7Ssk/93/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200143.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-5Sa/5/2022
- IČS
- 7022200143
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková ako členky senátu vo veci žalobkyne: B. E., H.. X. U. XXXX, C. XX, zastúpenej: JUDr. Rastislav Cestický, advokát, Palackého č. 1, Košice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Košice, Zádielska 2, Košice, o preskúmanie rozhodnutia z 8. novembra 2021, č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2021/12863, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-5Sa/5/2022-46 z 22. augusta 2024 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobkyňa je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice jej rozhodnutím zo 16. januára 2014 (právoplatným v januári 2014) priznal peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 5950 €; neskôr jej na tento príspevok doplatil ďalších 688,79 €. Žalobkyňa motorové vozidlo, na ktoré jej bol poskytnutý príspevok, aj skutočne nadobudla. 2. V roku 2021 žalobkyňa znova požiadala o poskytnutie takého peňažného príspevku. V konaní o tejto žiadosti predložila čestné vyhlásenie, podľa ktorého osobné motorové vozidlo, na ktoré jej bol poskytnutý príspevok v roku 2014, predala za odvoz, lebo bolo neopraviteľné a oprava prevyšovala jeho vtedajšiu aktuálnu hodnotu; doklad o jeho predaji však nepredložila.
Z evidencie vozidiel však úrad zistil, že žalobkyňa prestala byť vlastníkom tohto vozidla 1. decembrom 2014. Na základe týchto zistení úrad rozhodnutím z 29. septembra 2021 zaviazal žalobkyňu vrátiť sumu 5.848,46 € ako pomernú časť peňažného príspevku poskytnutého v roku
2014. Odkázal na ustanovenia § 34 ods. 15, § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov a vyvodil z nich, že ak žalobkyňa predala toto vozidlo pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia príspevku, musí vrátiť jeho pomernú časť, zodpovedajúcu obdobiu od decembra 2014 do januára 2021 (teda 74/84-ín). 3.
Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala a zdôraznila, že sa na ňu vzťahuje výnimka ustanovená v § 34 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. a že o ďalší príspevok žiadala až po uplynutí siedmich rokov. V odvolacom konaní žalovaný emailom vyzval žalobkyňu, aby predložila dôveryhodný doklad o predaji motorového vozidla za odvoz, resp. ak bolo havarované, likvidačnú správu alebo znalecký posudok; tá ich však nepredložila.
Preto žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 8. novembra 2021 jej odvolanie zamietol. V odôvodnení k dôvodom rozhodnutia úradu práce dodal, že žalobkyňa bola držiteľkou vozidla, na ktoré sa jej poskytol peňažný príspevok v roku 2014, od 5. marca 2014 do 1. decembra 2014.
Od 1. decembra 2014 sa jeho držiteľom stali iné osoby a podľa evidencie bolo aj k 21. septembru 2021 stále v premávke. Žalobkyňa teda porušila ustanovenie § 34 ods. 15 a § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa žalovaného sa na ňu nevzťahovala ani výnimka podľa § 34 ods. 18 tohto zákona, pretože nedokázala, že motorové vozidlo bolo odcudzené, prípadne havarované a predané či darované.
4. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala správnu žalobu, ku ktorej priložila aj rekapituláciu zákazky spolu s cenovými kalkuláciami opravy vozidla a fotokópiu kúpnej zmluvy z roku 2014. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. KE-5Sa/5/2022-46 zamietol túto správnu žalobu. Na odôvodnenie uviedol, žalovaný aj úrad práce riadne zistili skutkový stav a ich rozhodnutia vychádzajú z dostatočných podkladov. Podľa správneho súdu ust. § 34 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. oslobodzuje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím od povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť, ak toto vozidlo bolo (aj pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia príspevku) odcudzené alebo havarované, alebo bolo predané prípadne darované ako havarované; ďalšou podmienkou je, že táto osoba pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia pred tohto príspevku nepožiada o ďalší totožný peňažný príspevok. Ustanovenie § 34 ods. 20 cit. zák. potom výslovne vymedzuje, že za havarované vozidlo možno považovať
výlučne vozidlo, na ktorom bola spôsobená totálna škoda podľa likvidačnej správy vydanej príslušnou poisťovňou alebo podľa znaleckého posudku vydaného znalcom z odboru dopravy. Podľa správneho súdu sa v prerokúvanej veci nepreukázalo, že by sa na žalobkyňu vzťahovalo niektoré zo zákonných oslobodení. Zdôraznil, že nepodanie žiadosti o ďalší príspevok pred uplynutím siedmich rokov od jeho posledného poskytnutia samo osebe nepostačuje pre oslobodenie od povinnosti jeho vrátenia, ak pred uplynutím siedmich rokov bolo predané bez splnenia uvedených podmienok. Správny súd uzavrel, že žalobkyňa nepredložila ani likvidačnú správu poisťovne, ani znalecký posudok, že by na vozidle bola totálna škoda. Naopak, ňou samou predložená a podpísaná zmluva o predaji tohto vozidla výslovne uvádza, že vozidlo je „v dobrom stave, bola na ňom vykonaná skúšobná jazda a jedinou jeho vadou je čelné sklo“.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasila s tým, že správny súd odmietol jej argumentáciu ustanovením § 34 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý upravuje výnimky z povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Zotrvala na názore, že vozidlo bolo havarované, a hoci nepredložila znalecký posudok, predložila kúpnu zmluvu, cenovú kalkuláciu a stanovisko certifikovaného servisu, ktorý neodporučil opravu vozidla kvôli nerentabilite. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že v správnom konaní predložila čestné vyhlásenie o nemožnosti predložiť ďalšie dôkazy o havárii vozidla a že orgány verejnej správny mali k dispozícií lustráciu vozidla a mohli vypočuť aktuálneho vlastníka na okolnosti jeho nadobudnutia. Záverom znova zopakovala svoj názor, že samostatným dôvodom na oslobodenie spod povinnosti vrátiť pomernú časť príspevku na kúpu osobného motorového vozidla je nepodanie žiadosti o ďalší takýto príspevok pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia predchádzajúceho príspevku. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na svojich stanoviskách a stotožnil sa s názorom správneho súdu.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
8. Predmetom prieskumu prerokúvanej veci je sú rozhodnutia žalovaného a úradu práce, ktorými žalobkyňu zaviazali, aby vrátila pomernú časť peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla z dôvodu, že toto vozidlo predala pred uplynutím siedmich rokov od jeho poskytnutia.
Podľa § 34 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím povinná vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť, ak (okrem iného) predá alebo daruje toto osobné motorové vozidlo. Podľa § 34 ods. 18 cit. zákona však táto osoba nie je povinná vrátiť tento peňažný príspevok ani jeho pomernú časť, ak osobné motorové vozidlo, na ktoré bol poskytnutý, bolo odcudzené alebo havarované alebo [ak] havarované osobné motorové vozidlo predá alebo daruje a [zároveň] fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia predchádzajúceho peňažného príspevku nepožiada o ďalší peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
9. Podľa zisteného skutkového stavu sa žalobkyni v januári 2014 poskytol finančný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, tá ho aj nadobudla, zakrátko ho však predala, takže od 1. decembra 2014 je ako vlastník a držiteľ tohto vozidla evidovaná iná osoba.
Zároveň bolo toto vozidlo podľa evidenciu (minimálne k 21. septembru 2021) stále v premávke. Ani žalobkyňa v zásade nepopierala, že tým boli naplnené predpoklady (hypotéza) právnej normy vyjadrenej v cit. § 34 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. Rovnako netvrdila, že by jej vozidlo bolo odcudzené.
Dovolávala sa však výnimky z tejto povinnosti upravenej v cit. § 34 ods. 18 tohto zákona tvrdiac, že vozidlo predala ako havarované. V tejto súvislosti však už správny súd správne odkázal na ustanovenie § 34 ods. 20 cit. zák., podľa ktorého je havarované vozidlo na tento účel také vozidlo, na ktorom bola spôsobená totálna škoda podľa likvidačnej správy vydanej príslušnou poisťovňou alebo podľa znaleckého posudku vydaného znalcom z odboru dopravy. Citované ustanovenie tak nepredpokladá, že by sa „havarovanosť“ vozidla mala posudzovať individuálne alebo že by malo postačovať, že jeho prípadná oprava sa vlastníkovi zdá nerentabilná. 10. Žalobkyňa v tejto súvislosti namieta, že orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav, lebo nezisťovali, či vozidlo bolo alebo nebolo havarované.
Vo všeobecnosti však platí, že rozsah skutkových zistení je daný hypotézou právnej normy. Ustanovenie § 34 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. predstavuje výnimku (teda v súčasť hypotézy) vo vzťahu k § 34 ods. 15 cit. zák., takže rozsah skutkových zistení bol daný týmto ustanovením. Z jeho formulácie vyplýva, že základnou podmienkou vždy je to, aby fyzická osoba sedem rokov nepožiadala o nový príspevok. Ako už uviedol správny súd, táto podmienka sama osebe nepostačuje, pretože vždy musí byť splnená súčasne (arg. spojkou „a“) s jednou z možností v prvej časti tohto ustanovenia, teda že vozidlo bolo buď odcudzené (čo žalobkyňa netvrdila), alebo havarované, alebo ako havarované predané. Pretože pojem „havarované vozidlo“ je bližšie definície práve v cit. § 34 ods. 20 zákona č. 447/2008 Z. z., bol rozsah skutkových zistení v tejto otázke daný znakmi tejto definície, ktoré sa tým stali ďalšími (negatívnymi) znakmi hypotézy právnej normy, ktorej základ je vyjadrený v § 34 ods. 15 cit. zák.
11. Rozsah skutkových zistení, ktoré mali orgány verejnej správy urobiť pre záver, či vozidlo žalobkyne v roku 2014 bolo alebo nebolo havarované, sa tak v zásade vyčerpával v zistení, či existuje likvidačná správa alebo znalecký posudok, podľa ktorých bola na vozidla spôsobená totálna škoda. Toto skutkové zistenie bolo totiž na základe cit. § 34 ods. 20 zákona č. 447/2008 Z. z. jediné podstatné pre záver, či vozidlo bolo možné považovať za havarované, čo zasa bolo predpokladom na to, aby sa na žalobkyňa mohla vzťahovať (do úvahy prichádzajúca) výnimka z povinnosti vrátiť príspevok ustanovená v § 34 ods. 18 cit. zák. Žalobkyňa však v správnom konaní ani len netvrdila existenciu či už likvidačnej správy alebo znaleckého posudku.
Za tejto situácie tak nemožno žalovanému ani úradu práce vytýkať, že nezisťovali skutočnosť, ktoré žalobkyňa ani len netvrdila a ktorých existenciu ani len nenaznačila. Rovnako žiadnu takúto správu ani likvidačný posudok žalobkyňa nepredložila ani počas konania pred správnym súdom. Napokon, už správny súd trefne poukázal na to, že prípadnú totálnu škodu na vozidle dostatočne spochybňuje obsah predloženej kúpnej zmluvy, ktorú sama žalobkyňa pripojila k správnej žalobe a podľa ktorej bolo vozidlo pojazdné a jedinou vadou bolo prasknuté čelné sklo. 12.
Kasačný súd sa tak nestotožňuje s opakovanou námietkou žalobkyne, že orgány verejnej správy nezistili riadne skutkový stav, pretože je dostatočne zrejmé, že skutočnosti, ktoré by podľa § 34 ods. 20 zákona č. 447/2008 Z. z. boli rozhodné (likvidačná správa poisťovne alebo znalecký posudok, ktoré by potvrdzovali totálnu škodu), zjavne neexistovali.
Za daných okolností tak vozidlo, na ktoré sa žalobkyni poskytol peňažný príspevok v roku 2014 a ktoré v roku 2014 aj predala, nemožno považovať za havarované na účely § 34 ods. 18 cit. zák. Naopak, ňou tvrdené skutočnosti (cenová kalkulácia opráv a potvrdenie servisu o nerentabilnosti opravy vozidla) nie sú skutočnosťami, s ktorými by zákon spájal následok, že by sa vozidlo malo považovať za havarované (§ 34 ods. 20), ale ani následok oslobodenia spod povinnosť vrátiť poskytnutý príspevok (§ 34 ods. 18). Ak teda žalobkyňa predala takéto vozidlo, nenaplnila predpoklady, aby sa na ňu vzťahovala výnimka ustanovená v § 34 ods. 18 cit. zák., teda nenaplnila negatívne znaky hypotézy právnej normy ustanovenej v § 34 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. Na základe toho tak boli naplnené všetky predpoklady tejto normy, aby nastal právny následok, ktorým je povinnosť žalobkyne vrátiť poskytnutý príspevok.
IV. Záver
13. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP. Preto podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol žalobcovu kasačnú sťažnosť.
14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa vo veci úspech nemala a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal. 15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2025