7Svk/10/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: H.. Q. Q., O. S. Č.. X, O.U., právne zastúpený advokátskou kanceláriou Revický a partneri, s.r.o., so sídlom Krčméryho č. 16, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti č. 46469/2019/42 - II zo dňa 16. decembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA - 1S/65/2020 - 68 zo dňa 28.02.2024, takto

rozhodol:

I. Návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta. III. Žalobcovi sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

2. Preskúmavaným rozhodnutím minister spravodlivosti potvrdil rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej „ministerstvo spravodlivosti“, resp. „ministerstvo“) č. 592/2019 - 142 - I zo dňa 07. novembra 2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým MS SR podľa § 18 ods. 2 a § 22 ods. 1 z. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o slobode informácií“) v spojení s § 46 a § 47 Správneho poriadku v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií nevyhovelo žiadosti o sprístupnenie informácií žiadateľa H.. Q.U_ Q.R_, ktorou požadoval sprístupnenie informácií: kópiu návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudkyni X. Q. X. - sudkyni Krajského súdu v Bratislave, ako vecne správne a rozklad žiadateľa zamietol.

S ohľadom na princíp prevažujúceho verejného záujmu vyjadrený v citovanom ustanovení, teda s ohľadom na to, že existuje okruh informácií, ktoré napriek tomu, že sa týkajú výkonu dohľadu, dozoru alebo kontroly, nevzťahuje sa na ne obmedzenie podľa § 11 ods. 1 písm. h) citovaného zákona, sa ministerstvo zaoberalo otázkou, o aký druh informácií by išlo v prípade kompetencie ministra spravodlivosti podľa § 120 ods. 2 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z., respektíve k nej smerujúcej činnosti ministerstva spravodlivosti. Ministerstvo dospelo k záveru, že informáciou o výsledku tejto dohľadovej právomoci ministerstva, ktorá je zavŕšená podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania, je informácia o tom, či, respektíve že bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania, určí akému sudcovi návrh smeroval a z akých dôvodov bol

prejavom dohľadovej, respektíve dozorovej kompetencie ministra spravodlivosti a samotný návrh na začatie disciplinárneho konania je informáciou týkajúcou sa dohľadu nad výkonom funkcie sudcu, ktorá aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej „najvyššieho súdu“) sp. zn. 8Sži/3/2016 podlieha obmedzeniu sprístupnenia z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií.

Príslušné ustanovenia tohto zákona sa majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie zverejnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej „najvyššieho správneho súdu“) sp. zn. 4Svk/6/2021, podľa ktorého je pojem „sa týka kontroly“ potrebné interpretovať tak, že ide o informácie, ktoré sa týkajú kontroly v užšom zmysle, ktoré by vo svojej podstate mohli sťažiť alebo zmariť účel kontroly (t. j. týkajú sa vlastnej kontrolnej činnosti, príp. plánovaných kontrolných úkonov a podobne). Pokiaľ teda žalovaný vychádzal zo záveru, že informáciou o výsledku dohľadu je len informácia o tom, či bol podaný podnet, prípadne aj oznámenie, voči akému sudcovi návrh smeroval a z akých dôvodov bol podaný, vychádzal z nesprávneho

Správny súd tak prisvedčil námietke žalobcu, že tento návrh je potrebné vnímať ako formalizovaný výsledok dohľadovej činnosti žalovaného, ktorý je potrebné sprístupniť podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií.

Zákon iba vymedzuje okruh informácií, ktoré napriek tomu, že sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, predstavujú výnimku, na ktorú sa obmedzenie sprístupnenia alebo nesprístupnenia týchto informácií vzťahuje, pričom takouto výnimkou je výlučne informácia o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru. Poukázal na to, že na riešený prípad sa nevzťahuje rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/6/2021, pretože predmetom jeho posúdenia boli informácie, ktoré samotné nepredstavovali vlastnú kontrolnú činnosť orgánu verejnej moci, ale boli objektom vykonávanej kontroly. Pretože listina predstavujúca výsledok dohľadu je informáciou, ktorá sa týka kontroly, je tu daný dôvod pre obmedzenie jej sprístupnenia. 7. Ďalej žalovaný uviedol, že obmedzeniu sprístupnenia nepodliehajú iba informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, ale predmetom sprístupnenia nemôže byť samotné rozhodnutie alebo iný formalizovaný výsledok dohľadu. Môže byť ním iba informácia o takomto rozhodnutí alebo inom výsledku, z ktorej pritom budú zrejme výsledky, ku ktorým

informáciou o tom, či bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania, voči akému sudcovi návrh smeroval a z akých dôvodov bol podaný. Keďže však žalobca požadoval priamo kópiu návrhu na začatie disciplinárneho konania, žalovaný mu nemohol vyhovieť.

Za výsledok tohto dohľadu pritom možno považovať až právoplatné skončenie disciplinárneho konania. Je bezpredmetné, ktorý orgán verejnej moci kontrolu, dohľad alebo dozor vykonáva. Pritom v ďalšej fáze výkonu tohto dohľadu má už právomoc iný orgán verejnej moci. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a správnu žalobu zamietnuť, eventuálne ho zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, čo odôvodnil tým, že naplnenie rozsudku znamená pre žalovaného fakticky povinnosť sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu a v tom prípade by rozhodnutie kasačného súdu nemalo žiaden praktický význam pre ďalšie konanie. 9. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

11. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ministra spravodlivosti, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ministerstva spravodlivosti o nevyhovení žiadosti žalobcu o sprístupnenie kópie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudkyni X. Q. X. s odôvodnením, že kópia návrhu predstavuje informáciu týkajúcu výkonu dohľadu ministerstva nad výkonom funkcie, respektíve spôsobom výkonu funkcie sudcov, preto zmysle § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií je daný dôvod nesprístupnenia tejto

a mravnosti. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií v znení účinnom ku dňu 23.12.2019 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov 24b) okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy, 24b) 24b) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 340/2005 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 12 citovaného zákona všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná

Preto je nevyhnutné rozlišovať medzi informáciami týkajúcimi sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru a informáciami o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru (rovnako rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Sži/2/2010).

Obmedzenie resp. nesprístupnenie informácií tak zákonodarca viaže na samotný výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru. V súvislosti s výkladom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ cit. zákona je potrebné uviesť, že účelom obmedzenia resp. nesprístupnenia informácií je predovšetkým zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ je preto možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neukončenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončenej kontroly, dohľadu alebo dozoru totiž absentuje účel (zabezpečenie nerušeného výkonu). - rovnako rozsudok najvyššieho súdu 5Sži/2/2016.

Kasačný súd poukazuje na bod 51. napadnutého rozsudku a právny záver v ňom uvedený, že návrh na začatie disciplinárneho konania možno považovať za informáciu zachytávajúcu výsledok dohľadu, vychádzajúcu zo zhrnutia všetkých zistení a podkladov nadobudnutých v priebehu dohľadu. Tento návrh je potrebné vnímať ako formalizovaný výsledok dohľadovej činnosti žalovaného, na ktorý sa vzťahuje výnimka z § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií a samotné toto ustanovenie nebráni sprístupniť tento návrh. Aj podľa názoru kasačného súdu žalovaný extenzívne vyložil ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) citovaného zákona, keď do množiny „informácií týkajúcich sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru“, zahrnul aj návrh na začatie disciplinárneho konania, keďže ide o výstup zo samotnej kontroly, dohľadu alebo dozoru a patrí do množiny „informácií o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru“.

Za takéhoto ponímania je potom disciplinárny návrh, resp. informácie v ňom obsiahnuté, už výsledkom dohľadovej, respektíve dozorovej kompetencie žalovaného. Okrem toho, pokiaľ už bol vypracovaný disciplinárny návrh, je zrejmé, že samotné dohľadové konanie bolo ukončené a teda aj v prípade, ak by bol správny názor žalovaného, že ide o informácie týkajúce sa výkonu dohľadu, obmedzenie sprístupnenia by sa na ne už nevzťahovalo (pozri bod 14. tohto rozsudku). 17.

Podľa názoru kasačného súdu ak zákonodarca zakotvuje sprístupnenie „informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku“, ide o širší pojem, ako ho zvolil v komparovanom ustanovení písmena d) tohto ustanovenia. V písmene h) môže povinná osoba splniť svoju povinnosť tak, že akoukoľvek formou poskytne žiadanú informáciu, čo nepochybne v sebe zahŕňa aj sprístupnenie formálneho výstupu z kontroly (po vylúčení informácií vyplývajúcich z iných ustanovení zákona alebo iných zákonov), nielen opísanie týchto výstupov v osobitnom podaní. Naopak, v písmene d) povinná osoba musí obligatórne sprístupniť zákonom špecifikované rozhodnutia. Sám žalovaný tvrdí, že pod výnimku z obmedzenia sprístupnenia informácií v zmysle § 11 ods. 1 písm. h) citovaného zákona spadajú informácie o tom, či, respektíve že bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania, voči akému sudcovi návrh smeroval a z akých dôvodov bol podaný, avšak ani tieto údaje neboli žalobcovi osobitným podaním žalovaného sprístupnené. V tomto ohľade žalovaný nebol viazaný návrhom žalobcu, ktorý žiadal o sprístupnenie informácií v konkrétnej forme - kópii návrhu, pretože zákon vyžaduje

19. Kasačný súd posudzoval kasačnú sťažnosť len v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný v zmysle § 453 ods. 2 prvá veta SSP, pričom žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nesprístupnenie informácií výslovne odôvodnil len § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií, čomu zodpovedali aj žalobné a sťažnostné námietky.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd nevzhliadol žiaden zo sťažnostných bodov za dôvodný a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.