7Ssk/98/2021
ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200082.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 20S/50/2020
- IČS
- 2020200082
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu V. O., G. XX.XX.XXXX, K. V. Č.. XXX, toho času umiestnený v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, so sídlom Gucmanova 19/670, Leopoldov, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Sidor a partneri s.r.o., so sídlom Železničná č. 4/A, Hlohovec, proti žalovanému Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova č. 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: GR ZVJS-108-2/31-2020 zo dňa 18.02.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/50/2020-143 zo dňa 04.08.2021 takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 20S/50/2020-143 zo dňa 04.08.2021 Krajský súd v Trnave ako správny súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného číslo: GR ZVJS-108-2/31-2020 zo dňa 18.02.2020 (ďalej preskúmavané rozhodnutie). Týmto rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov číslo: ÚVTOSaÚVV-244-2/31-2019 zo dňa 20.12.2019 (ďalej prvostupňové rozhodnutie), ktorým bol žalobca zaviazaný uhradiť trovy výkonu väzby vo výške 1.611,47 € podľa § 67 ods. 3 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o výkone väzby) v spojení s § 27 ods. 1 zákona č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby. 2. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vo vzťahu k námietke žalobcu, že uznesenie
Okresného súdu Trnava č. k. 6T/40/2006-2603 zo dňa 03.06.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2016 a preto vznáša námietku premlčania, uviedol, že zákon č. 221/2006 Z. z. v § 60d ods. 2 pre konanie o trovách spojených s výkonom väzby (o výške trov spojených s výkonom väzby) upravuje lehotu, v ktorej je správny orgán povinný začať konanie o výške trov spojených s výkonom väzby. Správny orgán nemôže začať konanie o výške trov spojených s výkonom väzby z vlastného podnetu, ale konanie zaháji až vtedy, keď sa hodnoverne dozvie, že vznikla potreba takéhoto konania, t. j. po doručení právoplatného uznesenia súdu (doručené dňa 28.10.2019), ktorý rozhodol o povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. V opačnom prípade by to malo za následok založenie aktívnej vyhľadávacej povinnosti oprávneného orgánu, čo logicky nezodpovedá formalizovanej komunikácii medzi orgánmi verejnej správy vychádzajúcej z princípu oficiality. Na daný prípad nie je možné použiť ani ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktorý je normou súkromného práva.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Správny súd napadnutým rozsudkom zo dňa 04.08.2021 správnu žalobu zamietol. Konštatoval, že uznesenie súdu o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby je podkladovým rozhodnutím pre príslušný správny orgán rozhodujúci o výške trov podľa zákona o výkone väzby. Úradnou povinnosťou správneho orgánu bolo začať bez zbytočného odkladu konanie o určení výšky trov spojených s výkonom väzby a v súlade s výrokom uznesenia OS Trnava č. k. 6T/40/ 2006-2063 zo dňa 03.06.2016 vypočítať ich správnu výšku. Samotné rozhodnutie o vine nie je postačujúcim podkladom pre rozhodnutie o výške trov spojených s výkonom väzby. Správny orgán nemôže začať toto konanie z vlastného podnetu, ale zaháji ho až vtedy, keď sa hodnoverne dozvie, že vznikla potreba takéhoto konania, t. j. po doručení právoplatného uznesenia súdu (v danom prípade bolo rozhodnutie doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 28.10.2019), ktorý rozhodol o povinnosti uhradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby.
Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že právo uplatňovať náhradu trov spojených s výkonom väzby bolo v čase vydania napadnutých rozhodnutí premlčané. Právna úprava konania o výške trov spojených s výkonom väzby nepozná možnosť premlčania práva na rozhodnutie o výške týchto trov. Až rozhodnutím, ktoré povinnému právoplatne stanovuje povinnosť k náhrade trov spojených s výkonom väzby a ktoré je vykonateľným exekučným titulom, je rozhodnutie o výške trov spojených s výkonom väzby, v ktorom je špecifikovaná výška peňažnej povinnosti. Zákonodarca obmedzil stanovením premlčacej lehoty až právo vymáhať pohľadávky na základe rozhodnutí o výške trov spojených s výkonom väzby.
Za skutočnosť rozhodujúcu pre začatie konania, od ktorej sa odvíja počítanie dvojročnej prekluzívnej lehoty, je potrebné považovať doručenie právoplatného uznesenia súdu o povinnosti nahradiť trovy spojené s výkonom väzby, a nie dátum nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Oprávnený orgán, t. j. riaditeľ ústavu, nemôže začať konanie o výške trov spojených s výkonom väzby z vlastného podnetu, ale konanie zaháji až vtedy, keď sa hodnoverne dozvie, že vznikla potreba takéto konanie začať. Začatie plynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty teda nastáva až momentom doručenia právoplatného uznesenia okresného
súdu. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžk/38/2018 zo dňa 17.12.2019. 4. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu. Správny súd nesprávne začiatok prekluzívnej lehoty stanovenej v § 60d ods. 2 zákona č. 221/2006 Z. z. stanovil na doručenie uznesenia Okresného súdu Trnava, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti odsúdeného nahradiť trovy štátu spojené s výkonom väzby. Podľa neho správne právne posúdenie je také, že skutočnosťou rozhodnou pre začatie konania, od ktorej sa odvíja počítanie dvojročnej prekluzívnej lehoty, bola právoplatnosť rozhodnutia o uložení povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby.
V danom prípade nadobudlo toto rozhodnutie Okresného súdu Trnava právoplatnosť dňa 14.06.2016 a teda prekluzívna lehota uplynula 14.06.2018, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až 20.12.2019. Žalovaný mal aj vlastnú vedomosť o povinnosti žalobcu hradiť náklady spojené s výkonom väzby, nakoľko disponoval listom zo dňa 28.11.2014 adresovaným Okresnému súdu Trnava, v ktorom žiadal o urýchlené zaslanie uznesenia o povinnosti hradiť náklady spojené s výkonom väzby žalobcu. Rozhodnutie Okresného súdu Trnava bolo žalobcovi doručené už dňa 08.06.2016, preto možno sotva uvažovať o tom, že by príslušnému ústavu, ktorý takéto doručenie sám žiadal, bolo doručené až po viac ako troch rokoch.
Nemôže byť tak akceptovaný umelo vytvorený výklad iba preto, že je na prospech štátneho orgánu. Žiadal napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 04.11.2021. Uviedol, že žalobca v kasačnej sťažnosti naďalej mylne za rozhodnú skutočnosť pre začatie konania, od ktorej sa odvíja počítanie dvojročnej prekluzívnej lehoty, považuje právoplatnosť rozhodnutia o uložení povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. Zotrval na právnom názore, že účinky začatia plynutia tejto lehoty nastávajú až momentom doručenia právoplatného uznesenia okresného súdu, ktorý, sa rozhodlo o povinnosti osoby nahradiť trovy spojené s výkonom väzby. Žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa s administratívnym a súdnych spisom a po oboznámení sa so sťažnostnými dôvodmi, pričom rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi bol kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 1, 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju zamietol s nasledovných dôvodov.
7. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 20.12.2019, ktorým tento ústav rozhodol o výške trov spojených s výkonom väzby podľa § 67 ods. 3 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v spojení s § 27 ods. 1 zákona č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby vo výške 1.611,47 €.
Podkladovým uznesením pre toto rozhodnutie bolo uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 6T/40/2006-2603 zo dňa 03.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.06.2016, ktorým bolo povinnému uložené uhradiť trovy výkonu väzby od 04.03.2005 do 04.09.2007. Podľa prezenčnej pečiatky prvostupňového správneho orgánu podkladové uznesenie bolo prvostupňovému orgánu doručené 28.10.2019.
8. Samotná výška trov výkonu väzby nebola medzi účastníkmi sporná. Medzi účastníkmi bola sporná právna otázka začiatku plynutia lehoty stanovenej v § 60d ods. 2 zákona č. 221/ 2006 Z. z. Podľa názoru žalobcu táto lehota začala plynúť už od právoplatnosti podkladového uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 03.06.2016, t. j. od 14.06.2016, pričom podľa právneho názoru žalovaného a správneho súdu táto lehota začala plynúť až od doručenia tohto uznesenia prvostupňovému správnemu orgánu t. j. od 28.10.2019. Preto sa kasačný súd sústredil na zodpovedanie tejto otázky.
9. Podľa § 67 ods. 3 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení účinnom ku dňu 24.02.2020 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného) ak bol obvinený vzatý do väzby pred 1. júlom 2006 a väzba trvá aj po 1. júli 2006, úhrada trov výkonu väzby sa vypočíta oddelene; úhrada trov výkonu väzby do 1. júla 2006 sa vypočíta podľa doterajších predpisov a od 1. júla 2006 najviac za prvých 180 kalendárnych dní.
10. Podľa § 60a ods. 1 písm. d/ cit. zákona ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci:
trov spojených s výkonom väzby (ďalej len "konanie o trovách"). 11. Podľa § 60d ods. 1 citovaného zákona konanie sa začína na základe vlastného zistenia oprávneného orgánu, na návrh ktoréhokoľvek príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, na podnet iného správneho orgánu 43a) alebo na základe záznamu spísaného na predpísanom tlačive (ďalej len "záznam"). Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, o spôsobení škody alebo o iných okolnostiach oprávňujúcich začatie konania.
12. Podľa § 60d ods. 2 citovaného zákona ak § 40a ods. 4 neustanovuje inak, konať vo veciach uvedených v § 60a ods. 1 nemožno, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako dva roky. 13. Podľa § 60h ods. 6 citovaného zákona ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený orgán takým rozhodnutím viazaný.
14. Podľa § 555 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. 15. Podľa § 555 ods. 2 Trestného poriadku úhradu trov spojených s výkonom väzby a s výkonom trestu odňatia slobody upravuje osobitný predpis.
16. Podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník.
17. Kasačný súd konštatuje, že rovnakú právnu otázku už kasačný súd riešil vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 1Sžk/38/2018 zo dňa 17.12.2019 a 1Sžk/1/2021 zo dňa 31.03.2022.
18. V zmysle § 464 ods. 1 SSP kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk 38/2018 zo dňa 17.12.2019, ktorého prevzatú časť uvádza: „. . . 13.
Ustanovenie § 60d ods. 2 zák. č. 221/2006 Z.z. upravuje, pre konanie o trovách spojených s výkonom väzby, lehotu, v ktorej je možné konať a právoplatne rozhodnúť. § 60d ods. 2 zákona č. 221/2006 Z.z. (účinný v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ktorého znenie je totožné aj so znením v čase rozhodovania krajského súdu) upravoval, že v konaní vo veci trov spojených s výkonom väzby nemožno vo veciach konať, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako dva roky.
14. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o tom, že skutočnosťou rozhodujúcou pre začatie plynutia tejto lehoty je právoplatnosť uznesenia súdu o uložení povinnosti nahradiť trovy spojené s výkonom väzby. Argumentoval najmä tým, že miestna príslušnosť orgánu na rozhodnutie o výške trov spojených s výkonom väzby je určená miestom ukončenia výkonu väzby obžalovaného. Správny orgán má informáciu o ukončení väzby neodkladne potom, ako bol obžalovaný súdom oslobodený alebo uznaný za vinného a v súvislosti s tým rovnako aj informáciu o vydaní rozhodnutia súdu o uložení povinnosti nahradiť trovy súvisiace s výkonom väzby.
15. S uvedeným právnym názorom sa kasačný súd nestotožnil. Konanie vo veci trov spojených s výkonom väzby je správnym konaním, ktoré je osobitne upravené zákonom č. 221/2006 Z.z. Uvedený právny predpis, okrem lehoty na začatie konania o výške trov spojených s výkonom väzby (§ 60d ods. 2), upravuje v § 60d ods. 1 skutočnosti, na základe ktorých sa konanie „začína“, t. j. na základe vlastného zistenia oprávneného orgánu, na návrh ktoréhokoľvek príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, na podnet iného správneho orgánu alebo na základe záznamu spísaného na predpísanom tlačive, pričom konanie je začaté dňom, keď oprávnený orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 60d ods. 4).
Z uvedeného je zrejmé že právna úprava upravuje osobitne skutočnosť, ktorou sa konanie o výške trov spojených s výkonom väzby začína (prvý úkon voči účastníkovi konania) a skutočnosti, ktorých existencia je pre začatie konania rozhodujúca (vlastné zistenie, návrh príslušníka alebo zamestnanca zboru, podnet iného správneho orgánu alebo záznam).
16. Právoplatné uznesenie súdu o povinnosti nahradiť trovy spojené s výkonom väzby je pre začatie konania podľa § 60d a nasl. nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou, ktorej samotná existencia má za následok plynutie lehoty na vydanie rozhodnutia oprávneným orgánom. V opačnom prípade by prijatie argumentácie krajského súdu malo za následok založenie aktívnej vyhľadávacej povinnosti oprávneného orgánu, čo logicky nezodpovedá formalizovanej komunikácii medzi orgánmi verejnej správy vychádzajúcej z princípu oficiality, na čo dôvodne poukazoval žalovaný. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že k vlastnému zisteniu oprávneného/ prvostupňového správneho orgánu došlo až doručením uznesenia Okresného súdu Žilina 36T/29/2010 z 13.11.2012 tomuto orgánu dňa 03.02.2016, preto až od tohto dátumu prvostupňový správny orgán mohol začať konanie vo veci trov spojených s výkonom väzby.“ 19. Ďalej kasačný súd konštatuje, že rovnakou právnou otázkou sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd aj v rozsudku sp. zn. 1Sžk/1/2021 zo dňa 31.03.2022.
Z neho kasačný súd cituje túto časť: „. . . 19. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že v § 60d zákona č. 221/2006 Z.z. sú upravené podmienky začatia konania vo veciach súvisiacich s výkonom väzby, vrátane tzv. konania o trovách. V odseku 1 citovaného ustanovenia je upravený spôsob začatia konania vo vzťahu k otázke, či je konanie možné začať ex offo, alebo na podnet. Zo znenia zákona je zrejmé, že niektoré konania vo veciach súvisiacich s výkonom väzby môžu začať ex offo na podklade vlastného zistenia oprávnených orgánov vo veci konať, v iných prípadoch sa konanie začína na podklade podnetu alebo návrhu (oprávnené orgány teda v týchto prípadoch ex offo na základe vlastných zistení konanie nezačínajú). Citované ustanovenie upravuje vo svojom odseku 2 lehotu, v rámci ktorej možno začať konanie, pričom ide o prekluzívnu lehotu stanovenú v dĺžke 2 rokov, ktorej začiatok plynutia je determinovaný existenciou tzv. rozhodujúcej skutočnosti.
20. Pri výklade predmetného ustanovenia je podľa kasačného súdu, a to aj vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci, potrebné vnímať práve spomínané dva odseky § 60d zákona č. 221/2006 Z.z. spoločne a nenahliadať na ne izolovane. Z uvedeného preto vyplýva, že hoci ,,rozhodujúca skutočnosť“ nie je legálne definovaná, pri obsahovom vymedzení tohto pojmu je v prípade konania o trovách výkonu väzby, ktoré sa začína ex offo, za túto považovať doručenie rozhodnutia trestného súdu, ktorým bola dotknutej osobe uložená povinnosť nahradiť trovy výkonu väzby. Následkom doručenia takého rozhodnutia správnemu orgánu príslušnému na rozhodovanie v konaní o trovách výkonu väzby je možnosť oboznámenia sa príslušného správneho orgánu o uložení tejto povinnosti, čo môže predstavovať na jednej strane podklad pre rozhodnutie, avšak súčasne ide primárne o ,,vlastné zistenie“ tohto orgánu, že bola dotknutej osobe uložená povinnosť nahradenia trov väzby, s čím sa automaticky následne spája povinnosť príslušného správneho orgánu začať ex offo konanie o trovách, výsledkom ktorého bude rozhodnutie v takom konaní, tak ako tomu bolo aj v prejednávanej
veci v prípade prvostupňového rozhodnutia.“ 20. Kasačný súd konštatuje, že sa nemá dôvod odkloniť od vyššie uvedenej judikatúry kasačného súdu ohľadne spornej právnej otázky. V plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym názorom uvedeným vo vyššie citovaných rozsudkoch kasačného súdu, že pre splnenie podmienky stanovenej v § 60d ods. 2 zákona o výkone väzby nepostačuje, aby existovalo právoplatné uznesenie súdu o povinnosti nahradiť trovy spojené s výkonom väzby, ale ďalšou kumulatívnou podmienkou je možnosť oboznámenia sa oprávneného orgánu o uložení tejto povinnosti, čo je primárne tzv. „vlastné zistenie“ tohto orgánu, že bola dotknutej osobe uložená konkrétna povinnosť nahradenia trov väzby v konkrétnom období. Až s týmto okamihom zákon o výkone väzby v zmysle § 60d ods. 1 písm. a/ spája začiatok lehoty stanovenej v odseku 2 tohto ustanovenia. 21. Čo sa týka sťažnostných bodov, súd ich vyhodnotil s poukazom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu ako v plnom rozsahu nedôvodné. Čo sa týka námietky, že doručenie rozhodnutia príslušného súdu nevyplýva z taxatívnych podmienok začatia správneho konania
stanovených v § 60d ods. 1 citovaného zákona, kasačný súd uvádza, že pri rovnakom náhľade by potom konanie nemohlo začať ani na základe právoplatnosti uznesenia okresného súdu (čo tvrdí žalobca), pretože ani tento moment v § 60d ods. 1 nie je uvedený.
Ako bolo vyššie uvedené, moment začatia správneho konania ex offo v týchto skutkových okolnostiach je potrebné subsumovať pod skutkovú podstatu vlastného zistenia oprávneného orgánu, ktoré nastalo doručením uznesenia okresného súdu dňa 28.10.2019.
22. Pokiaľ žalobca poukazuje na ustálenú judikatúru správnych súdov s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/130/2015, kasačný súd poukazuje na to, že tento rozsudok ako rozhodnutie prvostupňového súdu nie je súčasťou ustálenej judikatúry.
23. Pokiaľ žalobca poukazuje na právnu úpravu § 555 ods. 1 písm. a/ a § 558 ods. 1 Trestného poriadku, uvedená právna úprava sa na danú právnu otázku nevzťahuje, pretože v zmysle nej rozhoduje okresný súd o povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby, ktoré uznesenie je podkladovým rozhodnutím pre vydanie preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia o samotnej výške trov spojených s výkonom väzby.
Argumentácia právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku ako podmienkou pre vydanie rozhodnutia na náhradu trov spojených s výkonom väzby súdom podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku je v danom prípade nenáležitá, pretože riešená právna otázka sa týka aplikácie § 60d ods. 2 zákona o výkone väzby v spojení s ostatnými relevantnými ustanoveniami zákona o výkone väzby.
24. Nedôvodná je aj námietka, že žalovaný mal vlastné zistenie o povinnosti žalobcu hradiť náklady spojené s výkonom väzby z listu zo dňa 28.11.2014, ktorým sám OS Trnava žiadal o zaslanie uznesenia o povinnosti hradiť náklady spojené s výkonom väzby žalobcu.
Ako bolo vyššie uvedené, rozhodnutie okresného súdu vydané v zmysle § 558 ods. 1 Trestného poriadku je nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia o výške trov spojených s výkonom väzby. V roku 2014 preukázateľne toto rozhodnutie vydané nebolo a preto žalovaný nemal zákonnú možnosť začať konanie vo veci rozhodnutia o výške trov spojených s výkonom väzby.
25. Je tiež právne irelevantné, že žalobcovi rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 03.06.2016 bolo doručené už dňa 08.06.2016. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva dátum, kedy bolo toto uznesenie doručené prvostupňovému správnemu orgánu.
Námietka, že možno sotva uvažovať o tom, že by príslušnému ústavu, ktorý o takéto doručenie sám žiadal, bolo doručené po viac ako troch rokoch, je čisto v rovine hypotetických úvah. 26. Napokon je nedôvodná aj námietka, že nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale na ťarchu tvorcu právnej normy. Jednak z tejto námietky nie je zrejmé, v čom by mala spočívať nejasnosť či neurčitosť právnej normy a ktorej konkrétnej právnej normy a jednak samotný kasačný súd nezistil, že by referenčné právne normy bolo možné vykladať viacerými spôsobmi resp. že by boli nejasné alebo neurčité.
27. Kasačný súd preto konštatuje, že prekluzívna lehota v zmysle § 60d ods. 2 zákona o výkone väzby začala plynúť dňa 29.10.2019 a posledný deň lehoty pripadol na 28.10.2021 (§ 27 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 60a ods. 2 zákona o výkone väzby).
V tejto lehote bolo vydané ako prvostupňové tak aj preskúmavané rozhodnutie žalovaného. Kasačná sťažnosť nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP žalobcu je teda v plnom rozsahu nedôvodná, preto ju kasačný súd ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
28. O trovách kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný a má právo na náhradu trov konania. Keďže však neboli splnené podmienky aplikácie § 168 SSP, súd mu náhradu nepriznal. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na jeho náhradu (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
29. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. marca 2023