7Ssk/97/2021

1. Žalobkyňa podala správnemu súdu 29. januára 2021 žalobu, v ktorej žiadala o prešetrenie jej prípadu. Predniesla v nej, že v roku 2003 sa prihlásila u žalovanej k dôchodkovému pripoisteniu, nie k povinnému dôchodkovému poisteniu, z ktorého sa navyše v roku 2004 ešte aj odhlásila. Od roku 2005 do roku 2009 bola poistená v Českej republike, napriek tomu jej žalovaná za toto obdobie vyrubila poistné. Vo vyrubovaní pokračovala aj ďalej a v roku 2012 bol voči žalobkyni vydaný aj exekučný príkaz. Súdny exekútor na základe poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11 Er 723/2012 zo 7. marca 2012 voči žalobkyni stále vymáha aj dlžné poistné, ktoré už bolo odpísané ako premlčané v roku 2017. Záverom zdôraznila, že si nemôže dovoliť advokáta, aby ju zastupoval. 2. Správny súd uznesením zo 17. februára 2021 vyzval žalobkyňu, aby svoju žalobu doplnila o označenie podania, označenie rozhodnutia žalovanej a žalobný návrh. V odôvodnení v podstate doslovne citoval § 6 ods. 1 a 2, § 57 ods. 1, § 180 ods. 1, § 181 ods. 1, § 202 ods. 1, § 203 ods. 1 a 2 SSP. Uzavrel, že žalobkyňa nepripojila žiadne rozhodnutie, ale len list z 9. novembra 2020, ktorý je len súhrnným oznámením rozhodnutí z minulosti. Uvedenie žalobného petitu považoval za dôležité, lebo ním je správny súd pri rozhodovaní viazaný. Zároveň poučil žalobkyňu, že hoci nemusí byť zastúpená advokátom, môže sa podľa zákona č. 327/2005 Z. z. obrátiť na Centrum právnej pomoci. 3. V reakcii na toto uznesenie žalobkyňa predovšetkým žiadala, aby bola súdom vypočutá. Potom svoju žalobu rozčlenila do piatich bodov. V prvom žiadala rozhodnúť o neplatnosti prihlášky na dobrovoľné poistenie z 23. apríla 2003. V druhom žiadala preskúmať postup žalovanej, ktorá neakceptuje, že žalobkyňa sa z dobrovoľného poistenia odhlásila už 8. januára 2004. V treťom zopakovala, že od 19. apríla do 31. decembra 2004 bola poistená ako zamestnankyňa pracovnej agentúry A.. Ako štvrtý bod žiadala, aby súd určil, že do roku 2005 do roku 2009 nebola poistencom žalovanej, pretože bola poistená v Českej republike. Konečne, po piate žiadala preskúmať postup žalovanej pri odpise jej dlhu za roky 2004 až 2007. 4. Tu napadnutým uznesením správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d), g) a h) v spojení s § 59 ods. 3 SSP. Žalobkyňa totiž ani v druhom podaní neoznačila žiadne rozhodnutie nie staršie ako dva mesiace, ktoré by bolo preskúmateľné súdom. Správny súd nemal právomoc vysloviť neplatnosť prihlášky, ani určiť, že v určitom období nebola poistencom. Takisto správny súd nemohol preskúmať postup súdneho exekútora v konaní o vymáhaní pohľadávok. Žalobkyňa tak napriek poučeniu neodstránila nedostatky, ktoré bránia prejednaniu žaloby.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).

9. Predovšetkým treba zdôrazniť, že podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. Citované ustanovenie znamená, že pre posúdenie charakteru určitého podania nie je rozhodné, ako je označené, ale to, aký je jeho obsah, teda akého rozhodnutia sa žalobca domáha a na akých skutkových a právnych základoch. V prerokúvanej veci žaloba smeruje okrem iného proti určitým rozhodnutiam a postupom Sociálnej poisťovne, v dôsledku čoho ide o správnu žalobu v sociálnych veciach v zmysle § 199 ods. 1 písm. a) SSP.

To potom správny súd urobí predmetom súdneho prieskumu, aj keby sa skutkový a právny základ žaloby rozbiehal do viacerých nesúvisiacich otázok. Táto povinnosť zaťažuje správny súd nielen vtedy, ak o správnej žalobe v sociálnych veciach koná meritórne, ale tiež vtedy, ak posudzuje procesné podmienky na jej prejednanie (§ 97 SSP).

O vzniku a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhoduje v tzv. nedávkovom konaní, ktoré podľa § 172 ods. 2 a 3 cit. zák. vykonáva Sociálna poisťovňa, resp. jej organizačné zložky - pobočky [porov. § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod cit. zák.]. Súčasťou tohto rozhodovania je aj posudzovanie právneho dôvodu vzniku alebo zániku poistenia, teda otázky, či boli splnené podmienky pre jeho vznik alebo zánik. To zahŕňa aj

11. Nedostatok právomoci alebo príslušnosti správneho súdu však nemôže viesť k odmietnutiu žaloby, ako to urobil správny súd. Podľa § 18 ods. 1 SSP totiž platí, že ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením

V takom prípade mal totiž konanie zastaviť s postúpením veci príslušnému orgánu, prípadne vec uznesením postúpiť príslušnému súdu. Pritom je z predošlého odseku zrejmé, že v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha posúdenia, či a kedy trvalo jej sociálnej poistenie u žalovanej, vec patrí do právomoci žalovanej. V časti neprípustnosti exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom je zasa podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 príslušným Okresný súd Vranov nad Topľou ako exekučný súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie tejto exekúcie. Správny súd tak podľa § 18 ods. 1 a 2 SSP mohol tieto veci postúpiť obom týmto orgánom.

Aj v tomto prípade je teda správny súd povinný voliť taký postup, ktorý zohľadní špecifické potreby žalobkyne vyplývajúce z jeho sociálneho postavenia - starobná dôchodkyňa s podpriemeným príjmom, voči ktorej sa navyše vedie exekúcia, čo mohlo viesť k vzniku závažných ťažkostí s krytím základných životných potrieb a k zásadnému poklesu na sociálnom rebríčku.

Jej žaloba si svojou komplikovanosťou vyžadovala, aby bola žalobkyňa predvolaná na výsluch, na ktorom jej budú podrobnejšie vysvetlené otázky, ktoré jej žaloba vyvoláva, bude možné zistiť, či vysvetleniu rozumie a či rozumie, čo má na odstránenie nedostatkov tejto žaloby urobiť.