7Ssk/90/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200409.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7Sa/35/2020
- IČS
- 9623200409
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: F.. Ľ. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. A.. N. XX, XXX XX K., doručovacia adresa: K..Q.. G. XX, XXX XX K., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 34254-3/2020-BA zo dňa 03.08.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 7Sa/35/2020 - 88 zo dňa 04.04.2023, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove (ďalej tiež len „správny súd“) rozsudkom č. k. 7Sa/35/2020 - 88 zo dňa 04.04.2023 (ďalej tiež len „napadnutý rozsudok“) zamietol postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v znení účinnom do 30.06.2023 žalobu zo dňa 19.10.2020, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 34254-3/2020-BA zo dňa 03.08.2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Správny súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. 2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 700-2781991419-GCO4/19 zo dňa 23.10.2019 vo veci predpísania penále (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že vypustila text: “...február 2009...“, “...apríl 2012...“, „... júl 2012...“, „...január 2013...“ a „...február...“, a doplnila text: „...1. február 2009 až 22. február 2009...“, „...1. apríl 2012 až 29. apríl 2012..., „...1. júl 2012 až 17. júl 2012..., „...22. január 2013 až 31. január 2013...
a „. . .1. február 2013 až 6. február 2013. . . ., v ostatnom žalovaná rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. 3. Prvostupňový správny orgán žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) predpísal penále vo výške 773,58 eur, za obdobie január až december 2009, január až december 2010, január až december 2011, január až apríl 2012, jún 2012, júl 2012, január 2013 a február 2013, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „povinné poistenie“) vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly (od 07.07.2015) do dňa začatia kontroly.
Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení poukázal na to, že v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.12.2008 bolo v odvolacom konaní zrušené. Zo správ exekútorských úradov bolo preukázané, že v rámci exekučných konaní, vedených vo veci pohľadávok na poistnom predpísanom žalobcovi za vyššie uvedené obdobia, neboli od žalobcu vymožené žiadne úhrady. Pokiaľ žalobca tvrdí, že doložil Sociálnej poisťovni dňa 02.07.2012 doklady o úhrade poistného, tieto sa v administratívnom spise nenachádzajú a podľa informačného systému sa môžu nachádzať v administratívnom spise žalobcu ako zamestnávateľa. Vzhľadom na to, že žalobca ako SZČO bol povinný odvádzať poistné a toto poistné za uvedené obdobie neodviedol vôbec, bolo rozhodnuté o predpise penále. 4. Žalovaná skonštatovala, že prvostupňové rozhodnutie má formálny nedostatok, ktorý však nemá vplyv na správnosť sumy predpísaného penále, preto žalovaná spresnila obdobie, za ktoré bolo žalobcovi predpísané penále. K odvolacím dôvodom uviedla, že žalobca ako
povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO nehradil poistné v lehote splatnosti, poukázala pri tom na skôr vydané právoplatné rozhodnutia o predpise poistného za príslušné relevantné obdobia a súvisiace prebiehajúce exekučné konania. Žalovaná ďalej konštatovala, že prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia vychádzal z údajov dostupných v administratívnom spise a v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
Zo správ exekučných úradov vyplýva, že nebola vymožená pohľadávka na poistnom ani trovy exekúcie. Žalobca na výzvu zo dňa 23.09.2019 neposkytol požadovanú súčinnosť a nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal uhradenie poistného za relevantné obdobie. Zohľadnená bola dočasná práceneschopnosť žalobcu v období od 23.02.2009 do 28.02.2012, od 30.04.2012 do 31.05.2012, od 18.07.2012 do 21.01.2013, za ktoré mu nebolo predpísané penále. Žalovaná poukázala na predchádzajúce právoplatné rozhodnutie zo dňa 06.07.2015, v ktorom bol žalobcovi k tomuto dátumu už vyčíslený dopočet penále za tu prejednávané obdobia dlžného poistného žalobcu ako SZČO. Napadnutým rozhodnutím bol žalobcovi predpísaný dopočet penále za obdobie za obdobie január 2009, 01. až 22. február 2009, marec 2009 až marec 2012, 01. až 29. apríl 2012, jún 2012, 01. až 17. júl 2012, 22. až 31. január 2013, 01. až 06. február 2013 odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly (t. j. od 07.07.2015) do
dňa začatia následnej kontroly, t. j. do 04.12.2018. Za zohľadnenia ustanovenia § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „zákon č. 461/2003 Z. z.“) tak bolo podľa žalovanej žalobcovi ako SZČO penále predpísané správne, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom s tým, že žalobca môže požiadať o povolenie zaplatiť predpísané penále po častiach.
5. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal o. i. na to, že žalobca bol v živnostenskom registri vedený ako SZČO od 21.12.1992 do 06.02.2013. O zániku povinného nemocenského poistenia v zmysle zákona o sociálnom poistení ku dňu 06.02.2013 rozhodla pobočka žalovanej rozhodnutím č. 17545-1/2013-PO dňa 24.04.2013. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca pôsobil ako účastník v administratívnom konaní žalovanej tak z pozície SZČO ako aj zamestnávateľa. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ako SZČO, s prideleným variabilným symbolom (ďalej VS) 3042513397, si nesplnil odvodovú povinnosť a v rozhodných obdobiach neodviedol poistné včas v zákonnej lehote.
Vzhľadom na to, že žalobca bol v spornom období považovaný za povinne nemocensky a dôchodkovo poistenú SZČO a preukázateľne nezaplatil poistné, prvostupňový správny orgán bol povinný penále žalobcovi predpísať. Vecne správne pritom v rámci rozhodného obdobia zohľadnil dobu práceneschopnosti žalobcu, počas ktorej nemal odvodovú povinnosť (§ 140 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) a tiež maximálnu možnú výšku penále vo vzťahu k výške dlžného poistného a príspevkov za rozhodné obdobie (§ 240 ods.2 cit. zákona). 6. Žalobca v žalobe ako sporné uvádzal spôsob započítania, resp. nezapočítanie úhrad poistného, ktoré žalobca uplatňuje ako dôvod nesprávnosti viacerých rozhodnutí žalovaného, napr. v konaní Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2Sa/31/2019, sp. zn. 2Sa/5/2022, sp. zn. 2Sa/10/2022, v ktorých žalobca konkrétne napáda iné rozhodnutia žalovanej, pričom tieto sa týkajú predpísaného penále za rozhodné obdobie vo vzťahu k žalobcovi ako zamestnávateľovi. Argumenty žalobcu v správnej žalobe, týkajúce sa úhrad peňažných prostriedkov na bankový
účet žalovaného s príkazom na započítanie platieb na pohľadávky voči firme žalobcu ako zamestnávateľovi, nemôžu byť preto relevantnými dôvodmi pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, vydaného vo vzťahu k žalobcovi ako SZČO.
7. Správny súd ďalej uviedol, že námietku uplatnenia tzv. generálneho pardonu vzniesol žalobca až v správnom súdnom konaní súčasne s podaním správnej žaloby. Z prechodného ustanovenia § 293ap zákona o sociálnom poistení s účinnosťou k 01.01.2008 vyplýva, že Sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2007, ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatí najneskôr do 31.01.2008. Obdobne podľa ustanovenia § 293bl cit. zákona v znení novely č. 572/2009 Z. z. s účinnosťou k 01.01.2010 platilo, že Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2010 zaplatené najneskôr do 30.04.2010.
K preukázaniu splnenia podmienok pre odpustenie penále z dlžnej sumy žalobcom nedošlo, pretože žalobca ako SZČO povinné poistné do stanovenej lehoty neuhradil. Správny súd zdôraznil, že za splnenie tejto podmienky nemožno považovať žalobcom tvrdené úhrady, o ktorých prehlásil, že ide o ním realizované platby ako zamestnávateľa. Správny súd poukázal na možnosť žalobcu vyrovnať si svoje záväzky tak, aby splnil podmienky pre odpustenie penále z dlžnej sumy podľa § 293fz účinného od 01.02.2023 zákona o sociálnom poistení.
8. V kontexte vyššie uvedeného nepovažoval správny súd za potrebné doplniť zistené skutočnosti navrhovaným znaleckým dokazovaním či výsluchom navrhovaných svedkov, keďže z administratívneho spisu žalovaného, z komunikácie s účastníkmi správneho konania, ani v priebehu súdneho pojednávania nebola preukázaná ani čiastočná dôvodnosť predmetnej správnej žaloby a nezákonnosť či vecná nesprávnosť postupu žalovanej.
9. Proti tomuto rozsudku podal včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“), uviedol, že ju podáva z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g), h), i) a j) SSP. Žiadal, aby kasačný súd zrušil „uznesenie“ sp. zn. 7Sa/35/2020 - 88 zo dňa 04.04.2023, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba a aby vec vrátil žalovanej na nové prejednanie a rozhodnutie. S poukazom na ust. § 107 ods. 1 SSP žiadal o nariadenie pojednávania a požiadal tiež o priznanie náhrady trov konania.
10. Sťažovateľ namietal, že správny súd nepovažoval za potrebné vykonať ním navrhnuté dokazovanie, čím bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Podľa sťažovateľa správny súd favorizoval žalovanú, keď ním navrhnuté dôkazy bez vysvetlenia zamietol a nevysporiadal sa s nimi. Vyjadril názor, že žalovaná úmyselne alebo z nekompetentnosti uvádza rôzne dátumy jeho nedobrovoľného ukončenia živnosti a dokonca ho vedie v súčasnosti ako „živnostníka zamestnávateľa“. V tejto súvislosti poukázal na: - na vyjadrenie žalovanej zo dňa 25.02.2021 k správnej žalobe, kde žalovaná s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení uviedla, že žalobca bol SZČO do 31.12.2010, že žalobcovi k 06.02.2013 zaniklo povinné poistenie z dôvodu zániku jeho oprávnení na výkon alebo prevádzkovanie činností k tomuto dňu a že žalobca bol v registri daňových subjektov evidovaný do 18.03.2013; - výzvu žalovanej doručenú žalobcovi dňa 24.03.2021 na predloženie mesačného výkazu poistného za obdobie január 2020 až január
2021. Vyjadril sa, že podľa žalovanej je VS 272007006 rovnaký ako 2085026779. Kasačný súd žiadal, aby sa s uvedenými rozpormi náležite vysporiadal. 11. Ako dôkazy k uvedenému uviedol: - stanovenie súdneho znalca z oboru dane a účtovníctva; - rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/31/2018; - úhrady v prospech účtu žalovanej ako SZČO minimálne od roku 2000, zoznam platieb a ich priradenie, ktoré eviduje poisťovňa; - vypočutie: generálneho riaditeľa žalovanej, riaditeľa odboru odvolacích konaní, vedúcej odboru poistenia, bývalého riaditeľa pobočky Prešov.
12. V prílohe ku kasačnej sťažnosti, označenej ako „Príloha o stave súdnictva na Slovensku z pohľadu občana s vlastnou skúsenosťou ku dňu 7. 5. 2023“ poukázal na súdne konania, ktorých bol účastníkom (19C/14/2022, 1Up/48/2018, 19C/14/2022, 8Csp/93/2018, 21Cb/176/2007, 1Cob/79/2008, 16Co/45/2016 a pod.). V ďalšej časti prílohy ku kasačnej sťažnosti citoval z príhovoru „svätého otca Františka, Bratislava 12. 09. 2021“, uvádzal rôzne pasáže z Biblie, modlitby a pod. 13. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 17.08.2023, uviedla, že sa pridŕža svojich vyjadrení prednesených v konaní pred správnym súdom.
K variabilným symbolom, ktoré uviedol žalobca, konštatovala, že žalobcovi ako SZČO bolo pridelené číslo 3042513397, žalobcovi ako zamestnávateľovi bolo pridelené číslo 2085026779 a číslo 272007006 je číslom vykonanej predbežnej finančnej kontroly v zmysle zákona č. 502/2001 Z. z.. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť odmietnuť ako oneskorene podanú vzhľadom na to, že žalobca podal kasačnú sťažnosť na správnom súde dňa 07.06.2023 a napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2023. V podaní zo dňa 09.10.2023 sa žalovaná vyjadrila len k prílohe ku kasačnej sťažnosti v tom smere, že nie je kompetentná a oprávnená posudzovať jej opodstatnenosť, navrhla, aby v prípade, ak bola kasačná sťažnosť podaná včas, bola kasačným súdom zamietnutá ako nedôvodná.
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že tieto sú nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku a preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť z nasledovných dôvodov:
15. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia (31.08.2020) cit. zákona fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 240 ods. 2 cit. zákona predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5
eur. 17. Podľa § 241 ods. 1 cit. zákona na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane. 18. Podľa § 27 ods. 1 prvá veta zákona č. 162/2015 Z. z. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 5 ods. 2. 19.
Podľa § 455 SSP kasačný súd rozhodne o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. 20. Predmetom kasačného konania je posúdenie správnosti rozsudku správneho súdu, ktorý sa stotožnil so záverom žalovanej o správnosti a zákonnosti prvostupňového rozhodnutia o predpise penále sťažovateľovi ako SZČO za obdobie za obdobie január 2009, 01. až 22. február 2009, marec 2009 až marec 2012, 01. až 29. apríl 2012, jún 2012, 01. až 17. júl 2012, 22. až 31. január 2013, 01. až 06. február 2013 odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly (t. j. od 07.07.2015) do dňa začatia následnej kontroly, t. j. do 04.12.2018.
21. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší správny súd neopakuje a súčasne ďalej poukazuje len na pre vec podstatné skutočnosti.
22. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal včasnosťou podania kasačnej sťažnosti. Zo súdneho spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol sťažovateľovi doručený dňa 02.05.2023 (utorok). Posledným dňom lehoty na podanie kasačnej sťažnosti bol deň 02.06.2023 (piatok), kedy sťažovateľ doručil kasačnú sťažnosť tunajšiemu súdu v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a následne ju doručil dňa 07.06.2023 (streda) v listinnej forme správnemu súdu. Kasačná sťažnosť tak bola sťažovateľom doručená v lehote na podanie kasačnej sťažnosti (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 444 ods. 2 a § 56 ods. 2 SSP).
23. K meritu veci kasačný súd uvádza, že sťažovateľ spochybňoval správnosť dopočítaného penále za obdobie za obdobie január 2009, 01. až 22. február 2009, marec 2009 až marec 2012, 01. až 29. apríl 2012, jún 2012, 01. až 17. júl 2012, 22. až 31. január 2013, 01. až 06. február 2013 z dôvodu, že podľa neho neboli ním odvedené platby poistného žalovanou zohľadnené. Uvedené dokladoval v súdnom konaní kópiami 7 príjmových pokladničných dokladov žalovanej z rokov 2007 a 2008, prehľadom 14 platieb z banky v prospech účtu žalovanej z obdobia od decembra 2005 do marca 2007 a kópiou peňažnej poukážky v prospech účtu žalovanej z februára 2012. Okrem troch boli všetky ostatné platby (vrátane platby z februára 2012) označené sťažovateľom ako platby za poistné platené zamestnávateľom (VS, resp. pri hotovostných dokladoch IČ 2085026779). Jedna platba z banky bola označená VS 2710245205, avšak táto je zo dňa 27.12.2005, nemohlo sa preto jednať o úhradu poistného splatného za obdobie január 2009 až február 2013, okrem toho použité číslo je špecifickým
symbolom, ktorý sťažovateľ používal aj pri ďalších bankových platbách poistného za zamestnávateľa. Sťažovateľ k správnej žalobe teda doložil len dva doklady svedčiace o realizácii platby poistného za SZČO (VS 3042513397), a to o jeden príjmový pokladničný doklad zo dňa 24.10.2007 s účelom platby „Poistné za obdobie 7/2006 -10/2007“ a jednu platbu z banky zo dňa 20.10.2006. Z týchto dokladov je teda zjavné, že sa nemohlo jednať o úhradu poistného splatného za obdobie január 2009 až február 2013, za ktoré bolo tu preskúmavaným rozhodnutím sťažovateľovi penále predpísané, preto sú vo vzťahu k tu prejednávanej veci irelevantné. Pokiaľ sťažovateľ namietal uvedenie VS 272007006, kasačný súd konštatuje, že sa nejedná o žiadny z VS (IČ) pridelených sťažovateľovi, uvedené číslo (resp. i iné čísla: 2710061707, 2710163007, 2710316207, 274054405) sa nachádza na príjmových pokladničných dokladoch z roku 2007 len ako „Účel platby: Roz. č. 272007006“, pričom zo záhlavia dokladov jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ týmito dokladmi uhrádzal poistné za zamestnávateľa (VS, resp.
IČ 2085026779). 24. Z uvedeného je zrejmé, že námietka sťažovateľa, že žalovaná nezohľadnila ním vykonané úhrady je plne nedôvodná a účelová, lebo tieto platby sa týkali platieb poistného za zamestnávateľa a/alebo sa vôbec nevzťahovali k obdobiu, za ktoré sťažovateľovi vzniklo dlžné poistné za SZČO. O účelovosti námietky svedčí podľa kasačného súdu aj tá skutočnosť, že sťažovateľ si je zjavne vedomý, aký príkaz dával žalovanej pri realizácii platieb, keďže i v správnej žalobe k platbám poistného za zamestnávateľa uviedol, že peňažné prostriedky boli na účet Sociálnej poisťovne pripisované pod variabilným symbolom prikazujúcim tieto platby započítať na pohľadávky voči jeho firme ako zamestnávateľovi a ako vyplýva z dokladov predložených sťažovateľom, tento príkaz dával žalovanej sám sťažovateľ. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že z administratívneho spisu žalovanej, konkrétne z dokladu „Kniha platieb“ odvádzateľa poistného 3042513397 (variabilný symbol SZČO) za obdobie január 2009 až
február 2013 jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ ako SZČO v relevantnom období rokov 2009 až 2013 včas a ani dodatočne neplnil svoju povinnosť uhrádzať poistné za SZČO. Preto bola Sociálna poisťovňa povinná v súlade s ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sťažovateľovi ako SZČO predpísať (dopočítať) penále, s prihliadnutím na neúspešné vymáhanie poistného v exekučnom konaní, pričom ako vyplýva z prílohy k prvostupňovému rozhodnutiu, boli zohľadnené aj obdobia jeho práceneschopnosti, počet dní omeškania od poslednej vykonanej kontroly poistného a maximálna výška predpísaného penále.
25. Vzhľadom na uvedené ani kasačný súd (rovnako ako správny súd) nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie znaleckým dokazovaním a výsluchom svedkov, keďže skutkový stav, tak ako vyplýva z administratívneho spisu žalovanej bol zistený úplne a riadne, sťažovateľ skutočnosti zistené správnymi orgánmi v správnom súdnom konaní a ani v kasačnom konaní relevantne nespochybnil, tvrdené nezapočítanie platieb poistného za SZČO nepreukázal (keďže nepreukázal ani ich úhradu) a z obsahu jeho kasačnej sťažnosti ani nie je zrejmé, čo by malo byť cieľom prípadného dokazovania.
26. Kasačný súd ako nesúvisiacu s tu prejednávanou vecou vyhodnotil námietku sťažovateľa smerujúcu k výzve žalovanej na doručenie mesačných výkazov za január 2020 až január 2021, keďže táto výzva nemá žiadnu spojitosť s predpisom penále za tu prejednávané obdobie rokov 2009 až 2013. Rovnako irelevantná je aj námietka sťažovateľa ohľadne rozporu v dátume ukončenia jeho poistenia ako SZČO. Žalovaná o skončení povinného poistenia žalobcu ako SZČO ku dňu 06.02.2013 právoplatne rozhodla rozhodnutím č. 17545-1/2013-PO dňa 24.04.2013, preto táto otázka nebola a ani nemohla byť v tomto konaní meritórne posudzovaná (§ 27 ods. 1 prvá veta SSP a contrario). Nesúvisiaci s tu prejednávanou vecou je poukaz sťažovateľa na rozhodnutie sp. zn. 7Sžsk/31/2018, ktorého predmetom bol prieskum predpisu penále za neodvedené poistné za zamestnávateľa. V prílohe kasačnej sťažnosti sťažovateľ neformuloval žiadne námietky, ktoré by mali súvis s tu prejednávanou vecou, preto je vo vzťahu k nej irelevantná.
27. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správny súd jeho návrhy na vykonanie dokazovania zamietol bez vysvetlenia, táto námietka je nedôvodná, lebo správny súd sa k dôvodom, pre ktoré nepovažoval za potrebné dokazovanie doplniť, vyjadril v bode 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku a kasačný súd sa vzhľadom na vyššie uvedené dôvody s jeho názorom
stotožnil. 28. Napokon sa kasačný súd vyjadruje k požiadavke žalobcu o nariadenie pojednávania pred kasačným súdom. Podľa § 455 SSP kasačný súd rozhoduje spravidla bez pojednávania, ktoré však môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. Potrebnosť pojednávania v?kasačnej veci je v?zásade predmetom voľnej úvahy kasačného súdu. Kasačný súd môže nariadiť pojednávanie napríklad vtedy, ak predmetom konania je vec širšieho verejného záujmu alebo potreba objasniť zásadné právne otázky, ktoré môžu mať význam aj v?ďalších právnych veciach prejednávaných kasačným súdom alebo správnymi súdmi.
Na nariadenie pojednávania v?kasačnej veci zásadne nie je právny nárok. V?tu prerokúvanej veci kasačný súd nepovažuje nariadenie pojednávania za potrebné. Riešená problematika nevykazuje osobitnú zložitosť; týka sa právneho posúdenia predpísania penále za situácie, keď skutkový stav bol správnymi orgánmi zistený riadne a úplne.
29. Kasačný súd dodáva, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani 5 8Sžf/ 140/2013 c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 Aač. 303 B).
Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010 a sp. zn. II. ÚS 537/2010.
30. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že administratívne rozhodnutia vydané žalovanou a prvostupňovým správnym orgánom boli riadne odôvodnené, sťažovateľ ako účastník konania dostal odpoveď na všetky zásadné otázky, nemožno ich hodnotiť ako arbitrárne, či nepreskúmateľné, preto sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu o ich zákonnosti.
Skutočnosť, že so závermi rozhodnutí správnych orgánov sťažovateľ nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky sťažovateľa ako plne nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu, preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP.
31. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľ ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. júna 2024