7Ssk/9/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200516.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-15Sa/35/2022
- IČS
- 5022200516
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: A. I., E.. XX.XX.XXXX, I. S. XXX, XXX XX S.E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.07.2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-15Sa/35/2022-71 zo dňa 24.08.2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. ZA-15Sa/35/2022-71 zo dňa 24.08.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.07.2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“).
2. Preskúmavaným rozhodnutím bolo v celom rozsahu zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.01.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaná ako prvostupňový správny orgán zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 07.11.2021 (pozn. kasačného súdu: správne zo dňa 07.12.2021).
3. Prvostupňovým rozhodnutím žalovanej bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 07.12.2021 podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „zákon č. 461/ 2003 Z. z.“) a podľa článku 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaná poukázala na relevantnú právnu úpravu a uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 17.12.2021 (pozn. kasačného súdu: správne zo dňa 07.12.2021) žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. 4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná poukázala na to, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený po podaní odvolania posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca dňa 20.04.2022, ktorý nevyhovel odvolaniu žalobkyne. Následne posudkový lekár žalovanej posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa
29.06.2022. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzalgia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm. b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %.
Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neurčil. Žalovaný uzavrel, že nebolo preukázané, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobkyňa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto nie je invalidná a nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
5. Správny súd skonštatoval, že obe rozhodnutia žalovanej spolu dostatočne odôvodňujú odpoveď na otázku, prečo žalobkyňa nespĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok, keď tieto vychádzali z lekárskych posudkov posudkových lekárov, v ktorých bola hodnotená invalidita žalobkyne. Tieto lekárske posudky posudkoví lekári dostatočne odôvodnili, tieto závery boli smerodajné aj pre žalovanú a ich prevzatím do odôvodnenia rozhodnutia žalovanej je rozhodnutie dostatočne odôvodnené.
6. K námietke žalobkyne, že jej neboli sprístupnené lekárske posudky ako podklady rozhodnutia správny súd uviedol, že zákon o sociálnom poistení v § 172 ods. 1 vylučuje aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje také ustanovenia, ktoré by Sociálnej poisťovne ukladali povinnosť oboznámiť účastníka konania pred vydaním rozhodnutia so všetkými podkladmi rozhodnutia, ako je to napr. v § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobkyňa bola s lekárskym posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 07.12.2021 oboznámená spolu s prvostupňovým rozhodnutím a voči týmto záverom mohla predniesť odvolacie námietky v podanom odvolaní a mohla predložiť aj ďalšie dôkazy - zdravotnú dokumentáciu, čo žalobkyňa aj realizovala.
Posúdenie zdravotného stavu vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky dňa 20.04.2022 bolo vykonané len za tým účelom, či nie je možné vyhovieť odvolaniu žalobkyne v rámci autoremedúry, a teda tento lekársky posudok nebol podkladom rozhodnutia.
Následne bol v rámci odvolacieho konania znovu posúdený zdravotný stav žalobkyne, bol vyhotovený lekársky posudok zo dňa 29.06.2022, s ktorého závermi sa žalobkyňa mala možnosť oboznámiť spolu s druhostupňovým rozhodnutím. Z § 153 ods. 5 a § 155 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nemožno vyvodiť povinnosť posudkového lekára vždy posúdiť zdravotný stav poistenca alebo poškodeného v jeho osobnej prítomnosti. V prejednávanej veci žalobkyňa v správnej žalobe nenamietala, že by nebolo vyhovené jej výslovnej žiadosti, aby bola prizvaná na posúdenie jej zdravotného stavu. Z odvolania nachádzajúceho sa v administratívnom spise - podanie zo dňa 16.03.2022 a zo dňa 17.05.2022 (doplnenie odvolania) nevyplýva, že by žalobkyňa výslovne požiadala o posúdenie jej zdravotného stavu v jej osobnej prítomnosti.
7. K námietke žalobkyne, že už nebola vyhlásená žiadna krízová situácia, správny súd uviedol, že podľa § 293eu zákona o sociálnom poistení počas krízovej situácie sa ust. § 142 ods. 6 písm. c) § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
V zmysle § 293er ods. 1 sa krízovou situáciou rozumie trvanie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19. Aj keď od 23.2.2022 na území Slovenskej republiky nebol vyhlásený núdzový stav, naďalej bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s ochorením COVID-19.
8. K námietke žalobkyne, že nie je zrejmé, kto vykonal posúdenie zdravotného stavu, správny súd zistil, že lekársky posudok zo dňa 07.12.2021 bol vypracovaný A.. C. Š. a je touto posudkovou lekárkou aj podpísaný. Z administratívneho spisu ďalej správny súd zistil, že odborný lekársky posudok, ktorý je súčasťou lekárskej správy zo dňa 29.06.2022, bol vypracovaný posudkovou lekárkou A.. U. K., a je touto posudkovou lekárkou aj podpísaný. Skutočnosť, že žalobkyni boli doručované posudky bez uvedenia mena a podpisu posudkového lekára sama o sebe nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, nakoľko je nepochybné, že ide o zamestnanca Sociálnej poisťovne.
9. K námietke žalobkyne, že v odvolacom konaní neboli posudkovým lekárom zohľadnené a vyhodnotené všetky predložené lekárske správy, správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa doplnila svoje odvolanie podaním zo dňa 15.05.2022 a uviedla, že predkladá aj lekársku správu - výsledok bioptického vyšetrenia zo dňa 17.03.2021 - Martinské bioptické centrum, s.r.o. V rámci vyjadrenia k správnej žalobe Sociálna poisťovňa poukázala na vyjadrenie posudkového lekára, ktorý uviedol, že tento výsledok bioptického vyšetrenia nie je uvedený v posudku, ale nie je ani v posudkovej dokumentácii, teda žalobkyňa ho reálne nepredložila. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd zistil, že záznam takéhoto vyšetrenia sa v administratívnom spise nenachádza, rovnako ako ambulantný nález gastroenterológa zo dňa 07.04.2021. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na ambulantný nález gastroenterológa zo dňa 18.05.2021, tak z úvodu odborného lekárskeho posudku je zrejmé, že takýto lekársky nález resp. správa je v lekárskom posudku výslovne uvedená a zo záverov
odborného lekárskeho posudku zo dňa 29.06.2022 vyplýva, že boli hodnotené aj závery gastroenterologických vyšetrení, ktoré posudkový lekár vyhodnotil tak, že tieto diagnózy nie sú posudkovo významné, stav vyžaduje racionálnu diétu, antirefluxný režim, bola indikovaná medikamentózna liečba a plánované boli ďalšie vyšetrenia. 10. Žalobkyňa ďalej namietala, že neboli zohľadnené ambulantné nálezy z neurológie zo dňa 30.08.2021 a 23.11.2021 a nález MR LS chrbtice zo dňa 14.10.2021 Správny súd skonštatoval, že všetky tieto záznamy sa nachádzajú v rámci popisu v odbornom lekárskom posudku zo dňa 29.06.2022 a je zrejmé, že boli posudzované posudkovým lekárom. Žalobkyňa ďalej namietala, že nebol vzatý do úvahy ambulantný nález službukonajúceho lekára Ambulancie pohotovostnej služby pre dospelých, Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina zo dňa
17.03.2022, 19.03.2022 a 20.03.2022. Z obsahu odborného lekárskeho posudku zo dňa 29.06.2022 vyplýva, že tieto sú uvedené v úvodnej časti, kde je odkaz na lekárske vyšetrenia, a zároveň je zrejmé aj z textu odôvodnenia posudku, že tieto boli vzaté do úvahy, keď je uvedené, že v konaní o odvolaní boli dokladované ďalšie odborné vyšetrenia, ktoré dokumentujú v roku 2021 infúznu liečbu, tiež akútne zhoršenie chrbticových ťažkostí od marca 2022 s následnou injekčnou liečbou. 11.
K námietke žalobkyne, že nebola vyhodnotená lekárska správa všeobecnej lekárky pre dospelých zo dňa 18.03.2022 a 21.03.2022 správny súd uviedol, že hoci sa lekárske správy všeobecnej lekárky zo dňa 18.03.2022 a zo dňa 25.03.2022 v odbornom posudku nenachádzajú, správa lekára špecialistu z neurologického vyšetrenia zo dňa 05.05.2022 obsahuje rovnaký diagnostický záver, ktorý zhodnotený bol. K námietke, že nebol vyhodnotený záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 02.04.2022, správny súd poukázal na lekársky posudok, kde je uvedené, že boli dokladované odborné vyšetrenia, ktoré dokumentujú v roku 2021 infúznu liečbu a taktiež akútne zhoršenie chrbticových ťažkostí od marca 2022 s následnou injekčnou liečbou. Z uvedeného vyplýva, že boli vyhodnocované aj zdokumentované akútne zhoršenia chrbticových ťažkostí v tomto období.
12. Správny súd skonštatoval, že čo sa týka určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia vo výške 35 %, posudkový lekár uviedol, že objektívne neurologicky je opakovane potvrdený pseudokoreňový syndróm, teda objektívny nález je opakovane bez prejavov koreňového syndrómu, a preto bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, pričom bolo poukázané aj na to, že pretrváva porucha statodynamiky s pseudoradikulárnym syndrómom S1 vľavo bez paréz, bez atrofií svalov, bez poruchy zvieračov neurogénnej etiológie. Podľa správneho súdu uvedením tejto argumentácie posudkový lekár preskúmateľne a dostatočne odôvodnil určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia.
13. Správny súd tiež preskúmal, či boli dostatočným spôsobom vyhodnotené aj pridružené ochorenia, ktoré boli dokumentované v odborných lekárskych správach a nálezoch, ktoré žalobkyňa doložila. Posudkový lekár vyhodnocoval ochorenia - uretrocystokéla I. stupňa, stresová - námahová inkontinencia moču 2. stupňa, vazomotorická nádcha, gastroezofágová refluxná choroba pažeráka s ezofagitídou, nedostatočnosť kardie, dispeptický syndróm horného typu, vo vzťahu ku ktorým uviedol, že nie sú posudkovo významné.
Aj tieto závery sú preskúmateľné vo vzťahu k tomu, prečo zdokumentované ochorenia neboli zohľadnené pri možnom zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správa všeobecnej lekárky pre dospelých zo dňa 04.07.2022, teda v deň, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie, nemôže svedčiť o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
14. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Kasačný súd žiadala, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej kasačný súd priznal nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom.
15. Sťažovateľka má za to, že správny súd nesprávne posúdil jej námietku o nedostatočnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nie je okrem konštatácie, že sťažovateľka nie je invalidná v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žiadne ďalšie úvahy týkajúce sa ustálenia miery poklesu schopnosti sťažovateľky vykonávať zárobkovú činnosť. Preskúmavané rozhodnutie okrem citácie obsahu odborného posudku z 29.06.2022, ktorý je takmer identický s odborným posudkom zo dňa 07.12.2021, neobsahuje žiadne vlastné skutkové a právne závery žalovanej k spornej otázke stanovenia miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť a ani žiadnu reakciu na lekárske správy predložené žalobkyňou v rámci odvolania. Poukázala na 12 lekárskych správ z obdobia od 17.03.2021do 02.04.2022, ktoré sa vôbec v odbornom posudku zo dňa 29.06.2022 nespomínajú, hoci žalovaná ich mala k dispozícii od 26.05.2022. Odborný posudok zo dňa 29.06.2022 a odborný
posudok zo dňa 07.12.2021, nespĺňajú požiadavky úplnosti, logickosti, presvedčivosti a preskúmateľnosti. Nezodpovedá skutočnosti, že boli posúdené všetky predložené lekárske nálezy a správy. 16. Sťažovateľka nepovažuje za správne vysporiadanie sa správneho súdu s jej námietkou o nemožnosti oboznámiť sa pred vydaním rozhodnutí žalovanej s podkladmi, spôsobom ich zistenia, vyjadriť sa k nim, navrhnúť ich doplnenie. Aj pre konanie vedené žalovanou platia ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy, ako aj odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov Rady Európy z 20.06.2007 o dobrej verejnej správe, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/122/2018 (R 19/2020). Zákon o sociálnom poistení neustanovuje, že účastník konania je oprávnený oboznámiť sa s odborným lekárskym posudkom až spolu
s doručeným rozhodnutím žalovanej a keby aj ustanovoval, taká právna úprava by bola v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Účelom oboznámenia sa s podkladmi je, aby sa účastník konania s podkladmi oboznámil pred vydaním rozhodnutia, t. j. v čase keď ešte môže obsah budúceho rozhodnutia správneho orgánu ovplyvniť a nie až ex post, keď už má k dispozícii iba odvolanie resp. správnu žalobu. Žalovaná sa tiež nevysporiadala s jej odvolacou námietkou, že jej nebol doručený posudok, na základe ktorého posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca jej odvolaniu nevyhovel.
17. Sťažovateľka považuje za nesprávne právne posúdenie správneho súdu týkajúce sa posúdenia jej zdravotného stavu bez jej osobnej účasti (posudky zo dňa 7.12.2021 a 29.06.2022). Uviedla, že v odvolaní laicky namietla, že Sociálna poisťovňa rozhoduje „o nás bez nás“.
Má za to, že z § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že uplatnenie výnimky z pravidla musí posudkový lekár náležite odôvodniť. Okrem toho posledný núdzový stav na území Slovenskej republiky bol ukončený 22.02.2022, preto ustanovenie § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení je od 23.02.2022 neaplikovateľné.
18. Sťažovateľka tiež namietala, že odborné posudky posudkových lekárov boli anonymné, čo nemôže zhojiť ani uvedenie ich mien v konaní pred správnym súdom. 19. Pokiaľ správny súd uviedol, že sťažovateľka o posúdenie jej zdravotného stavu v jej osobnej prítomnosti nežiadala, sťažovateľa argumentovala, že jej správnymi orgánmi neboli dané žiadne poučenia o jej procesných právach, vrátane práva požadovať posúdenie jej zdravotného stavu za jej osobnej účasti, hoci z jej podania zo dňa 17.05.2022 muselo byť zrejmé, že o takéto posúdenie mala záujem.
20. Sťažovateľka ďalej namietala, že pre záver o jednoznačnosti, úplnosti a presvedčivosti posudkov zo dňa 07.12.2021 a 29.06.2022 nemôže postačovať konštatovanie, že v posudku sa uvádzajú niektoré (nie všetky) lekárske správy týkajúce sa posudzovanej osoby bez toho, aby tieto boli komplexne vyhodnotené. Z týchto anonymných neautorizovaných posudkov nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom boli konkrétne lekárske správy pri vyhodnocovaní miery poklesu schopnosti sťažovateľky vykonávať zárobkovú činnosť zohľadnené a ako sa s nimi posudkoví lekári a žalovaná vysporiadali. Ak žalovaná niektoré z lekárskych správ stratila, je to dôsledok pochybenia žalovanej, ktorá vedie administratívne spisy bez žurnalizácie, čo nie je možné pričítať na vrub sťažovateľky. Z procesnej opatrnosti absentujúce lekárske správy sťažovateľka pripojila ku kasačnej sťažnosti (správa vyšetrenia v Martinskom Bioptickom centre, s. r. o. zo dňa 17.03.2021 a ambulantný nález gastroenterológa zo dňa 07.04.2021).
Sťažovateľka tiež namietala záver správneho súdu, že lekárske správy, ktoré sa síce v administratívnom spise nachádzajú, ale v posudku zo dňa 29.06.2022 sa nespomínajú boli v konečnom dôsledku vyhodnotené, lebo ak sa s nimi posudkový lekár neoboznámil, nemohli byť vyhodnotené.
21. Sťažovateľka namietala, že správnemu súdu predložila správu všeobecnej lekárky zo dňa 04.07.2022, ktorá dokumentuje, že jej stav je „t. č. exacerb“, tzn. exacerbovaný, čiže zhoršený, čo žalovaná vôbec nezohľadnila. Posudkoví lekári mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili arbitrárne a bez bližšieho odôvodnenia zvolili pokles miery na dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Posudkový lekár žalovanej tiež riadne neodôvodnil ani posúdenie závažnosti ostatných zdravotných postihnutí a len uviedol, že nie sú posudkovo významné. Sťažovateľka má za to, že jej zdravotný stav je nepriaznivejší, než ho posúdili posudkoví lekári. 22. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 12.12.2023.
Uviedla, že sa s rozhodnutím správneho súdu stotožňuje a považuje ho za správne a dostatočným spôsobom odôvodnené. Navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú a sťažovateľke nepriznať náhradu trov konania.
23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa so súdnym spisom a administratívnym spisom, ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačnej sťažnosti nie je možné priznať úspech.
24. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti sťažovateľky o invalidný dôchodok, keď zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovými lekármi prvého stupňa aj ústredia určená na 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti predovšetkým nesúhlasila s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť; namietala nedostatočne zistený skutkový stav; nekomplexnosť, anonymnosť a neodôvodnenosť posudkov; posudzovanie jej zdravotného stavu bez jej osobnej prítomnosti; nemožnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutí; nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí.
25. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (12.07.2022) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
26. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) cit. zákona lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
27. Podľa § 153 ods. 5 cit. zákona ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
28. Podľa § 172 ods. 1 (prvá veta) cit. zákona sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 29. Podľa § 293eu cit. zákona počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
30. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil nasledovné: 31. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná zamietla žiadosť sťažovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 07.12.2021, pretože sťažovateľka nie je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prvostupňový správny orgán poukázal na odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 07.12.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasťou prvostupňového rozhodnutia.
32. Kasačný súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu na účely rozhodovania o invalidnom dôchodku je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 cit. zákona). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.
Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
33. Posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu sťažovateľky zhodne ustálili, že jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím je chronická dorzalgia driekovej chrbtice - dorzalgia, ktoré je zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzoatia a spondylopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm. b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 35 % až 45%). Posudkoví lekári odôvodnili zaradenie do položky 4 písmeno b) tým, že napriek doterajšej liečbe pretrváva porucha statodynamiky s pseudoradikulárnym syndrómom S1 vľavo, avšak bez paréz, bez atrofií svalov, bez poruchy zvieračov neurogénnej etiológie. Určenie percentuálnej miery poklesu na dolnej hranici takto určeného rozpätia odôvodnili tým, že objektívne neurologicky je opakovane potvrdený pseudokoreňový
syndróm, teda objektívny nález je opakovane bez prejavov koreňového syndrómu. K tomuto záveru posudkoví lekári oboch stupňov dospeli s prihliadnutím na objektívne nálezy z hospitalizácie na neurologickom oddelení a z neurologických vyšetrení, ktoré sú explicitne uvedené v odbornom lekárskom posudku (lekárske správy z hospitalizácie v dňoch 28.06.2019 - 03.07.2019, z vyšetrení v neurologickej ambulancii zo dňa 26.08.2019, 30.08.2021, 23.11.2021, 05.05.2022 a z magnetickej rezonancie zo dňa 14.10.2021).
Kasačný súd zdôrazňuje, že v administratívnom konaní neboli sťažovateľkou predložené žiadne ďalšie správy z neurologických vyšetrení, ktoré by dokumentovali jej zdravotný stav vo vzťahu k jej rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu a neboli by posudkovými lekármi vyhodnotené.
V tomto smere sú oba odborné posudky jasné a zrozumiteľné a zodpovedajú kritériám uvedeným v bode 33 tohto rozsudku. 34. Posudkový lekár ústredia zároveň prihliadol na skutočnosť, že sťažovateľke bolo potrebné v roku 2021 podať infúznu liečbu (lekárska správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 30.08.2021) a tiež na akútne zhoršenie zdravotného stavu sťažovateľky dokumentované v odbornom posudku zo dňa 29.06.2022 lekárskymi správami z ambulantnej pohotovostnej služby pre dospelých zo dňa 17.03.2022, 19.03.2022, 20.03.2022.
Pokiaľ teda sťažovateľka namietala, že nebol zohľadnený záver z ambulantnej pohotovostnej služby pre dospelých zo dňa 17.03.2022, kasačný súd konštatuje, že táto lekárska správa dokumentujúca akútny stav sťažovateľky bola posudkovým lekárom žalovanej v súvislosti s rozhodujúcim zdravotným postihnutím vyhodnotená a diagnóza VAS LS chrbtice viac I.sin bola už opakovane potvrdená aj vyššie uvedenými neurologickými vyšetreniami. Zároveň je z tejto lekárskej správy zrejmé, že sťažovateľke mal byť opakovane v priebehu ďalších dní podaný Novalgin 500 mg, čo potvrdzuje aj správa všeobecnej lekárky zo dňa 18.03.2022 a 25.03.2022 (v odbornom posudku žalovanej neuvedené). Ďalšie správy z dní 19. a 20.03.2022 z ambulantnej pohotovostnej služby pre dospelých dokumentujú len podanie uvedenej liekovej terapie, subjektívne nezmenený stav sťažovateľky a skutočnosť, že jej žiadna ďalšia doplňujúca lieková terapia už nebola predpísaná. Pokiaľ sťažovateľka namietala nezohľadnenie lekárskeho záznamu o poskytnutí prvej pomoci zo dňa 02.04.2022 (v odbornom posudku žalovanej neuvedený),
kasačný súd konštatuje, že tento je takmer nečitateľný, je však zrejmé, že spadá do obdobia, v ktorom zdravotný stav sťažovateľky bol zhoršený a riešený so všeobecnou lekárkou (v období od 17.03.2022 min. do 13.04.2022), ktorá sťažovateľku už dňa 25.03.2022 odporučila na kontrolu v neurologickej ambulancii. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že neboli zohľadnené diagnózy stanovené lekárom ambulancie pohotovostnej služby pre dospelých (z 19. a 20.03.2022) a všeobecnej lekárky (18.03.2022, 25.03.2022), kasačný súd považuje za nevyhnutné zopakovať, sa jedná o závery z akútneho ošetrenia sťažovateľky a nie z odborného neurologického vyšetrenia, ktoré napriek dokumentovanému akútnemu zhoršeniu jej zdravotného stavu zostalo v diagnostickej rovine nezmenené (následná lekárska správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 05.05.2022) a v súvislosti s ním sťažovateľka nebola ani práceneschopná.
Neuvedenie lekárskych správ všeobecnej lekárky, lekárskych správ z ambulantnej pohotovostnej služby a o poskytnutí prvej pomoci tak nie je vadou, ktorá by spôsobovala nedostatok zistenia skutkového stavu, keďže zdravotný stav, dokumentovaný v týchto dielčích správach ako akútny, bol následne vyhodnotený špecialistom - neurológom v lekárskej správe zo dňa 05.05.2022, ktorá bola v posudku ústredia riadne vyhodnotená.
Pokiaľ sťažovateľka namietala, že správnym súdom nebola zohľadnená správa všeobecnej lekárky zo dňa 04.07.2022, kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom, že žalovaná nemala reálnu možnosť sa s touto správou oboznámiť v administratívnom konaní. 35. Ďalej sťažovateľka namietala nedostatočné odôvodnenie a posúdenie závažnosti pridružených ochorení. Kasačný súd v súlade s názorom správneho súdu konštatuje, že posudkový lekár žalovanej svoj záver o nepriznaní zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodnil tým, že nie sú pridružené iné posudkovo významné ochorenia, pričom poukázal na závery sťažovateľkou predložených lekárskych správ. Z nich vyplýva, že pokiaľ aj sťažovateľka trpela/trpí určitým ochorením, toto ochorenie aktuálne nespôsobuje sťažovateľke zdravotné problémy vyžadujúce systematickú liekovú terapiu ani použitie zdravotníckych pomôcok, resp. v prípade ochorenia tráviaceho traktu vyžaduje racionálnu diétu, antirefluxný režim, medikamentóznu liečbu, pričom diagnostika nebola ukončená (plánované sú ďalšie vyšetrenia).
Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že v prípade sťažovateľky nebolo konštatované, že by jej ochorenie tráviaceho traktu zhoršovalo určené rozhodujúce postihnutie a nebola preukázaná ani chronifikácia zápalu pažeráka s gastroezofageálnym refluxom a anémiou, ktoré ochorenie by inak odôvodňovalo mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 20 - 30%.
36. K námietke sťažovateľky, že neboli vyhodnotené lekárske správy z vyšetrenia u gastroenterológa zo dňa 07.04.2021 a z vyšetrenia v Martinskom bioptickom centre, s. r. o. zo dňa 17.03.2021 (v odbornom posudku zo dňa 29.06.2022 neuvedené), kasačný súd konštatuje, že lekárska správa zo dňa 07.04.2021 reflektovala na sťažovateľkou absolvované vyšetrenie zo dňa 17.03.2021. Tam uvedené závery sa zhodujú so závermi lekárskej správy zo dňa 12.03.2021 a aj z aktuálnejšej správy zo dňa 18.05.2021, ktoré boli vyhodnotené v odbornom posudku. Preto nemožno vyčítať posudkovému lekárovi žalovanej, že vychádzal z aktuálnej lekárskej správy gastroenterológa zo dňa 18.05.2021, keďže táto v diagnostických záveroch reflektovala na všetky predchádzajúce odborné vyšetrenia absolvované sťažovateľkou.
37. Vzhľadom na uvedené, kasačný súd vyhodnotil námietku sťažovateľky o nedostatočne zistenom skutkovom stave, neúplnosti odborného posudku posudkového lekára žalovanej a neodôvodnenosti jeho záverov ako nedôvodnú. Kasačný súd konštatuje, že posudkový lekár ústredia svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti sťažovateľky vykonávať zárobkovú činnosť dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom vychádzal zo sťažovateľkou predložených aktuálnych lekárskych správ dokumentujúcich jej zdravotný stav, ktoré obsahovali pre posúdenie veci rozhodujúce a relevantné informácie. Medzi odbornými lekárskymi posudkami posudkového lekára ústredia a posudkového lekára pobočky Čadca nie sú žiadne neodôvodnené rozdiely, posudkoví lekári oboch stupňov sa zhodli v stanovení rozhodujúceho zdravotného postihnutia a tiež v určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožňuje s právnymi závermi žalovanej a jej posudkového lekára neznamená, že preskúmavané rozhodnutie je nedostatočne či arbitrárne odôvodnené.
38. Kasačný súd ďalej konštatuje, že ani v procesnom postupe žalovanej nezistil žiadne pochybenie, ktoré by odôvodňovalo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaná pri jeho vydaní postupovala v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Prvostupňové konanie tvorí s odvolacím konaním jeden celok, preto aj dôvody prvostupňového rozhodnutia je potrebné vyhodnocovať v nadväznosti na dôvody odvolacieho rozhodnutia.
Preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutie bolo odôvodnené dostatočne, sťažovateľka ako účastníčka konania dostala odpoveď na všetky zásadné otázky, nemožno ich hodnotiť ako arbitrárne či nepreskúmateľné. Základom bolo zistiť zdravotný stav sťažovateľky a tento podradiť pod príslušnú kapitolu a položku prílohy č. 4 zák. o soc. poistení, jedná sa o odbornú otázku, ktorá je prenechaná posudkovým lekárom. Preto nemožno vyčítať žalovanej, že prevzala ich odborné závery, riadne odôvodnené a vysvetlené, ako svoje vlastné.
39. K námietke sťažovateľky, že jej zdravotný stav nebol posúdený za jej osobnej prítomnosti kasačný súd sa taktiež v celom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu. Ust. § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ustanovuje, že príslušný posudkový lekár vykoná posudkovú činnosť za osobnej účasti poistenca, s výnimkou ust. v § 153 ods. 1 cit. zákona (týka sa dodržiavania liečebného režimu) alebo ak posudkový lekár neurčí inak, pričom podmienka osobnej účasti musí byť splnená, ak o ňu poistenec požiada. V zmysle § 293eu cit. zákona, účinného od 04.04.2020, aj keď poistenec požiada o osobnú účasť, tejto požiadavke sa nemusí počas krízovej situácie vyhovieť. Vzhľadom na to, že v čase vydania odborného posudku prvého stupňa aj ústredia pretrvávala krízová situácia (mimoriadna situácia, ktorá v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu je krízovou situáciou, bola v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 vyhlásená od 12.03.2020 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11.03.2020 a
ukončená ku dňu 15.09.2023 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 446 zo dňa 13.09.2023), posudkový lekár určil, že zdravotný stav sťažovateľky preskúma bez jej osobnej prítomnosti. Pokiaľ však by aj žalobkyňa požiadala o osobnú účasť, nebolo by jej vzhľadom na § 293eu cit. zákona vyhovené.
40. Kasačný súd sa tiež stotožňuje zo závermi správneho súdu ohľadne námietky, že sťažovateľka nebola oboznámená s odbornými posudkami posudkových lekárov pred vydaním rozhodnutí žalovanej a že tieto boli anonymné, na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Kasačný
súd dopĺňa, že odborný posudok nie je samostatne preskúmateľným rozhodnutím, ale je jeho neoddeliteľnou súčasťou a účastník konania sa s ním oboznamuje doručením rozhodnutia ako celku. V prípade, ak má účastník konania voči vydanému rozhodnutiu vrátane odborného posudku námietky, tieto má možnosť uplatniť v konaní o odvolaní. Z ustanovení zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by povinnou náležitosťou odborného posudku bolo uvedenie mena, priezviska, funkciu a vlastnoručný podpis posudkového lekára ani to, že by mal byť doručovaný samostatne pred vydaním správneho rozhodnutia. Nedôvodná je tiež argumentácia Správnym poriadkom, ktorý ako celok sa na konanie podľa zákona o soc. poistení nevzťahuje. Konanie podľa tohto zákona je komplexne riešené v tretej časti zákona, ktorý je vo vzťahu k Správnemu poriadku lex specialis. Podľa názoru kasačného súdu sťažovateľka mala reálnu možnosť brojiť voči záverom odborného posudku, a to v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, čo v danej veci aj využila. Preto nedošlo k porušeniu procesných práv sťažovateľky. 41.
Kasačný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok správneho súdu poskytol odpoveď na všetky podstatné žalobné námietky, pričom dôvody zamietnutia správnej žaloby sťažovateľky sú v rozsudku jasne a zrozumiteľne uvedené. Správny súd formuloval na vec svoje právne názory, ktoré sú z napadnutého rozsudku zrozumiteľne vyvoditeľné a kasačný súd sa s jeho záverom o zamietnutí správnej žaloby stotožnil.
42. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky sťažovateľky ako plne nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu, preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP.
43. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľka ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
44. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. decembra 2024