7Svk/10/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): J.. G. J. G.-F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Y. XXXX/XX,. D. X., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., IČO: 36858501, Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, so sídlom Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1.) Z.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X. XXX, 2.) S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, U. - D., 3.) R. X., bytom D. XX, 4.) Z.. H. A., bytom M. XXX, 5.) Z.. N. X., bytom S. XXX/X, X. R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OVPB2-2018/024562-002/PAV zo dňa 05.06.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/203/2021-66 zo dňa 18.10.2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

Parcela reg. C č. XX nie je evidovaná na liste vlastníctva, zodpovedajú jej však viaceré parcely v registri E, ktoré na liste vlastníctva evidované sú. Najväčšiu časť parcely reg. C č. XX tvorí parc. reg. E č. XXX/X, ktorú vlastní Žilinský samosprávny kraj a nadobudol ju ako pozemok pod stavbou pozemnej komunikácie. K parcele reg.

E č. XX/X, ktorej vlastníkom je takisto žalobca. Táto parcela je však tiež (tak ako parc. reg. E č. XXX/X) súčasťou parcely reg. C č. XX. Na parc. reg. C sa nachádza cesta III. triedy č. III/ 2148, ktorej asfaltový povrch nesiaha až po okraje parcely vo vlastníctve ďalších účastníkov v 1. a 2. rade. 2. Ďalší účastníci v 1. a 2. rade (ďalej aj ako „stavebníci“) dňa 26.07.2017 požiadali Obec Dolný Kalník (ďalej aj ako „stavebný úrad“) o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na parc. reg. C č. XX/X. Projektantom stavby bol ďalší účastník v 3. rade, stavebný dozor mal vykonávať ďalší účastník v 4. rade. Počas konania stavebníci predložili stavebnému úradu stanovisko Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja, ktorá súhlasila s napojením príjazdu k ich navrhovanej stavbe na cestu III/2148 s určitými podmienkami (najmä bezprašná úprava a dobudovanie konštrukčnej vrstvy vozovky na nespevnenej krajnici). Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine vo vyjadrení zo dňa 22.08.2017 súhlasil so zriadením „vjazdu/výjazdu na pozemok parcely č. KN-

. . rodinného domu“. 3. Stavebný úrad prípisom zo dňa 18.10.2017 oznámil účastníkom začatie stavebného konania spojeného s územným konaním a vyzval ich na uplatnenie prípadných námietok najneskôr na ústnom pojednávaní dňa 07.11.2017. Pred ústnym pojednávaním žalobca namietol, že stavebníci majú k svojmu pozemku parc. reg. C č. XX/X prístup len cez jeho pozemok parc. reg. E č. XX/X, s čím on nesúhlasí. Na ústnom pojednávaní stavebný úrad uzavrel, že prístup na pozemok je zabezpečený z cesty III. triedy, ale že vyzve na doloženie zmluvy o budúcej zmluve so Žilinským samosprávnym krajom na zriadenie zjazdu z cesty.

Stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 157/257/2017-2018-Ma zo dňa 27.02.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo ako „stavebné povolenie“), ktorým povolil stavebníkom stavbu rodinného domu na pozemku parc. reg. C č. XX/X., pre ktorú určil bližšie podmienky, medzi nimi aj podmienky vyjadrené v rozhodnutí odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 05.10.2017, ktorým bolo povolené zriadenie vjazdu a výjazdu z pozemku parc. reg. C č. XX/X, k.ú. D. X. a stanovisku Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 22.08.2017.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom opätovne zdôraznil nesúhlas s tým, aby stavebníci cez jeho pozemok parc. reg. E č. XX/X prechádzali na svoj pozemok parc. reg. C č. XX/X. Podľa žalobcu pozemok parc. reg. E č. XX/X. susedí s pozemkom pozemok parc. reg. E č. XXX/X,. ktorý je vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja, preto k jeho pozemku nemohlo vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. Žalobca namietol, že stavebný úrad v konaní nepreukázal, že by sa cesta III/2148 nachádzala na celom pozemku parc. reg. C č. XX, ku ktorému nie je založený list vlastníctva. Len z katastrálnej mapy nie je možné zistiť, kde presne v teréne sa cestná komunikácia nachádza. Táto sa podľa názoru žalobcu nenachádza ani na celom pozemku parc. reg. C č. XX, avšak ani na celom pozemku parc. reg. E č. XX/X..

6. Odvolanie žalobcu Okresný úrad Žilina zamietol rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/ 024562-002/PAV zo dňa 05.06.2018 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“). Rovnako ako stavebný úrad zdôraznil, že na parc. reg. C č. XX sa nachádza stavba pozemnej komunikácie, kód 22 - spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko

7. Okresný úrad Žilina ďalej odkázal na § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými chodníkov alebo zelených pásov.

C č. XX/X v k. ú. D. X. je 14 metrov, čo žalovaný vypočítal na základe merania prostredníctvom portálu ÚGKK. Táto hodnota zodpovedá šírke pozemku parc. reg. C č. XX. Do tejto šírky okrem jazdného pásu je zahrnutých aj 8 metrov (4 metre na každú stranu) súčastí pozemnej komunikácie v zmysle definície podľa § 1 ods. 3 cestného zákona. Súčasťou tých 4 metrov na južnej strane je aj pozemok žalobcu. Teda sa nejedná o ďalší pozemok medzi pozemkom pod cestnou komunikáciou a pozemkom stavebníkov. Samotná cesta je podľa § 3d ods. 2 cestného zákona vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja. Tomu podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. patrí vecné bremeno, na základe ktorého môže užívať pozemok žalobcu pod ňou a žalobca je povinný toto vecné bremeno strpieť.

8. Preskúmavané rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, ktorou nadviazal na svoje pripomienky a námietky z administratívneho konania. Zotrval na nesúhlase s tým, aby stavebníkom bolo umožnené napojenie ich pozemku parc. reg. C č. XX/X na cestnú komunikáciu III/2148 cez jeho pozemok parc. reg. E č. XX/X. V správnom konaní nebolo podľa neho riadne preukázané, že by sa cesta III/2148 nachádzala na celom pozemku parc. reg.

Bolo preto potrebné vykonať dokazovanie na mieste samom a zistiť, kde presne v teréne vo vzťahu k pozemku žalobcu končí cesta III/ 2148. Keďže správne orgány takéto dokazovanie nevykonali, je ich záver, že celý pozemok žalobcu je súčasťou cestnej komunikácie III/2148 (resp. sa nachádza pod ňou), vykonštruovaný a arbitrárny.

žalovaného. Vyšiel z názoru, že § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. rozlišuje „pozemok pod stavbou“ a „priľahlú plochu“, ktorú mal žalovaný takisto vymedziť. Upozornil žalovaného, že vecné bremeno nemohlo vzniknúť k pozemku parc. reg. E č. XXX/X, pretože tento pozemok už je vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja. Malo však byť zisťované, či pozemok

10. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/109/2018-114 zo dňa 18.02.2020 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vyhovel a rozsudkom sp. zn. 4Sžk/18/2020 zo dňa 30.11.2021 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozsudku kasačný súd uviedol

2018. Podľa § 38 stavebného zákona platí, že ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Podľa § 58 ods. 2 cit. zák. stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu.

vlastníctve žalobcu. (12) Zo žiadneho ustanovenia stavebného zákona nevyplýva povinnosť stavebníkov preukázať vlastnícke alebo iné právo k pozemku v zmysle § 139 stavebného zákona. Správny súd sa však v napadnutom rozsudku obsiahlo zaoberal otázkou, či a aké vecné práva k pozemku reg.

Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že prístupnosť stavby je všeobecnou technickou požiadavkou na výstavbu, o ktoré má v územnom konaní a stavebnom konaní dbať predovšetkým stavebný úrad, nie žalobca či iný účastník stavebného konania. Citované zákonné ustanovenia hovoria vyslovene len o prístupe, ale neustanovujú, že by stavebník musel mať k danej pozemnej komunikácii alebo k pozemku pod ňou aj vlastnícke alebo iné vecné právo.

Preto je podľa kasačného súdu pre rozhodnutie vo veci nepodstatná špecifická otázka, či pozemok žalobcu možno považovať za pozemok „pod stavbou“ cesty III/2148 alebo „priľahlú plochu“. Podstatou veci je totiž to, či cesta III/2148 ako inžinierska stavba a samostatný predmet právneho vzťahu siaha až po hranicu pozemku parc. reg.

V odseku 17 svojho rozsudku totiž správny súd vytkol žalovanému, že konkrétny skutkový záver o existencii štvormetrového pásu nevyplýva z administratívneho spisu. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP však správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie, len ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Citované ustanovenie je tak jedným z konkrétnych prejavov zásady, že súdy v správnom súdnictve nenahrádzajú správne orgány, ale len preskúmavajú zákonnosť ich postupu.

je skutkový stav, ktorý je vyjadrený v rozhodnutí (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Úlohou správneho súdu je potom posúdiť, či v administratívnych spisoch má oporu celý takto zistený skutkový stav, nie každý jednotlivý čiastkový argument, ktorým orgán verejnej správy zistený skutkový stav podoprel (porov. v tomto smere napríklad rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sž-o-KS 92/2004, Zo súdnej praxe, ročník 2006, č. 78). Zrušiť rozhodnutie s použitím § 191 ods. 1 písm. f) SSP môže správny súd len vtedy, ak zistí, že skutkový stav (t. j. skutočnosti, z ktorých vychádza právne posúdenie) nemá oporu v administratívnych spisoch alebo je s nimi v priamom rozpore (v podobnom zmysle napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 60/2014, Zo súdnej praxe, ročník 2016, č. 9). (15) V tu prerokúvanej veci žalovaný založil svoje rozhodnutie na kľúčovom skutkovom zistení, že pozemná komunikácia - cesta III/2148 priamo hraničí s pozemkom ďalších účastníkov v 1. a 2. rade, takže majú zabezpečený priamy prístup z nej na svoj vlastný pozemok. Toto zistenie nezaložil len na závere o tom, že súčasťou cesty je vždy pás štyri

Správny súd však vo svojom rozsudku náležite neposúdil, ako žalovaný zistil skutkový stav a či ním zistený skutkový stav zodpovedá obsahu celého administratívneho spisu. (16) V tejto súvislosti treba pripomenúť už uvedený záver, že pozemná komunikácia ako stavba a pozemky, na ktorých je položená, sú dva samostatné predmety právnych vzťahov. Podľa § 1 ods. 3 cestného zákona pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov. Žalovanému možno vytknúť, že na posúdenie otázky, čo tvorí pozemnú komunikáciu, sa v prvom rade zameral na technickú normu, jej obsah je však v zásade rovnaký ako podľa citovaného ustanovenia cestného zákona. Z neho totiž plynie, že pozemnú komunikáciu netvorí len vrchná asfaltová vrstva, takže jej hranicu netvorí hranica tejto asfaltovej vrstvy. Naopak, samotné cestné teleso tvoria aj vrstvy pod asfaltovou vrstvou, ktoré spoločne tvoria pozemnú komunikáciu ako inžiniersku stavbu a predmet právneho vzťahu. Takto vymedzené cestné teleso sa v závislosti od terénu

V závislosti od terénu tak môže byť vonkajšia hrana násypu alebo priekopy aj relatívne vzdialená od samotného okraja asfaltového pásu. Na účely zistenia, či pozemná komunikácia hraničí s určitým pozemkom alebo nie, tak postačí zistenie, že s ňou hraničí aspoň táto vonkajšia hrana. Otázka, či po násype možno zriadiť nájazd na pozemnú komunikáciu alebo nie, je podľa § 3b ods. 1 cestného zákona otázkou ochrany pozemnej komunikácie, o ktorej rozhoduje cestný orgán, nie otázka vlastníckeho či iného vecného práva k pozemku pod pozemnou

Na základe cit. § 3 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona tak z tohto údaja možno vyvodiť, že takto vymedzená parcela je využívaná práve takto a hranica práve tohto využívania tvorí hranicu tejto parcely. Inak povedané, toto zistenie v spojení s uvedenými ustanoveniami katastrálneho zákona môže podporiť záver, že hranica cestného telesa pozemnej komunikácie - cesty III/2148 v zmysle § 1 ods. 3 cestného zákona (vonkajšia hrana násypu, priekopy alebo rigolu) prebieha práve po hranici parcely reg. C č. XX.

úvahy rozhodnutie odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako cestného správneho orgánu podľa § 3 ods. 5 písm. a) cestného zákona, ktorým bol stavebníkom povolené zriadenie vjazdu a výjazdu z ich pozemku a cestu III/2148, ako aj súhlas okresného dopravného inšpektorátu s tým. Oba tieto správne orgány nemali žiadne pochybnosti o tom, že vjazd z pozemku stavebníkov bude vyúsťovať priamo na túto cestu, teda že tento pozemok s cestou susedí.

parc. reg. E č. XXX/X, ktorá bola prevedená na Žilinský samosprávny kraj ako parcela, na ktorej je postavená pozemná komunikácia (porov. LV č. XXX pre k. ú. D. X., ktoré je založené v spise). Len v mieste, kde parcela reg. C č. XX hraničí s parcelou ďalších účastníkov v 1. a 2. rade (a ešte aj s vedľajším pozemkom), je medzi parcelu reg.

V zrušujúcom rozsudku kasačný súd uložil správnemu súdu „dbať na § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého je zásadne viazaný žalobnými bodmi správnej žaloby. Preto sa v novom konaní nebude zaoberať okolnosťami, ktoré v správnej žalobe neboli namietané (napríklad otázkou, či technická norma má alebo nemá byť súčasťou administratívneho spisu). Naopak, sústredí sa na posúdenie kľúčovej spornej otázky, či pozemok stavebníkov má priame napojenie na cestu III/ 2148, teda či táto cesta (ako inžinierska stavba s hranicami vymedzenými v zmysle § 1 ods. 3 cestného zákona) hraničí priamo s ich pozemkom alebo nie.“

12. Po vrátení mu veci na ďalšie konanie rozhodol správny súd o správnej žalobe opätovne, a to rozsudkom č. k. 31S/203/2021-66 zo dňa 18.10.2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“), ktorým žalobu zamietol, účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Správny súd zrekapituloval závery žalovaného, ktorý poukázal na to, že - súčasťou cesty je pás 4 metre od okraja asfaltového povrchu, - cesta III/2148 leží na parcele reg. C č. XX priamo hraničiacej s pozemkom stavebníkov; táto skutočnosť je zistiteľná z údajov katastra nehnuteľností, - parc. registra C č. XX síce nie je evidovaná na liste vlastníctva, ale v katastri nehnuteľností ako takom evidovaná je a je k nej priradený spôsob využívania s kódom 22.

V tejto súvislosti žalovaný podľa správneho súdu správne zhodnotil obsah vykonaných dôkazov - rozhodnutia odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako cestného správneho orgánu, ktorým bolo stavebníkom povolené zriadenie vjazdu a výjazdu z ich pozemku na cestu III/2148 ako aj súhlas okresného dopravného inšpektorátu s tým, že žiaden z uvedených orgánov verejnej správy nemal žiadne pochybnosti o tom, že vjazd z pozemku stavebníkov bude vyúsťovať priamo na označenú cestu, teda že uvedený pozemok s cestou priamo susedí.

XX hraničí s parcelou ďalších účastníkov v rade 1.) a 2.) (a ešte aj s vedľajším pozemkom), je medzi parcelu reg. E č. XXX/X a parcelu stavebníkov vklinená parc. reg. E č. XX/X vo vlastníctve žalobcu. Správny súd teda v zhode so záverom kasačného súdu skonštatoval, že pokiaľ povyše aj poniže pozemku žalobcov patrí Žilinskému samosprávnemu kraju celý pozemok parc. reg. C č. XX až po hranicu priľahlých stavebných pozemkov a prešiel naň práve z dôvodu, že na ňom je postavená cesta III/2148, potom to tak isto svedčí v prospech záveru, že hranica pozemku parc. reg. C č. XX je hranicou tejto cesty po celom svojom priebehu, teda aj v časti, kde hraničí s pozemkom ďalších účastníkov.

13. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, považujúc rozsudok za postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Podstata tejto vady spočívala v tom, že napriek tomu, že na to boli podľa sťažovateľa jednoznačne identifikovateľné dôvody, správny súd nezrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z dôvodu, že skutkový stav vzatý žalovaným za základ jeho rozhodnutia nebol v súlade s administratívnym spisom. 14. Sťažovateľ sa stotožnil s identifikáciou kľúčovej otázky, či pozemok stavebníkov má alebo nemá priame napojenie na cestu III/2148 ako inžiniersku stavbu a teda či táto cesta ako samostatný predmet právneho vzťahu hraničí priamo s pozemkom stavebníkov. V tejto súvislosti však zotrval na žalobnej argumentácii, podstatou ktorej bolo, že správne orgány nimi tvrdenú skutočnosť o priamom napojení cesty III/2148 na pozemok stavebníkov riadne (t. j. procesne korektne) a dostatočne nepreukázali. 15. Sťažovateľ v podstate súhlasil s konštatáciou správneho súdu, že hranica pozemnej komunikácie prebieha až po vonkajšej hrane násypu, eventuálne až priekopy alebo rigolu, avšak nesúhlasí s tým, že by tu mal byť vždy priestor o šírke práve 4 metre od asfaltového povrchu vozovky bez ohľadu na konkrétne miestne podmienky. Nevyplýva to zo žiadneho predpisu ani technickej normy. Žalovanému vytkol, že vôbec neskúmal, kde reálne v teréne končí vonkajšia hrana násypu, eventuálne priekopy alebo rigolu cesty III/2148. Sťažovateľ je presvedčený, že táto hranica pozemnej komunikácie nie je na hranici (resp. po ňu nesiaha) pozemku parc. reg. C č. XX/X . patriaceho stavebníkom, z čoho podľa neho vyplýva, že cesta III/2148 sa nenachádza na celom pozemku sťažovateľa parc. reg. E č. XX/X. 16. Na podporu svojej argumentácie pripomenul sťažovateľ už k správnej žalobe pripojenú fotodokumentáciu iného rodinného domu postaveného blízko jeho pozemku, a to na parc. reg. E č. XX/X a parc. reg. C č. XX/X, umiestneného vo vzťahu k asfaltovému povrchu cesty III/ 2148 vo vzdialenosti zreteľne menšej ako 4 metre, ktorá skutočnosť spochybňuje tvrdenie o celkovej šírke cesty 14 metrov (6m + 8m), t. j. vrátane 4 metrov z každej strany asfaltového povrchu. 17. Správne orgány podľa sťažovateľa nepostupovali podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, keďže nezistili presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si nezaobstarali potrebné podklady pre rozhodnutie. Hoci to podľa sťažovateľa vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu bolo potrebné, správne orgány nevykonali dokazovanie na mieste samom za účelom zistenia, kde presne v teréne končí vonkajšia hranica násypu, eventuálne až priekopy alebo rigolu cesty III/2148 a ani nezabezpečili vytýčenie hranice pozemku parc. reg. E č. XX/X.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

23. Kasačný súd zastáva názor, že správny súd v napadnutom rozsudku postupoval v intenciách právneho názoru kasačného súdu vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžk/18/2020 zo dňa 30.11.2021, v ktorom kasačný súd (bod 18.) upriamil pozornosť na skutočnosti vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a v nadväznosti na to vyslovil potrebu vyhodnotiť tieto informácie a zistenia vo vzájomnej súvislosti, najmä vziať do úvahy rozhodnutie odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 05.10.2017 ako cestného správneho orgánu podľa § 3 ods. 5 písm. a) cestného zákona, ktorým bol stavebníkom povolené zriadenie vjazdu a výjazdu z ich pozemku na cestu III/2148, ako aj predchádzajúci súhlas príslušného okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 22.08.2017 s tým.

E č. XXX/X a parcelu stavebníkov vklinená parc. reg. E č. XX/X vo vlastníctve žalobcu. Ak teda povyše aj poniže pozemku žalobcu patrí Žilinskému samosprávnemu kraju celý pozemok až po hranicu priľahlých stavebných pozemkov a prešiel naň práve z dôvodu, že na ňom je postavená cesta č. III/2148, potom to takisto svedčí v prospech záveru, že hranica parc. reg. C č. XX je hranicou tejto cesty po celom svojom priebehu, teda aj v časti, kde hraničí s pozemkom ďalších účastníkov. Uvedený záver podporuje aj zistenie, že parc. reg. C č. XX síce nie je evidovaná na liste vlastníctva, ale v katastri nehnuteľností evidovaná je a je k nej priradený aj spôsob využívania (kód 22). Z uvedeného podľa predchádzajúceho rozsudku kasačného súdu je možné vyvodiť, že takto vymedzená parcela je využívaná práve ako pozemok, na ktorom je umiestnená cesta, miestna alebo účelová komunikácia a hranica práve tohto využívania tvorí hranicu tejto parcely, teda že toto zistenie v spojení s uvedenými ustanoveniami katastrálneho zákona môže podporiť záver, že hranica cestného telesa pozemnej komunikácie - cesty č. III/ 2148 v zmysle § 1 ods. 3 cestného zákona prebieha práve po hranici parcely reg. C č. XX.

24. Podľa § 1 ods. 3 cestného zákona pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych cestách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy ČSSR č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (ďalej len „vyhláška č. 35/1984 Zb.“), cestný pozemok tvorí teleso ciest a cestné pomocné pozemky. Teleso ciest je ohraničené zvýšenou obrubou chodníkov, prípadne zelených pásov, vonkajšími hranami cestných alebo záchytných priekop a rigolov, svahov cestných násypov a zárezov alebo vonkajšími hranami päty oporných múrov a tarasov alebo vonkajšími hranami koruny obkladových a zárubných múrov, prípadne vonkajšími hranami zárezov nad týmito múrmi.

26. Podľa STN 73 6100, na ktorú odkazuje žalovaný, je za teleso pozemnej komunikácie potrebné považovať konštrukciu pozemnej komunikácie tvorenú zemným telesom, vozovkou, nespevnenou krajnicou a odvodňovacími zariadeniami. Zemné teleso je spodnou stavbou vozovky vybudované z hornín a zemín do vopred určeného tvaru závislého od terénu, nivelety, typu a vlastností materiálov, pričom sa rozoznáva násyp, zárez a odrez.

27. Hoci vplyvom poveternostných podmienok mohla časom časť nespevnenej krajnice na južnej strane cesty č. III/2148 zarásť vegetáciou, je z terénnych pomerov identifikovateľných aj z dokumentácie poskytnutej sťažovateľom (najmä sklon južného násypu) zrejmé, aká časť zemského povrchu bola umelo spracovaná za účelom vytvorenia podkladových vrstiev, t. j. spodnej časti vozovky - cesty č. III/2148 a že aj túto časť je potrebné považovať za súčasť telesa pozemnej komunikácie.

bol zistený správnymi orgánmi, za takýchto skutkových okolností nie je dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu.“ 29. Hoci závery správnych orgánov v istom smere „dovysvetľoval“ až správny súd, a to na pokyn kasačného súdu v predchádzajúcom kasačnom prieskume, zvýraznením ich vzájomného logického prepojenia, nespôsobuje táto skutočnosť dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, ani rozhodnutí správnych orgánov, keďže všetky informácie, na ktoré poukázal správny súd, sú jednak obsahom administratívneho spisu a sú tiež súčasťou odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

31. Záver správnych orgánov o celkovej šírke pozemnej komunikácie v rozsahu 14 metrov v časti dotyku s pozemkom sťažovateľa spochybnil sťažovateľ tvrdením o tom, že na inom blízkom pozemku reg. C parc. č. XX/X,. susediacom s pozemnou komunikáciou č. III/2148, bol postavený rodinný dom, avšak umiestnený vo vzťahu k asfaltovému povrchu vo vzdialenosti zreteľne menšej ako 4 metre. Uvedené tvrdenie však sťažovateľ v konaní pred správnymi orgánmi ako ani v súdnom konaní relevantným spôsobom nepreukázal.

reg. C č. XX s parcelou č. XX/X. Kasačný súd potrebu dodatočného, resp. osobitného dokazovania v tomto smere nepovažoval za danú. Rozsudok správneho súdu, ktorý tieto závery aproboval, vníma kasačný súd ako dostatočne odôvodnený, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, rešpektujúci skôr vyslovený záväzný právny názor kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.