← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 9. 2023

7Ssk/98/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200304.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
29Sa/11/2021
IČS
3021200304
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: R. Y., W.. X.X.XXXX, F. T. Č.. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.: 9362-7/2021-BA/OK/ GR zo dňa 1.7.2021, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 29Sa/11/2021-32, zo dňa 21.2.2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd rozsudkom č.k. 29Sa/11/2021-32, zo dňa 21.2.2022 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č.: 9362-7/2021-BA/OK/GR zo dňa 1.7.2021 (ďalej preskúmavané rozhodnutie) a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 9362-4/2021-BA zo dňa 10.5.2021 (ďalej prvostupňové rozhodnutie) v štvrtom výroku, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 700-0710328218-GC04/18 zo dňa 8.3.2018 potvrdila a vec vrátil Sociálnej poisťovni ústredie na ďalšie konanie. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 10.5.2021 v prvom výroku podľa § 221 ods. 1 písm. d/ a § 222 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej zákon o sociálnom poistení) v znení neskorších predpisov nariadila obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. 25783-3/2020-BA zo dňa 8.2.2021, ktorým bolo konanie vo veci rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č.

700-0710328218-GC04/18 zo dňa 8.3.2018, zastavené. Druhým výrokom ako odvolací orgán podľa § 223 ods. 2 cit. zákona spojila toto rozhodnutie s novým rozhodnutím vo veci. Tretím výrokom právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 25783-3/2020-BA zo dňa 8.2.2021 podľa § 223 ods. 3 cit. zákona zrušila. Napokon štvrtým výrokom ako odvolací orgán rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 700-0710328218-GC04/18 z dňa 8.3.2018 potvrdila. V odôvodnení uviedla, že týmto rozhodnutím nariadila obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 8.2.2021, ktorým bolo konanie vo veci rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočke Senica zo dňa 8.3.2018 zastavené, pretože pri posudzovaní námietky premlčania Sociálna poisťovňa, ústredie v rozhodnutí zo dňa 8.2.2021 vychádzala z registračného listu inej osoby ako je účastník konania. K zámene došlo z dôsledku rovnakého priezviska ako má účastník konania. Zároveň v zmysle § 223 ods. 2 zákona o soc. poistení spojila rozhodnutie o obnove nedávkového konania s

novým rozhodnutím vo veci. Následne zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 8.2.2021, pretože bolo preukázané, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej SZČO) nepodal registračný list fyzickej osoby - prihlášku na povinné nemocenské poistenie a na povinné dôchodkové poistenie k správnemu dátumu, t. j. k 1.7.2005, do dňa vydania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 23.5.2017.

Hoci účastník podal námietku premlčania, v zmysle § 147 ods. 2 zákona o soc. poistení v znení účinnom do 31.12.2010 túto námietku nemohla žalovaná uznať práve z dôvodu nesplnenia povinnosti žalobcu ako SZČO prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do 8 dní od vzniku týchto poistení od 1.7.2005 s o vzniku týchto poistení od tohto dňa bolo rozhodnuté žalovanou v roku 2017. Preto bolo potrebné potvrdiť pôvodné rozhodnutie pobočky Senica zo dňa 8.3.2018, ktorým žalobcovi ako SZČO predpísala poistné na nemocenské poistenie v sume 447,28 eur, poistné na starobné poistenie 4607,16 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 1216,35 eur za obdobie júl 2005 až december 2008. 3. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V celom rozsahu sa stotožnila s právnym posúdením veci prvostupňového orgánu. Konštatovala, že rozhodnutie ústredia zo dňa 8.2.2021 bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé a mali vplyv na rozhodnutie vo veci

samej. Rovnako ako prvostupňový orgán zotrvala na závere, že námietku premlčania predpísať poistné vznesenú účastníkom konania za obdobie júl 2005 až december 2008 nie je možné zohľadniť, pretože nebola splnená podmienka stanovená v § 147 ods. 2 zákona o soc. poistení v znení účinnom od 31.12.2010, t. j. účastník konania ako SZČO sa neprihlásil na povinné nemocenské poistenie a na povinné dôchodkové poistenie k správnemu dátumu od 1.7.2005, ale prihlásil sa až od 1.7.2006. O vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia od 1.7.2005 bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 23.5.2017. 4.

Správny súd v napadnutom rozsudku zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako aj štvrtý výrok prvostupňového rozhodnutia ústredia, ktorým ako odvolací orgán rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 8.3.2018 potvrdila. Konštatoval, že medzi

účastníkmi konania zostalo sporným posúdenie v administratívnom konaní predložených listín - registračného listu FO - prihlášky žalobcu na poistenie od 1.7.2006 spolu s výpisom z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - žalobcu za rok 2005 zo dňa 30.6.2006, doručených žalovanej dňa 30.6.2006. Správny súd vyslovil záver, že žalobca podal registračný list - prihlášku k dátumu 1.7.2006 a preto právo predpísať poistné za obdobie od 1.7.2006 sa premlčí v súlade s § 147 ods. 1 zákona o soc. poistení za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti. Citovaný zákon v žiadnom svojom ustanovení nesankcionuje oneskorené splnenie povinnosti ustanovenej v § 228 ods. 1 tohto zákona absolútnym neprihliadnutím na toto splnenie a to ani v § 228 ods. 3.

Pokiaľ sa teda žalobca zatiaľ preukázateľne oneskorene prihlásil na nemocenské a dôchodkové poistenie až k 1.7.2006, je potrebné na uvedené prihlásenie relevantne prihliadnuť ako na splnenie povinnosti ustanovenej § 228 ods. 1 a 3 cit. zákona s účinnosťou od 1.7.2006.

5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Namietala nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu. Podľa jej názoru na daný prípad je potrebné aplikovať § 147 ods. 2 zákona o soc. poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a neprihliadnuť na námietku premlčania vo vzťahu k nezaplateniu poistného od júla 2005 do decembra 2008, a to aj napriek tomu, že žalobca podal registračný list fyzickej osoby - prihlášku k 1.7.2006. Toto jeho podanie nie je totiž možné hodnotiť ako splnenie si oznamovacej povinnosti podľa § 228 ods. 3 cit. zákona a nemožno ho považovať ani za oneskorené splnenie tejto oznamovacej povinnosti. Za oneskorené splnenie oznamovacej povinnosti by bolo možné považovať podanie registračného listu FO - prihlášky žalobcom dňa 30.6.2006 len v tom prípade, ak by bol na ňom uvedený ako dátum vzniku poistenia 1.7.2005, a nie 1.7.2006. Len vtedy by bolo možné vysloviť záver, že žalobca si oznamovaciu povinnosť k 1.7.2005 splnil oneskorene. Oznamovaciu povinnosť si žalobca nesplnil a preto o vzniku tohto poistenia rozhodla pobočka

Sociálnej poisťovne Senica, ktoré rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním a následne správnou žalobou, o ktorej rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky. Poukázal na to, že v prípade ak už je SZČO prihlásená na povinné poistenia a vzniklo jej toto povinné poistenie aj od 1.7. nasledujúceho kalendárneho roka, považuje sa prihláška predložená v predchádzajúcom roku za relevantnú na splnenie oznamovacej povinnosti bez toho, aby bolo opätovne vyžadované predloženie prihlášky. Ak by žalobca splnil svoju oznamovaciu povinnosť tak, ako mu to ukladá zákon, teda k 1.7.2005, potom by už nemal povinnosť pridať prihlášku aj k 1.7.2006, čo však učinil a čo svedčí o tom, že k 1.7.2005 prihlášku nepodal. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a sťažnostnými bodmi, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 8.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca ako SZČO podal registračný list FO - prihlášku na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie k 1.7.2006. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Senica výzvou zo dňa 9.5.2017 vyzvala žalobcu na doloženie registračného listu FO - prihlášky k 1.7.2005. Žalobca reagoval listom zo dňa 19.5.2017, v ktorom uviedol, že si svoje zákonné povinnosti plní. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodnutím z 23.5.2017 rozhodla, že žalobcovi ako SZČO vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1.7.2005.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a odvolací orgán Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 14.12.2017 prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Následne uvedené rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu, keď Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp.zn 14Sa/7/2018 zo dňa 10.12.2018 žalobu žalobcu zamietol. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/42/2019 z 26.8.2020 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu. V rozsudku kasačný súd uviedol, že žalobca nespochybňoval skutočnosť, že mu dňa 1.7.2005 vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, pričom práve uvedená otázka bola predmetom rozhodovania pobočky žalovanej. Keďže nebolo preukázané, že zo strany žalobcu bola k tomuto dňu podaná prihláška na poistenie, o veci bolo potrebné rozhodnúť správnymi

orgánmi. Konštatoval zároveň, že z podania prihlášky na povinné poistenie k 1.7.2006 nie je možné dôvodiť, že žalobca podal takúto prihlášku na poistenie k 1.7.2005. 9. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 8.3.2018 bolo žalobcovi predpísané poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie od júla 2005 do decembra 2008 v celkovej výške 6270,79 eur.

V odvolaní voči tomuto rozhodnutiu žalobca namietal premlčanie práva predpísať poistné minimálne od júla 2005 do februára 2008. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 8.2.2021 konanie o tomto odvolaní zastavila z dôvodu, že uznala námietky premlčania predpísať poistné na nemocenské a starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity

za obdobie júl 2005 až december 2008. Vychádzala pritom z registračného listu fyzickej osoby R. Y. s dátumom vzniku poistenia od 1.7.2005, ktorý Sociálna poisťovňa prijala dňa 30.6.2006. Rozhodnutím zo dňa 10.5.2021 (prvostupňové rozhodnutie) Sociálna poisťovňa, ústredie nariadila obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím zo dňa 8.2.2021, toto rozhodnutie spojila s novým rozhodnutím vo veci, zrušila rozhodnutie zo dňa 8.2.2021 a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 8.3.2018. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorý preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 1.7.2021 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

10. Podľa § 147 ods. 1 zákona o soc. poistení v znení účinnom ku dňu 8.7.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 147 ods. 2 cit. zákona účinného v období od 1.7.2005 do 31.12.2008 právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b). Podľa § 228 ods. 3 cit. zákona účinného v období od 1.7.2005 do 31.12.2008 samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

11. Krajský súd zaujal právny názor, že pokiaľ žalobca podal prihlášku na povinné poistenia k 1.7.2006, čiastočne splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 228 ods. 3 zákona o soc. poistení účinného v období od 1.7.2005 do 31.12.2008 a poistné za obdobie od 1.6.2006 už nie je nepremlčateľným právom v zmysle § 147 ods. 2 cit. zákona. Mal za to, že sa jedná o oneskorené splnenie si tejto povinnosti, ktoré nie je sankcionované absolútnym neprihliadaním na toto splnenie. Naopak, žalovaná zastávala právny názor, že žalobca podaním prihlášky k 1.7.2006 ani oneskorene nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť; túto by splnil len vtedy, pokiaľ by hoci aj oneskorene podal prihlášku s dátumom vzniku poistenia k 1.7.2005, a nie k 1.7.2006. Čo sa týka obdobia od 1.7.2006 do 31.12.2008, podľa názoru správneho súdu za toto obdobie nie je možné predpísať poistné, pretože je potrebné prihliadnuť na námietku premlčania, kým podľa žalovanej za toto obdobie možno predpísať poistné.

12. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžso/16/2011: „Oznámením o vzniku a zániku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení má Sociálna poisťovňa vedomosť o vzniku a o zániku povinnosti platiť poistné a v prípade, ak povinná osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume, je povinná predpísať poistné podľa § 144 zákona o soc. poistení. Zodpovedá skutočnosti, že zákon neurčuje lehotu na predpísanie poistného osobe, ktorá poistné nezaplatila, ale toto právo je obmedzené plynutím premlčacej lehoty a po jej uplynutí povinnosť zaplatiť dlžné poistné nemožno uložiť, ak povinná osoba námietku premlčania vzniesla. Podľa názoru odvolacieho súdu § 24 ods. 4 zákona o Sociálnej poisťovni (teraz § 147 ods. 2 zák. o soc. poistení, pozn. kasačného súdu), ktorý obsahuje ustanovenia o lehotách na uloženie povinnosti zaplatiť poistné a aj upravuje podmienky, kedy sa toto právo nepremlčuje, má za cieľ prinútiť povinnú osobu platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Ak oznamovacia povinnosť nebola splnená vôbec, právo predpísať poistné sa

nepremlčuje , a táto úprava sa vzťahuje na prípady, kedy sa žalovaná o neplnení ohlasovacej povinnosti dozvie inak, ako od platiteľa poistného. Uvedené ustanovenie o nepremlčaní poisteného sa vzťahuje len na tých platiteľov poistného, ktorí vôbec nesplnia oznamovaciu povinnosť podľa § 18 cit. zákona“.

13. Kasačný súd nemá dôvod odkloniť sa od vyššie uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a podľa jeho názoru je potrebné z nej vychádzať aj pri hodnotení skutkových okolností tohto prípadu. Je pravda, že žalobca nepodal prihlášku už ku dňu 1.7.2005, ale až ku dňu 1.7.2006. Z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 14Sa/7/2018 a rozsudku NS SR sp.zn. 7Sžsk/42/2019, ktorých predmetom bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO dňa 1.7.2005, vyplýva, že žalobca vznik tohto poistenia nerozporoval k dátumu 1.7.2006, ku ktorému sám podal na povinné poistenia prihlášku. Žalovaná tak nepochybne mala odo dňa 1.7.2006 vedomosť o tom, že žalobca ako SZČO najmenej od tohto dátumu má povinnosť platiť

poistné. Sporným medzi účastníkmi konania bolo práve len obdobie od 1.7.2005 do 30.6.2006. Žalovanej potom nič nebránilo predpísať žalobcovi poistné za obdobie od 1.7.2006, hoci aj v čase, keď medzi nimi prebiehal súdny spor ohľadne zákonnosti vydaného rozhodnutia o vzniku povinných poistení žalobcu ako SZČO ku dňu 1.7.2005.

14. Nie je preto možné konštatovať, že oznamovacia povinnosť žalobcu nebola splnená vôbec a že sa žalovaná o neplnení ohlasovacej povinnosti dozvedela výlučne inak ako od platiteľa poistného. K argumentu žalovanej, že prihláška predložená v predchádzajúcom roku sa považuje za relevantnú na splnenie oznamovacej povinnosti aj v ďalšom roku bez toho, aby bolo opätovne vyžadované predloženie prihlášky, podľa názoru kasačného súdu by nebolo spravodlivé od žalobcu požadovať, aby podal prihlášku spätne ku dňu 1.7.2005 len preto, aby mu registrácia platila aj na obdobie od 1.7.2006 do budúcnosti, keď on sám popieral vznik jeho povinných poistení ako SZČO od 1.7.2005, avšak iba do 30.6.2006, ale prihlášku od 1.7.2006

podal. 15. Názor žalovanej, že len v prípade, pokiaľ by dodatočne žalobca podal prihlášku práve ku dňu 1.7.2005, by sa na prihlášku hľadelo ako na oneskorenú prihlášku, sa javí kasačnému súdu ako príliš formálny. Pokiaľ žalobca podal prihlášku k 1.7.2006 a následne v správnom a súdnom konaní nenamietal, že od tohto dátumu je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený ako SZČO, je potrebné konštatovať, že najneskôr od tohto dňa splnil svoju oznamovaciu povinnosť a preto sa na obdobie od 1.6.2006 výnimka stanovená v § 147 ods. 2 zákona o soc. poistení nevzťahuje.

16. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že pokiaľ sa žalobca preukázateľne prihlásil na nemocenské a dôchodkové poistenie až k 1.7.2006, je potrebné na uvedené prihlásenie relevantne prihliadnuť ako na splnenie povinnosti ustanovenej § 228 ods. 3 zákona o soc. poistení s účinnosťou od 1.7.2006. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú a podľa § 461 SSP ju zamietol.

17. O trovách kasačného konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods.

1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobca bol v konaní úspešný a má právo na náhradu trov kasačného konania. Keďže však zo súdneho spisu žiadne trovy vynaložené žalobcom v kasačnom konaní nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal. 18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/98/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik