúce trestné konanie treba predovšetkým pripomenúť, že dôvodom prepustenia podľa § 183 ods. 1 písm e) zákona č. 200/1998 Z. z. nie je okolnosť, že colník spáchal trestný čin, a ani nie je podmienené odsúdením colníka za trestný

rozsudkom (arg. per verba legalia „že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal“), a preto výsledok trestného konania nemohol privodiť žalobcovi výhodnejšie rozhodnutie správneho súdu. 25. Záverom kasačný súd v záujme úplnosti podotýka, že mu neunikli dve podania žalobcu v kasačnom konaní, z ktorých jedným predložil uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorým sa - po zamietnutí odvolania prokurátora - stalo 30. mája 2023 právoplatným jeho oslobodenie spod obžaloby. Podľa § 445 ods. 2 SSP však nie je možné akokoľvek meniť sťažnostné body po uplynutí lehoty na kasačnej sťažnosti, a preto argumentácia v podaní žalobcu z 2. mája 2023 musel zostať nepovšimnutá. Podľa § 441 SSP ďalej v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti.

IV. Záver

26. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 27. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci úspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal. 28. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. mája 2024