7Ssk/99/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: K. H., J.. XX. XX. XXXX, G. I. S., A. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 8Sa/49/2022 - 41 zo dňa 17. februára 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

Správny súd skúmajúc splnenie procesných podmienok konania v zmysle § 244 ods. 1 SSP, zistil, že žalobca podaním zo dňa 18. 02. 2022 doručil žalovanej sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Žalovaná listom zo dňa 02. 03. 2022 sťažnosť vyhodnotila ako nedôvodnú.

Z vymedzeného tvrdenia žalobcu vychádzal správny súd pri posudzovaní typu správnej žaloby proti nečinnosti. Žalobu subsumoval pod § 242 ods. 1 SSP, t.j. či v konaní o žiadosti zo dňa 02. 08. 2021 existuje žalobcom tvrdená protiprávna nečinnosť. Na postup podľa § 242 ods. 2 SSP dôvod nebol, pretože žalobca netvrdil, že nečinnosť má spočívať v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti.

4. Správny súd konštatoval, že v preskúmavanej veci však vydanie rozhodnutia s náležitosťami podľa § 209 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorého sa domáha žalobca, príslušné procesné normy žalovanej neprikazujú. Dávkové konanie podľa § 184 zákona č. 461/2003 Z.z. začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Dávkovým konaním je konanie o dávkových veciach sociálneho poistenia (§ 172 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.).

nečinnosť žalovanej v tomto administratívnom konaní nezistil, keďže zo skutkových zistení, vyplývajúcich zo súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, vo veci bolo preukázané, že žiadosť žalobcu zo dňa 02.08.2021 neobsahovala formálne náležitosti tak, ako to striktne vyžaduje § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Na základe nej teda nedošlo k začatiu administratívneho konania o priznanie dávky, a preto meritórne rozhodnutie o tejto žiadosti ani nemohlo byť vydané. Správne potom postupovala žalovaná, keď žalobcovi na uvedené jeho podanie odpovedala listom zo dňa 01. 09. 2021 a opakovane podrobne ho poučovala o podmienkach nároku na invalidný dôchodok, ako aj o spôsobe uplatnenia nároku. Vzhľadom k tomu, že na základe tohto podania žalobcu administratívne konanie začaté nebolo, k nečinnosti orgánu verejnej správy nedošlo. V danom prípade teda nebola splnená podmienka zakotvená v § 3 ods. 1 písm. d/ SSP, a to že orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, keďže v danom prípade administratívne konanie nezačalo.

Zákon uvádza termín „žiadosť.“ Pokiaľ bolo o v poradí prvej žiadosti (ktorá bola podaná formálne správne) právoplatne rozhodnuté a žalobca podal ďalšiu (opakovanú) žiadosť, ide o novú žiadosť, na ktorú sa vzťahujú rovnaké kvalitatívne požiadavky, ako na akúkoľvek inú žiadosť (aj čo sa týka jej formy). Teda aj požiadavka, aby bola žiadosť o priznanie dávky podaná na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Túto podmienku však žalobca pri podávaní žiadosti zo dňa 02. 08. 2021 jednoznačne nesplnil. Preto na základe takéhoto podania nie je v administratívnom konaní možné vydávať rozhodnutia, ako sa mylne domnieval žalobca. Na záver správny súd konštatoval, že žalobcovi nič nebráni v tom, aby v prípade zmeny skutkových okolností v danej veci, opätovne podal žiadosť o priznanie dôchodku spôsobom, ktorý vyžaduje zákon, teda na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. V tejto súvislosti správny súd poukázal na to, že Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba nespĺňa podmienky nároku na dávku (§ 184 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z).

8. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca. Kasačnú sťažnosť odôvodnil „nesprávnym procesným postupom správneho súdu (bez verejného konania), ktorým mu nebolo umožnené využiť jeho procesné práva (právo konania za jeho účasti, právo na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý postup a jeho správna žaloba bola nezákonne odmietnutá“. V kasačnej sťažnosti poukázal na to, že podanou správnou žalobou zo dňa 04. 04. 2022 sa domáhal súdnej ochrany svojho práva, a to práva na invalidný dôchodok, na ktorý mu vznikol zákonný nárok dňom 12_

ďalšie konanie. 9. Žalovaná na základe zaslanej výzvy zo strany správneho súdu sa vyjadrila k podanej kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 24. 05. 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uviedla, že sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, a preto navrhuje kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bolo uznesenie Krajského súdu v

kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou resp. nečinnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve

16. Kasačný súd zistil, že správny súd v preskúmavanej veci pri súdnom prieskume žalobou napadnutého postupu žalovanej náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v Správnom súdom poriadku, keď žalobu podľa ust. § 249 SSP zamietol pre nesplnenie zákonných podmienok.

19. Kasačný súd skúmajúc splnenie procesných podmienok, teda či možno prejednať kasačnú sťažnosť žalobcu v merite veci, zistil, že v danej veci neboli splnené procesné podmienky pre kasačné konanie, keďže žalobca podaním kasačnej sťažnosti nesplnil zákonné podmienky podľa § 449 SSP.

Takúto povinnosť by nemal, pokiaľ by preukázal splnenie zákonnej podmienky podľa § 449 ods. 2 SSP. 21. Podľa § 449 ods. 1 SSP musí byť sťažovateľ (ten, kto podáva kasačnú sťažnosť) zastúpený advokátom. Táto povinnosť neplatí (§ 449 ods. 2 SSP), ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP, t. j. správnej žalobe v sociálnych veciach alebo správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia alebo administratívneho vyhostenia. Žalobca sa domáhal ochrany žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy - zo strany žalovanej, konkrétne vo veci nekonania o jeho žiadosti zo dňa 02. 08. 2021 vo veci priznania invalidného dôchodku. Vzhľadom na právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 2 písm. e/ SSP, ale aj v § 242 SSP v prvej hlave štvrtej časti „Osobitné konania“, žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je správnou žalobou v zmysle § 177 SSP.

22. Kasačný súd v neposlednom rade dopĺňa, že sám žalobca netvrdil, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo že sa tak dovoláva výnimky uvedenej v § 449 ods. 2 písm. a/ SSP. Preto sa naňho vzťahovala povinnosť podľa § 449 ods. 1 SSP, t. j. zastúpenie advokátom v konaní o kasačnej sťažnosti vrátane jej spísania a iných podaní.

23. Záverom kasačný súd obdobne ako to už v napadnutom uznesení konštatoval správny súd, dáva žalobcovi do pozornosti, že mu nič nebráni v tom, aby v prípade zmeny skutkových okolností v danej veci, opätovne podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku spôsobom, ktorý vyžaduje zákon č. 461/2003 Z. z., teda na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.