7Ssk/90/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX E., právne zastúpený Advokátska kancelária Renaudit, JUDr. Paulína Paramonová, advokátka, so sídlom Jasná 13, 949 01 Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 09. 05. 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/53/2021- 308 zo dňa 6. decembra 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č.k. 23Sa/ 53/2021-308 zo dňa 6. decembra 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

3. Vo vzťahu k námietke žalobcu o zaplatenie úroku z omeškania, správny súd uviedol, že je nedôvodná, nakoľko inštitút uznania dlhu nie je možné v dávkovom konaní pred Sociálnou poisťovňou aplikovať. Priznanie nároku na dávku a uznanie dlhu sú dva absolútne nesúvisiace právne úkony, pričom uznanie dlhu je inštitútom v občianskoprávnych, resp. v obchodnoprávnych veciach. Zákon o sociálnom poistení, ktorým sú upravené právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, tento inštitút nepozná. Na základe uvedeného správny súd túto námietku neakceptoval. 4. Správny súd mal ďalej preukázané, že žalobca pred obdobím vzniku invalidity nemal zaplatené poistné na starobné dôchodkové poistenie, a toto si zaplatil v priebehu súdneho konania až v apríli 2017 a žalovaná mu po vzniku invalidity doplatila doplatok invalidného dôchodku, nepovažoval súd jeho nárok na úrok z omeškania za dôvodný. 5. Keďže v priebehu súdneho konania žalovaná zvýšila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu, vzhľadom na žalobcom preukázané ďalšie závažné zdravotné postihnutie na základe nových lekárskych nálezov, správny súd dospel k záveru, že všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu súdneho konania vznesené, boli žalovanou akceptované. 6. Správny súd mal za to, že zmenové rozhodnutia, ktoré boli vydané v priebehu súdneho konania, a to dňa 03. 09. 2019 a 01. 06.2020 sú vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení, považoval ich za správne a doplneným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by mali byť predmetné rozhodnutia zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. 7. Zároveň o trovách rozhodol tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP priznal žalobcovi náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia, ktoré boli dôvodné a bolo im vyhovené v priebehu súdneho konania vydaním zmenových rozhodnutí v prospech žalobcu.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 06. 03. 2022. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), g) a i) SSP.

Pojem uznanie dlhu v celom konaní sťažovateľ nikdy nepoužil. Druhým podstatným žalobným bodom bolo určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom správny súd celý žalobný bod zamietol ako nedôvodný s odôvodnením, že dodatočným navýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % za bronchiálnu astmu rozhodnutím žalovanej z 06. 08. 2020 bolo žiadosti sťažovateľa čiastočne vyhovené. Správny súd sa však podľa názoru sťažovateľa nebral do úvahy, že sťažovateľ od prvotnej žiadosti o invalidný dôchodok v decembri 2015 namietal navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku iných zdravotných postihnutí, a to najmä posttrombotického syndrómu, pre ktorý príloha č. 4 kap.

10. Záverom sťažovateľ uviedol, že proces a konanie o invalidnom dôchodku sťažovateľa trvá od decembra 2015, čo je viac ako šesť rokov, v priebehu ktorých boli podané dve žaloby, absolvovaných šesť pojednávaní, podané tri kasačné sťažnosti, urobený veľký počet podaní proti žalovanej aj v súdnom konaní/súdnych konaniach a napriek tomu do dnešného dňa konečným výsledkom konaní v správnom súdnictve bolo len priznanie náhrady trov

III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu

12. Žalovaná sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadrila ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa písomným podaním č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. 03. 2022. 13. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaná uviedla, že sťažovateľove dôvody nepovažuje za opodstatnené a dodala, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 09. 05. 2017 spolu so zmenovým rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. 07. 2019. Kasačnému súdu navrhla, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania.

IV. Konanie pred kasačným súdom

15. Podľa § 101e ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

17. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/53/2021-308 zo dňa 6. decembra 2021, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu ako nedôvodnú a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom

19. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP) Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP).

20. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

V. Právne posúdenie kasačným súdom

23. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 24. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

25. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané, že sťažovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok odo dňa 24. 10. 2015 z dôvodu 45 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe , táto skutočnosť medzi účastníkmi konanie nie je sporná. Sporné medzi účastníkmi v konaní o priznanie invalidného dôchodku ostalo najmä zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu zohľadnenia iných zdravotných postihnutí a uplatnený nárok sťažovateľa na úrok z omeškania z neskôr doplateného invalidného dôchodku a s tým súvisiaci priznaný nárok vo vzťahu k aplikácii limitu maximálneho vymeriavacieho základu pri doplatenom poistnom žalovanou. Predmetom súdneho prieskumu, tak bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 09. 05. 2017 vo veci žiadosti sťažovateľa o priznanie invalidného dôchodku.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Sťažovateľ sa domáhal prieskumu rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 05. 2017 správnou žalobou podanou prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 26. 07. 2017. Súčasnému súdnemu konaniu predchádzali dve súdne konania, v rámci ktorých boli vydané dve zrušujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie pod sp. zn. 9Sk/9/2018 zo dňa 31. 10. 2018 a rozhodnutie pod sp. zn. 9Sk/17/2020 zo dňa 30. 06. 2021), vzhľadom na skutočnosti, kasačný súd poukazuje len na posledný zrušujúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Sk/17/2020 zo dňa 30. 06. 2021 (ďalej len „NS SR“ a „zrušujúci rozsudok“). NS SR v zrušujúcom rozsudku zaviazal správny súd, aby v ďalšom konaní vyhodnotil, na ktorých žalobných námietkach žalobca naďalej trvá a týmito sa dôsledne zaoberal tak, aby účastníkom konania bola zrozumiteľná právna úvaha správneho súdu a dôvody, ktoré ho viedli k prijatým záverom. Zároveň upriamil pozornosť na

zvýšený invalidný dôchodok na sumu 642,50 eur od 17. 04. 2020 z dôvodu zmeny zdravotného stavu a došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodne určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 % na 50 %.

29. Na základe predloženého súdneho spisu, kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože podaná kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná. Kasačný súd to odvodzuje z nasledovných

Použitie maximálneho vymeriavacieho základu pri doplatenom poistnom žalovaná v priebehu súdneho konania uznala, a zároveň novelou právnej úpravy zákona o sociálnom poistení bola vykonaná zmena týkajúca sa periodicity kontrolných lekárskych prehliadok, z toho dôvodu kasačný súd na tieto sťažovateľove nároky len stručne poukazuje a ďalej neuvádza.

Z odôvodnenia správneho súdu v tejto časti napadnutého rozsudku (bod 27, 31 a 33), však nie je zrozumiteľná právna úvaha správneho súdu, teda ako dospel k záveru, že na sťažovateľov prípad aplikoval inštitút uznania dlhu vo vzťahu k uplatneniu úrokov z omeškania zo strany sťažovateľa v dávkovom

32. Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za splnenia podmienok uvedených v zákone o sociálnom poistení poskytuje z invalidného poistenia. Účelom tejto dôchodkovej dávky je tak zabezpečiť poistencovi príjem v prípade jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu.

Kasačný súd vníma citlivo situáciu sťažovateľa, avšak zákon o sociálnom poistení, podľa ktorého je potrebné nárok poistenca posudzovať, takúto možnosť neposkytuje, úrok z omeškania pri dôchodkovej dávke tak nemá oporu v zákone.

ktorého súdneho prieskumu sa domáha, čo sťažovateľ urobil a predložil rozhodnutie generálneho riaditeľa zo dňa 09. 05. 2017, preskúmaval iné rozhodnutie vo vzťahu k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jeho následným zvýšením.

Ako bolo vyššie uvedené, sťažovateľ sa domáhal zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už v podanej žalobe zo dňa 25. 07. 2017 v dôsledku iných zdravotných postihnutí (posttrombotický syndróm a M. Pagett-von Schroeder syndróm) vo vzťahu k rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 09. 05. 2017 a správny súd sa s argumentáciou sťažovateľa nijako nevysporiadal. Priznanie, resp. zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u sťažovateľa o 5 % od 17. 04. 2020, tak bolo v dôsledku novo diagnostikovaného zdravotného postihnutia (bronchiálna astma).

34. Vychádzajúc z uvedeného, kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 % v súlade s § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Zároveň v tejto súvislosti kasačný súd poukazuje, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania. NS SR v rozhodnutí pod sp. zn. 7So/5/2011 zo dňa 25. 10. 2011 uviedol, že „posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť a posúdenie splnenia zdravotnej podmienky pre vznik nároku na invalidný

35. Obdobne neuniklo pozornosti kasačnému súdu, že správny súd zamietol žalobu ako nedôvodnú, pričom v bode 34 napadnutého rozsudku priznal sťažovateľovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, pretože boli dôvodné a žalobným nárokom bolo vyhovené v priebehu súdneho konania vydaním zmenových rozhodnutí žalovanej v prospech sťažovateľa.

36. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že rozsudok správneho súdu má byť logický a zrozumiteľný pre účastníkov konania. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

37. V neposlednom rade, kasačný súd rovnako tak ako urobil NS SR v skoršom rozhodnutí, dáva do pozornosti správnemu súdu skutočnosť, že predmetom súdneho konania je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 09. 05. 2017 (uvedené vyplynulo aj z podania právnej zástupkyne zo dňa 09. 09. 2021, v rámci ktorého opätovne potvrdila, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu) a v priebehu súdneho konania prvostupňový orgán žalovanej vydal nové rozhodnutie zo dňa 03. 09. 2019, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19. 12. 2016 (uvedené vyplýva z rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 03. 09. 2019, str. 4), ktoré však už predtým bolo právoplatne zmenené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 09. 05. 2017. Uvedenú skutočnosť sám konštatuje správny súd v bode 33 napadnutého rozsudku „Na základe tohto doplatku vydala žalovaná ďalšie rozhodnutie dňa 09. 05. 2017, ktorým zmenila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a priznala žalobcovi

Táto skutočnosť sa z rozhodnutia žalovanej zo dňa 03. 07. 2019 nepreukázala. Kasačný súd tak musí konštatovať, že správnemu súdu opätovne unikla skutočnosť, že rozhodnutím žalovanej zo dňa 03. 09. 2019 bolo zmenené rozhodnutie žalovanej zo dňa 19. 12. 2016, ktoré už predtým bolo právoplatne zmenené práve napadnutým rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 09. 05. 2017. Pričom správny súd takýto „neštandardný“ postup žalovanej ani nevytýkal a ani sa ním nezaoberal.

39. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať a vyhodnotiť, na ktorých námietkach sťažovateľ naďalej trvá a týmito sa dôsledne zaoberať tak, aby účastníkom konania bola zrozumiteľná jeho právna úvaha a dôvody, ktoré ho viedli k prijatým záverom (najmä čo sa týka úrokov z omeškania a zvýšenia miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť).

od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.