7Ssk/91/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:0724101095.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 18Sas/28/2024
- IČS
- 0724101095
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Y. J., B.. X. J. XXXX, B. V. XXXX/XX, O., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Michal Antal, PhD., s.r.o., IČO: 55121071, Hlavná 13, Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, Trnava, o preskúmanie rozhodnutia z 22. mája 2024, č. 8181-27/2024-TT, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 18 Sas 28/ 2024-14 z 28. augusta 2024 takto
rozhodol:
Uznesenie
Správneho súdu v Bratislave č. k. 18 Sas 28/2024-14 z 28. augusta 2024 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca 13. marca 2023 utrpel úraz počas práce pre zamestnávateľa, ktorý ho ohlásil ako pracovný úraz. Preto si ako poškodený u pobočky žalovanej v Trnave uplatnil nárok na náhradu za bolesť vytrpenú pri tomto úraze. Pobočka však preskúmavaným rozhodnutím z 22. mája 2024 prerušila konanie o tomto nároku podľa § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože v určenej lehote nemohla presne a úplne zistiť skutkový stav. Na odôvodnenie uviedla, že úraz prešetruje útvar Policajného zboru, kvôli čomu nie je možné ustáliť mieru zavinenia poškodeného. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorú správny súd odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP tu napadnutým uznesením. Vyšiel z názoru, že uznesenie o prerušení konania je procesným rozhodnutím, ktoré je podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. Navyše v ňom žalovaná jasne uviedla, že kvôli prebiehajúcemu vyšetrovaniu nedokáže riadne zistiť skutkový stav v zmysle § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia. Nesúhlasil s názorom správneho súdu, ktorý podľa neho zohľadnil dôvetok ustanovenia § 7 písm. e) SSP. Podľa tohto dôvetku je totiž procesné rozhodnutie vylúčené z prieskumu, len ak nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Prerušením konania je porušované právo žalobcu na prerokovanie veci v primeranej lehote a je v neistote, v akej výške a kedy mu bude vyplatený jeho nárok na bolestné. Ak by konanie nebolo prerušené, musela by už žalovaná dávno rozhodnúť. Zdôraznil, že podľa judikatúry žalovaná nemôže skúmať mieru zavinenia pracovného úrazu zamestnancom, ak zamestnávateľ nerozporuje svoju zodpovednosť. 4. Žalovaná sa vo vyjadrení obsiahlo venovala otázke, či bola alebo nebola oprávnená prerušiť konanie, teda či je preskúmavané rozhodnutie zákonné. V závere namietla, že žalobca označil za žalovanú Sociálnu poisťovňu so sídlom v Bratislave, ale žalovanou mala byť príslušná pobočka v Trnave.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
6. Predmetom kasačnej sťažnosti je uznesenie správneho súdu, ktorým odmietol správnu žalobu ako neprípustnú, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Preto aj kasačné konanie sa týka len otázky, či žaloba bola alebo nebola odmietnutá správne, teda predovšetkým, či rozhodnutie je alebo nie je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP. Nateraz tak predmetom kasačného konania nie je sama otázka zákonnosti rozhodnutia žalovanej, teda či opodstatnene prerušila konanie alebo nie. Preto je nateraz väčšina argumentov žalovanej v jej vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nepodstatná. 7.
K námietke nedostatku pasívnej legitimácie Sociálnej poisťovne treba uviesť, že podľa § 180 ods. 1 SSP je žalovaným orgán verejnej správy. Podľa § 4 písm. a) a d) SSP sú orgánmi verejnej správy orgány štátnej správy, ako aj právnické osoby, ktorým zákon zveril určité
rozhodovanie. Kým teda každý orgán štátnej správy je orgánom verejnej správy, v prípade právnických osôb, ktorým zákon len zveril takéto rozhodovanie, je orgánom verejnej správy táto právnická osoba. Podľa § 120 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. je Sociálna poisťovňa verejnoprávna inštitúcia (právnická osoba) zriadená na výkon sociálneho poistenia.
Cit. zákon ani ju, ani jej organizačné zložky (§ 124) neoznačuje za orgány štátnej správy. Na základe cit. § 4 písm. d) SSP je teda orgánom verejnej správy samotná Sociálna poisťovňa ako právnická osoba, a preto nijako neodporuje § 180 SSP, ak je sama označená za žalovanú. Označovanie jej organizačnej zložky (ústredie, pobočka) diktujú skôr praktické potreby (priradenie veci), nie citované zákonné ustanovenie.
8. K záverom napadnutého uznesenia treba predovšetkým uviesť, že doterajšia judikatúra k § 248 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku skutočne dospela k záveru, že rozhodnutie o prerušení správneho konania nie je preskúmateľné súdom (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sž-o-KS 33/2006, 1 Sžr 92/2012 alebo 6 Sžo 208/2015). Podľa § 7 písm. e) SSP však správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Tunajší súd už upozornil, že na rozdiel od ustanovenia § 248 písm. a) OSP je v Správnom súdnom poriadku vylúčenie preskúmania rozhodnutí procesnej povahy viazané na dodatočnú podmienku, že tieto rozhodnutia nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, na čo upozorňuje aj dôvodová správa k § 7 SSP (Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač
1335). Formulácia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) podľa kasačného súdu jasne napovedá, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené len také rozhodnutia, u ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť, že by mohli zasiahnuť do subjektívnych práv účastníka (porov. v tomto smere uznesenie sp. zn. 7 Ssk 7/2021, č. 2/2022 ZNSS).
9. Na uvedený posun v právnej úprave zareagovala už judikatúra najvyššieho súdu, ktorý dospel k záveru, že napríklad rozhodnutie o prerušení konania o vklade do katastra nehnuteľností má vplyv na dispozičné oprávnenie vlastníka nehnuteľnosti, a preto nie je vylúčené z prieskumu podľa cit. § 7 písm. e) SSP (porov. uznesenie sp. zn. 5 Sžrk 6/2020). V zásade tak možno vychádzať z toho, že ak sa v určitom konaní koná o zákonnom nároku (teda subjektívnom práve), môže mať prerušenie tohto konania vplyv na toto subjektívne právo účastníka a rozhodnutie o prerušení konania tak je preskúmateľné správnym súdom (porov. aj uznesenie tun. súdu sp. zn. 7 Ssk 31/2021). V prerokúvanej veci žalovaná koná o nároku na náhradu za bolesť, ktorá je podľa § 13 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. jednou z úrazových dávok. Podľa § 109 ods. 1 cit. zák. nárok na úrazovú dávku vzniká okamihom splnenia podmienok, ktoré ustanovuje zákon; nárok na dávku tak vzniká zo zákona a rozhodnutie, ktorým ho žalovaná priznáva, tento nárok len deklaruje a je podkladom plnenia
žalovanej (výplaty príslušnej dávky). Ak žalovaná preruší dávkové konanie, odďaľuje tým okamih rozhodnutia a tým aj výplatu tejto dávky, pokiaľ na ňu účastníkovi vznikol nárok. Vzhľadom na to, že účelom bolestného je zmierniť následky vytrpenej bolesti, spočíva ujma na subjektívnom práve poškodeného v odklade tohto zmiernenia.
10. Na základe uvedeného tak nemožno povedať, že by rozhodnutie o prerušení konania o dávke, na ktorú vzniká nárok priamo zo zákona v zmysle § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach. Takéto rozhodnutie tak nemôže byť vylúčené zo súdneho prieskumu na základe § 7 písm. e) SSP a správny súd nemôže odmietnuť správnu žalobu proti nemu s použitím § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
IV. Záver
11. Správny súd teda nerozhodol správne, ak napadnutým uznesením odmietol správnu žalobu žalobcu. Jeho kasačná sťažnosť je teda dôvodná, a preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie uznesením (§ 457 ods. 1 SSP) zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 12. Správny súd bude o správnej žalobe žalobcu ďalej konať viazaný právnym názorom vysloveným v tomto uznesení (§ 469 SSP). V novom konaní sa potom vyrovná aj s argumentami, ktoré žalovaná vzniesla vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti. Len v záujme úplnosti sa dopĺňa, že otázka, či žalovaná môže posudzovať charakter pracovného úrazu a mieru zodpovednosti zamestnávateľa, je v súčasnosti predmetom rozhodovania veľkého senátu tunajšieho súdu pod sp. zn. 19 SVs 3/2024. 13. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí. 14. Toto uznesenie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. novembra 2024