7Ssk/99/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100197.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 16Sas/1/2023
- IČS
- 0923100197
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková (sudkyňa spravodajkyňa) ako členky senátu vo veci žalobcu: Q. X., nar. X. . septembra. XXXX, V. B. XX, zastúpeného opatrovníčkou - matkou: V.. C. H., bytom tamtiež, právne zastúpeného: Mgr. Peter Troščák, advokát, Hlavná 50, Prešov, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska 2, Košice, o preskúmanie rozhodnutia z 20. júna 2023, č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2023/9053, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 16 Sas 1/2023 z 25. septembra 2024 takto
rozhodol:
Rozsudok
Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 16 Sas 1/2023 z 25. septembra 2024 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca bol už v roku 2017 ako maloletý fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a zastupovala ho matka. Ťažko zdravotne postihnutým je aj ďalej a pretože jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, zastupuje ho matka ako opatrovníčka (na základe rozsudku Okresného súdu Prešov z 28. apríla 2021). Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov mu 5. decembra 2017 poskytol podľa § 34 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 6638,79 €. Vďaka tomu žalobca 8. februára 2018 nadobudol osobné motorové vozidlo Suzuki Ignis. Dňa 10. marca 2023 úrad práce dostal anonymné oznámenie, že žalobca toto motorové vozidlo nepoužíva. Nato okresný dopravný inšpektorát potvrdil, že ako vlastník vozidla bol žalobca evidovaný len do 26. septembra 2019, potom sa ním stal F. V. podľa kúpnej zmluvy z tohto dňa, ktorú s ním uzavrel vtedy stále maloletý žalobca, zastúpený svojou matkou.
Od 18. októbra 2019 až do 16. marca 2023 bol ako vlastník evidovaný C. K.. Medzičasom však okresný súd rozsudkom č. k. 16 C 19/2020-219 zo 17. januára 2023 určil, že vlastníkom vozidla je naďalej žalobca, a preto ho Ľ. K. odovzdal späť
jeho matke. 2. Rozhodnutím z 19. apríla 2023 úrad práce zaviazal žalobcu, aby vrátil časť peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla v sume 3240,36 €. Odkázal na § 34 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého sa príspevok alebo jeho pomerná časť vráti vtedy, ak sa osobné motorové vozidlo, na ktoré sa poskytol, nevyužíva na individuálnu prepravu. Ustálil, že v období siedmich rokov od jeho poskytnutia žalobca motorové vozidlo nevyužíval na individuálnu prepravu od 26. septembra 2019 až do 16. marca 2023.
Preskúmavaným rozhodnutím z 20. júna 2023 žalovaný potvrdil toto rozhodnutie. Na odôvodnenie zdôraznil, že matka žalobcu tým, že 26. septembra 2019 previedla toto vozidlo, spôsobila, že ho žalobca nemohol využívať na individuálnu prepravu. Tým boli naplnené podmienky citovaného § 34 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z. na vrátenie pomernej časti, ktorú určil pomerom 41 mesiacov (október 2019 až február 2023) k 84 mesiacov (teda siedmim rokom). Dodal, že zdrojom financovania peňažných príspevkov je štátny rozpočet a úrad práce zodpovedá za ich účelné a hospodárne vynakladanie. Preto je jeho povinnosťou na účely rozhodovania presne a úplne zistiť skutočný stav veci, v prípade prijatého podnetu prešetriť všetky uvádzané skutočnosti a pri ich hodnotení postupovať v súlade s platnou legislatívou.
3. Správny súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 16 Sas 1/2023 zrušil toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutie úradu práce z 19. apríla 2023. Zdôraznil, že ustanovenie § 34 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z. nevyžaduje, aby nemožnosť využívania vozidla na individuálnu prepravu bola zavinená určitou osobou.
S odkazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky však zdôraznil potrebu teleologického výkladu tohto ustanovenia, načo uzavrel, že kúpnu zmluvu z 26. septembra 2019 za vtedy maloletého žalobcu neoprávnene uzavrela jeho matka a následky jej konania tak žalobcovi nemožno pričítať. V čase rozsudku už vozidlo bolo znova využívané na určený účel a v čase, kedy ho žalobca nemal, matka žalobcu musela zabezpečovať jeho
prepravu inak. Ak by za daných okolností musel žalobca vrátiť časť poskytnutého príspevku, išlo by o výklad cit. § 34 ods. 16 odporujúci účelu zákona č. 447/2008 Z. z., ktorým je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby. Správny súd zdôraznil, že v sociálnych veciach treba chrániť záujmy slabšieho účastníka a v prerokúvanej veci by doslovný výklad citovaného ustanovenia znamenal „cynický formalizmus". Pretože zrušenie oboch rozhodnutí postačí, nepovažoval za potrebné vrátiť vec orgánom verejnej správy na ďalšie konanie.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku. Nesúhlasil s výkladom ustanovenia § 34 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z. správnym súdom. Zdôraznil, že žalobca od 26. septembra 2019 do 16. marca 2023 nemal v držbe osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu mu bol poskytnutý peňažný príspevok, takže sa nevyužívalo na jeho prepravu a nemohlo kompenzovať sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Ak v danom čase zabezpečovala prepravu žalobcu matka inak, popiera sa tým zmysel poskytnutého kompenzačného príspevku. Z hľadiska ustanovenia § 34 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z. nie je podstatné, či k nemožnosti užívať vozidlo došlo niečou vinou, a preto záver súdu, ktorý posudzoval pričítateľnosť situácie žalobcovi, prekročil rámec súdneho prieskumu v zmysle § 27 ods. 2 SSP. Pretože žalobca nemal dostatočnú rozumovú a vôľovú vyspelosť podľa § 9 Občianskeho zákonníka na uzavretie kúpnej zmluvy z 26. septembra 2019, na nakladanie s jeho majetkom bola oprávnená matka ako jeho zákonná zástupkyňa, ktorá však potrebovala schválenie súdu v zmysle § 28 OZ, ak nešlo o bežné hospodárenie. Matka žalobcu je pritom zodpovedá za svoje protiprávne konanie, vrátane ujmy, ktorá žalobcovi vznikne vrátením príspevku. 5. Žalobca navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zdôraznil, že sankcionovať v právnom štáte možno len zavinené porušenie ustanovenia § 34 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z. V tomto prípade absentuje zavinenie žalobcu. Zopakoval, že nie sú naplnené skutkové podstaty ani v § 34 ods. 16, ani v § 34 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože ho žalobca z vlastnej vôle ani nepredal, ani neprestal využívať. Kúpna zmluva z 26. septembra 2019 je neplatná, takže z právneho hľadiska ani nedošlo k prevodu vlastníckeho práva.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
7. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia, ktorými žalovaný a úrad práce podľa § 34 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z. uložili žalobcovi ako fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, aby vrátil 41/84ín z peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla poskytnutého na základe rozhodnutia z 5. decembra 2017 v sume 6638,79
€. Podľa uvedeného ustanovenia je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím povinná vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť, ak osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu sa poskytol tento peňažný príspevok, sa nevyužíva na jej individuálnu prepravu. V prejednávanej veci od počiatku nebolo sporné, že tento peňažný príspevok bol žalobcovi poskytnutý a použil sa na kúpu osobného motorového vozidla Suzuki Ignis, ani to, že žalobca ho od 26. septembra 2019 do 16. marca 2023 nemal v držbe a nevyužíval ho kvôli tomu, že jeho matka (ako jeho zákonná zástupkyňa) ho (neplatne) predala inej osobe.
Sporným zostalo, či je správny záver správneho súdu, že za daných okolností neboli naplnené „skutkové a právne skutočnosti" pre povinnosť vrátiť tento príspevok podľa § 34 ods. 16 zákona č. 477/2008 Z. z. 8. Správny súd v podstate správne uvažoval, keď zdôraznil, že podľa judikatúry ústavného súdu je jazykový výklad prvotným priblížením významu právnej normy. Tento výklad sa musí podľa potreby doplniť aj inými metódami, predovšetkým výkladom účelom právneho predpisu, ale tiež jeho systematikou alebo požiadavkou zabezpečiť jeho súlad s nadradenými právnymi normami. Ústavný súd však rovnako zdôrazňuje, že všeobecný súd sa v takýchto prípadoch musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (porov. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/ 07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a ďalšie). Osobitne ústavný súd zdôraznil, že právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať". Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu
trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom (porov. nález sp. zn. II. ÚS 796/2016). 9. V prerokúvanej veci predovšetkým z citovaného znenia § 34 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z. zreteľne vyplýva, že nedáva úradu práce ani žalovanému uváženie v otázke, či rozhodnúť o vrátení poskytnutého príspevku alebo nie. Naopak, jeho znenie je jasné v tom, že zakladá povinnosť fyzickej osoby vrátiť (vcelku alebo sčasti) peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla (arg. slová „je povinná vrátiť"), ak sú splnené tam ustanovené podmienky. Úlohou orgánov verejnej správy je potom len ustáliť, či sú tieto podmienky (znaky hypotézy právnej normy) splnené, a na základe toho uložiť povinnosť vrátiť ho.
Pokiaľ ide o znaky hypotézy (skutkovej podstaty) právnej normy, okrem samotnej okolnosti, že bol poskytnutý peňažný príspevok na motorové vozidlo, citované ustanovenie upravuje len jeden ďalší znak - že motorové vozidlo „sa nevyužíva" na individuálnu prepravu ťažko zdravotne postihnutej
osoby. Už formulácia tohto znaku tzv. zvratným pasívom svedčí o tom, že rozhodujúci je výsledok, stav (nevyužívané vozidlo), a nie pôvodca či príčina tohto nevyužívania. Práve preto nasledujúce ustanovenie § 34 ods. 17 ustanovuje niektoré výnimky, kedy sa síce vozidlo nevyužíva na individuálnu prepravu, no napriek tomu nevzniká povinnosť vrátiť poskytnutý peňažný príspevok (odcudzenie, havária a pod.). Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca počítal s určitými prípadmi „nezavineného" nevyužívania motorového vozidla; a contrario však z toho možno usudzovať, že na situácie nevymenované v týchto ustanoveniach nemienil naviazať výnimku z povinnosti vrátiť príspevok podľa § 34 ods. 16.
10. Podaný rozbor svedčí o tom, že jazykový význam ustanovenia § 34 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z. je pomerne jednoznačný a aj systematické súvislosti svedčia o tom, že zákonodarca cielene vymedzil určité výnimky, kedy sa povinnosť vrátiť peňažný príspevok
neukladá. Podľa vyššie citovanej judikatúry ústavného súdu by sa tak od tohto ustanovenia dalo odkloniť vtedy, ak by si to vyžadoval účel zákona (resp. právnej normy), prípadne požiadavka na zabezpečenie súladu s nadradenými právnymi predpismi.
Na škodu veci však správy súd v napadnutom rozsudku len všeobecne uviedol, že cieľom § 34 zákona č. 447/ 2008 Z. z. je pomoc zdravotne znevýhodneným občanom. V skutočnosti totiž je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti účelom celého zákona č. 447/2008 Z. z. podľa jeho § 1 ods. 2 a kompenzácia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, a to poskytovaním peňažných príspevkov alebo sociálnych služieb (§ 2 ods. 1).
Kompenzácia sa však poskytuje vždy v niektorých oblastiach podľa § 5 až 9, s ktorými súvisia jednotlivé odkázanosti. Okrem toho jednotlivé peňažné príspevky majú ešte osobitný účel, kvôli ktorému sa poskytujú a ktorý je určitou konkretizáciou všeobecnejších účelov v cit. § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 a § 5 až 9.
Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla sa poskytuje len osobe, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu takýmto vozidlom (§ 34 ods. 1), a len v prípadoch uvedených § 34 ods. 6 (najmenej dvakrát do týždňa preprava do zamestnania, školy alebo určitých špecializovaných zariadení).
11. Nemožno teda súhlasiť so zjednodušením konštatovaním správneho súdu o „pomoci zdravotne znevýhodneným občanom"; naopak, práve z citovaných ustanovení je zrejmé, že tento príspevok má byť len prostriedkom sociálneho začlenenia občana do zamestnania, školy, resp. špeciálnych zariadení. Ak sa však vozidlo nevyužíva na individuálnu prepravu na tieto miesta, potom účel jeho poskytnutia skutočne nie je naplnený. Okolnosť, či sa dotknutej osobe zabezpečuje preprava inak, nie je relevantná, pretože iné zabezpečenie preprav bolo mohlo byť dôvodom iného príspevku (napr. príspevku na prepravu, porov. § 36 zákona č. 447/ 2008 Z. z.). Preto nemožno súhlasiť so záverom správneho súdu, že ním uvádzané okolnosti môžu odôvodniť taký výklad ustanovenia § 34 ods. 16 cit. zák., že žalobca nemusí nič vrátiť z poskytnutého peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, hoci sa nevyužíva(lo) na jeho individuálnu prepravu spôsobom predpokladaným v § 34 ods. 6.
Správny súd pritom nepredstavil žiadnu ďalšiu argumentáciu v tomto smere, ktorú by bolo možné považovať za racionálnu, ako to vyžaduje citovaná judikatúra ústavného súdu. Neidentifikoval napr. žiadne ustanovenia nadradených právnych predpisov alebo (konkrétnu) judikatúru ústavného súdu, ktoré by si vyžadovali práve takýto výklad citovaného ustanovenia. Prípadné pochybnosti o ústavnosti uvedeného ustanovenia je sudca oprávnený a povinný riešiť postupom podľa čl. 144 ústavy.
IV. Záver
12. Na základe uvedeného sa správny súd stotožnil so žalovaným, že napadnutý rozsudok v uvedených úvahách vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť žalovaného je tak dôvodná, a preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP). 13. Správny súd bude o správnej žalobe žalobcu ďalej konať viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). 14. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí. 15. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. júla 2025