7Ssk/91/2024

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Y. J., B.. X. J. XXXX, B. V. XXXX/XX, O., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Michal Antal, PhD., s.r.o., IČO: 55121071, Hlavná 13, Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, Trnava, o preskúmanie rozhodnutia z 22. mája 2024, č. 8181-27/2024-TT, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 18 Sas 28/ 2024-14 z 28. augusta 2024 takto

rozhodol:

Uznesenie

Správneho súdu v Bratislave č. k. 18 Sas 28/2024-14 z 28. augusta 2024 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia. Nesúhlasil s názorom správneho súdu, ktorý podľa neho zohľadnil dôvetok ustanovenia § 7 písm. e) SSP. Podľa tohto dôvetku je totiž procesné rozhodnutie vylúčené z prieskumu, len ak nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Prerušením konania je porušované právo žalobcu na prerokovanie veci v primeranej lehote a je v neistote, v akej výške a kedy mu bude vyplatený jeho nárok na bolestné. Ak by konanie nebolo prerušené, musela by už žalovaná dávno rozhodnúť. Zdôraznil, že podľa judikatúry žalovaná nemôže skúmať mieru zavinenia pracovného úrazu zamestnancom, ak zamestnávateľ nerozporuje svoju zodpovednosť. 4. Žalovaná sa vo vyjadrení obsiahlo venovala otázke, či bola alebo nebola oprávnená prerušiť konanie, teda či je preskúmavané rozhodnutie zákonné. V závere namietla, že žalobca označil za žalovanú Sociálnu poisťovňu so sídlom v Bratislave, ale žalovanou mala byť príslušná pobočka v Trnave.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

6. Predmetom kasačnej sťažnosti je uznesenie správneho súdu, ktorým odmietol správnu žalobu ako neprípustnú, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Preto aj kasačné konanie sa týka len otázky, či žaloba bola alebo nebola odmietnutá správne, teda predovšetkým, či rozhodnutie je alebo nie je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP. Nateraz tak predmetom kasačného konania nie je sama otázka zákonnosti rozhodnutia žalovanej, teda či opodstatnene prerušila konanie alebo nie. Preto je nateraz väčšina argumentov žalovanej v jej vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nepodstatná. 7.

rozhodovanie. Kým teda každý orgán štátnej správy je orgánom verejnej správy, v prípade právnických osôb, ktorým zákon len zveril takéto rozhodovanie, je orgánom verejnej správy táto právnická osoba. Podľa § 120 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. je Sociálna poisťovňa verejnoprávna inštitúcia (právnická osoba) zriadená na výkon sociálneho poistenia.

8. K záverom napadnutého uznesenia treba predovšetkým uviesť, že doterajšia judikatúra k § 248 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku skutočne dospela k záveru, že rozhodnutie o prerušení správneho konania nie je preskúmateľné súdom (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sž-o-KS 33/2006, 1 Sžr 92/2012 alebo 6 Sžo 208/2015). Podľa § 7 písm. e) SSP však správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Tunajší súd už upozornil, že na rozdiel od ustanovenia § 248 písm. a) OSP je v Správnom súdnom poriadku vylúčenie preskúmania rozhodnutí procesnej povahy viazané na dodatočnú podmienku, že tieto rozhodnutia nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, na čo upozorňuje aj dôvodová správa k § 7 SSP (Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač

9. Na uvedený posun v právnej úprave zareagovala už judikatúra najvyššieho súdu, ktorý dospel k záveru, že napríklad rozhodnutie o prerušení konania o vklade do katastra nehnuteľností má vplyv na dispozičné oprávnenie vlastníka nehnuteľnosti, a preto nie je vylúčené z prieskumu podľa cit. § 7 písm. e) SSP (porov. uznesenie sp. zn. 5 Sžrk 6/2020). V zásade tak možno vychádzať z toho, že ak sa v určitom konaní koná o zákonnom nároku (teda subjektívnom práve), môže mať prerušenie tohto konania vplyv na toto subjektívne právo účastníka a rozhodnutie o prerušení konania tak je preskúmateľné správnym súdom (porov. aj uznesenie tun. súdu sp. zn. 7 Ssk 31/2021). V prerokúvanej veci žalovaná koná o nároku na náhradu za bolesť, ktorá je podľa § 13 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. jednou z úrazových dávok. Podľa § 109 ods. 1 cit. zák. nárok na úrazovú dávku vzniká okamihom splnenia podmienok, ktoré ustanovuje zákon; nárok na dávku tak vzniká zo zákona a rozhodnutie, ktorým ho žalovaná priznáva, tento nárok len deklaruje a je podkladom plnenia

10. Na základe uvedeného tak nemožno povedať, že by rozhodnutie o prerušení konania o dávke, na ktorú vzniká nárok priamo zo zákona v zmysle § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach. Takéto rozhodnutie tak nemôže byť vylúčené zo súdneho prieskumu na základe § 7 písm. e) SSP a správny súd nemôže odmietnuť správnu žalobu proti nemu s použitím § 98 ods. 1 písm. g) SSP.