7Ssk/95/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: C.. Š. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. X, T., právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS s.r.o., so sídlom Dobšinského č. 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 28716-4/2019-BA zo dňa 15.04.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sa/ 22/2022-36 zo dňa 14.02.2023, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania sa zamieta. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 700-3012543617-GC04/17 zo dňa 06.12.2017 vo veci predpísania poistného (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že vypustila text: „.

citovala príslušné ustanovenie § 218 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“, resp. „zákon o sociálnom poistení“) a uviedla, že pobočka Sociálnej poisťovne Poprad ako prvostupňový správny orgán vydala dňa 6.12.2017 rozhodnutie, ktorým predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) za obdobie apríl 2015, máj 2015 a jún 2015 poistné na nemocenské poistenie v sume 155,39 eur, poistné na starobné poistenie v sume 635,72 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 167,74 eur, spolu v sume 958,85

4. Žalovaná zároveň poukázala na to, že Slovenská lekárska komora (ďalej len „SLK“) vydala žalobcovi licenciu č. L1A/PO/0721/05 s dátumom vzniku oprávnenia 18.01.2006, žalobca mal pozastavenú licenciu od 10.09.2016 a zanikla dňa 25.09.2016. Ďalej žalovaná s poukazom na ust. § 5, § 3 ods. 4 písm. c), § 10 ods. 1, 2, § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. skonštatovala, že licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činností podľa zákona o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti. Žalovaná poukázala tiež na to, že podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bol príjem žalobcu z podnikania za rok 2013 vo výške 38270 eur a to je vyšší ako zákonom stanovená suma za rok 2013 (4830 eur). Z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia bolo zistené, že žalobca bol v období od 01.08.1995 do 18.03.2014 a od 01.07.2014 do 30.06.2015 povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou SZČO.

mesiacov. Výpočet vymeriavacieho základu bol preto (28653,24 : 12) : 1,6 = 1492,35 eur mesačne. Sociálna poisťovňa evidovala, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO bol uznaný za dočasne práceneschopného aj v období od 28.05.2013 do 26.05.2014, táto skutočnosť nemala vplyv na správnosť prvostupňového rozhodnutia, pretože predmetom tohto odvolacieho konania je predpis poistného za obdobie od 20.04.2015 až do 30.06.2015. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO mal v období od 27.05.2014 až do 19.04.2015 prerušené povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie z dôvodu trvania dočasnej práceneschopnosti. Z uvedeného dôvodu nebolo žalobcovi predpísané poistené za obdobie

Uviedla tiež dôvody, pre ktoré žalobcovi ako SZČO vzniklo povinné poistenie od 01.07.2014. Poukázala na to, že právoplatné rozhodnutia o nezániku, zániku a o vzniku poistenia žalobcu ako SZČO boli vydané v inom administratívnom konaní a boli preskúmavané v inom správnom súdnom konaní, pričom správny súd ich považoval za zákonné a správnu žalobu žalobcu zamietol rozsudkom sp. zn. 7Sa/45/2018-73 zo dňa 20.03.2018.

veci. 7. V zmysle záverov kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/78/2020, ako aj v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/78/2020, správny súd v tu prejednávanej veci považoval prvostupňové rozhodnutie vo veci predpísania poistného žalobcovi za obdobie apríl, máj a jún 2015 v spojení s preskúmavaným rozhodnutím za vydané v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., ako aj v súlade so Správnym poriadkom. Správny súd žalobu v predmetnom konaní zamietol, nakoľko bol viazaný právnym názorom kasačného súdu v zmysle § 469 SSP.

Ak sa tomuto jeho návrhu nevyhovie, žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 9. S poukazom na ustanovenia zákona o sociálnom poistení mal sťažovateľ za to, že podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba vykonával do 01.12.2013, keď prevádzkoval zdravotnícke zariadenie na základe vydaného povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bolo svojim charakterom oprávnením na výkon podnikateľskej činnosti a zakladalo sťažovateľovi vznik jeho statusu SZČO pre povinnosť platiť povinné poistné ako fyzická osoba - podnikateľ. Okamihom straty statusu SZČO mu zároveň zanikla povinnosť hradiť sociálne poistenie. Sťažovateľ uviedol, že ku dňu 01.12.2013 vykonal všetky kroky a prejavil všetku možnú vôľu ukončiť svoj status SZČO, a tým ukončiť svoje podnikanie ako fyzickej osoby - podnikateľa (podanie odhlášky, zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, podanie žiadosti o zrušenie IČO, nevykonávanie podnikateľskej činnosti po uvedenom dátume a nevyužívanie ekonomického prostredia štátu pre svoj vlastný prospech).

Aj napriek tomu po 4 rokoch pobočka začala konanie, čím došlo k závažnému zásahu do princípu právnej istoty adresáta právnych noriem, ktorý očakával, že vec je vyriešená definitívnym spôsobom. V tejto súvislosti sťažovateľ nepovažoval za opodstatnený ani argument, že správny orgán nedisponoval dostatkom informácií, čo nemôže byť na ťarchu účastníka.

11. Sťažovateľ uviedol, že vo vzťahu k licencii L1A existujú dva právne názory veľkého senátu NS SR, a to rozhodnutie sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019 a rozhodnutie sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. Na zmenu judikatúry vrcholnej súdnej inštancie však

Sťažovateľ ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, ktorá preferuje zdržanlivosť pri zmene judikatúry. Len zmena právneho názoru, ktorá vychádza z rozdielneho (nového) zloženia senátu NS SR nemôže sama osebe ospravedlňovať vydanie úplne protichodného rozhodnutia v tej istej skutkovej a právnej veci, bez zmeny fundamentálnych resp. objektívnych okolností prípadu. Ak došlo v rámci právoplatných rozhodnutí „Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ako právneho predchodcu Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu)“ k rozdielnemu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, musí plénum NSS SR obligatórne prijať zjednocujúce stanovisko, ktoré je pre členov pléna záväzné, a tým zjednotiť rozdielnu rozhodovaciu prax „Veľkého senátu správneho súdu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“. Inak sa zasahuje do princípu právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.

súd napadnutým rozsudkom rozhodol v súlade s právnym názorom kasačného súdu, vysloveným v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/78/2020. Má za to, že sťažovateľ nerešpektuje ust. § 469 SSP, de facto spochybňuje zákonnosť rozsudku kasačného súdu, ktorým bol správny

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že tieto sú nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku a preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť z nasledovných dôvodov:

Podľa § 144 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (25.04.2019) Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 16. Podľa § 172 ods. 5 cit. zákona predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále. 17. Podľa § 185 ods. 4 cit. zákona konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. 18.

V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší správny súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

. .§ 152a zákona v znení neskorších predpisov. . .“ a „. . .apríl 2015. . .“, doplnila text: „. . .od 20. apríla 2015 do 30. apríla 2015. . .“ a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 21. Správny súd v poradí prvým rozsudkom č. k. 2Sa/13/2019-48 zo dňa 30.01.2020 zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

22. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k zhodnému záveru ako správny súd o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v spojení s prvostupňovom rozhodnutím.

Kasačný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti, že rozhodnutia žalovanej vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO dňa 01.12.2013 a zániku dňa 18.03.2014 (č. 22666-3/2017-BA zo dňa 29.09.2017) a vzniku dňa 01.07.2014 (č. 22667-2/2017-BA zo dňa 29.09.2017) boli na základe správnej žaloby podanej sťažovateľom preskúmané v inom správnom súdnom konaní, v ktorom Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 7Sa/45/2018-73 zo dňa 20.03.2018 zamietol žalobu, keď dospel k záveru, že tieto rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. O kasačnej sťažnosti, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7Sžsk/78/2020 bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 27.06.2022 tak, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola zamietnutá ako nedôvodná.

Z uvedených dôvodov vyhodnotil kasačný súd námietky žalobcu súvisiace s posúdením jeho statusu ako SZČO a v nadväznosti na to s posúdením otázky nezániku, zániku a vzniku jeho povinného poistenia ako irelevantné vo vzťahu k tu prejednávanej veci (predpis poistného).

25. K návrhu sťažovateľa na prerušenie konania z dôvodu existencie dvoch vyššie uvedených rozhodnutí veľkého senátu, kasačný súd s poukazom na ust. § 452 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 100 ods. 1 a 2, konštatuje, že kasačné konanie možno prerušiť, pokiaľ existujú predbežné otázky (otázka, ktorú kasačný súd nie je oprávnený riešiť, návrh na vyslovenie nesúladu právneho predpisu alebo prejudiciálna otázka podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie), ak preskúmavané rozhodnutie bolo napadnuté protestom prokurátora (v prerokúvanej veci nebolo), ak žalobca nedal súhlas na zastavenie konania, ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené alebo zmenené (čo sa v tu prejednávanej veci nestalo), prípadne ak to zhodne navrhnú všetci účastníci (prerušenie navrhol len sťažovateľ). Z dôvodov prerušenia by tak v prejednávanej veci teoreticky mohol prichádzať do úvahy len dôvod uvedený v § 100 ods. 2 písm. a) SSP, teda ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na také konanie podnet.

Vzhľadom na vyššie uvedené neprichádza podľa názoru kasačného súdu do úvahy prerušenie kasačného konania zo sťažovateľom uvádzaného dôvodu. Uvedeným postupom nemôže dôjsť ani k porušeniu práva na zákonného sudcu, keďže účastník nemá nárok na to, aby senát kasačného súdu dal podnet na prijatie stanoviska (porov. uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 439/ 2023 a sp. zn. III. ÚS 440/2023).

nedôvodné. 27. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 cit. zákona začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie prvostupňového rozhodnutia. Sťažovateľ mal možnosť v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uplatniť svoje námietky, čo v danej veci aj využil a žalovaná sa s jeho námietkami v rozhodnutí riadne vysporiadala. Preto nedošlo k porušeniu zákonných práv sťažovateľa, vrátane jeho procesných práv. Samotný dôvod, pre ktorý bolo prvostupňové a preskúmavané rozhodnutie vydané, je zrejmý; je ním nesplnenie povinnosti žalobcu uvedenej v § 141 zákona o soc. poistení, t. j. neodvedenie poistného za rozhodné obdobie vôbec, hoci žalobca bol povinný poistné platiť. Tejto povinnosti korešponduje zákonná povinnosť žalovanej predpísať takejto osobe poistné, ktorá bola realizovaná práve preskúmavanými rozhodnutiami.

28. Administratívne rozhodnutia vydané žalovanou a prvostupňovým správnym orgánom boli riadne odôvodnené, sťažovateľ ako účastník konania dostal odpoveď na všetky zásadné otázky, nemožno ich hodnotiť ako arbitrárne či nepreskúmateľné, preto sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu o ich zákonnosti. Skutočnosť, že so závermi rozhodnutí správnych orgánov sťažovateľ nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti.

29. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľ ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. júna 2024