← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·11. 2. 2026

7Ssk/98/2025

ECLI:SK:NSSSR:2026:0825100462.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
30Sa/8/2025
IČS
0825100462
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX/XX, K., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 29Sas/16/2024, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 30Sa/8/2025-10 zo dňa 28. augusta 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Konanie na správnom súde a kasačná sťažnosť 1. Uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sas/16/2024-30 zo dňa 07.01.2025 bola odmietnutá žaloba žalobkyne s tým, že bola nezrozumiteľná, nakoľko žalobkyňa sa domáhala preskúmania rozhodnutia iného orgánu verejnej správy než toho, ktorý označila za žalovaného. O kasačnej sťažnosti proti tomuto uzneseniu rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší správny súd") uznesením sp. zn. 6Ssk/42/2025 zo dňa 30.04.2025 tak, že jej kasačnú sťažnosť zamietol. V tu prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala obnovy konania vo veci, ktorá bola skončená právoplatným uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sas/16/2024. Správny súd tu napadnutým uznesením č. k. 30Sa/8/2025-10 zo dňa 28. augusta 2025 (ďalej „napadnuté uznesenie") žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 472 SSP. 2. Správny súd v napadnutom uznesení uviedol, že žalobkyňa neuviedla žiadne dôvody, ktoré by napĺňali niektorú zo zákonných podmienok prípustnosti obnovy konania v zmysle § 472 SSP a sám nezistil žiadny relevantný dôvod na obnovu konania. Uznesenie vydal v zmysle § 483 ods. 1 SSP bez nariadenia pojednávania. Takýto postup je v súlade so SSP, ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady meritórneho prejednania veci, inak rozhoduje bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). 3. Voči tomuto uzneseniu podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Namietala nesprávne právne posúdenie veci, keďže v ňom nie je právne zdôvodnené, v zmysle ktorého ustanovenia zákona mala „v rámci nezrozumiteľnosti" v pôvodnej správnej žalobe za vec súdneho prieskumu označiť rozhodnutie o odvolaní zo dňa 14.03.2025, a teda neboli dôvody na odmietnutie jej pôvodnej žaloby, ktorá bola podľa jej názoru dostatočne zrozumiteľná. Ďalej namietala podstatné porušenie ustanovení o konaní pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, že súd jej odmietnutím žaloby odoprel prístup k súdu. Namietala, že správne v pôvodnom konaní žalovala prvostupňové rozhodnutie, ktoré sa má preskúmať a nie odvolacie rozhodnutie. Navrhla napadnuté uznesenie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zrušiť prvostupňové rozhodnutie napadnuté v pôvodnom konaní a vec vrátiť na ďalšie konanie správnemu orgánu. 4. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

II. Posúdenie veci kasačným súdom

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

6. Kasačný súd konštatuje, že v obdobnej právnej veci s obdobným predmetom konania už boli vydané viaceré rozhodnutia kasačného súdu, v poslednom čase, napr. uznesenia sp. zn. 7Ssk/21/2024, 7Ssk/46/2024 alebo 7Ssk/71/2024.

V zmysle § 464 ods. 1 SSP kasačný súd poukazuje na uznesenie vydané pod sp. zn. 7Ssk/56/2025, z ktorého uvádza podstatnú časť: „11. Najvyšší správny súd predovšetkým uvádza, že pri posúdení splnenia podmienky povinného právneho zastúpenia podľa § 479 SSP v konaní o obnove konania Ďalej upriamuje pozornosť na to, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom stanovených procesných podmienok, možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 472 SSP. .

. . . . . 13. Kasačný súd z obsahu žaloby na obnovu konania zistil, že sťažovateľ nezákonnosť konania, ktorého obnovy sa domáhal, odôvodňoval výhradne meritórnymi námietkami vo vzťahu k rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 07.02.2019. Sťažovateľ v žalobe na obnovu konania neoznačil žiadny zákonný dôvod na obnovu konania predpokladaný v § 472 SSP a nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu takéhoto zákonného dôvodu preukazovali.

Správny súd sa obsahom žaloby na obnovu konania dôsledne zaoberal a v súlade s ust. § 481 ods. 2 SSP prihliadol i na skutočnosť, že žalobca sa domáhal obnovy konania vo veciach sociálnych. Správny súd dospel k záveru, s ktorým sa stotožnil aj kasačný súd, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže nebola podaná z dôvodov uvedených v § 472 SSP.

V danej súvislosti kasačný súd dopĺňa, že naplnenie aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov podľa § 472 SSP je zákonným predpokladom splnenia objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Správny súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú. Námietky sťažovateľa o nezákonnom odmietnutí a nesprávnom právnom posúdení veci sú vzhľadom na uvedené plne nedôvodné."

7. Od uvedeného právneho názoru sa kasačný súd nemá dôvod odkláňať a konštatuje, že správny súd vec správne právne posúdil, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú. Pokiaľ žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci, výlučne napádala právne posúdenie rozhodnutia v konaní, ktoré žiadala obnoviť, teda uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sas/16/2024 (že správny súd v pôvodnom konaní trval na preskúmaní odvolacieho rozhodnutia a nie rozhodnutia prvostupňového). Žiadnym spôsobom však nenamietala dôvody, pre ktoré bola jej žaloba na obnovu konania odmietnutá ako zjavne nedôvodná, teda nenaplnenie dôvodov podľa § 472 SSP. Uplatnené námietky nesprávneho právneho posúdenia pôvodnej veci by mohli byť vyhodnotené len vtedy, pokiaľ by došlo k povoleniu obnovy tohto pôvodného konania, k čomu však nedošlo, pretože napadnutým uznesením bolo rozhodnuté o odmietnutí žaloby na obnovu konania. 8. Čo sa týka námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní pred súdom, túto žalobkyňa v podstate odôvodnila len tým, že odmietnutím žaloby jej súd odoprel prístup k

súdu, čo predstavuje odmietnutie spravodlivosti v zmysle čl. 46 ods. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. K tomu súd uvádza, že ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR). Vzhľadom na to, že neboli splnené procesné podmienky, ktoré zákon (Správny súdny poriadok) ustanovuje ako predpoklad konania o žalobe na obnovu konania, správny súd nemohol vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, či sa konanie týka základného práva. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu, pokiaľ nastali zákonom predpokladané podmienky na jej odmietnutie, ako tomu bolo v danom prípade.

9. Kasačný súd dodáva, že hoci žalobkyňa nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v zmysle § 489 SSP, vychádzal z väčšinového názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/105/2022, podľa ktorého v konaní o obnove konania v sociálnych veciach nie je potrebné obligatórne právne zastúpenie.

III. Záver a trovy kasačného konania

10. Kasačný súd po vyhodnotení dôvodov vznesených v kasačnej sťažnosti tieto vyhodnotil ako nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, s ktorého dôvodmi sa v celom rozsahu stotožnil. Preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol. 11. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože nezistil výnimočné dôvody. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 11. februára 2026

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Ssk/98/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik