7Ssk/90/2025

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobkyňa postupne v rokoch 2018, 2020 a 2021 požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 38 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Jej zdravotný stav posúdili posudkoví lekári úradu (lekárske posudky z 1. februára 2019, 26. augusta 2020 a 15. novembra 2021) a ústredia (lekársky posudok z 25. novembra 2020). V posudku z 25. novembra 2020 dospeli k záveru, že žalobkyňa vôbec nie je ťažko zdravotne postihnutá, pretože miera jej funkčnej poruchy je len 40 %. Podľa ostatných posudkov bola ťažko zdravotne postihnutá a za rozhodujúce zdravotné postihnutie lekári určili depresívnu poruchu s chronifikovaným priebehom podľa kapitoly IV položky 4 písm. b) [Afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické) - stredná

V novembri 2021 však poskytovala osobnú asistenciu bývalému manželovi, a preto šoférovala autom. Podľa komplexných posudkov úradu práce z 15. marca 2019, 16. septembra 2020 a 13. decembra 2021, ani ústredia z 12. júla 2019 tak žalobkyňa nebola odkázaná na individuálnu dopravu podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.

výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla pre nesplnenie legislatívnych kritérií. Vychádzajúc z tohto komplexného posudku, rozhodnutím z 9. septembra 2022 nepriznal žalobkyni uvedený príspevok. Proti nemu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom okrem iného namietla, že jej zdravotný stav sa zhoršuje, v práci sa jej stáva, že má úzkostné stavy, a v sociálnych situáciách má fobické prejavy.

„polytopný chrbticový syndróm s poruchou statodynamiky a koreňovým dráždením, bez motorického deficitu na periférii trvalého charakteru. . . Impingement syndróm pravého ramenného kĺbu. . . Úchopová schopnosť rúk zachovaná. V oblasti orientácie a komunikácie bez závažnejšej poruchy. Mobilita zachovaná, chôdza samostatná s oporou francúzskej barle. Poruchy zvieračov neprítomné". Preto považoval žalobkyňu za schopnú premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastupovať, vystupovať z neho a udržať sa v

4. Správny súd (po zrušení výrokov II a III jeho skoršieho rozsudku č. k. ZA-27Sa/4/2023-110 rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 73/2024 z 28. mája 2025) tu napadnutým rozsudkom zamietol správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti preskúmavanému rozhodnutiu z 23.

Takým zákonom je aj zákon č. 447/2008 Z. z., ktorým zákonodarca upravil podmienky a medze pomoci pri ťažkých zdravotných postihnutiach. Postup žalovaného, ktorý neoboznámil žalobkyňu s komplexným posudkom pred vydaním rozhodnutia, podľa správneho súdu zodpovedal citovanému zákonu. Pretože žalobkyňa nepožiadala o posúdenie zdravotného stavu v jej prítomnosti, posudkový lekár nepochybil, ak ju nepredvolal. Ak žalovaný do preskúmavaného rozhodnutia prevzal závery komplexného posudku, ktorý je kľúčovým podkladom, postupoval tým v zhode s ustálenou judikatúrou. Správny súd následne uzavrel, že lekársky posudok aj komplexný posudok vysvetlili, prečo žalobkyňa nespĺňa podmienky odkázanosti na prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/ 2008 Z. z. Vzali do úvahy závery psychiatrických vyšetrení z rokov 2021 a 2022, v ktorých sa však neopisuje intenzita ani sprievodné javy fobických prejavov. Naopak, prihliadli na to, že žalobkyňa je dlhodobo liečená na depresívnu poruchu bez psychotických príznakov.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku. Na úvod mu vytkla nepreskúmateľnosť, pretože sa nevyrovnal s návrhom žalobkyne, aby podal ústavnému súdu návrh na vyslovenie nesúladu § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. s ústavou. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby taký návrh podal kasačný súd. Zdôraznila, že pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia nebola oboznámená s lekárskym posudkom z 3. augusta 2022 a že komplexný posudok z 26. augusta 2022 jej bol doručený až s rozhodnutím úradu práce. To isté platí aj o lekárskom posudku z 19. decembra 2022 a komplexnom posudku z 5. januára 2023. Podľa žalobkyne odporuje zásadám spravodlivého procesu, ak sa o základných podkladoch dozvedela až zo samotného rozhodnutia a nemohla sa k nim vyjadriť skôr. Hoci v konaní podľa zákona č. 447/2008 Z. z. je vylúčené použitie § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa judikatúry musia úrad práce aj žalovaný zachovávať základné zásady konania, čo znamená, že účastník musí mať možnosť zoznámiť sa s podkladmi a navrhnúť ich doplnenie. Žalovaný porušil aj ustanovenie § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože ak neboli v lekárskych správach popísané prejavy žalobkyninej fóbie, mal posudkový lekár požiadať o súčinnosť odborného lekára a vyšetriť ju v jej prítomnosti. Žalobkyňa podľa svojich slov nevedela, že má o takéto vyšetrenie požiadať, a nebola o tom poučená. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného nereaguje na ňou predložené lekárske správy, chýbajú v ňom úvahy, akými bol vedený pri hodnotení dôkazov, lekárske a komplexné posudky nevyhodnocujú lekárske správy v ich súvislostiach. Nie je zrejmé, prečo existencia sociálnych fobických prejavov v dopravných situáciách nenapĺňa podmienku § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. Posudkoví lekári mali presvedčivým a medicínsky akceptovateľným spôsobom vyvrátiť závery odborných lekárov, prípadne sa malo nariadiť znalecké dokazovanie. Sociálna fóbia vylučuje, aby sa žalobkyňa na rovnakom základe ako iné fyzické osoby prepravovala vo verejných dopravných prostriedkoch. 6. Žalovaný sa nevyjadril ku kasačnej sťažnosti.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutom zrušujúcom výroku a výroku o trovách (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).

sprievodné javy zdravotného postihnutia (agresivita, neovládateľné alebo nepredvídateľné správanie), ale aj jeho intenzitu (často sa opakujúce), kvôli ktorým fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná tak robiť na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Tieto sprievodné javy tak musia mať takú intenzitu a vplyv na vnútorné prežívanie fyzickej osoby, že vo svojom dôsledku spôsobujú degradáciu prirodzenej dôstojnosti pri cestovaní hromadnou dopravou (porov. aj rozsudok tun. súdu sp. zn. 7 Ssk 129/2022).

aj správny súd, správne súdy nemôžu nahradiť závery lekárskeho posudku vlastnou voľnou úvahou. Lekársky posudok predstavuje dôležitý dôkaz v správnom konaní, ktorý správny orgán vyhodnocuje z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Žalovaný aj správny súd tak musia skúmať, či obsah, prípadne odôvodnenie posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych správ alebo niektoré lekárske správy nezohľadňuje, alebo či je svojou celkovou skladbou preskúmateľný.

2022. Podľa posledného z nich má síce žalobkyňa fobické prejavy, ich intenzita či sprievodné javy však v týchto správach nie sú bližšie popísané. Na ich základe posudkový lekár za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ustálil afektívne poruchy nálady, ale zároveň vzal do úvahy, že je dlhodobo liečená pre depresívnu poruchu s chronifikovaným priebehom, hoci nemá psychotické príznaky. Rovnako prihliadol na posttraumatickú stresovú poruchu (spôsobenú dopravou nehodou) a izolovanú fóbiu a vyjadril sa aj k jej mobilite. Podľa kasačného súdu tak nemožno posudkovému lekárovi ani žalovanému vyčítať, že sa v lekárskom posudku a v preskúmavanom rozhodnutí nezaoberali niečím (prejavmi žalobkyninho postihnutia v oblasti správania), čo nie je popísané v zdravotnej dokumentácii, z ktorej podľa citovaných § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 447/2008 Z. z. mali vychádzať. 11. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti formuluje proti týmto záverom obsiahle námietky.

Psychiatri žalobkyninu fóbiu popisujú ako izolovanú, v správe zo septembra 2022 sú jej prejavy popísané tak, že jej v dopravnom prostriedku „zviera hrdlo"; sama žalobkyňa pri sociálnom zisťovaní len všeobecne uvádzala, že cestovanie jej nerobí dobre na psychiku. Ako už bolo zdôraznené, ustanovenie § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. výslovne vyžaduje, aby duševná porucha mala konkrétne vonkajšie prejavy v podobe častého výskytu tam opísaného správania. Samy vnútorné somatické prejavy fóbie (zrýchlený tep, dýchanie, zvieranie hrdla a pod.) nestačia na naplnenie podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Kasačný súd nesúhlasí ani s námietkou, že posudkový lekár mal považovať diagnostický záver za neúplný či nesprávny. Samotné neuvedenie určitého somatického prejavu pri popise fóbie totiž logicky mohol hodnotiť presne tak, ako to urobil - teda, že žalobkyňa také prejavy psychiatrovi nespomenula a ani ten ich svojou diagnostikou nezistil. Záver posudkového lekára z 19. decembra 2022 (ale aj z 3. augusta 2022) tak zodpovedá obsahu predložených lekárskych správ, a preto žalovanému nemožno vyčítať, že

Na druhej strane, § 11 ods. 10 cit. zák. dovoľuje fyzickej osobe, aby určenou formou požiadala o účasť na posudzovaní, a posudkový lekár je povinný tejto žiadosti vyhovieť. Žalobkyňa takúto žiadosť nepodala, čo v konaní ani nie je sporné. Kasačný súd sa nestotožňuje s tým, že úrad práce alebo žalovaný boli povinní poučiť ju o tejto možnosti.

už Kol. Správní řízení. Komentář ke správnímu řádu. TEPS : Praha 1969, s. 20). 13. Podľa kasačného súdu sama okolnosť, že účastník konania nie je fyzicky prítomný pri lekárskej posudkovej činnosti, ktorej podstata spočíva vo vyhodnocovaní odborných správ a nálezov iných lekárov, nehrozí ujmou kvôli neznalosti právneho predpisu, a preto úrad práce ani žalovaný nemuseli žalobkyňu poučiť o tejto možnosti. Napokon, v tu prerokúvanej veci ide v poradí o niekoľkú žalobkyninu žiadosť o kompenzačný príspevok, a preto mohli oba orgány verejnej správy vychádzať z toho, že žalobkyňa už má s procesom posudzovania jednotlivých druhov odkázanosti určité skúsenosti a neprichádza s ním do kontaktu prvýkrát. Už správny súd nepovažoval v prerokúvanej veci za použiteľný rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 122/2018 (judikát R 19/2020) a kasačný súd sa s jeho názorom stotožňuje.

V prerokúvanej veci však boli podkladom komplexného posudku len lekárske posudky priamo predpokladané v cit. § 11 zákona, ktoré sa následne (takmer doslovne) premietli do obsahu komplexného posudku. 14. Ustanovenie § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. ďalej vylučuje použitie ustanovenia § 33 ods. 2 Spr. por., takže v týchto konaniach nie je správny orgán povinný dať účastníkovi možnosť, aby sa vyjadril v podkladu rozhodnutia a navrhol jeho doplnenie.

o kompenzácii. Komplexný posudok teda plní rovnakú úlohu, akú by mohlo plniť aj odôvodnenie samotného rozhodnutia. Preto je komplexný posudok osobitným druhom správneho aktu - opatrenia, čo napokon predpokladá aj ustanovenie § 3 ods. 7 Spr. por.

15. Okrem toho však judikatúra ústavného súdu už opakovanie zdôraznila, že bezpodmienečné zaručenie práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ešte v konaní pred orgánom verejnej správy je nevyhnutné vo veciach správneho trestania (porov. dnes § 194 SSP), resp. vo veciach, kde ide o trestné obvinenie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porov. nález sp. zn. III. ÚS 231/2010). V iných konaniach ústavný súd akceptoval, ak účastník konania mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a spochybniť ich napríklad aj podaním správnej žaloby (porov. napr. uznesenia III. ÚS 260/06 alebo III. ÚS 345/04). Na uvedenú judikatúru nadväzuje aj ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g) SSP, ktoré nedovoľuje zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy kvôli akejkoľvek vade v konaní, ale len kvôli podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré navyše mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V prerokúvanej veci žalobkyňa mala možnosť počas celého administratívneho konania navrhovať dôkazy, osobitne predkladať odborné lekárske správy a nálezy.

16. Z uvedeného je zrejmé, že hoci ustanovenie § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. vylučuje použitie § 33 ods. 2 Spr. por., celkový postup konania pred orgánmi verejnej správy je zorganizovaný tak, že zdravotný stav a predložené lekárske správy najskôr posudzuje posudkový lekár úradu práce a s jeho záverom sa účastník zoznamuje najneskôr prostredníctvom komplexného posudku úradu práce spolu s prvostupňovým rozhodnutím. Zostáva len pripomenúť, že na základe vlastnej žiadosti má účastník osobnou prítomnosťou možnosť vyjadriť sa k posudkovej činnosti aj počas jej výkonu (už cit. § 11 ods. 10 cit. zák.). Najneskôr sa však k záverom obom posudkov môže vyjadriť v odvolaní proti rozhodnutiu, v ktorom môže takisto navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov (napríklad predložiť nové odborné správy a nálezy lekárov). Lekársky posudok posudkového lekára ústredia sa účastníkovi sprostredkuje najneskôr v komplexnom posudku ústredia, ktorý sa mu doručí spolu s rozhodnutím (už cit. § 55 ods. 13 zákona). Proti rozhodnutiu ústredia sa potom účastník -

Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že ustanovenie § 53 ods. 2, ani § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. nebránia uplatneniu práv účastníka podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.