7Ssk/92/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200413.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-14Sa/25/2022
- IČS
- 9623200413
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: O. Y.Á. D.. XX.XX.XXXX, N. S. D. G. Č.. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 30.03.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 14Sa/25/2022 - 72 zo dňa 17.05.2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline ako správny súd rozsudkom č. k. 14Sa/25/2022 - 72 zo dňa 17.05.2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 30.03.2022 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo:
XXX XXX XXXX X zo dňa 2. decembra 2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) zvýšila žalobcovi od 01.01.2022 starobný dôchodok na sumu 354,40 eur mesačne. Zároveň rozhodla, že nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b citovaného zákona mu
zanikol. V odôvodnení uviedla, že jeho starobný dôchodok bez zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku k 31.12.2021 je 349,80 eur mesačne. Starobný dôchodok je zvýšený o 1,3 % mesačnej sumy dôchodku, čo je o 4,60 eur mesačne. Percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov bolo určené Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roku 2021. Keďže suma jeho starobného dôchodku je po zvýšení 354,40 eur mesačne, ktorá je vyššia ako zákonom garantovaná suma minimálneho dôchodkového príjmu platná od 01.01.2022, čo je 351,20 eur mesačne, nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku mu od 01.01.2022 zanikol.
Súčasťou tohto rozhodnutia bolo oznámenie o výplate dôchodku, podľa ktorého z dôchodku sa vykonávajú zrážky, preto od januára 2022 žalovaná bude poukazovať mesačne 263,52 eur k štvrtému dňu v mesiaci. 3.
Na základe odvolania žalobcu rozhodol preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej. Vo vzťahu k výške zvýšenia starobného dôchodku od 01.01.2022 sa v celom rozsahu stotožnil s prvostupňovým správnym orgánom. Rovnako sa stotožnil s jeho posúdením, že suma minimálneho dôchodku je nižšia ako starobný dôchodok žalobcu po zvýšení od 01.01.2022, preto mu nárok na zvýšenie na sumu minimálneho dôchodku od 01.01.2022 zanikol. Čo sa týka odvolacej námietky, že mu neboli zhodnotené všetky doby dôchodkového poistenia pri priznávaní nároku na predčasný starobný dôchodok v roku 2012, žalovaná uviedla, že na tento nárok mu boli zhodnotené všetky preukázané a získané obdobia dôchodkového poistenia v počte 12427 dní dôchodkového poistenia k 9. marcu 2012, čo je deň priznania predčasného starobného dôchodku a po vzniku nároku na dôchodok mu boli zhodnotené ďalšie získané obdobia dôchodkového poistenia od 03.12.2013 do 20.12.2013, od 24.08.2017 do 11.10.2017 a od 03.11.2017 do 24.11.2017. Úhrnom získal 34 rokov a 106 dní dôchodkového poistenia.
Ním tvrdené získanie 43 odpracovaných rokov dôchodkového poistenia nie je preukázané. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že čo sa týka samotného zvýšenia starobného dôchodku od 01.01.2022, žalobca žiadne námietky neuvádzal. Namietal len obdobie dôchodkového poistenia, keď mal za to, že žalovaná mu nezapočítala všetky doby dôchodkového poistenia, ale len do roku 1998. Toto jeho tvrdenie je neopodstatnené vzhľadom na rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2018, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bola započítaná doba dôchodkového poistenia aj po roku 1998. V tomto právoplatnom rozhodnutí bola ustálená doba dôchodkového poistenia a je potrebné z neho vychádzať aj pri posudzovaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej o valorizácii starobného dôchodku.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť. Uviedol v nej, že Sociálna poisťovňa uvádza, že ku dňu priznania dôchodku získal 29 rokov a 256 dní. Po odvolaní mu priznali 34 rokov. Predložil však potvrdenie od daňového úradu, že prevádzkoval živnosť od roku 1995 do roku 2011, to znamená, že do roku 2012 odpracoval 46 rokov.
Vymožiteľnosť jeho práva v našom štáte je nulová. Ďalej namietal exekúcie, ktoré žalovaná voči nemu vedie. Na jednej strane v roku 2012 mu žalovaná oznámila, že „mi zanikajú platiť fondy, lebo nie som v ich registrácii“, a na druhej strane mu poslali exekútorov, pretože má voči nej nedoplatky ako živnostník. Žiadal kasačný súd, aby preskúmal a prehodnotil rozhodnutia žalovanej o výške jeho starobného dôchodku. 6.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými kasačný súd nebol viazaný (§ 453 ods. 2 prvá veta SSP) zistil, že kasačnej sťažnosti nie je možné priznať úspech.
7. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalobcovi zvýšila od 01.01.2022 starobný dôchodok na sumu 354,40 eur mesačne a zároveň rozhodla, že mu nárok na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona o sociálnom poistení zanikol. Žalobca v správnej žalobe a kasačnej sťažnosti predovšetkým namietal skôr vydané rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku, ktoré podľa jeho názoru sú nesprávne, pretože mu nezhodnotili všetky doby dôchodkového poistenia, ale len do roku 1998. Ďalej namietal, že voči nemu sú vedené exekučné konania, ktoré mu znižujú už tak nízky starobný dôchodok. Žalovaná mala za to, že pri vydaní tu preskúmavaného rozhodnutia boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky a čo sa týka započítania dôb dôchodkového poistenia, na nárok na predčasný starobný dôchodok, ktorý sa po dovŕšení dôchodkového veku zmenil na starobný dôchodok, boli započítané všetky preukázané doby, teda nielen do roku 1998.
8. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom 06.04.2022 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta cit. zákona povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové
poistenie. Podľa § 112 ods. 1 písm. a) cit. zákona dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí. Podľa § 196 ods. 6 prvá veta cit. zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení. 9. V prvom rade kasačný súd konštatuje, že predmetom tu preskúmavaného rozhodnutia žalovanej bolo zvýšenie starobného dôchodku žalobcu od 01.01.2022 podľa § 82 zákona o sociálnom poistení. Žalobca žiadne konkrétne sťažnostné námietky voči tomuto právnemu posúdeniu nepodal. Kasačný súd v súlade s názorom správneho súdu teda konštatuje, že nezistil, že by pri procese zvyšovania jeho starobného dôchodku od 01.01.2022 žalovaná rozhodla nezákonne. K zvýšeniu starobného dôchodku došlo o 1,3% mesačnej sumy dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. Taktiež čo sa týka rozhodnutia, že mu zanikol nárok na minimálny dôchodok, uvedené rozhodnutie je v súlade so zákonom, pretože po zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2022 je jeho suma vyššia ako garantovaná suma minimálneho dôchodkového príjmu platná od 01.01.2022. 10. Žalobca namietal aj právne posúdenie už priznaného predčasného starobného dôchodku. Čo sa týka jeho tvrdenia, že napriek tomu, že pracoval až do roku 2012, mu žalovaná započítala len dobu poistenia do roku 1998, kasačný súd uvádza nasledovné:
11. Rozhodnutím z 13.04.2012 bol žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok od 09.03.2012, kde ako doby dôchodkového poistenia boli započítané roky (časti rokov) 1966 až 1996, ďalej roky (časti rokov) 1998, 1999, 2000 a 2005, spolu 10841 dní.
Následne boli žalobcovi zistené ďalšie doby dôchodkového poistenia, preto boli vydávané ďalšie rozhodnutia podľa § 112 zákona o sociálnom poistení, ktorými bol žalobcovi zvyšovaný predčasný starobný dôchodok (po dovŕšení dôchodkového veku dňa 27.02.2013 starobný dôchodok), napr. z 23.05.2012, 14.03.2018, 04.07.2018), prípadne rozhodnutie o znížení starobného dôchodku zo dňa 06.09.2018 - podľa toho, ako novo zistené doby ovplyvnili výšku prv priznanej dávky.
12. Rozhodnutie o zvýšení dôchodku zo dňa 04.07.2018 a rozhodnutie o znížení zo dňa 06.09.2018 žalobca napadol spoločným odvolaním, v ktorom žiadal o prepočítanie starobného dôchodku. V odvolacom konaní žalovaná vydala zmenové rozhodnutie zo dňa 30.11.2018, v ktorom podrobne ozrejmila, ktoré doby dôchodkovo poistenia boli zohľadnené a prečo došlo k zníženiu priznaného starobného dôchodku. Žalobcovi boli okrem dôb už započítaných prvotným rozhodnutím o priznaní predčasného starobného dôchodku do vzniku nároku na dôchodok (k 09.03.2012) započítané doby, za ktoré žalobca zaplatil poistné dodatočne dňa 31.07.2017 (od 1. júla 2005 do 31. júla 2005, od 1. septembra 2005 do 31. októbra 2005, od 1. decembra 2005 do 31. decembra 2005, od 1. januára 2006 do 31. decembra 2006 a od 1. januára 2007 do 30. apríla 2007),. Skôr tieto doby započítané byť nemohli, lebo žalobca dlžné poistné uhradil až dňa 31.07.2017. Žalobca teda nemôže očakávať, že uvedené doby mu mali
byť započítané už pri priznaní predčasného starobného dôchodku. Ďalej mu boli započítané doby, ktoré boli zistené ako doby doposiaľ nezapočítané. Jednalo sa o obdobie od 1.11.1996 do 31.12.1996, od 01.01.1997 do 31.12.1997, od 01.01.1998 do 22.06.1998, od 01.07.2001 do 31.12.2001 a od 01.01.2002 do 30.06.2002. Započítanie týchto dôb spôsobilo, že žalobcovi klesol priemerný osobný mzdový bod a tým aj výsledná suma starobného dôchodku.
Celkovo do vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok získal 12427 dní dôchodkového poistenia. 13. Tiež boli tiež započítané doby dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku (od 10.03.2012) a to od 03.12.2013 do 20.12.2013, od 24.08.2017 do 11.10.2017 a od 03.11.2017 do 34.11.2017, kedy bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa ELMS, s.r.o.
Iné obdobie dôchodkového poistenia v administratívnom spise preukázané nebolo. 14. Žalovaná jeho žiadosť o opätovné prepočítanie jeho starobného dôchodku vybavila listom zo dňa 09.02.2022, ktorom podrobne uviedla, prečo nemôže priznať žalobcovi starobný dôchodok za tvrdených 43 rokov dôchodkového poistenia. Uviedla, že do priznania predčasného starobného dôchodku mal 12427 dní poistenia a po vzniku nároku na dôchodok bolo zhodnotené obdobie od 03.12.2013 do 20.12.2013, od 24.08.2017 do 11.10.2017 a od 03.11.2017 do 34.11.2017, spolu 89 dní. Úhrnom tak získal 12516 dní, čo je 34 rokov a 106 dní. Žiadne ďalšie doby dôchodkového poistenia neboli preukázané.
Aj v odvolacom rozhodnutí zo dňa 30.11.2018 sa konštatuje táto skutočnosť a špecifikujú sa konkrétne doby poistenia, pričom bolo doplnené, že obdobie máj a jún 2007 nebolo zhodnotené, pretože pohľadávka na poistnom bola odpísaná.
15. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že mu bola započítaná doba dôchodkového poistenia len do roku 1998. Po roku 1998 do vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok ku dňu 09.03.2012 mu boli zhodnotené tieto doby: 01.01 - 19.07.1999, 09.08. - 31.12.2000, 01.07.2001 - 31.12.2001,01.01.2002 - 30.06.2002, 01.07. - 31.12.2005, 01.01. - 31.12.2006, 01.01. - 30.04.2007.
Počas poberania starobného dôchodku mu boli zhodnotené ďalšie doby: od 03.12.2013 do 20.12.2013, od 24.08.2017 do 11.10.2017 a od 03.11.2017 do 34.11.2017. Do nároku na predčasný starobný dôchodok mu celkovo bolo zhodnotených 12427 dní, čo je 34 rokov a 17 dní a počas poberania dôchodku ďalších 89 dní. 16. Žalobca nesprávne stotožňuje dobu jeho podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia s dobou povinného dôchodkového poistenia. V kasačnej sťažnosti uvádza, že do roku 2012, keď mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, odpracoval 46 rokov (v doplnení správnej žaloby uvádza 43 rokov, rovnako ako v odvolaní v administratívnom konaní) a preto podľa neho táto doba má byť aj dobou dôchodkového poistenia.
Do tejto doby zahŕňa celé obdobie jeho podnikateľskej činnosti , teda celé roky 1995 až 2011. Aby však určité časové obdobie bolo kvalifikované ako obdobie dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, je potrebné, aby bola táto osoba povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistená. Pri vzniku povinného dôchodkového poistenia je kritériom aj výška príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku (§ 21 zákona o sociálnom poistení).
Je teda otázne, či žalobca v celom tomto období bol povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Pokiaľ takou osobou bol, potom sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy len vtedy, ak zaplatil celú sumu dlžného poistného (§ 78 ods. 1 cit. zákona).
V administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobca v období od roku 1995 do roku 2011 ako samostatne zárobkovo činná osoba zaplatil dlžné poistné len za niektoré časové úseky tohto obdobia a v súlade so zákonom mu len tieto úseky boli uznané ako obdobie dôchodkového poistenia. Aj keď vykonával podnikateľskú činnosť v celom tomto období, nemôže byť celé obdobie jeho podnikania automaticky uznané ako obdobie dôchodkového poistenia.
17. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že žalobca žiadne dôkazy na preukázanie nového obdobia dôchodkového poistenia, napr. dôkaz o zaplatení poistného za iné časové obdobie, nepredložil, hoci mal zákonnú povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (§ 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení). Samotné oznámenie Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca zo dňa 23.03.2021 takýmto dôkazom nie je. Svedčí len o skutočnosti, že za roky 1994 až 1998, 2000 až 2008, 2010 a 2011 podal ako živnostník daňové priznanie. Nebolo teda preukázané žiadne také obdobie, ktoré by už rozhodnutím z 30.11.2018 nebolo započítané do obdobia dôchodkového poistenia. Preto kasačný súd aj túto námietku musí vyhodnotiť ako nedôvodnú.
18. Pokiaľ žalobca namieta, že voči nemu žalovaná iniciovala exekučné konania vo veci vymáhania nedoplatkov na poistnom, čo sa negatívne odráža na výške jeho starobného dôchodku, správny súd nebol v tomto súdnom konaní oprávnený preskúmavať rozhodnutia žalovanej vo veci vymáhania nedoplatkov na poistnom, respektíve rozhodnutia vydané v exekučnom konaní exekútorom. Predmetom tohto súdneho prieskumu bolo rozhodnutie o zvýšení starobného dôchodku, v rámci ktorého je možné zaoberať sa aj otázkou prepočítania priznaného starobného dôchodku, pokiaľ žalobca žiadal o jeho prepočítanie v rámci konania o jeho zvýšení. Nie je však možné v rámci tohto súdneho prieskumu preskúmavať iné rozhodnutia žalovanej o inom predmete, teda ani zákonnosť rozhodnutí vydaných či už vo vymáhacom konaní alebo exekučnom konaní.
19. Kasačný súd konštatuje, že správny súd rozhodol vecne správne, keď zamietol žalobu žalobcu, pretože preskúmavané rozhodnutie žalovanej je zákonné a zároveň neboli zistené také nedostatky pri priznaní starobného dôchodku, ktoré žalobca namieta v správnej žalobe. Kasačná sťažnosť žalobcu je plne dôvodná a kasačný súd nezistil sám dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol.
20. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej, ktorá má právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal, lebo neboli splnené podmienky § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods.
1 SSP). 21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 15. augusta 2024