← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·15. 12. 2021

7Ssk/97/2021

ECLI:SK:NSSSR:2021:8021200042.1

OdmietaZrušujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
7Sa/2/2021
IČS
8021200042
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: R., nar. XX. S. XXXX., T., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, Rázusova 128, Vranov nad Topľou, o neplatnosť prihlášky, o určenie, že žalobkyňa v rokoch 2005 až 2009 nebola poistencom, a o neprípustnosť vymáhania pohľadávok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 7Sa/2/2021-24 z 22. júla 2021 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 7Sa/2/2021-24 z 22. júla 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Žalobkyňa podala správnemu súdu 29. januára 2021 žalobu, v ktorej žiadala o prešetrenie jej prípadu. Predniesla v nej, že v roku 2003 sa prihlásila u žalovanej k dôchodkovému pripoisteniu, nie k povinnému dôchodkovému poisteniu, z ktorého sa navyše v roku 2004 ešte aj odhlásila. Od roku 2005 do roku 2009 bola poistená v Českej republike, napriek tomu jej žalovaná za toto obdobie vyrubila poistné. Vo vyrubovaní pokračovala aj ďalej a v roku 2012 bol voči žalobkyni vydaný aj exekučný príkaz. Súdny exekútor na základe poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11 Er 723/2012 zo 7. marca 2012 voči žalobkyni stále vymáha aj dlžné poistné, ktoré už bolo odpísané ako premlčané v roku 2017. Záverom zdôraznila, že si nemôže dovoliť advokáta, aby ju zastupoval. 2. Správny súd uznesením zo 17. februára 2021 vyzval žalobkyňu, aby svoju žalobu doplnila o označenie podania, označenie rozhodnutia žalovanej a žalobný návrh. V odôvodnení v podstate doslovne citoval § 6 ods. 1 a 2, § 57 ods. 1, § 180 ods. 1, § 181 ods. 1, § 202 ods. 1, § 203 ods. 1 a 2 SSP. Uzavrel, že žalobkyňa nepripojila žiadne rozhodnutie, ale len list z 9. novembra 2020, ktorý je len súhrnným oznámením rozhodnutí z minulosti. Uvedenie žalobného petitu považoval za dôležité, lebo ním je správny súd pri rozhodovaní viazaný. Zároveň poučil žalobkyňu, že hoci nemusí byť zastúpená advokátom, môže sa podľa zákona č. 327/2005 Z. z. obrátiť na Centrum právnej pomoci. 3. V reakcii na toto uznesenie žalobkyňa predovšetkým žiadala, aby bola súdom vypočutá. Potom svoju žalobu rozčlenila do piatich bodov. V prvom žiadala rozhodnúť o neplatnosti prihlášky na dobrovoľné poistenie z 23. apríla 2003. V druhom žiadala preskúmať postup žalovanej, ktorá neakceptuje, že žalobkyňa sa z dobrovoľného poistenia odhlásila už 8. januára 2004. V treťom zopakovala, že od 19. apríla do 31. decembra 2004 bola poistená ako zamestnankyňa pracovnej agentúry A.. Ako štvrtý bod žiadala, aby súd určil, že do roku 2005 do roku 2009 nebola poistencom žalovanej, pretože bola poistená v Českej republike. Konečne, po piate žiadala preskúmať postup žalovanej pri odpise jej dlhu za roky 2004 až 2007. 4. Tu napadnutým uznesením správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d), g) a h) v spojení s § 59 ods. 3 SSP. Žalobkyňa totiž ani v druhom podaní neoznačila žiadne rozhodnutie nie staršie ako dva mesiace, ktoré by bolo preskúmateľné súdom. Správny súd nemal právomoc vysloviť neplatnosť prihlášky, ani určiť, že v určitom období nebola poistencom. Takisto správny súd nemohol preskúmať postup súdneho exekútora v konaní o vymáhaní pohľadávok. Žalobkyňa tak napriek poučeniu neodstránila nedostatky, ktoré bránia prejednaniu žaloby.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

5. Žalobkyňa podala proti tomuto uzneseniu „Sťažnosť“, ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 55 ods. 3 SSP posúdil ako kasačnú sťažnosť podľa § 438 a nasl. SSP. V nej žalobkyňa z veľkej časti zopakovala svoje predošlé podania a zdôraznila, že v rokoch 2005 až 2010 nebola poistenkyňou žalovanej. Opätovne požiadala, aby ju správny súd vypočul, k čomu doteraz nedošlo, a aby jej pridelil právneho zástupcu. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).

8. Predmetom konania pred správnym súdom bolo podanie žalobkyne, ktoré ona sama označila ako „Žaloba“ a ktoré smerovala proti žalovanej. Správny súd toto jej podanie odmietol sčasti ako oneskorené, sčasti ako neprípustné a sčasti aj preto, že žalobkyňa neodstránila jeho nedostatky, hoci na to bola vyzvaná. Tento postup správneho súdu však kasačný súd nateraz nepovažuje za správny.

9. Predovšetkým treba zdôrazniť, že podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. Citované ustanovenie znamená, že pre posúdenie charakteru určitého podania nie je rozhodné, ako je označené, ale to, aký je jeho obsah, teda akého rozhodnutia sa žalobca domáha a na akých skutkových a právnych základoch. V prerokúvanej veci žaloba smeruje okrem iného proti určitým rozhodnutiam a postupom Sociálnej poisťovne, v dôsledku čoho ide o správnu žalobu v sociálnych veciach v zmysle § 199 ods. 1 písm. a) SSP.

Pretože žalobkyňa je fyzickou osobou, bol správny súd podľa § 200 ods. 2 SSP povinný posudzovať ju neformálne. Povinnosť posudzovať správnu žalobu neformálne znamená, že správny súd sa snaží z jej obsahu čo najvernejšie zistiť, čo ňou žalobca sleduje a z akých dôvodov.

To potom správny súd urobí predmetom súdneho prieskumu, aj keby sa skutkový a právny základ žaloby rozbiehal do viacerých nesúvisiacich otázok. Táto povinnosť zaťažuje správny súd nielen vtedy, ak o správnej žalobe v sociálnych veciach koná meritórne, ale tiež vtedy, ak posudzuje procesné podmienky na jej prejednanie (§ 97 SSP).

10. Podľa kasačného súdu z obsahu pôvodnej žaloby žalobkyne, ako aj jej následného doplnenia celkom zreteľne vyplývalo, že žalobkyňa vyčíta žalovanej v zásade tri okruhy nedostatkov. Po prvé: žalovaná evidovala žalobkyňu v roku 2004 ako dobrovoľne poisteného poistenca, hoci na to neboli splnené podmienky (prihláška žalobkyne z 23. apríla 2003 neobsahovala potrebné náležitosti). Po druhé: žalovaná evidovala žalobkyňu ako poistenca aj v rokoch 2005 až 2009, hoci bola v tom čase poistená v Českej republike. Po tretie: žalovaná proti žalobkyni exekúciou neoprávnene vymáha pohľadávky, ktoré sú premlčané a mali byť odpísané, takže sa vymáhať nemajú. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že rozhodovanie o týchto výhradách nepatrí do právomoci správnych súdov.

O vzniku a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhoduje v tzv. nedávkovom konaní, ktoré podľa § 172 ods. 2 a 3 cit. zák. vykonáva Sociálna poisťovňa, resp. jej organizačné zložky - pobočky [porov. § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod cit. zák.]. Súčasťou tohto rozhodovania je aj posudzovanie právneho dôvodu vzniku alebo zániku poistenia, teda otázky, či boli splnené podmienky pre jeho vznik alebo zánik. To zahŕňa aj

prípadné posudzovanie, či prihláška žalobkyne mala alebo nemala potrebné náležitosti a či teda viedla k vzniku (dobrovoľného) poistenia alebo neviedla. O prípustnosti či neprípustnosti exekúcie, ktorú vykonáva súdny exekútor a ktorá sa začala pred 1. aprílom 2017, rozhoduje exekučný súd podľa § 57 ods. 1 (v znení účinnom pred 1. aprílom 2017) v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku.

11. Nedostatok právomoci alebo príslušnosti správneho súdu však nemôže viesť k odmietnutiu žaloby, ako to urobil správny súd. Podľa § 18 ods. 1 SSP totiž platí, že ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením

postúpi. Podľa § 18 ods. 2 SSP ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Podľa citovaných ustanovení treba postupovať aj vtedy, ak ide o postúpenie veci inému súdu, ktorý má konať nie ako správny súd (napríklad exekučnému súdu, porov. uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Svk 3/2021). Správny súd tak v prerokúvanej veci nemohol žalobu žalobkyne odmietnuť preto, že sa domáhala rozhodnutí, ktoré podľa správneho súdu nepatrili do jeho právomoci.

V takom prípade mal totiž konanie zastaviť s postúpením veci príslušnému orgánu, prípadne vec uznesením postúpiť príslušnému súdu. Pritom je z predošlého odseku zrejmé, že v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha posúdenia, či a kedy trvalo jej sociálnej poistenie u žalovanej, vec patrí do právomoci žalovanej. V časti neprípustnosti exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom je zasa podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 príslušným Okresný súd Vranov nad Topľou ako exekučný súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie tejto exekúcie. Správny súd tak podľa § 18 ods. 1 a 2 SSP mohol tieto veci postúpiť obom týmto orgánom.

12. Ak však správny súd považoval podania žalobkyne za natoľko nezrozumiteľné, že nedokázal posúdiť, do právomoci ktorého súdu či orgánu verejnej moci patria, potom jeho postup nebol v súlade s § 199 ods. 2 SSP. Podľa tohto ustanovenia totiž v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenia o jej procesných právach a povinnostiach. Táto povinnosť zaťažuje správny súd aj v prípadoch, kedy vyzýva na odstránenie nedostatkov podania podľa § 59 SSP.

Aj v tomto prípade je teda správny súd povinný voliť taký postup, ktorý zohľadní špecifické potreby žalobkyne vyplývajúce z jeho sociálneho postavenia - starobná dôchodkyňa s podpriemeným príjmom, voči ktorej sa navyše vedie exekúcia, čo mohlo viesť k vzniku závažných ťažkostí s krytím základných životných potrieb a k zásadnému poklesu na sociálnom rebríčku.

S ohľadom na šírku problémov, ktoré žalobkyňa označila vo svojich podaniach, nebolo jednoduché vtesnať potrebné poučenia do jedného uznesenia tak, aby pre ňu bolo zrozumiteľné, ale zároveň aj účelné. Ustanovenie § 60 SSP v takom prípade dovoľuje správnemu súdu predvolať na výsluch toho, kto podanie urobil, ak tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Žalobkyňa už v žalobe upozornila na to, že nemá prostriedky na advokáta, a v doplnení žaloby dokonca výslovne požiadala o to, aby ju súd vypočul.

Jej žaloba si svojou komplikovanosťou vyžadovala, aby bola žalobkyňa predvolaná na výsluch, na ktorom jej budú podrobnejšie vysvetlené otázky, ktoré jej žaloba vyvoláva, bude možné zistiť, či vysvetleniu rozumie a či rozumie, čo má na odstránenie nedostatkov tejto žaloby urobiť.

IV. Záver

13. Správny súd tak v prerokúvanej veci odmietol podanie žalobkyne bez toho, aby na to boli splnené všetky podmienky. Takéto nezákonné odmietnutie zakladá kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP. Kasačná sťažnosť žalobkyne je teda dôvodná, a preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 14. Správny súd bude vo veci ďalej konať podľa zákona tak, ako ho v predošlých odsekoch vyložil kasačný súd, a týmito právnymi názormi bude viazaný (§ 469 SSP). 15. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých sa podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne v konečnom rozhodnutí. 16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 15. decembra 2021

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Ssk/97/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik