7Ssk/99/2025

1. Žalobca dňa 31.10.2023 požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku od 29.11.2023, t.j. od dovŕšenia 59. roku veku. Nebolo sporné, že vykonával náhradnú vojenskú službu od 01.08.1984 do 31.12.1984 v II. kategórii funkcií, službu vojaka z povolania od 01.01.1985 do 31.12.1985 v II. kategórii funkcií, službu vojaka z povolania od 01.01.1986 do 18.02.1993 v I. kategórii funkcií, službu vojaka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 19.02.1993 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a službu vojaka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 01.01.2000 do 15.09.2001 v III. pracovnej kategórii. Rovnako nebolo sporné, že žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok a ani na invalidný výsluhový dôchodok. 2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 16.02.2024 (ďalej aj prvostupňové rozhodnutie) žalovaná podľa § 65 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom zabezpečení) žalovaná zamietla túto žiadosť žalobcu. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie Rozhodnutím č. M. XXX XXXX X zo dňa 22.04.2024 žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. 3. Žalovaná dospela k záveru, že žalobca ani s prihliadnutím na § 274 zákona o sociálnom poistení (podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú) nespĺňa podmienky pre určenie dôchodkového veku 59 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení, pretože nezískal obdobie výkonu služby hodnotiteľné v súlade s § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení v rozsahu aspoň 15 rokov alebo 15 rokov v službe zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií. Vzhľadom na uvedené mala za to, že dôchodkovým vekom žalobcu podľa § 293fw a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení je vek 63 rokov a 8 kalendárnych mesiacov, ktorý ku dňu uplatnenia nároku na výplatu starobného dôchodku (ani ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia) žalobca nedovŕšil, čím nesplnil jednu zo základných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok uvedenú v § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

4. Správny súd rozsudkom č. k. 30Sas/9/2024-46 zo dňa 17.09.2025 vyhovel správnej žalobe žalobcu, rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Skonštatoval, že žalobca nesplnil podmienky pre zníženie dôchodkového veku ustanovené v § 21 a v § 132, ani v § 174 ods. 1 písm. a) až c) zákona o sociálnom zabezpečení. Splnil však podmienky podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení, keď vykonával 15 rokov službu I. alebo II. kategórie funkcií pred 1. januárom 2000 a bol zamestnaný najmenej 25 rokov. Pretože § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení nerozlišuje počet rokov pre I. a pre II. kategóriu funkcií [ako je tomu v § 174 ods. 1 písm. c)], je možné službu v uvedených kategóriách sčítavať. 5. Nesúhlasil s tým, že žalovaná vyložila ustanovenia § 174 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení tak, že ak žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový ani invalidný výsluhový dôchodok, jeho služba vojaka z povolania sa podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení považuje za zamestnanie II. pracovnej kategórie a nie za službu II. kategórie funkcií. Takýto výklad je nelogický, pretože žalobcovi by nárok na zníženie dôchodkového veku na 59 rokov vznikol len za predpokladu, že by bol poberateľom výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, keďže len vtedy by sa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení neaplikoval a jeho služba v II. kategórii funkcií by sa stále považovala za službu II. kategórie funkcií. Ak ale žalobcovi nárok na výsluhový ani invalidný výsluhový dôchodok nevznikol, jeho službu v II. kategórii funkcií už žalovaná nevnímala ako službu v II. kategórii funkcií, ale považovala ju za zamestnanie II. pracovnej kategórie, ktorý pojem v § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení nie je obsiahnutý. 6. Zákonodarca rozlišuje medzi zamestnaniami I. pracovnej kategórie uvedenými v § 14 ods. 2 a službou I. alebo II. kategórie funkcií. Hoci zamestnanie II. pracovnej kategórie nezakladá nárok na zníženie dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení, služba II. kategórie funkcií áno. Žalobcovi je preto podľa názoru správneho súdu potrebné zohľadniť aj dobu služby získanú v II. kategórii funkcií, a to aj v prípade, že mu nárok na výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok nevznikol, a túto dobu je potrebné naďalej vnímať ako službu II. kategórie. Pri správnom výklade zákona potom žalobcovi vychádza doba služby vo zvýhodnenej (I. alebo II.) kategórii funkcií spolu 15 rokov a 156 dní, čo zakladá nárok na zníženie dôchodkového veku na 59 rokov. Na základe uvedeného správny súd uzavrel, že žalobca splnil podmienky podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení.

7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou žalovaná žiadala, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázala na to, že v služobnom pomere v I. kategórii funkcií získal žalobca 14 rokov a 3 dni a v II. kategórii funkcií získal 1 rok a 153 dní. Pritom podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení platí, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočne invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na to, že žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok a ani na invalidný výsluhový dôchodok, obdobie služby je na účely nároku na starobný dôchodok hodnotené ako obdobie dôchodkového poistenia. Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení sa doba služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona hodnotí ako zamestnanie zaradené do I.(II.) pracovnej kategórie za dobu pred 01.01.2000. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení. Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že doba služby zaradená do II. kategórie funkcií, ak poistencovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok ani invalidný výsluhový dôchodok, sa hodnotí ako zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie a toto nárok na zníženie dôchodkového roku nezakladá. Argumentovala, že § 174 zákona o sociálnom zabezpečení pri posúdení nároku na zníženie dôchodkového veku aplikáciu ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení nevylučuje. Nespochybnila, že § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení medzi I. alebo II. kategóriou nerozlišuje. Pri nároku na zníženie dôchodkového veku aj prihliada na II. kategóriu funkcií, prípadne kombináciu s I. kategóriou funkcií, ale to v tých prípadoch, keď poistencovi vznikol nárok aj na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, čo ale nie je prípad žalobcu. Na dôchodkové účely tak podľa jej názoru žalobca získal len 14 rokov a 3 dni v I. pracovnej kategórii, a preto mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 59 rokov nevznikol. 8. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol túto zamietnuť, pretože sa stotožnil s napadnutým rozsudkom.

Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej (.

. . Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. Podľa § 14 ods.4 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129 <https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701>) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona <https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701>.

12. Pri výklade § 174 zákona o sociálnom zabezpečení je potrebné vychádzať aj z princípu ukotveného v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie.

zabezpečení. 13. Ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení predstavuje právnu úpravu naviazanú na § 21 zákona o sociálnom zabezpečení a jej účelom je umožniť poistencom, ktorí pracovali v I. kategórii funkcií, ale nevznikol im nárok podľa piatej časti tohto zákona (resp. na výsluhový, resp. invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.) taktiež získať zvýhodnenie v podobe zníženia dôchodkového veku tak ako zamestnanci v zamestnaní I. kategórie podľa § 21. Vo vzťahu k zachovaniu nárokov zo zrušených pracovných kategórií, resp. kategórií funkcií však prechodné ustanovenie § 174 zákona o sociálnom zabezpečení predstavuje špeciálnu úpravu, podľa ktorej sa posudzujú nároky tých osôb, ktoré nesplnili (a kvôli zrušeniu kategórií už ani nemohli splniť) všeobecné podmienky trvania týchto zamestnaní podľa § 21. Ak teda občan vykonával funkciu v I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý je predpokladaný v § 174 písm. a), b), c) alebo d) uvedeného zákona, a splnil aj podmienku podľa § 174 ods. 2, že toto jeho zamestnanie trvalo k 31.12.1999, potom

o sociálnom poistení. Pokiaľ by zákonodarca mal vôľu prihliadnuť na službu I. alebo II. kategórie funkcií výlučne iba u poistencov už poberajúcich výsluhový či invalidný výsluhový dôchodok, takýto zámer by premietol do ustanovenia § 174 zákona o sociálnom zabezpečení. Aj z citovaného § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že ak policajt alebo vojak získali obdobie služby v rozsahu zakladajúcom im nárok na výsluhový dôchodok alebo ak im bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, toto obdobie ich služby získané do 31.12.2003 sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. Nemožno však z tohto ustanovenia vyvodiť, že ak nárok na tieto výsluhové dávky nemajú, nie je možné toto obdobie hodnotiť ako dobu služby určitej kategórie na účely § 174 zákona o sociálnom poistení.