7Ssk/93/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:7022200070.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-7S/9/2022
- IČS
- 7022200070
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Novotného a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: C.. E. G., nar. XX. L. XXXX, V. 6, XXX XX P., právne zastúpeného RIEDL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom: Slovenská 46, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 34348/2022 zo dňa 24. januára 2022, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/9/2022-43 zo dňa 24. júla 2025 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/9/2022-43 z 24. júla 2025 sa mení tak, že správna žaloba sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania ani konania pred správnym súdom.
Odôvodnenie
I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy
1. Rozhodnutím č. 550453/2021 zo dňa 8. decembra 2021 uznal Colný úrad Košice žalobcu vinným z disciplinárneho previnenia a uložil mu disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 10 % na tri mesiace. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13. decembra 2021 do rúk advokáta, ktorého písomnou plnou mocou zo dňa 09. augusta 2021 splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní. Voči rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo dané na poštovú prepravu dňa 21. decembra 2021. 2. Žalovaný oznámením č. 34348/2022d zo dňa 24. januára 2022 žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie nebolo podané v zákonnej lehote, a prvostupňové rozhodnutie vo veci jeho disciplinárneho previnenia sa preto stalo právoplatným. Uviedol, že lehota na podanie odvolania podľa zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe sa považuje za dodržanú, ak bolo odvolanie podané na príslušnom orgáne. Nepostačuje ho v odvolacej lehote odovzdať na poštovú prepravu, ale je potrebné ho aj doručiť oprávnenému orgánu. Pretože rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo žalobcovi doručené dňa 13. decembra 2021, posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadol na 21. decembra 2021. K doručeniu odvolania oprávnenému orgánu však došlo až dňa 23. decembra 2021, t. j. oneskorene. Žalovaný skonštatoval, že žalobca bol prvostupňovým rozhodnutím správne poučený o lehote a mieste podania odvolania.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca napadol oznámenie žalovaného včas podanou správnou žalobou, v ktorej okrem iného namietol formu, ktorou žalovaný vybavil jeho odvolanie. Mal za to, že aj keby bol právny názor žalovaného správny, bol povinný o odvolaní rozhodnúť nemeritórnym rozhodnutím s poučením o opravnom prostriedku, konkrétne mal odvolanie ako oneskorene
podané odmietnuť. Právny názor žalovaného, že lehota na podanie odvolania podľa zákona č. 35/2019 Z. z. je hmotnoprávna, nemá oporu v zákone a jeho aplikáciou bolo zasiahnuté do práva na spravodlivý proces. Výklad žalovaného označil za právne neudržateľný, neprípustne extenzívny a popierajúci základné zásady právneho systému, čím došlo k porušeniu zásady právnej istoty.
Poukázal pritom aj na znenie poučenia o opravnom prostriedku, z ktorého nie je možné vyvodiť, že by mal odvolanie v 8-dňovej odvolacej lehote príslušnému orgánu aj doručiť. Odkázal na znenie zákona, v ktorom je použitý pojem „ podáva“ a nie „ doručuje“, a na analógiu s postupom podľa ust. § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 4. Žalovaný žiadal konanie zastaviť podľa § 99 písm. f) SSP, keďže žalobca v danom prípade nevyčerpal predpísané opravné prostriedky, ktoré mal ako účastník konania k dispozícii. Podľa jeho názoru je zákonné znenie ust. § 293 ods. 3 zákona o finančnej formulované tak, že odvolanie sa musí v zákonnej lehote podať oprávnenému orgánu a nepostačuje ho len odovzdať na poštovú prepravu. Žalovaný taktiež uviedol, že zákon mu neukladá povinnosť preskúmať aj oneskorene podané odvolanie a rozhodnúť o tomto odvolaní formou rozhodnutia. Zároveň tento zákon neupravuje konkrétny postup žalovaného v prípade oneskorene podaného odvolania a spôsob jeho vybavenia.
5. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. KE-7S/9/2022-43 zo dňa 24. júla 2025 napadnuté oznámenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení zopakoval skutkové zistenia. Za východisko vzal judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky k prednosti ústavne konformného výkladu, z ktorého (okrem iného ) vyplýva, že ak pri uplatnení štandardných metód prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv. Poukázal aj na závery ústavného súdu, podľa ktorých nemožno opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07).
Zdôraznil, že otázku včasnosti uplatnenia odvolania žalobcom je potrebné posudzovať s ohľadom na obsah relevantnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobca tento opravný prostriedok uplatňoval. Ust. § 331b ods. 3 zákona o finančnej správe stanovuje, že na konanie podľa § 278 začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2022 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2021.
Následne uzavrel, že táto právna úprava podrobnosti v otázke zachovania lehoty nešpecifikuje. Normatívne vymedzenie času pre uplatnenie práv sa môže dotýkať oblasti hmotných, ako aj procesných subjektívnych práv, a preto je nevyhnutné dôsledne rozlišovať lehoty hmotnoprávne a procesnoprávne a s nimi spojené rozdiely v ich počítaní (pozri I. ÚS 493/2019). Zmyslom odvolacej lehoty je vymedziť čas na účel uskutočnenia určitého procesného úkonu účastníkom konania, teda je spätá s realizáciou procesného subjektívneho práva. Lehota na podanie odvolania vymedzená zákonom o finančnej správe je lehotou procesnoprávnou a na jej zachovanie postačilo odovzdať odvolanie na poštovú prepravu. Vzhľadom na tento záver bolo odvolanie žalobcu
podané včas.
III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
6. Rozhodnutie správneho súdu napadol žalovaný včas podanou kasačnou sťažnosťou, ktorú odôvodnil dôvodmi podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. Mal za to, že nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom vychádza z nesprávnej aplikácie § 308 ods. 4 zákona č. 35/ 2019 Z. z., pričom zdôraznil, že pravidlo stanovené v tomto odseku bolo prijaté až novelou č. 431/2021 Z. z. a dotýka sa iba prípadov upravených v § 293 ods. 2, 4 a 5 zákona. Z uvedeného vyplýva, že právna úprava týkajúca sa režimu zachovania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia (§ 293 ods. 1) bola rovnaká do 31. decembra 2021 a aj po 01. januári 2022. Do účinnosti novely (do 31. decembra 2021) úplne chýbala právna úprava týkajúca sa zachovania lehoty v prípade odovzdania odvolania (podania) na poštovú prepravu a pre konanie vo veciach služobného pomeru podľa zákona č. 35/2019 Z. z. univerzálne platilo, že lehota na podanie odvolania je vo všetkých prípadoch zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty odvolanie doručí priamo oprávnenému orgánu. Následne žalovaný podal výklad zákona tak, že ak nie je výslovne uvedené inak, slovné spojenie „podať odvolanie“ sa posudzuje a logicky vykladá ako „doručiť odvolanie“ v zmysle „dať ho k rukám“ (viď krátky slovník slovenského jazyka), pretože len riadne a včas doručené odvolanie príslušnému orgánu je spôsobilé vyvolať právne účinky. Ak zákonodarca výslovne mieni z určitého pravidla definovať výnimky, robí tak špeciálnou právnou úpravou (v zmysle právneho princípu lex specialis derogat legi generali). V tomto prípade za výnimky z uvedeného výkladu treba považovať ustanovenie § 308 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z., v ktorom zákonodarca výslovne uviedol, kedy je príslušná lehota na „podanie odvolania“ zachovaná aj inak, ako len „podaním“ oprávnenému orgánu. Ustanovenie § 293 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. však medzi týmito výnimkami uvedené nie je. Nerozporoval, že lehota na podanie odvolania je procesná. Poukázal však na dikciu zákona a zopakoval svoj výklad dotknutých ustanovení zákona č. 35/2019 Z. z. tak ako bolo uvedené vyššie. Okrem toho poukázal na to, že podľa § 297 zákona č. 35/2019 Z. z. sa na konanie podľa štvrtej časti zákona nevzťahuje Správny poriadok okrem výkonu rozhodnutia a rovnako sa naň nevzťahujú ani iné procesnoprávne predpisy. Z tohto dôvodu nesúhlasil s právnym posúdením správneho súdu, ktorý spojil procesnoprávny charakter lehoty s možnosťou zachovania odvolacej lehoty odovzdaním na poštovú prepravu. Okrem toho správna žaloba mala byť odmietnutá, lebo žalobca nevyčerpal riadny opravný prostriedok. Ďalší sťažnostný bol smeroval k tomu, že správny súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, keď bez opory v zákone zmätočne poukazoval na právnu úpravu platnú a účinnú pred a po podaní odvolania, a to aj napriek tomu, že v tejto časti zákona č. 35/2019 Z. z. nedošlo k žiadnej legislatívnej zmene. Ako neodôvodnený sa mu javil odkaz na prechodné ustanovenia § 331b ods. 3 zákona č. 35/ 2019 Z. z., ktoré nebolo v prejednávanej veci relevantné, pretože žalovaný nerozhodoval v odvolacom konaní. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo konanie zastaviť.
7. Žalobca sa nevyjadril k riadne doručenej kasačnej sťažnosti.
IV. Relevantná právna úprava
8. Pre posúdenie kasačnej sťažnosti sú osobitne podstatné tieto ustanovenia právnych predpisov: Podľa ust. § 293 ods. 1 zákona o finančnej správe (účinného v čase podania odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu) proti rozhodnutiu môže účastník konania podať odvolanie do 15 kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak sa účastník konania odvolania písomne nevzdal. Odvolanie musí byť odôvodnené. Dôvody odvolania je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty podľa prvej vety. Podľa ust. § 293 ods. 3 zákona o finančnej správe (účinného v čase podania odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu) odvolanie sa podáva písomne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal (...). Podľa ust. § 308 („Počítanie času“) ods. 1 zákona o finančnej správe (účinného v čase podania odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu), lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Podľa odseku 3 tohto paragrafu ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
V. Posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne. 10. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti namietal okrem nesprávneho právneho posúdenia veci aj to, že odôvodnenie rozsudku správneho súdu je nedostatočné a zmätočné. Kasačný súd dospel v tejto otázke k záveru, že správny súd vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri utváraní záveru, či na vec dopadá právna úprava účinná do 31. decembra 2021 alebo po 1. januári 2022, a rovnako jasne a zrozumiteľne objasnil svoj právny záver ohľadne podstaty lehoty, ktorej dodržanie bolo predmetom posúdenia. Správny súd uviedol rozhodnutia ústavného súdu, ktoré podľa jeho názoru na vec dopadajú, formuloval základnú otázku, ktorú mal v rámci právneho posúdenia vyriešiť, ako aj svoje
úvahy, ktoré vyústili do konečného právneho záveru ohľadne zachovania odvolacej lehoty a včasnosti podania odvolania žalobcu. Z jeho odôvodnenia možno bez pochybností zistiť skutkové okolnosti veci aj právne dôvody rozhodnutia, a preto kasačný súd uzavrel, že odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu zodpovedá požiadavkám, ktoré naň kladie § 139 ods. 2 SSP. 11.
V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že správny súd sa vecne zaoberal námietkou včasnosti podania odvolania v administratívnom konaní, čím dal implicitne odpoveď aj na žalobný bod smerujúci k forme vybavenia jeho odvolania. Ak by mal totiž správny súd za to, že nebolo možné odvolanie, ktoré bolo odvolacím orgánom vyhodnotené ako oneskorené, vybaviť oznámením, tak by nepristúpil k riešeniu otázky zachovania lehoty na podanie odvolania. Takýto spôsob vybavenia oneskoreného opravného prostriedku v administratívnom konaní je v zhode s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu, ktorá tiež oznámenie orgánu verejnej správy o tom, že odvolanie bolo podané oneskorene, považuje za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, a teda spôsobilý predmet súdneho prieskumu (napríklad 8Sžo/ 116/2015, 1Asan/7/2018, 5Sžk/40/2018, 5Svk/14/2022, 1Stk/3/2022). Toto opatrenie je však preskúmateľné len z toho hľadiska, či odvolanie skutočne bolo oneskorené, a preto sa správny súd nemohol zaoberať žalobcom uplatnenými námietkami nezákonnosti prvostupňového
rozhodnutia (pozri napríklad 5Sžfk/9/2019 a tam citovanú skoršiu, ako aj českú judikatúru). 12. Kasačný súd súhlasí s názorom, že otázku včasnosti podania odvolania je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá bola účinná v čase podania odvolania.
Takto bol na vec správne aplikovaný zákon č. 35/2019 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2021. V tomto znení v ustanovenie § 308 neobsahovalo odsek 4, ktorý upravuje zachovanie lehoty. Obsahovalo len pravidlá pre počítanie času, ktoré dopadali tak na hmotnoprávne, ako aj procesné lehoty podľa zákona č. 35/2019 Z. z. Pokiaľ ide o charakter lehoty a jej zachovanie, už z jazykového výkladu zákona vyplýva, že odvolanie sa podáva oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, čo znamená, že odvolanie je podané riadne a včas, ak sa v zákonom stanovenej lehote dostane do dispozície tohto orgánu. Len za splnenia tejto podmienky je
odvolanie spôsobilé vyvolať predpokladané právne účinky. Samotné slovné vyjadrenie použité v ustanovení § 293 ods. 3 a 1 zákona č. 35/2019 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021 znamená, že odvolanie musí byť doručené v odvolacej lehote zákonom stanovenému orgánu.
Uvedený záver podporuje žalovaným citovaný všeobecný význam slova „podať“, ktorý znamená „predložiť“, „dať do ruky“, z ktorého je odvodený aj pojem „podanie“ (ako niečo, čo sa úradne podáva). V takomto zmysle používa slovo „podanie“ a „podať“ napríklad § 19 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého sa podanie „podáva“ na orgáne, ale aj § 27 ods. 3 Spr. por., podľa ktorého je lehota zachovaná, ak sa podanie „podá“ na správnom orgáne alebo sa „odovzdá“ na poštovú prepravu.
13. Zákon č. 35/2019 Z. z. však v rozhodnom období (teda do 31. decembra 2021) neobsahoval žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo zachovať lehotu aj pre prípad odovzdania odvolania na poštovú prepravu. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom správneho súdu, že tento dôsledok vyplýva už zo samotného procesného charakteru tejto lehoty. Samozrejme, lehota na podanie odvolania je procesná, pretože jej zmyslom je vymedziť čas na uskutočnenie určitého procesného úkonu. O jej charaktere procesnej lehoty svedčí aj to, že je možné jej zmeškanie odpustiť (§ 293 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z.).
To však bez ďalšieho neznamená, že pre jej zachovanie postačí odovzdanie odvolania na poštovú prepravu. Takéto beneficium sa síce spravidla s procesnými lehotami spája, nejde však o ich definičný znak, ktorý by mal nastať vždy, bez potreby existencie právnej úpravy, ktorá by uvedené v jednotlivých právnych predpisoch upravovala. Naopak, v prvom rade je rozhodujúce, ako právne predpisy upravujú možnosť zachovania takejto lehoty.
14. Zachovanie procesnoprávnych lehôt odovzdaním na poštu vyplýva zásadne z príslušných procesných predpisov (§ 121 ods. 5 CSP, § 69 ods. 6 SSP, § 63 ods. 6 TP, § 27 ods. 3 Spr. por.). No nie je vylúčené, že procesná lehota sa bude počítať „hmotnoprávne“, teda odovzdanie na poštu nebude stačiť na jej zachovanie (pozri v tomto smere obsiahlu polemiku nad povahou lehoty podľa § 125 ods. 2 CSP, uznesenie 1ObdoV/8/2018, a nadväzujúce glosy M. Hlušáka a J. Štiavnického, Súkromné právo, roč. 2018, č. 6, s. 270 a nasl.).
Na druhej strane zákonodarca môže ustanoviť, že hmotnoprávna lehota sa bude počítať „procesnoprávne“ (napríklad lehota na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku, § 21 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Navyše, v niektorých prípadoch sa lehota, ktorá sa javí ako „procesnoprávna“ (na podanie žaloby), môže počítať „hmotnoprávne“, lebo je upravená v hmotnoprávnom predpise (napríklad IV. ÚS 552/2022 - lehota na podanie žaloby o neplatnosť uznesenia vlastníkov bytov), alebo aj naopak (správnym súdom citovaný I. ÚS 493/2023, kde išlo o lehotu na zaplatenie súdneho poplatku, na ktorú sa na základe odkazu v zákone č. 71/1992 Zb. takisto museli použiť ustanovenia § 121 CSP).
15. Z uvedeného tak podľa kasačného súdu vyplýva, že je na rozhodnutí zákonodarcu, ako upraví plynutie a zachovanie lehôt, a nič mu nebráni, aby aj lehotu procesnú upravil tak, že na jej zachovanie nebude postačovať len odovzdanie podania na poštovú prepravu, ale až jeho skutočné podanie na príslušnom orgáne verejnej moci. Správny súd svojím výkladom v podstate doplnil do zákona č. 35/2019 Z. z. (účinného do 31. decembra 2021) novú normu, ktorá v ňom nie je obsiahnutá. Taký prístup v podobe sudcovskej tvorby práva je však problematický z hľadiska potrebnej demokratickej legitimácie tvorby práva. Doktrína, ale aj judikatúra (z ostatného obdobia napr. II. ÚS 371/2025, III. ÚS 337/2025 alebo IV. ÚS 487/ 2024) pripúšťa takýto postup len na vypĺňanie nezamýšľaných (pravých) medzier v práve, teda situácií, kedy je zjavné, že zákonodarca určitú situáciu neupravil len z opomenutia, hoci od neho racionálne bolo možné očakávať, že by ju upraviť chcel. Naopak, sudcovskou tvorbou práva zásadne nemožno vypĺňať zamýšľané (tzv. nepravé) medzery v práve, teda situácie,
kedy absencia úpravy je dôsledkom rozhodnutia zákonodarcu, nie jeho opomenutia. Ak by súd v takýchto prípadoch sudcovskou tvorbou dopnil do právneho poriadku právnu normu, ktorú v nej zákonodarca nechcel mať, znamenalo by to, že by prekročil svoju ústavnú úlohu a právo neinterpretoval, ale vytváral (porov. podobne nález II. ÚS 796/2016). Aj judikatúra ústavného súdu využívala analógiu na vypĺňanie medzier ohľadom úpravy lehôt zásadne v tých prípadoch, kedy príslušný právny predpis neobsahoval nijakú úpravu lehôt (napríklad III. ÚS 24/07 alebo III. ÚS 165/07 k počítaniu lehoty na podanie oznámenia verejného funkcionára podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.).
16. Podľa kasačného súdu však pri ustanovení § 308 zákona č. 35/2019 Z. z. nemožno hovoriť o takejto nezamýšľanej (pravej) medzere v práve. Predovšetkým, už z jazykového znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že odseky 1, 2 a 3 sú v podstate totožné s obdobnými ustanoveniami o počítaní lehôt tak v hmotnoprávnych (§ 122 ods. 1, 2 a 3 OZ), ako aj procesnoprávnych (§ 121 ods. 2, 3 a 4 CSP, § 69 ods. 3, 4 a 5 SSP, § 63 ods. 3, 4 a 5 TP, § 27 ods. 1 a 2 Správneho poriadku) predpisoch. Na rozdiel od príslušných procesných úprav však v tomto ustanovení chýba ďalší odsek o tom, že by lehota bola zachovaná odovzdaním podania na pošte. Je teda zrejmé, že hoci zákonodarca modeloval § 308 zákona č. 35/2019 Z. z. podľa vzoru iných ustanovení o lehotách a nič mu nebránilo prevziať doň aj takéto pravidlo, neurobil
tak. V dôvodovej správe k nemu (Národná rada Slovenskej republiky, VII. volebné obdobie, tlač 1131) sa výslovne uvádza, že počítanie času „sa navrhuje upraviť obdobne ako v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch (napr. Občiansky zákonník, Správny poriadok)“. Zákonodarca pri úprave počítania času prevzal len tie ustanovenia, ktoré sú spoločné viacerým právnym predpisom, a to tak hmotného práva (Občiansky zákonník) ako aj procesného práva (Správny poriadok). Pretože zachovanie lehoty odovzdaním na poštu im nie je spoločné (je typické len pre procesné predpisy), zákonodarca ho do § 308 neprevzal.
17. Tento zámer možno racionálne vysvetliť tým, že ustanovenie § 308 zákona č. 35/2019 Z. z. je jediným ustanovením o počítaní času v rámci celého tohto zákona, ktorý obsahuje tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu úpravu. Toto pravidlo sa tak musí použiť nielen na počítanie lehôt v konaní vo veciach služobného pomeru (podľa § 278 až 297, ako v tu prerokúvanej veci), ale napríklad aj na počítanie lehôt na výkon práv a nárokov zo služobného pomeru (porov. § 301 a 302, ale aj § 132 - lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti, § 257 a 258 - lehota na skončenie služobného pomeru). Preto zákonodarca racionálne volil takú úpravu lehôt, ktorá by bola vhodne použiteľná tak v hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej oblasti. Pokiaľ by do § 308 vložil odsek o tom, že lehota sa považuje za zachovanú, ak sa úkon urobil u príslušného orgánu alebo odovzdal na pošte, aplikovalo by sa toto pravidlo aj na hmotnoprávne úkony (napríklad ohlásenie škody podľa § 250). Ďalej treba zdôrazniť, že takáto úprava lehôt v právnych predpisoch o služobných pomeroch ozbrojených zborov nie je žiadnou novotou.
Už ustanovenie § 135 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti odkazovalo pre počítanie všetkých lehôt na použitie § 266 Zákonníka práce (teda hmotnoprávneho predpisu). Podobne to robilo aj ustanovenie § 154 zákona SNR č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR.
V roku 1998 sa nanovo upravili služobné pomery policajtov zákonom č. 73/1998 Z. z. a colníkov zákonom č. 200/1998 Z. z. Ustanovenia § 262 zákona č. 73/1998 Z. z. a § 250 zákona č. 200/ 1998 Z. z. upravovali počítanie času úplne totožne, ako tu sporný § 308 zákona č. 35/2019 Z. z. účinný do 31. decembra 2021, teda ani jeden z nich neustanovoval, že by sa lehota považovala za zachovanú odovzdaním úkonu na poštu. Kým § 262 zákona č. 73/1998 Z. z. bol v tomto smere novelizovaný od 1. januára 2008, § 250 zákona č. 200/1998 Z. z. novelizovaný nebol, až kým sa prakticky v pôvodnom znení neprevzal do § 308 zákona č. 35/2019 Z. z.
18. Z dôvodov uvedených vyššie tak kasačný súd dospel k záveru, že aj keď je lehota na podanie odvolania podľa zákona č. 35/2019 Z. z. vo veciach služobného pomeru procesná, bolo potrebné, aby odvolanie žalobcu do jej konca došlo na oprávnený orgán.
Naopak, kvôli chýbajúcej právnej norme v § 308 zákona č. 35/2019 Z. z. na zachovanie tejto lehoty nepostačovalo, aby bolo odvolanie odovzdané na poštovú prepravu. Pretože takto chýbajúca norma nie je nezamýšľanou, teda pravou medzerou, ale výsledkom vedomého a konzekventne sledovaného rozhodnutia zákonodarcu, nie je možné túto právnu normu vytvoriť sudcovskou tvorbou práva Pokiaľ žalobca (bez zákonnej opory v § 308 zákona č. 35/2019 Z. z.) dal svoje odvolanie v posledný deň lehoty len na poštovú prepravu tak, že došlo príslušnému orgánu až po jej uplynutí, nebolo možné ho považovať za podané včas. Žalovaný tak nepochybil, ak s ním naložil ako s oneskorene podaným.
VI. Záver a rozhodnutie o trovách
19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná, keď správny súd nesprávne právne posúdil [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP] otázku, či podľa zákona č. 35/2019 Z. z. je lehota na podanie odvolania zachovaná aj odovzdaním odvolania na poštovú prepravu. V dôsledku toho kasačný súd napadnutý
rozsudok
správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 3 SSP zmenil tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 20. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na správnom súde a kasačnom súde. Kasačný súd o nich rozhodol podľa § 167 a § 168 samostatne, ale aj v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keďže žalobca vo veci úspech nemal a žalovaný ho síce mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal. 21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 2 : 1. Podľa § 465 SSP sa k rozsudku pripája odlišné stanovisko.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. februára 2026