7Ssk/97/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1021200540.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-8Sa/45/2021
- IČS
- 1021200540
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného JUDr. Petry Vysaníkovej, právnej veci žalobcu: R. C., W.. XX.XX.XXXX, F. A. Č.. XXX/XX, H. N., právne zastúpený advokátskou kanceláriou VOZÁR s.r.o., so sídlom Trenčianska č. 56/D, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA - 8Sa/45/2021 - 52 zo dňa 10.09.2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA - 8Sa/45/2021 - 52 zo dňa 10.09.2024 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“ ). 2. Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej zmenil rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 1. júla 2020 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku žalobcu (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok.
3. Prvostupňovým rozhodnutím bola podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 19. mája 2020. Na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 10. júna 2020 bol účastník invalidný, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená z 50% na 75% od 3. decembra 2018. Účastník však nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, nakoľko ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 01.01. 2010 nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia.
4. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí konštatovala, že vzhľadom na odvolaciu námietku o uznaní invalidity z mladosti bolo vyžiadané vypracovanie znaleckého posudku, ktorým by sa objektívne zodpovedala otázka, či rozsah zdravotného postihnutia účastníka zodpovedá plnej invalidite, s určením dátumu jej vzniku. Zo znaleckého posudku vyplýva, že jeho zdravotný stav bol vyhodnotený ako čiastočná invalidita s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení. Funkčne ide o triedu NYHA II., čo zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 20 % až 30 %. Podľa údajov v dostupnej dokumentácii rozsah zdravotného postihnutia v minulosti nezodpovedal a ani teraz nezodpovedá plnej invalidite v dôsledku ochorenia srdca zmysle uvedenej legislatívnej úpravy. Podľa znaleckého posudku
nebolo u účastníka objektívne preukázané zhoršenie pooperačného stavu srdcovej chyby v decembri 2018 a jeho zdravotný stav tak nepodmieňoval zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75%. Vrodená chyba po operačnej korekcii zodpovedá triede NYHA II. podľa kapitoly IX, oddiel A, položka 1 písmeno b prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, čo podľa znenia účinného do 01.08.2006 znamenalo 20 % až 30 % poklesu schopnosti a od 01.08.2008 (správne malo byť uvedené 2006, poznámka, kasačného súdu) to predstavuje rozmedzie 35 % až 45%. Zmena poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 % od 03.12.2018 bola pri posudzovaní invalidity dňa 10. júna 2020 vykonaná nesprávne. 5. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí ďalej uviedla, že zdravotný stav účastníka nepodmieňoval invaliditu podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. (ďalej aj „zákon o soc. zabezpečení“) na účely § 33 tohto zákona a ani v súčasnosti nepodmieňuje invaliditu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%.
Od 01.08.2006 však zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v súlade so znaleckým posudkom zo dňa 20.02.2021. Nakoľko medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok žalobca splnil, bolo potrebné zistiť, či splnil aj podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Ku dňu vzniku invalidity mal účastník 21 rokov, preto v zmysle § 72 ods. 1 písm. b) citovaného zákona počet rokov dôchodkového poistenia je najmenej 1 rok. Tento sa podľa § 72 ods. 2 cit. zákona zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Preto na obdobie od 5. júna do 24. júna 2014, od 11. júna do 5. októbra 2015 a od 2. decembra do 22. decembra 2016, za ktoré účastník celkovo získal 158 dní obdobia dôchodkového poistenia, nemožno prihliadnuť. Žalovaná skonštatovala, že pred vznikom invalidity 01.08.2006 nezískal žiaden deň dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.
6. Správny súd sa v napadnutom rozsudku v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovanej, že hoci bola splnená medicínska podmienka vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nebola splnená podmienka potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 citovaného zákona. Žalobca ku dňu vzniku invalidity, teda k 1. augustu 2006, dovŕšil 21 rokov veku a pred vznikom invalidity nezískal dostatočný počet obdobia dôchodkového poistenia (najmenej 1 rok). Obdobia dôchodkového poistenia získal až po vzniku invalidity, preto na ne nie je možné prihliadať.
7. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. V nej len stroho uviedol, že jeho spor Sociálna poisťovňa zamietla a preto reaguje kasačnou sťažnosťou. 8. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 28.05.2025.
Uviedla, že pochybnosti žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnych presvedčením. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené posudkovými lekármi, sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a vo svojich záveroch sa zhodujú. Navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom, ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP) zistil, že napadnutý rozsudok a preskúmavané rozhodnutie žalovanej sú vecne správne.
10. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmavané rozhodnutie, ktorým žalovaná zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení na tom základe, že či už podľa zákona č. 100/1988 Zb., alebo podľa zákona o sociálnom poistení nesplnil podmienky na priznanie invalidného dôchodku. Konštatovala, že podľa zákona o sociálnom zabezpečení nesplnil podmienku § 33 v spojení s § 29 tohto zákona, teda jeho zdravotný stav nepodmieňoval plnú invaliditu vzniknutú do konca povinnej školskej dochádzky v roku 2001 a podľa zákona o sociálnom poistení zase nesplnil podmienku získania doby poistenia v čase vzniku invalidity v roku 2006. Žalobca najmä namietal, že jeho ochorenie je od mladosti.
11. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 13.04.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 70 ods. 2 prvá veta citovaného zákona fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 72 ods. 1 písm. b) citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 01.08.2006 počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 20 rokov do 22 rokov je najmenej jeden rok. Podľa § 72 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 01.08.2006 počet rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity. Podľa § 33 ods. 2 zákona čo. 100/1988 Z.b. v znení neskorších predpisov občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.
12. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok a preskúmavané rozhodnutie v celom rozsahu, pričom nebol viazaný stručnými žalobnými či sťažnostnými dôvodmi. Posudzoval, či žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa jednotlivých právnych úprav, ktoré by sa naňho eventuálne mohli vzťahovať.
13. Z § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že vznik nároku na dávku sa posudzuje podľa uvedeného zákona, ak samotný zákon neustanovuje niečo iné. Vo vzťahu k úprave (okrem iného) invalidných dôchodkov ustanovenie § 259 citovaného zákona zachovávalo nároky na túto dávku dôchodkového zabezpečenia, ak vznikla pred 1. januárom 2004 a nebolo o nej do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, pričom o takejto dávke sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Pre daný prípad to znamená, že pokiaľ vznikol žalobcovi nárok na invalidný dôchodok pred 01.01.2004, bude sa posudzovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, teda podľa zákona o sociálnom zabezpečení. 14. Zákon o sociálnom zabezpečení v prípadoch, ak občan nedosiahol dobu potrebnú pre nárok na dôchodok, stanovoval podmienky získania invalidného dôchodku mimoriadnych prípadoch v § 33. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka a nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov. V prípade žalobcu teda musela nastať situácia, že sa stal invalidným pred skončením povinnej školskej dochádzky. Žalobca sa narodil v roku 1985 a povinnú školskú dochádzku, ktorá je 10 ročná so začiatkom od šiestich, respektíve siedmych rokov, ukončil najneskôr v roku 2002. Teda najneskôr v roku 2002 musel byť plne invalidný, čo je v zákone vyjadrené slovným spojením „nemohol byť preto zamestnaný vôbec“.
Podmienka dosiahnutia veku 18 rokov za účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení bola splnená. Preto bolo potrebné zistiť, či žalobcov zdravotný stav odôvodňoval v čase ukončenia povinnej školskej dochádzky plnú invaliditu v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení, teda že nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie (§ 29 ods. 3 písm. a) citovaného zákona).
15. Na túto okolnosť žalovaná vykonala dostatočné dokazovanie, a to znaleckým posudkom Inštitútu forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., znaleckého ústavu v odbore zdravotníctvo a farmácia č. 21/2021 zo dňa 20.02.2021 (ďalej „znalecký posudok“), ktorý tvoril podklad lekárskeho posudku sociálneho zabezpečenia zo dňa 23. marca 2021, ktorý bol následne podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia. Podľa znaleckého posudku ide o 37 ročného pacienta s vrodenou srdcovou vadou typu Fallotovej tetralógie, po kompletnej korekcii v roku 1990. V roku 2017 bol funkčne stav hodnotený triedou NYHA II., v roku 2018 bol nález bez progresie, podľa CT v roku 2021 boli koronárne tepny vyhodnotené s normálnym odstupom a bez stenóz (zúženia). Vzhľadom k vyššie uvedenému znalecký ústav zhodnotil zdravotný stav žalobcu ako čiastočne invalidný s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom
zaťažení. Funkčne ide o triedu NYHA II., čo zodpovedá miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozmedzí 20% až 30% (podľa vyhláseného úplného znenia zák. o soc. poistení č. 121/2005 Z. z. účinného do 31.03.2005 - strana 2 posudku) a v minulosti jeho rozsah zdravotného postihnutia nezodpovedal a ani teraz nezodpovedá plnej invalidite.
16. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcov stav nezodpovedal plnej invalidite podľa zák. o soc. zabezpečení (teda ani v čase skončenia povinnej školskej dochádzky v roku 2002), čím nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok stanovených v § 33 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení. Žalovaná preto správne konštatovala, že žalobca nezískal nárok na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení.
17. Kasačný súd ďalej podrobil prieskumu záver žalovanej a správneho súdu, že žalobca nezískal nárok na invalidný dôchodok ani podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa znaleckého posudku je zdravotné postihnutie žalobcu klasifikované ako trieda NYHA II., ktorú žalovaná v lekárskom posudku zo dňa 23. marca 2021 zaradila do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové choroby, položka 1b s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení, maximálna záťaž 75W - NYHA II. Toto zaradenie je plne v súlade so znaleckým posudkom a s ostatnými lekárskymi nálezmi. Právna úprava položky IX., A, 1b sa však k 01.08.2006 zmenila, keď do 31.07.2006 bola ohodnotená mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti len od 20% do 30 % a od 01.08.2006 zákonom č. 310/2006 Z. z. sa táto miera zvýšila na 35% až 45%. Bolo preukázané, že žalobca má rovnaký rozsah svojho zdravotného poškodenia po celý čas od jeho korekcie v roku 1990, teda NYHA II.
Podľa právnej úpravy do 31.07.2006 mu preto patrila miera funkčnej poruchy 20% až 30%, čo však nezakladá invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a od 01.08.2006 za to isté ochorenie mu vďaka zmene právnej úpravy patrila zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% až 45 %. Posudkový lekár v lekárskom posudku z 23. marca 2021 z tejto škály žalobcovi priznal mieru poklesu vo výške 45 % s dátumom vzniku od 1. augusta 2006, čo je účinnosť novej právnej úpravy, ktorá zvýšila percentuálnu sadzbu na 35% až 45%. 18. Žalovaná preto správne konštatovala, že invalidita podľa zákona o sociálnom poistení žalobcovi vznikla od 01.08.2006 v rozsahu 45%, keďže predtým dosiahol mieru poklesu schopnosti najviac 30%, čo nepostačuje na vznik podmienky invalidity.
Tým nie je povedané, že by žalobca nemal zdravotné postihnutie aj pred týmto dátumom; len na účely zákona o sociálnom poistení možno jeho stav za invaliditu v právnom zmysle označiť až dňom účinnosti novely zákona č. 310/2006 Z. z., teda od 01.08.2006. 19.
Kasačný súd sa ďalej zaoberal tým, či žalobca podľa zákona o sociálnom poistení vzhľadom na dátum vzniku invalidity by bol invalidný v zmysle § 70 ods. 1 alebo aj 70 ods. 2 tohto zákona. Ustanovenie § 70 ods. 2 stanovuje, že fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom. V tom prípade nemusí spĺňať podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, ako je tomu podľa § 70 ods. 1. Toto ustanovenie nadväzuje na § 72 ods. 3 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2005, ktorý v prípade takejto osoby považuje podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia za splnenú. Nárok na invalidný dôchodok
podľa tohto ustanovenia však môže vzniknúť, len ak sa podmienky jeho vzniku splnili v čase jeho účinnosti, teda nie skôr než 01.01.2005. Nárok tak žalobcovi mohol vzniknúť od 01.08.2006, ak bol v tom čase nezaopatreným dieťaťom podľa § 9 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení. Okolnosti uvedené v § 9 ods. 1 písm. b) neboli preukázané (z vykonaného dokazovania nevyplýva, žeby mal žalobca taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý by bol úplne neschopný vykonávať zárobkovú činnosť ani stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 tohto zákona, ani že by sa pripravoval sústavne na povolanie). Potom na neho platí § 9 ods. 1 písm. a), podľa ktorého nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky. Ako už bolo uvedené vyššie, povinnú školskú dochádzku žalobca ukončil najneskôr v roku 2002, takže nebola splnená podmienka, že by za účinnosti zák. o soc. poistení bol nezaopatreným dieťaťom. Preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol ani podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
20. Napokon kasačný súd skúmal, či je správny právny názor správneho súdu a žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná aj správny súd správne konštatovali, že medicínska podmienka nároku uvedená v § 71 ods. 1 tohto zákona splnená bola, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pre vznik tohto nároku je však potrebná ďalšia kumulatívna podmienka a to, že získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72. Keďže invalidita žalobcu vznikla 01.08.2006, teda keď mal 21 rokov, platí preňho podmienka stanovená v § 72 ods. 1 písm. b) v znení účinnom v čase vzniku invalidity, že počet rokov dôchodkového poistenia poistenca vo veku nad 20 do 22 rokov je najmenej jeden rok. Tento počet rokov sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity (§ 72 ods. 2 citovaného zákona). Je nesporné, že pred vznikom invalidity žalobca nedosiahol ani jeden rok obdobia dôchodkového poistenia. Je právne irelevantné, že v rokoch 2014, 2015 a
2016 získal celkovo 158 dní obdobia dôchodkového poistenia, keďže na toto obdobie nemožno prihliadnuť, pretože bolo získané v období po vzniku invalidity. Žalovaná tak nepochybila, keď rozhodla, že podľa § 70 ods. 1 v spojení s § 72 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení žalobca nemá nárok na invalidný dôchodok.
21. V súvislosti s postupom správneho súdu po podaní kasačnej sťažnosti kasačný súd upozorňuje správny súd, že bolo v rozpore s § 450 ods. 1 SSP vyzývať žalobcu na odstránenie vád, ktoré sa mali týkať nedostatočného odôvodnenia kasačnej sťažnosti (uznesenie zo dňa 04.10.2024). Ustanovenie § 450 ods. 1 SSP upravuje len jednu situáciu, kedy správny súd vyzýva na odstránenie vád kasačnej sťažnosti. Je ňou situácia, keď sťažovateľ nie je v kasačnom konaní zastúpený advokátom a pritom nebol o tejto povinnosti riadne poučený.
Iné vady kasačnej sťažnosti sa neodstraňujú (pozri Baricová, Fečík, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 1651). Zároveň správny súd opomenul postup podľa § 450 ods. 3 SSP, teda doručiť kasačnú sťažnosť žalovanej na vyjadrenie, čo dodatočne urobil kasačný súd. Na tejto povinnosti nič nemení, ak kasačná sťažnosť prípadne nemá náležitosti podľa § 445 ods. 1 SSP. Napokon, nie je možné podľa § 459 písm. e) SSP odmietnuť kasačnú sťažnosť, ktorá nemá predpísané náležitosti, pokiaľ je podaná v sociálnej veci, čo je aj tu prejednávaný prípad.
22. Kasačný súd záverom konštatuje, že žalovaná sa správne vysporiadala so základnou skutkovou okolnosťou, či žalobca je invalidný a ak áno, odkedy, keď konštatovala, že je invalidný podľa zákona o sociálnom poistení od 01.08.2006. Kasačný súd sa stotožnil so záverom správneho súdu, že žalovaná vec aj správne právne posúdila tak, že žalobca nesplnil podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o soc. zabezpečení ani podľa § 70 ods. 1 zákona o soc. poistení. Kasačný súd k tomu dodáva, že nesplnil ani podmienku § 70 ods. 2 citovaného zákona. Preto je potrebné konštatovať, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preskúmavané rozhodnutie je zákonné. Z uvedených dôvodov bolo potrebné kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietnuť.
23. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej nebola priznaná náhrada trov kasačného konania, pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti situácie. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 24.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. júna 2025