7Ssk/94/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200455.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/142/2020
- IČS
- 5020200455
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: A.. O.. J. G., E.. X.X.XXXX, I. P. Z. Č.. XXX, právne zastúpená JUDr. Ľudmilou Penz Vachulovou, advokátkou so sídlom Leškova č. 3A, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2020/003341-003 zo dňa 29.9.2020, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/142/2020-60 zo dňa 27.10.2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom č.k. 31S/142/2020-60 zo dňa 27.10.2021 Krajský súd v Žiline ako správny súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2020/003341-003 zo dňa 29.9.2020 (ďalej preskúmavané rozhodnutie). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil Personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (ďalej KRPZ) v Žiline č. 133 zo dňa 23.6.2020 (ďalej prvostupňové rozhodnutie). 2. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyňa podľa § 192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prepustená zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru (ďalej PZ) s odôvodnením, že menovaná dovŕšila vek 62 rokov a splnila dňa 14.10.2016 podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o soc. poistení).
3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že za účelom posúdenia splnenia podmienky uvedenej v § 192 ods. 2 cit. zákona bola požiadaná Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš o podanie správy, ktorým dňom odvolateľka splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o soc. poistení.
Dňa 25.5.2020 bola zo Sociálnej poisťovne poskytnutá informácia, z ktorej vyplýva, že odvolateľka dovŕšila dôchodkový vek dňa 14.10.2016 a tým splnila podmienku nároku na starobný dôchodok. Odvolateľa bola ponechaná v služobnom pomere aj po tomto dátume, nakoľko splnila všetky zákonné požiadavky stanovené pre funkciu vyšetrovateľky a zároveň vykonávala služobnú činnosť v požadovanom rozsahu. V roku 2019 sa jej však zhoršil zdravotný stav a od 11.11.2019 bola práce neschopná, pričom práceneschopnosť plynulo pokračovala aj v roku 2020 do 7.3.2020. Táto situácia viedla k prerozdeleniu spisových materiálov pridelených odvolateľke medzi ostatných vyšetrovateľov. Dňa 9.3.2020 nastúpila do výkonu služby, ale zotrvala len do 17.3.2020, odkedy bola opätovne práce neschopná. Podľa záverov služobnej lekárky uvedenej v posudku o zdravotnej spôsobilosti č. 3/2020 bola spôsobilá na výkon služby s obmedzením nočných služieb a práce v teréne do kontroly, ktorá mala byť vykonaná 20.5.2020. Od tohto dátumu však odvolateľka nepredložila ďalší posudok o jej spôsobilosti na výkon štátnej služby.
Nadriadený sa snažil s odvolateľkou komunikovať ohľadom jej ďalšieho pôsobenia v služobnom pomere, avšak hoci najskôr reagovala emailovou komunikáciou, neskôr už nekomunikovala. Za týchto skutkových okolností nadriadený s personálnou pôsobnosťou využil ustanovenie § 192 ods. 2 cit. zákona.
Jediným dôvodom, pre ktorý bola odvolateľka prepustená zo služobného pomeru bol ten, že dovŕšila dôchodkový vek a tým splnila podmienky nároku na starobný dôchodok. Povinnosťou služobného úradu pri postupe podľa tohto ustanovenia nie je skúmať, ako bola odvolateľka hodnotená či aké školenia a previerky absolvovala.
Vydanie rozhodnutia podľa tohto ustanovenia je prejavom diskrečnej právomoci, kedy sa správnemu orgánu necháva možnosť voľnej úvahy, či využije tieto dôvody alebo nie. V danom prípade prvostupňový orgán tieto dôvody využil a odvolací orgán konštatoval jeho postup v medziach zákona. Dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, teda splnenie podmienok nároku na starobný dôchodok, boli v medziach zákona a žiadnym spôsobom nevybočili zo zákonného rámca.
4. Správny súd v napadnutom rozsudku sa v celom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie rovnako ako personálny rozkaz jasne a nezameniteľne vymedzuje právny dôvod prepustenia zo služobného pomeru skutočnosťou dovŕšenia 62 rokov veku a splnenia podmienok na starobný dôchodok. Žiaden ďalší dôvod nie je v týchto rozhodnutiach vymedzený a ani nebol tvrdený.
Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nárok na starobný dôchodok jej vznikol už v auguste 2015, oproti čomu správny orgán a žalovaný vychádzali z dátumu 14.10.2016, uviedol, že správne orgány vychádzali zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 25.5.2020, ktorá je súčasťou administratívneho spisu a ktorá uvádza tento dátum. Zdôraznil, že k momentu vydania rozhodnutia prvého stupňa žalobkyni vznikol nárok na starobný dôchodok, či už v čase ňou tvrdeným, teda v auguste 2015 alebo v čase vyplývajúcom zo správy Sociálnej poisťovne, čím bola splnená podmienka podľa § 192 ods. 2 cit. zákona. Nárok na starobný dôchodok teda k momentu vydania preskúmavaných rozhodnutí nepochybne existoval, preto táto námietka nemôže byť dôvodná. Samotná spornosť momentu splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok za týchto skutkových okolností potom nie je skutočnosťou, ktorá by vyžadovala prehodnotenie. Okrem toho žalobkyňa dátum 4.8.2015 nepodporila žiadnym dôkazom. Ďalej poukázal na princípy správneho uváženia, pričom v danom prípade správne orgány využili
oprávnenie - možnosť za splnenia zákonom stanovených podmienok, konkrétne pri vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok, ju prepustiť zo služobného pomeru. Pri aplikácii správnej úvahy nevybočili z hľadísk a medzí ustanovených zákonov v podobe podmienky, len pri splnení ktorej je možnosť ukončenia služobného pomeru policajta daná.
Nie je možné skonštatovať rozpor rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného s dobrými mravmi a to ani pri existencii skutočností identifikovaných žalobkyňou tak, ako to vyplýva zo správnej žaloby (ohľadne priebehu jej práceneschopnosti, zdravotného posúdenia, časového odstupu od vzniku nároku na starobný dôchodok a momentu vydania personálneho rozkazu, záujmu žalobkyne zotrvať v služobnom pomere, vzdelávania žalobkyne, jej výsledkov, dodržiavania disciplíny a ďalších okolností).
5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na spornosť dátumu 14.10.2016 s tým, že žiadala vykonať dôkaz, aby súd vyžiadal predložiť vyjadrenie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, zo dňa 25.5.2020 o okamihu dovŕšenia dôchodkového veku, pretože jej toto vyjadrenie predložené nebolo a sama namieta tento dátum, pretože podľa nej a internetového zdroja je jej vek do dôchodku 4.8.2015. Ďalej namietala tendenčnosť postupu orgánu verejnej moci. Dôchodkový vek dosiahla 4.8.2015 pred vydaním Personálneho rozkazu, kedy je v záujme zachovania právnej istoty, že nemožno vykonávať úkony navodzujúce dojem, že sťažovateľka má naďalej vykonávať službu a v čase jej choroby - práceneschopnosti ju bez ďalšieho prepustiť.
Po dosiahnutí dôchodkového veku Policajný zbor investoval finančné prostriedky na prehĺbenie a zvýšenie kvalifikácie sťažovateľky. Aj vzhľadom na tieto konkrétne skutkové okolnosti možno vnímať preskúmavané rozhodnutie ako prejav svojvôle.
Všetky tieto skutočnosti (nesprávne stanovenie okamihu vzniku nároku na starobný dôchodok, investovanie do jej vzdelávania i po vzniku nároku na starobný dôchodok, zabezpečenie jej bezpečnostnej previerky) preukazujú výkon verejnej moci bez existencie normatívnych korektorov, na ktorých by malo byť založené prostredie zákonnosti. Týmito rozhodnutiami bol aj porušený princíp právnej istoty, pričom poukázala na rozhodnutie III.ÚS 479/2011.
Jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva majú všeobecné súdy interpretovať z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných práv a slobôd. Úlohou súdu a orgánu verejnej moci je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. Žiadala, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok a zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 20.1.2022. S kasačnou
sťažnosťou sa nestotožnil a plne súhlasil s výrokom napadnutého rozsudku. Ako nedôvodnú žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2023, ďalej SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenie pojednávania (§ 455 SSP) oboznámením sa so súdnym a administratívnym spisom a obsahom kasačnej sťažnosti, ktorým bol kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako plne nedôvodnú z nasledovných dôvodov:
8. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz riaditeľa KRPZ v Žiline zo dňa 23.6.2020, ktorým bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom ku ňu jeho vydania, pretože splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o soc. poistení. Žalobkyňa namietala najmä dátum vzniku nároku na starobný dôchodok, keď podľa jej názoru splnila podmienky nároku na starobný dôchodok skôr ako dňa 14.10.2016, z ktorého dátumu vychádzali správne orgány. Taktiež namietala, že za okolností daného prípadu sú preskúmavané rozhodnutia tendenčné, nespravodlivé a v rozpore s princípom právnej istoty.
9. Podľa § 192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z v znení účinnom ku dňu 15.10.2020 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 40a) a dovŕšil vek 62 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu. 40b) 40a) Zákon č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. 40b) Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Zákon č. 413/2002 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z.z. Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). Podľa § 27 ods. 3 SSP správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť
rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). 10. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
11. Pokiaľ správny súd dospel k záveru, že podmienka na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru uvedená v § 192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia je u nej splnená, je potrebné sa s takýmto názorom správneho súdu stotožniť. Citované ustanovenie obsahuje dve skutkové podstaty, ktoré umožňujú prepustiť policajta zo služobného pomeru. Prvou je, že spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok a dovŕšil vek 62 rokov a druhou je, že spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o soc. poistení.
V prípade žalobkyne správne orgány aplikovali druhú skutkovú podstatu, ktorá bola skutkovo naplnená. Bolo totiž preukázané, že žalobkyňa v čase vydania personálneho rozkazu o prepustení zo služobného pomeru v štátnej službe, t. j. ku dňu 23.6.2020 mala nárok na starobný dôchodok podľa zákona o soc. poistení. V tomto ohľade je potrebné konštatovať, že zákonné podmienky na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru boli jednoznačne splnené a preto je rozhodnutie zákonné.
12. Podľa názoru kasačného súdu správny súd správne poukázal na skutočnosť, že bolo vecou správneho orgánu v rámci svojej správnej úvahy rozhodnúť o tom, či ponechá žalobkyňu v služobnom pomere alebo ju prepustí zo služobného pomeru pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 192 ods. 2 cit. zákona. Dôvod uvedený v prvostupňovom rozhodnutí, teda splnenie podmienok nároku na starobný dôchodok, bol v medziach zákona a žiadnym spôsobom nevybočil zo zákonného rámca. Kritérium veku uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo nadbytočné, čo však zákonnosť personálneho rozkazu nespôsobuje. Kasačný súd považuje za potrebné pripomenúť, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí alebo hľadísk ustanovených zákonom.
Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť alebo vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 27 ods. 2, 3 SSP). 13. V tomto kontexte je potrebné v preskúmavanom rozhodnutí oddeliť dôvody, ktoré možno podradiť pod odôvodnenie účelnosti, hospodárnosti a vhodnosti prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru. Týmito okolnosťami boli popisované zdravotné problémy žalobkyne od roku 2019, jej obmedzenie spôsobilosti na výkon služby, čo sa týka nočných služieb a práce v teréne do 20.5.2020 a nepredloženie nového posudku o jej zdravotnej spôsobilosti z jej strany.
Tieto skutkové okolnosti, ako bolo už uvedené vyššie, však správny súd ani kasačný súd neposudzuje, ale posudzuje výslovne len, či personálny rozkaz nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Tu kasačný súd zdôrazňuje, že jedinou zákonnou podmienkou na vydanie personálneho rozkazu bola podmienka vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok, ktorá bola nepochybne v momente vydania personálneho rozkazu splnená.
14. Ani sťažnostné námietky, ktoré naopak podľa žalobkyne odôvodňujú neúčelnosť, nehospodárnosť a nevhodnosť jej prepustenia zo služobného pomeru, nemôžu byť v správnom súdnom konaní posudzované a teda ani vyhodnocované ako dôvodné.
Jedná sa o argumenty žalobkyne, že policajný zbor investoval finančné prostriedky na prehĺbenie a zvýšenie jej kvalifikácie (ide o otázku hospodárnosti a účelnosti personálneho rozkazu), že je v rozpore s princípom právnej istoty, že k prepusteniu služobného pomeru došlo v čase, keď už v roku 2015 dovŕšila dôchodkový vek a aj po tomto momente bola ponechaná v policajnom zbore dlhšie časové obdobie a k jej prepusteniu došlo v čase jej práceneschopnosti (ide o otázku vhodnosti personálneho rozkazu), Tieto skutkové okolnosti nemajú žiaden vplyv na splnenie zákonných podmienok pre vydanie personálneho rozkazu, sú právne irelevantné z hľadiska posúdenia jeho zákonnosti a preto v plnom rozsahu nedôvodné.
15. K námietke tendenčnosti postupu orgánu verejnej moci vo vzťahu k žalobkyni kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Dôvodom prepustenia žalobkyne bolo splnenie podmienok uvedených v § 192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.
Ide len o subjektívny pocit žalobkyne, ktorá nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného o jej prepustení zo služobného pomeru. Navyše v konaní nebolo preukázané žiadne zneužitie postavenie predstaviteľa žalovaného voči nej. 16. Čo sa týka sťažnostnej námietky, že došlo k porušeniu princípu právnej istoty, pretože riadne vykonávala štátnu službu aj po vzniku nároku na starobný dôchodok, vrátane jej vzdelávania, kasačný súd uvádza, že prijatie záveru žalobkyne by znamenalo, že pokiaľ by žalobkyňa aj po vzniku nároku na starobný dôchodok zotrvala v štátnej službe a v rámci jej služobného pomeru by bola naďalej vzdelávaná, tieto skutočnosti by do budúcna automaticky bránili žalovanému ju následne prepustiť zo služobného pomeru, aj keby boli inak zákonné podmienky na jej prepustenie splnené. Takáto úvaha žalobkyne je účelová a nezodpovedajúca zneniu ustanovenia § 192 ods. 2 cit zákona.
17. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje všeobecnou ideou spravodlivosti, ktorá podľa nej v danom prípade bola porušená, kasačný súd musí dodať, že pokiaľ by vyhodnotil preskúmavané rozhodnutie a personálny rozkaz ako nezákonné, hoci došlo k splneniu zákonnej podmienky na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru, práve toto by bolo nesporne prejavom nespravodlivosti a popretia výslovného znenia zákona.
18. K námietke, že absentuje dôkaz o dátume vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok, keďže podľa nej vznikol nárok na starobný dôchodok už 4.8.2015, a podľa žalovaného až dňa 14.10.2016, kasačný súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením tejto námietky zo strany správneho súdu, ktorý uviedol, že k momentu vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, teda 23.6.2020, žalobkyni nárok na starobný dôchodok svedčil, a to či už k dátumu tvrdenému žalobkyňou, teda 4.8.2015 alebo k dátumu 14.10.2016, ktorý vyplýva zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš.
Hmotnoprávna podmienka pre prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru z tohto dôvodu teda splnená jednoznačne bola. 19. K namietanému procesnému pochybeniu, že vyjadrenie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš nebolo zo strany správneho súdu žalobkyni predložené, hoci o to žiadala, kasačný súd uvádza, že táto námietka je taktiež nedôvodná. Žalobkyňa v správnej žalobe žiadala predložiť uvedené vyjadrenie. Do súdneho spisu bol ako príloha pripojený administratívny spis žalovaného, vrátane prvostupňového administratívneho spisu.
Jeho súčasťou bolo aj písomné poskytnutie informácie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 25.5.2020 o tom, že žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek dňa 14.10.2016 a tým splnila podmienku nároku na starobný dôchodok. Pretože správny súd vyžiadal od žalovaného celý administratívny spis, ktorého súčasťou bolo aj vyjadrenie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 25.5.2020, tým vyhovel aj návrhu žalobkyni na predloženie uvedeného dôkazu, s ktorým sa mohla prostredníctvom jej právnej zástupkyne oboznámiť nahliadnutím do súdneho spisu podľa § 81 ods. 1 SSP, čo však nevyužila.
20. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami žalobkyne sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
21. O nároku na náhradu trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný avšak súd mu náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. septembra 2023