7Ssk/99/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200190.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 20Sa/11/2020
- IČS
- 2020200190
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobkyne: O.. M. A., G.. XX. B. XXXX, Č. XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 9. júna 2020 č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/6056/Dan, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20 Sa 11/2020-97 z 25. júna 2021 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobkyňa postupne 11. decembra 2017, 11. apríla 2018, 23. apríla 2018 a 22. júna 2018 požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Úrad práce konanie o žiadosti z 11. decembra 2017 zastavil, lebo žalobkyňa napriek výzve nepredložila doklad o cene osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky.
Hoci žalovaný rozhodnutie úradu práce potvrdil, správny súd rozsudkom č. k. 48 Sa 14/2018 jeho rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP z dôvodu, že žalovaný dostatočne nepreukázal schopnosť žalobkyne viesť osobné motorové vozidlo s automatickou prevodovkou bez ručného ovládania. Úrad práce o ďalších žiadostiach žalobkyne z 11. apríla 2018, 23. apríla 2018 a 22. júna 2018 rozhodol tak, že jej príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou nepriznal. Napriek tomu, že žalovaný znovu rozhodnutie úradu práce potvrdil, správny súd rozsudkom č. k. 20 Sa 1/2019 zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP jednak z rovnakého dôvodu ako v predchádzajúcom súdnom konaní, ale aj preto, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s lekárskym posudkom posudkového lekára úradu práce. Podľa neho bola totiž žalobkyňa odkázaná na osobné motorové vozidlo s automatickou prevodovkou.
V zmysle rozsudkov správneho súdu tak žalovaný rozhodnutia úradu práce zrušil. 2. Úrad práce následne na účel opätovného posúdenia žiadostí žalobkyne 15. októbra 2019 vykonal sociálne zisťovanie v jej domácom prostredí. Zistil, že žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa, ktorá žije s rodinou vo viacgeneračnom dome na prvom poschodí, premiestňuje sa pomocou mechanického vozíka a pri presune v rámci domu zároveň využíva stoličkový
výťah. V oblasti mobility sa snažil zistiť, či sa žalobkyňa dokáže premiestniť z domu do garáže a následne z mechanického vozíka do motorového vozidla, či zvládne poskladať mechanický vozík, naložiť ho do motorového vozidla, otvoriť bránu a či vzhľadom na svoje zdravotné postihnutia dokáže šoférovať osobné motorové vozidlo s automatickou prevodovkou, o ktoré v žiadostiach o príspevok žiada. V čase zisťovania žalobkyňa uviedla, že „to nie je možné, lebo v garáži majú teraz odložený nábytok a tiež je chorá.“ Ďalej skonštatovala, že „najskôr musí mať auto a vymenenú garážovú bránu, potom predvedie úkony, ktoré sa od nej požadujú. Mechanický vozík nenaloží a nevyloží a keď bude mať vhodné auto požiada o úpravu v tomto
smere. Na to, aby sa vôbec dostala z domu potrebuje mať najskôr odstránené bariéry v dome. Keby vlastnila auto s automatickou prevodovkou, mohla by sa vrátiť do práce. Aktuálne by nevedela riadiť auto napr. do Bratislavy, zatiaľ len v dedine a blízkom okolí, časom by však chcela šoférovať aj na väčšie vzdialenosti.“ Ďalšie zisťovanie sa uskutočnilo 28. novembra 2019 pred úradom práce, kde žalobkyňa predviedla požadované úkony. Motorové vozidlo však šoférovať odmietla s odôvodnením, že to bude robiť, až keď bude mať motorové vozidlo, ktoré jej vyhovuje. Na otázku, či by dokázala riadiť osobné motorové vozidlo s automatickou prevodovkou s ručným riadením, uviedla, že žiadala o vozidlo bez takejto úpravy, ale ak by sa jej zhoršil zdravotný stav, tak by časom požiadala o úpravu.
3. Zdravotný stav žalobkyne posúdil posudkový lekár úradu práce v lekárskom posudku z 11. januára 2020, v ktorom za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. určil periférne neurogénne poruchy dolnej končatiny - plexus lumbosacralis obojstranne s mierou funkčnej poruchy 60 % (50 % + 10 % za obojstranné postihnutie) podľa časti V bodu 2 oddielu C písm. a) cit. prílohy. Uviedol v ňom, že žalobkyňa je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom pre ťažkú poruchu mobility kvôli chronickému nálezu stredne ťažkej paraparézy dolných končatín a zároveň pri preprave a premiestňovaní je odkázaná i na pomoc ďalšej fyzickej osoby. Domnieval sa, že „automatická prevodovka pri paraparéze stredného až ťažkého stupňa spojená s hypotrofiou svalov, nie je
postačujúca. S týmto nálezom klient nie je schopný promptne reagovať nohami na pedáloch pri náhlych zmenách dopravnej situácie.“ Preto odporučil osobné motorové vozidlo s automatickou prevodovkou s ručným ovládaním. Podkladom jeho záverov boli nálezy z vyšetrení neurológa z 13. júla 2011, kardiológa zo 7. marca 2019, fyziatra z 9. marca 2018, reumatológa zo 14. augusta 2019, hematológa z 3. septembra 2019, praktického lekára z 15. októbra a 26. novembra 2019, neurológa zo 4. decembra 2019 a z vlastnej posudkovej činnosti z 3. mája 2018. Vychádzal aj z vyjadrenia ošetrujúceho lekára žalobkyne zo 16. októbra a 28. novembra 2019, ktorý uviedol, že žalobkyňa je spôsobila riadiť osobné motorové vozidlo s automatickou prevodovkou vybavené ručným riadením. Poukázal i na potvrdenie z autoškoly zo 7. novembra 2019 o absolvovaní kondičných jázd s motorovým vozidlom
s automatickou prevodovkou. Na základe tohto lekárskeho posudku úrad práce vypracoval komplexný posudok z 23. januára 2020, v ktorom prevzal záver posudkového lekára s tým, že pokiaľ žalobkyňa i naďalej potrebuje pomoc ďalšej osoby, prípadne asistenta, pri vyberaní auta z garáže a úkonoch súvisiacich s nakladaním mechanického vozíka do auta a jeho následným vykladaním, peňažný príspevok by nespĺňal svoj účel. Jej argument, že na krátke vzdialenosti by sa prepravovala sama a na dlhšie vzdialenosti by využila asistenta, je vzhľadom na § 34 ods. 6 cit. zák. nesprávny, pretože toto ustanovenie presne vymedzuje frekvenciu využívania osobného motorového vozidla, čo je v súvislosti s priznaním príspevku tiež relevantné. Ďalej mal úrad práce za to, že žalobkyňa nepreukázala, že dokáže v garáži nastúpiť do osobného motorového vozidla a samostatne ho šoférovať. Prepravu jej v súčasnosti zabezpečuje manžel osobným motorovým vozidlom, na ktoré jej bol v minulosti poskytnutí peňažný príspevok, a preto je preprava žalobkyne v súčasnosti zabezpečená vhodným spôsobom.
Keďže žalobkyňa nesplnila zákonom stanovené podmienky na poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, jej úrad práce rozhodnutím z 3. februára 2020 peňažný príspevok nepriznal. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietla, že potvrdenie o absolvovaní kondičných jázd s motorovým vozidlom s automatickou prevodovkou je jednoznačným dôkazom toho, že takéto vozidlo šoférovať dokáže. Ďalej uviedla, že až z rozhodnutia úradu práce sa dozvedela, že by mala požiadať aj o príspevok na úpravu motorového vozidla s automatickou prevodovkou na ručné ovládanie. Prišlo jej nelogické žiadať o úpravu neexistujúceho motorového vozidla. V prílohe pripojila žiadosť o príspevok na takúto úpravu a vyjadrenie ošetrujúceho lekára z 27. marca 2018, že vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je spôsobilá viesť motorové vozidlo s automatickou prevodovkou. V dôsledku odvolania bola opätovne posúdená ďalšími dvomi posudkovými lekárkami úradu
práce. V posudku zo 17. marca 2020, v časti ohľadne príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou, posudková lekárka konštatovala, že „nie je logické, prečo skúša šoférovať, ak má paraparézu dolných končatín. Posudkový lekár ústredia správne rozhodol o potrebe úprav osobného motorového vozidla na ručné riadenie pri danej diagnóze. Automatická prevodovka pri paraparéze ťažšieho stupňa nie je postačujúca. Nie je schopná viesť auto s automatickou prevodovkou, iba auto upravené na ručné riadenie, nakoľko aj v interiéri potrebuje mechanický vozík, z čoho logicky vyplýva, že auto s automatickou prevodovkou nemôže byť postačujúce.“ V lekárskom posudku z 22. marca 2020 zas iná posudková lekárska zhodne uviedla, že „pri kúpe osobného motorového vozidla odporúčam automatickú prevodovku a ručné ovládanie na zvýšenie bezpečnosti počas jazdy.“
5. Preto posudková lekárka žalovaného vydala 3. mája 2020 nový lekársky posudok, v ktorom sa v celom rozsahu pridržala záverov posudkových lekárov úradu práce. Dodala, že „v neurologickom náleze stále pretrváva spastická paraparéza /ochrnutie/ dolných končatín vpravo stredne ťažká a vľavo ťažká. Lekárska správa praktického lekára z 27. marca 2018, v ktorej bolo konštatované, že žalobkyňa je schopná šoférovať auto s automatickou prevodovkou, bola vyhotovená bez objektívneho lekárskeho vyšetrenia aktívnej pohyblivosti končatín, svalovej sily a schopnosti koordinácie pohybových sekvencií na dolných končatinách a nekoreluje s neurologickým nálezom špecialistu neurológa.
Pre posudzovanie schopnosti ovládať auto s automatickou prevodovkou, je dôležité posúdenie aktívnej pohyblivosti a promptného a citlivého ovládania pedálov, v jednotlivých pohybových segmentoch na dolných končatinách pri šoférovaní, s dostatočnou rýchlosťou ovládania dolných končatín, ktorá je potrebná na šoférovanie v premávke a zároveň neohrozuje druhých vodičov a chodcov.
Z tohto dôvodu žalobkyňa nemá objektívne zdokumentovanú dostatočnú aktívnu pohyblivosť dolných končatín, aby mohla v krátkom časovom intervale stláčať a uvoľňovať pedál brzdy. Preto nie je odkázaná na peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla s automatickou prevodovkou.“ Posudková lekárka vychádzala z nálezov lekárskych vyšetrení od roku 2009 a mala za to, že ani dodatočne doložené lekárske nálezy priložené k odvolaniu nedokumentujú funkčné zhoršenie alebo zlepšenie mobility a motoriky žalobkyne. Na podklade lekárskych posudkov žalovaný v komplexnom posudku z 13. mája 2020 zdôraznil, že žalobkyňa sa „považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím pre zápal driekovo-krížového nervového pletenca s vývojom oslabenia dolných končatín, na podklade chronického poškodenia niektorých periférnych nervov na dolných končatinách“. Ďalej uviedol, že štyria posudkoví lekári dospeli k záveru, že žalobkyňa nemá dostatočnú aktívnu pohyblivosť na dolných končatinách a nie je odkázaná na príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou.
Vychádzajúc z komplexného posudku, ako aj zo záverov posudkových lekárov žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 9. júna 2020 odvolanie žalobkyne zamietol. 6. Správny súd tu napadnutým rozsudkom vyhovel správnej žalobe a zrušil toto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP. Uviedol, že zákon č. 447/2008 Z. z. neupravuje peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s úpravou na ručné
ovládanie. Dospel však k názoru, že príspevok na úpravu motorového vozidla sa poskytuje tak na vozidlo, na ktoré už bol poskytnutý peňažný príspevok, ako aj na vozidlo, ktoré žiadateľ nadobudol bez príspevku. Cit. zákon neupravuje ani postup orgánu verejnej správy, ak žiadateľ motorové vozidlo nevlastní, hoci za splnenia ďalších podmienok by bol na úpravu tohto vozidla odkázaný.
Správny súd však nepovažoval za logické, aby správny orgán rozhodoval o poskytnutí príspevku na kúpu motorového vozidla bez prihliadnutia na žiadosť o jeho úpravu, keďže by sa tým vylučovalo používanie takéhoto vozidla zdravotne ťažko postihnutou osobou, ktorá by ho nebola schopná ovládať. Žalovaný sa takouto logickou zásadou neriadil, keďže pri odvolaní žalobkyne nezohľadnil, že tá podala aj žiadosť o úpravu vozidla.
Tú vzhľadom na okolnosti možno považovať za upresnenie požiadavky na vozidlo, ktoré žalobkyňa mieni nadobudnúť a na účely svojej prepravy využívať.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na svoje vyjadrenia v predchádzajúcich podaniach a zdôraznil, že žalobkyňa podala žiadosť o úpravu vozidla až takmer po dvoch rokoch od podania žiadosti o poskytnutie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou s klasickým ovládaním. Je presvedčený, že ju podala bez reálneho úmyslu vozidlo upraviť z nožného na ručné ovládanie, pretože viackrát uviedla, že má záujem výlučne o osobné motorové vozidlo s automatickou prevodovkou s nožným riadením. 8. Žalobkyňa vo vyjadrení zrekapitulovala priebeh konania a zopakovala argumenty z predchádzajúcich podaní. Vo všeobecnosti má za to, že splnila všetky zákonné požiadavky na priznanie príspevku na osobné motorové vozidlo. Záverom poukázala na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie, Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
10. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý nevyhovel žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie tohto kompenzačného
príspevku. Podľa § 34 ods. 1 fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (§ 14 ods. 6 cit. zák.), možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Podľa § 34 ods. 7 cit. zák. peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou možno poskytnúť, ak má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím oprávnenie na vedenie osobného motorového
vozidla. Podľa § 34 ods. 16 cit. zák. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť aj vtedy, ak osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu sa poskytol tento peňažný príspevok, sa nevyužíva na jej individuálnu prepravu. Ďalej podľa § 35 ods. 1 cit. zák. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a na úpravu osobného motorového vozidla, možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla. Podľa § 35 ods. 3 úprava osobného motorového vozidla je úprava, ktorá (okrem iného) umožní fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím viesť osobné motorové vozidlo.
Podľa § 35 ods. 4 cit. zák. možno tento príspevok poskytnúť aj na osobné motorové vozidlo, na ktoré nebol poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. 11. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou podľa § 2 ods. 3 cit. zák., ani to, že žalobkyňa je v zmysle § 14 ods. 6 cit. zák. odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Sporným však ostalo to, či žalobkyňa splnila podmienky na priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla v zmysle § 34 ods. 1 cit. zák. Podľa kasačného súdu citované ustanovenia podporujú právny záver správneho súdu, že o žiadosti o príspevok na kúpu motorového vozidla, ako aj o žiadosti o príspevok na úpravu motorového vozidla sa môže a aj má rozhodovať spoločne. Z § 35 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. totiž plynie, že zákonodarca považoval za podstatné zdôrazniť práve to, že príspevok na úpravu možno poskytnúť aj na úpravu vozidla, na ktorého kúpu nebol poskytnutý príspevok. Možno teda usudzovať, že zákonodarca považoval za pravdepodobnejšiu (bežnejšiu) situáciu, že príspevky sa budú posudzovať a poskytovať spoločne na to isté vozidlo. Ďalej z citovaných ustanovení § 34 ods. 1 a § 35 ods. 1 vyplýva, že predpokladom priznania týchto príspevkov je odkázanosť žiadateľa na individuálnu prepravu motorovým vozidlom a na jeho úpravu. Týmito príspevkami sa v oblasti mobility kompenzuje
(okrem iného) znížená pohybová schopnosť, teda obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať napríklad v dôsledku narušenia telesných funkcií. Účelom tejto kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa (§ 6 zákona č. 447/2008 Z. z.). Úlohou úradu práce a žalovaného tak bolo jednoznačne ustáliť, či žalobkyňa spĺňa podmienky podľa § 34 a § 35 cit. zák. a či vozidlo, na ktorého kúpu žiadala príspevok, spolu s úpravou, na ktorú žiadala príspevku, môžu kompenzovať sociálne dôsledky jej postihnutia v oblasti mobility tým spôsobom, ktorý predpokladá zákon.
12. Z citovaných ustanovení nevyplýva, že by úrad práce a žalovaný mali skúmať „reálny úmysel“ o tieto príspevky, keďže zákon takýto pojem nevymedzuje a ani takúto podmienku neustanovuje. Otázka „reálneho úmyslu“ sa prejaví v tom, či žiadateľ bude alebo nebude využívať motorové vozidlo, na ktorého kúpu mu bol poskytnutý príspevok. Ak by ho nevyužíval, podľa § 34 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z. môže úrad práce príspevok na kúpu motorového vozidla alebo jeho pomernú časť odňať. Z § 34 ods. 7 cit. zák. pritom možno súdiť, že predpokladom využívania motorového vozidla s automatickou prevodovkou je jeho využívanie priamo žiadateľom na základe oprávnenia na vedenie motorových vozidiel. Žiadateľ teda musí takéto motorové vozidlo využívať v súlade s takýmto oprávnením, teda v súlade s obmedzeniami, za ktorých môže viesť motorové vozidlá (porov. § 86 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a zodpovedajúce ustanovenia vyhlášky č. 9/2009 Z. z.). Rozhodnutím správneho súdu sa vytvára priestor, aby žalovaný, prípadne úrad práce sami vyčkali výsledky znaleckého dokazovania o zdravotnom stave žalobkyne, ktoré bolo podľa ich vlastných údajov nariadené a kvôli ktorému žiadali prerušiť konanie pred správnym súdom. Na základe výsledkov tohto znaleckého dokazovania budú môcť komplexne posúdiť zdravotný stav žalobkyne, sociálne dôsledky jej postihnutia a spôsoboch jej kompenzácie. Rovnako vykonané znalecké dokazovanie vytvorí priestor na opätovné objasnenie zdravotných obmedzení, ktorými je podmienené žalobkynino vodičské oprávnenie (porov. napríklad § 90 ods. 4 a § 91 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.). Potom bude môcť nanovo rozhodnúť aj o jej žiadostiach o príspevok podľa § 34 zákona č. 447/2008 Z. z. s ohľadom na právny názor vyslovený tak v rozsudku správneho súdu, ako aj v tomto rozsudku.
IV. Záver
13. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 14. O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a ods. 3 písm. a) SSP, keďže žalovaný vo veci úspech nemal a právne nezastúpenej žalobkyni, ktorá úspech mala, v konaní žiadne trovy nevznikli. 15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. decembra 2022