7Ssk/9/2026
ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100419.3
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31Sas/6/2024
- IČS
- 0824100419
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky senátu vo veci žalobcu: T. G., nar. XX. J. XXXX, trvale bytom K. XXX, W., právne zastúpený: JUDr. Katarína Kaňková, PhD., advokátka, so sídlom Hurbanova 81, Hlohovec, IČO: 40376737, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova ul. 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. s. 5753/2024/911, č. k. PV 912/00094/2023, č. z. 16659/2024, zo dňa 7. marca 2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 31Sas/6/2024 zo dňa 18. augusta 2025 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 31Sas/6/2024 zo dňa 18. augusta 2025 sa mení tak, že rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. s. 5753/2024/ 911, č. k. PV 912/00094/2023, č. z. 16659/2024 zo dňa 7. marca 2024 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania, ako aj konania pred správnym súdom.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. V dôsledku úrazu (utrpeného ako spolujazdec pri dopravnej nehode vo Francúzsku ešte v roku 2002) bol žalobca uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, a preto zaňho štát platil poistné na verejné zdravotné poistenie.
V roku 2022 mu slovenská poisťovňa z povinného zmluvného poistenia škodcu, ktorý mu tento úraz spôsobil, vyplatila náhradu škody 22.402,32 €. Uvedené plnenie predstavovalo náhradu za stratu na zárobku a žalobca ho priznal v daňovom priznaní za rok 2022 ako príjem podliehajúci
dani. Následne daň aj riadne odviedol. 2. Za tejto situácie Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“) na základe § 19 zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov vykonala ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2022, pričom ku dňu 4. júna 2023 zistila nedoplatok 1.568,16 €. Na základe uvedeného prvostupňový orgán verejnej správy vydal dňa 12. júna 2023 výkaz nedoplatkov č. 2333103317.
3. Proti tomuto výkazu podal žalobca včas námietky, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č. s. 5753/2024/911, č. k. PV 912/00094/2023, č. z. 16659/2024 zo dňa 7. marca 2024 tak, že ich zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uzavrel, že žalobca v rozhodnom období priznal príjem, ktorý mal základ v právnom vzťahu, ktorý vznikol medzi ním a poisťovateľom na základe uplatneného nároku na náhradu straty na zárobku, a ktorý je potrebné posúdiť podľa § 10b ods. 1 písm. d) v spojení s § 13 ods. 7 zákona o zdravotnom
poistení. Poukázal na stanovisko Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky k otázke, či sa príjem platiteľa poistného poskytnutý z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu považuje za náhradu, ktorá je predmetom dane. Súčasne uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy správne vychádzal z údajov o základe dane z ostatných príjmov podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“).
4. K namietanej skutočnosti, že žalobca je invalidný dôchodca a poistné za neho platí štát, a preto nespadá pod okruh osôb, ktoré sú uvedené v § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, žalovaný poukázal na § 13 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení. V zmysle tohto zákonného ustanovenia poistenci, ktorí majú príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení, majú povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.
Taktiež uzavrel, že rozhodnutie prvostupňového orgánu obsahuje náležitosti stanovené zákonom, keď údaje (ako napríklad dátum skončenia povinnosti platiť poistné) v rozhodnutí absentujú z dôvodu, že žalobca sa počas roku 2022 nepovažoval ani jeden deň za samostatne zárobkovo činnú osobu a taktiež ani jeden deň za samoplatiteľa. 5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, pričom namietal najmä jeho nepreskúmateľnosť, nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že žalovaný sa dostatočne nezaoberal tým, že náhrada za stratu na zárobku mu bola vyplatená za príjem, ktorý by dosahoval vo Francúzsku, kde v čase nehody pracoval. Okrem toho nebolo skúmané
oslobodenie od daňovej povinnosti podľa osobitného zákona alebo medzinárodnej zmluvy, a ani to, či ide o príjem, z ktorého je žalobca povinný odvádzať poistné. Zopakoval, že nevykázal príjem zo zárobkovej činnosti, ani z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení správnemu súdu navrhol, aby správnu žalobu zamietol. Zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Trval na tom, že náhradu za stratu na zárobku nie je možné posúdiť inak ako podľa ustanovenia § 10b ods. 1 písm. d) v spojení s § 13 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení, teda ako ostatný príjem, z ktorého vzniká platiteľovi poistného povinnosť platiť poistné. Z obsahu ustanovenia § 11 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení jednoznačne vyplýva, že poistenci štátu uvedení v odseku 7 sú povinní z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa § 10 písm. b) zákona o zdravotnom poistení platiť poistné podľa § 13 zákona o zdravotnom poistení. Žalovaný zároveň uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou je skutočnosť, že príjem žalobcu bol vyplatený v roku 2022 na území Slovenskej republiky a podlieha tu dani z príjmu.
7. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 31Sas/6/2014 zo dňa 18. augusta 2025 zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú. K jednotlivým žalobným bodom uviedol, že rozhodnutie žalovaného netrpí vadou nepreskúmateľnosti. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, prečo považoval príjem žalobcu za príjem, ktorý zakladá povinnosť žalobcu zaplatiť poistné. Jasne sa vyjadril aj k námietke, že ide o náhradu za stratu na zárobku vo Francúzsku, a v tejto otázke vysvetlil, prečo považuje námietky žalobcu za nespôsobilé privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie. Správny súd sa stotožnil aj s právnou argumentáciou žalovaného, ktorý poukázal na to, že aj keď za žalobcu platí poistné štát, tak ak získa príjem podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení, je z neho povinný zaplatiť poistné.
8. Konštatoval, že za osobitný predpis v zmysle ust. § 10b ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení je možné považovať zákon o dani z príjmov, ktorý v § 8 ods. 1 obsahuje demonštratívny výpočet tých príjmov, ktoré možno považovať za ostatné príjmy zakladajúce daňovú povinnosť. Do tejto kategórie patria príjmy, ktoré nemožno subsumovať pod príjmy upravené v §5 (príjmy zo závislej činnosti), § 6 (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu) a § 7 (príjmy z kapitálového majetku). To, že náhrada za stratu zárobku je zdaniteľným príjmom, vyplýva z § 9 ods. 2 písm. i) prvého bodu zákona o dani z príjmov.
9. Správny súd poukázal aj na ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov s tým, že ak žalobca uviedol nesprávnu výšku základu dane tak, konajúci orgán verejnej správy nebol oprávnený posudzovať jeho správnosť, a preto z neho správne vychádzal pri svojom rozhodovaní.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
10. Žalobca rozhodnutie správneho súdu napadol kasačnou sťažnosťou, ktorú odôvodnil dôvodmi podľa § 440 ods.1 písm. d), g) a f) SSP. Opísal skutkové okolnosti veci a priebeh administratívneho konania s tým, že v roku 2022 prijal z povinného zmluvného poistenia škodcu, ktorý mu spôsobil škodu na zdraví, náhradu za stratu na zárobku. Túto potom riadne zdanil ako ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Opakovane zdôrazňoval, že táto náhrada mu je vyplácaná na území Slovenskej republiky, ale nahrádza mu príjem zo zamestnania z Francúzska, v ktorom nemôže pokračovať. Poukázal na to, že vo Francúzsku pred úrazom platil aj odvody. 11. Odkázal na znenie § 10b ods. 1 písm. d) zákona o verejnom zdravotnom poistení, z ktorého vyplýva, že zárobkovou činnosťou je činnosť, ktorá vyplýva z právneho vzťahu. V tejto súvislosti uviedol, že od roku 2002 nevykonával žiadnu činnosť, nepracoval, nemal príjem so zárobkovej činnosti. Rovnako tu medzi ním a poisťovňou neexistoval žiaden právny vzťah. Nebol teda splnený ani jeden zo zákonom stanovených predpokladov, aby bolo možné prijatú náhradu škody považovať za zárobkovú činnosť podľa zákona o verejnom zdravotnom poistení. Mal za to, že uvedené nebolo žalovaným a ani správnym súdom riadne vyhodnotené. Správny súd len zopakoval nedostatočnú argumentáciu žalovaného. 12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím správneho súdu. Kasačnú sťažnosť považoval za nedostatočne odôvodnenú. Zopakoval, že jeho rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, vec bola správne právne posúdená a v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne zaoberal všetkými námietkami žalobcu.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na rozsah sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
14. V prejednávanej veci je základnou otázkou, či žalobcovi, ktorý je poistencom štátu, lebo je uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 %, vznikla povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, keď prijal od poisťovne náhradu škody v podobe straty na zárobku, ktorý pred úrazom dosahoval mimo územia Slovenskej republiky. Žalobca pritom od začatia administratívneho konania namietal, že takéto prijatie náhrady škody od poisťovne škodcu mu nezakladá povinnosť platiť poistné. Poukazoval pritom jednak na dikciu zákona o zdravotnom poistení, ako aj na konkrétne okolnosti na jeho strane.
15. Podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení poistné je povinná platiť aj osoba, ktoré je verejne zdravotne poistená (t. j. má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, porov. § 3 ods. 1 a 2 tohto zákona) a nie je zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou ani osobou podľa odseku 7. Podľa § 11 ods. 7 štát platí poistné za určité osoby [medzi iným podľa písmen b) a e) aj za poberateľov invalidných dôchodkov a invalidné osoby], ale len za podmienky, že odsek 8 neustanovuje inak. Ustanovenie § 11 ods. 8 potom vylučuje povinnosť štátu platiť poistné (aj) za osoby uvedené v odseku 7 písm. b) a e), ak v rozhodujúcom období dosiahli vymeriavací základ podľa § 13 vyšší ako 15násobok životného minima.
V nadväznosti na to § 11 ods. 9 výslovne zdôrazňuje, že aj osoby uvedené v odseku 7 sú povinné platiť poistné z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa § 10b. Podľa § 10b ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení potom zárobková činnosť je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá (okrem iného) dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Takou činnosťou podľa § 10b ods. 2 je aj činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia. Podľa § 10b ods. 4 tohto
zákona však zárobkovou činnosťou nie je činnosť, na základe ktorej plynú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane podľa zákona o dani z príjmov. 16. Kasačný súd sa v zásade stotožňuje s názorom žalovaného aj správneho súdu, že pre posúdenie veci nie je podstatná okolnosť, že plnenie vyplatené žalobcovi v roku 2022 bola náhrada jeho príjmu, ktorý do roku 2002 dosahoval vo Francúzsku. Podľa cit. § 10b ods. 2 zákona o verejnom poistení by totiž skutočnosť, že by toto plnenie v zmysle zmluvy medzi ČSSR a Francúzskom o zamedzení dvojitého zdanenia (vyhláška č. 73/1975 Zb.) bolo oslobodené od dane v Slovenskej republike a podliehalo by dani vo Francúzsku, nevylučovala, aby dosahovanie tohto plnenia zakladalo zárobkovú činnosť na účely zdravotného poistenia v zmysle § 10b ods. 1 cit. zák. Žalobca inak ani podrobnejšie nerozviedol, prečo by táto okolnosť
bola podstatná. Len v záujme úplnosti možno uviesť, že citovaná medzinárodná zmluva v zásade podriaďuje všetky osobitne nevypočítané príjmy zdaneniu v štáte, v ktorom má domicil osoba, ktorej sa tieto príjmy vyplatili (porov. čl. 23 uvedenej zmluvy). Žalobca počas konania netvrdil, že by mal daňový domicil v zmysle čl. 4 vo Francúzsku, a vyplatené plnenie aj riadne priznal v daňovom priznaní na území Slovenskej republiky.
Preto ani nebolo dôvodu domnievať sa, že by tento príjem nemal podliehať slovenským daňovým predpisom. 17. Žalobca však zároveň namietal, že dosahovanie jeho príjmu nemá charakter činnosti (právneho vzťahu), čo je základnou podmienkou, aby vôbec bolo možné hovoriť o zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 zákona o zdravotnom poistení. Žalovaný aj správny súd v podstate uzavreli, že už samo dosiahnutie ostatného príjmu v zmysle § 8 zákona o dani z príjmu zakladá takúto zárobkovú činnosť.
Ani žalovaný, ani správny súd sa však nezaoberali citovaným § 10b ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, z ktorého je zrejmé, že aj činnosť, ktorá by inak mohla byť zárobkovou činnosťou podľa odseku 1, lebo sa vykonáva v právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na uvedené príjmy, nie je zárobkovou činnosťou, ak z nej plynú oslobodené príjmy. Inak povedané, citované ustanovenie neustanovuje len to, že takéto príjmy sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, ale priamo vylučuje, aby ich dosahovanie zakladalo zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1. Už cit. § 11 ods. 9 totiž výslovne ukladá osobám uvedeným v odseku 7 (teda aj poberateľom invalidného dôchodku a invalidným osobám) povinnosť platiť poistné len z príjmov zo zárobkovej činnosti v zmysle § 10b. Ak teda určitú činnosť nemožno vôbec považovať za zárobkovú činnosť, lebo to vylúčil cit. § 10b ods. 4 tohto zákona, nevzťahuje sa na príjmy z nej povinnosť podľa § 11 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení.
18. Správny súd na túto žalobcovu námietku odvetil tak, že nepatrí do právomoci žalovaného posudzovať, či určitý príjem je oslobodený od dane alebo nie. O námietkach proti výkazu nedoplatkov žalovaný rozhoduje v tzv. osobitnom konaní v zmysle § 77a zákona č. 581/ 2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, na ktoré sa podľa odseku 1 tohto paragrafu vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podľa § 40 Spr. por. je správny orgán oprávnený urobiť si úsudok o akejkoľvek predbežnej otázke, ktorá je potrebná pre jeho rozhodnutie, ak nejde o vylúčenú predbežnú otázku podľa odseku 2.
Medzi týmito výnimkami sa však nenachádza otázka, či určitý príjem je alebo nie je predmetom dane, prípadne či je od nej oslobodený, a preto je správny orgán oprávnený si urobiť o tom sám úsudok. V súlade s tým bol aj postup samotného žalovaného, ktorý mal snahu preveriť výšku skutočne prijatého plnenia a verifikovať údaje z daňového priznania postupom podľa § 77a ods. 5 zákona č. 581/ 2004 Z. z. Okrem toho na žalovaného dopadá aj povinnosť riadne zistiť skutkový stav veci podľa § 32 Správneho poriadku. V prerokúvanej veci sa však žalovaný týmito ustanoveniami neriadil a nevyrovnal sa s otázkou, či a v akej miere je plnenie prijaté žalobcom v roku 2022 oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. i) (prvého bodu) zákona o daniach z príjmov a či v dôsledku toho takto založený právny vzťah môže byť základom zárobkovej činnosti v zmysle § 10b ods. 1 v spojení s ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, s čím žalobca opakovane
nesúhlasil.
IV. Záver
19. Celkom chýbajúce úvahy o tejto otázke spôsobujú, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatok dôvodov a nevyhovuje požiadavkám ustanoveným v § 47 Správneho poriadku. Preto kasačný súd dospel k záveru, že bol daný dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza napadnutý rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto ho kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). 20. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na správnom súde a kasačnom súde. Podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom proti neúspešnému žalovanému.
21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 8. apríla 2026