7Ssk/94/2021

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len ,,krajský súd“, resp. „správny súd“) rozsudkom č. k. 25Sa/5/2021-24 zo dňa 24.8.2021, s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) č. 34630-1/2016-PB zo dňa 17.8.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo rozhodnuté, že zamestnancovi pánovi F. P. X., zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 31.12.2015. Žalovaná preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie a vyhodnotila ho ako vecne správne, v súlade so zákonom, preto ho zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Poukázala najmä na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ako i na Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho

3. Krajský súd po preskúmaní veci konštatoval, že žalobca 2/ je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, keďže správne orgány rozhodovali o zániku jeho povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Krajský súd poukázal na to, že medzi účastníkmi je nesporné, že na žalobcu 2/, ktorý je občanom Poľskej republiky, vykonáva SZČO v krajine bydliska a zároveň má uzatvorenú so zamestnávateľom pracovnú zmluvu ako zamestnanec, sa v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahuje základné a vykonávacie nariadenie a konštatoval, že správne orgány sa týmito nariadeniami riadili. Za podstatnú považoval krajský súd skutočnosť, že žalobcovi 2/ bola zo strany príslušnej poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia (ďalej len „ZUS“) určená uplatniteľná legislatíva Slovenskej republiky podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, na základe čoho žalovaná žalobcovi 2/ dňa 29.9.2011 vystavila formulár E 101 (PD A1) na obdobie od 1.5.2011. Za ďalšiu podstatnú skutočnosť krajský súd považuje určenie poľskej

Za tejto situácie je podľa názoru správneho súdu napadnuté i prvostupňové rozhodnutie správnych orgánov nadbytočné. V danom období po 31.12.2015 nebol sporný zánik sociálneho poistenia žalobcu, ale to, legislatíva ktorého členského štátu sa stane v ďalšom období uplatniteľnou. Správny súd poukázal na skutočnosť, že žalovaná o vzniku povinného poistenia žalobcu pri vydaní formulára E 101 osobitné rozhodnutie nevydávala, tak je nadbytočné, aby o zániku povinného poistenia vydávala samostatné rozhodnutie, keďže vznik a zánik povinného poistenia podľa slovenskej legislatívy je deklarovaný v samotnom formulári a účastníkom konania sú uvedené dátumy od počiatku známe. S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že právny záver žalovanej o potrebe vydania rozhodnutia o zániku povinného poistenia vo vzťahu k žalobcovi je nesprávny a žalovaná sa nedostatočne zaoberala svojou právomocou rozhodovať o zániku povinného poistenia žalobcu v čase, keď už bola určená uplatniteľná legislatíva iného členského štátu. Správny súd tiež poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu

4. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

prípadoch. Sťažovateľka uviedla, že zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do registra poistencov až do 31.3.2016, pričom platnosť formulára E 101 zanikla ku dňu 31.12.2015, dátum zániku poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bol vo vzťahu k podanému Registračnému listu FO - zamestnanca v registri poistencov sporný, preto bola sťažovateľka oprávnená v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie. Sťažovateľka uznáva, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo v súlade s koordinačnými nariadeniami určené, že žalobca podlieha právnym predpisom Poľskej republiky od 1.1.2016 do 31.3.2016, avšak rozhodnutie o zániku poistenia k 31.12.2015 sa týkalo obdobia, kedy zamestnanec podliehal právnym predpisom Slovenskej republiky, t.j. obdobia pred uvedeným dátumom. Podľa názoru žalovanej bola preto oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie, pričom skutočnosť, že žalobca od 1.5.2011 do 31.12.2015 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, určila poľská inštitúcia

právneho nástupcu. Najvyšší správny súd ďalej konal len so žalobcom, pôvodne v rozsudku krajského súdu označeným ako žalobca 2/. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd príslušný podľa § 438 ods. 2 SSP, v rozsahu dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti žalovanej, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.

Uvedený zamestnanec je občanom Poľskej republiky s bydliskom v Poľskej republike, ktorý vykonával prácu ako zamestnanec a ako SZČO v rôznych členských krajinách. Zo zhodných vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že legislatíva SR bola na obdobie od 01.05.2011 do 31.12.2015 určená poľským ZUS a žalovaná toto určenie nenamietala a vystavila zamestnancovi formulár E 101, a to na obdobie 01.05.2011 do 31.12.2015. Uvedené vyplýva i z listu ZUS, doručeného žalovanej dňa 19.09.2016. V administratívnom spise predloženom správnym orgánom sa ďalej nachádza oznámenie ZUS pobočka v Bielsku - Bialej č. 020000/70/2016/UBS-OM-PWD-24 zo dňa 12.09.2016, ktorým ZUS informuje žalovanú, že vydal rozhodnutie o tom, že žalobca od 01.01.2016 do 31.03.2016 podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho zabezpečenia.

11. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

14. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. 16. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

18. Slovenská republika vstupom do Európskej únie ako nový členský štát Európskej únie Zmluvou o pristúpení preniesla svoje právomoci na Európsku úniu v určenej miere a svojim vstupom do Európskeho spoločenstva sa zaviazala k uplatňovaniu právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

19. Základné nariadenie v II. hlave ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov uplatniteľných na fyzické osoby vykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členských štátoch. V článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje všeobecné pravidlo zakotvené v preambule tohto nariadenia, že osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu; tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. V čl. 11 ods. 3 písm. a/ uvedeného nariadenia európsky zákonodarca stanovil, že s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Pokiaľ fyzická osoba vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch sa určí príslušnosť právneho predpisu členského štátu EÚ podľa právnej úpravy ustanovenej v čl. 13 ods.3 základného nariadenia, v zmysle ktorého osoba, ktorá zvyčajne

20. Postup uplatňovania článku 13 základného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje v čl. 16 vykonávacieho nariadenia (č. 987/2009). 21. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca má bydlisko na území Poľskej republiky, preto na určovanie uplatniteľnej legislatívy je v zmysle čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia príslušný poľský ZUS. Ten určil, že od 01.05.2011 žalobca podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky a žalovaná toto určenie nenamietala, čím sa stalo definitívnym.

23. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutie o zániku povinných poistení podľa slovenskej legislatívy ku dňu 31.12.2015 bolo nadbytočné, keďže bol vystavený formulár PD A1, ktorý dátum zániku uvádzal. S týmto názorom sa kasačný súd nestotožnil. Pokiaľ medzi účastníkmi je spor o zániku poistenia, pobočka je povinná podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnúť o jeho zániku. Toto rozhodnutie určí pre účastníkov konania záväzným spôsobom spornú skutočnosť. Tak tomu bolo aj v danom prípade, keď žalobca mal za to, že poistenie na území SR zanikne až 31.03.2016, kým žalovaná mala za to, že dňom zániku je 31.12.2015. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalobcovi bol vydaný formulár PD A1, ktorý, ako správne poznamenala žalovaná, má len deklaratórny význam, keďže ide o potvrdenia podľa vykonávacieho nariadenia, ktoré môže byť zrušené administratívnym aktom mimo správneho konania. 24. Čo sa týka samotného určenia dňa zániku poistenia, správne bol žalovanou určený na deň 31.12.2015, pretože vychádzala z určenia uplatniteľnej legislatívy, ako vyplývalo z oznámenia

25. Nie je správny ani záver správneho súdu, že žalovaná sa nedostatočne zaoberala svojou právomocou rozhodovať o zániku povinného poistenia žalobcu v čase, keď už bola určená uplatniteľná legislatíva iného členského štátu. Kasačný súd v súlade s názorom žalovanej uvádza, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo v súlade s koordinačnými nariadeniami určené, že žalobca podlieha právnym predpisom Poľskej republiky od 01.01.2016 do 31.3.2016, avšak rozhodnutie o zániku povinných poistení podľa slovenskej legislatívy k 31.12.2015 sa týkalo obdobia, kedy zamestnanec podliehal právnym predpisom Slovenskej republiky, t. j. obdobia pred dátumom 01.01.2016, ktorý deň bol prvým dňom určenia poľskej legislatívy. Podľa názoru kasačného súdu bola preto žalovaná oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie. Pri zaujatí opačného názoru by napríklad nebolo možné zo strany žalovanej v čase, kedy by osoba podliehala právnym predpisom iného členského štátu, predpisovať poistné za obdobie, v ktorom osoba preukázateľne podliehala slovenskej legislatíve a mala konkrétne

27. Vzhľadom na zistenú dôvodnosť kasačnej sťažnosti žalovanej, keď v ďalšom konaní bude potrebné správnu žalobu zamietnuť, kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a?vec vrátil na nové konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.

V Bratislave dňa 23. februára 2022