7Svk/11/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:1022201769.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-1S/258/2022
- IČS
- 1022201769
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: Obec Tomášov, IČO: 00305120, 1. mája 5, Tomášov, zastúpenej: JUDr. Barbora Jasenovcová, advokátka, Hrubý Šúr 247, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavby Slovenskej republiky, regionálny úrad Bratislava, Tomášikova 64A, Bratislava, za účasti: prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, Vajnorská 47, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, z 20. októbra 2022, č. BA-OVBP2-2022/ 144393/VAM, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/258/2022-72 z 31. augusta 2023 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa (obec) ako stavebný úrad rozhodnutím zo 17. októbra 2019 uložila pokutu 50.000 € právnickej osobe za iný správny delikt [podľa § 106 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov]. Proti tomuto rozhodnutiu prokurátor podal protest, ktorému starosta žalobkyne nevyhovel rozhodnutím zo 4. júla 2022. Prokurátor sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal a právny predchodca žalovaného (Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky) ho preskúmavaným rozhodnutím z 20. októbra 2022 zrušil. Na
odôvodnenie
v podstate odkázal na § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, podľa ktorého ak orgán nemieni vyhovieť protestu, ktorý smeruje proti jeho rozhodnutiu, predloží vec nadriadenému orgánu. Nemá teda oprávnenie sám rozhodnúť o nevyhovení protestu. Ak teda starosta žalobkyne takto rozhodol, je jeho rozhodnutie vydané nepríslušným orgánom v rozpore s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 2. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu všeobecnú správnu žalobu, v ktorej vytýkala okresnému úradu, že nevysvetľuje, v čom bolo jej rozhodnutie zo 4. júla 2022 nesprávne. Zrušením rozhodnutia o uložení pokuty bude žalobkyňa ochudobnená o výnos z nej. Správny súd tu napadnutým uznesením č. k. BA-1S/258/2022-72 odmietol túto správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Na odôvodnenie uviedol, že podľa § 178 ods. 1 SSP môže byť žalobcom fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola dotknutá rozhodnutím orgánu verejnej správy. Žalobkyňa však o sebe ani netvrdila, že by bola účastníkom konania; tým bola len osoba, ktorej bola uložená pokuta. Preto je žalobkyňa zjavne neoprávnenou osobou na jej podanie.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto uznesenia. Úlohou správneho súdu malo byť vyriešiť spor medzi ňou a žalovaným o to, či jej rozhodnutie bolo zákonné. V rámci toho mal správny súd posúdiť aj procesné pochybenia žalovaného. Záver súdu o chýbajúcej procesnej subjektivite žalobkyne nie je správny; tá sa domáha ochrany svojich práv podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak správny súd uznal, že žalobkyňa nemá procesnú spôsobilosť, a odmietol jej žalobu, odoprel jej právo na spravodlivý proces. Od kasačného súdu tak žiadala, aby vyriešil otázku, ktorá bola základom protestu prokurátora, a to totožnosti skutkov - správnych deliktov, za ktoré bola uložená pokuta. 4. Prokurátor vo vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa mala v konaní, v ktorom uložila pokutu za správny delikt, postavenie správneho orgánu a nie účastníka. Okrem toho preskúmavané rozhodnutie je len procesnej povahy, čo ho vylučuje zo súdneho prieskumu. 5. Žalovaný sa k riadne doručenej kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
7. V prerokúvanej veci správny súd odmietol správnu žalobu žalobkyne ako podanú zjavne neoprávnenou osobou, pretože nebola účastníčkou administratívneho konania, ako to vyžaduje § 178 ods. 1 SSP. Odmietol teda správnu žalobu kvôli nedostatku tzv. žalobnej legitimácie na
jej podanie. Preto sa žalobkyňa mýli, ak v kasačnej sťažnosti vychádza z toho, že jej správna žaloba bola odmietnutá kvôli nedostatku procesnej subjektivity, resp. procesnej spôsobilosti. Procesnú subjektivitu a spôsobilosť upravuje Správny súdny poriadok v § 35.
Podľa neho má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, a procesná spôsobilosť zásadne zodpovedá spôsobilosti na právne úkony (podľa predpisov občianskeho práva, resp. iných príslušných predpisov); aj subjektivitu, aj spôsobilosť majú vždy orgány verejnej správy. Už z toho je zrejmé, že procesná subjektivita a procesná spôsobilosť sú dve celkom odlišné právne kategórie, ktoré sa týkajú vôbec spôsobilosti mať práva a povinnosti, resp. samostatne
konať. Otázka legitimácie na podanie všeobecnej správnej žaloby je však upravená v § 178 SSP a týka sa predpokladov, za ktorých môže (inak procesne spôsobilý subjekt) podať takúto žalobu v konkrétnej právnej veci. 8. Žalobkyňa vo svojej kasačnej sťažnosti tak vychádza z nesprávneho právneho predpokladu, v dôsledku čoho sa vôbec nevyjadruje k argumentácii správneho súdu nedostatkom podmienok podľa § 178 ods. 1 SSP a neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o nesprávnosti jeho právneho posúdenia [porov. § 445 ods. 1 písm. c) SSP].
Naopak, jej argumentácia smeruje k veci samej, teda k tomu, či preskúmavané rozhodnutie žalovaného je alebo nie je zákonné. Pokiaľ však správny súd žalobu odmietol pre nedostatok legitimácie, potom sa týmito otázkami vôbec nezaoberal, a tak sa príslušná argumentácia v kasačnej sťažnosti míňa s odôvodnením
jeho uznesenia. V prerokúvanej veci je pritom kasačný súd podľa § 453 ods. 2 SSP zásadne viazaný sťažnostnými bodmi, takže sa nemôže zaoberať otázkami a problémami, ktoré kasačná sťažnosť neobsahuje. Keďže kasačná sťažnosť sa otázke žalobnej legitimácie vôbec nevenuje, no práve táto otázka bola kľúčová pre rozhodnutie o odmietnutí správnej žaloby, v podstate to znamená, že jej dôvody nijako nespochybňujú správnosť napadnutého uznesenia kasačného súdu a už to by postačovalo na jej zamietnutie.
9. Len v záujme úplnosti možno doplniť, že záver správneho súdu je opretý o znenie § 178 ods. 1 SSP, podľa ktorého môže správnu žalobu proti rozhodnutiu podať ten, kto o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania ním bol ukrátený na svojich právach
alebo právom chránených záujmoch. Tu preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané v konaní o proteste prokurátora, v ktorom podľa § 24 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. sú účastníkmi zásadne tí, ktorí boli účastníkmi v konaní, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie. Protestom napadnutým rozhodnutím zo 17. októbra 2019 žalobkyňa uložila pokutu určitej právnickej osobe za tzv. iný správny delikt. Judikatúra tunajšieho súdu už pomerne jednoznačne dospela k záveru, že účastníkom konania o správnom delikte je zásadne len ten, komu má byť uložená sankcia (porov. uznesenie sp. zn. 7 Ssk 55/2024 a v ňom citovanú prejudikatúru). Naopak, správny orgán, ktorý ukladá pokutu, nie je účastníkom správneho konania (porov. obdobne už uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 SžoKS 25/2005). 10. Žalobkyňa vo svojej žalobe naznačovala dotknutie na svojich právach tým, že pokuta uložená rozhodnutím zo 17. októbra 2019 bola príjmom jej rozpočtu (v zmysle § 107 ods. 2 druhej vety zákona č. 50/1976 Zb.) a prípadným zrušením tohto rozhodnutia oň príde.
Žalobkyňa však bližšie nevysvetlila, prečo by z toho malo plynúť jej postavenie účastníka v samotnom správnom konaní podľa § 14 Spr. por. a ako by také jej postavenie bolo zlučiteľné s tým, že by jej orgán (starosta obce) zároveň v tomto konaní konal ako správny orgán.
Ešte podstatnejšie však je, že napadnutým rozhodnutím sa len zrušilo jej rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora. Judikatúra tunajšieho súdu však opakovane vyslovila, že samo rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora nie je rozhodnutím, ktoré by sa dotýkalo práv alebo právom chránených záujmov kohokoľvek, pretože existujúci právny stav sa ním nijako nemení (porov. uznesenia sp. zn. 1 Sžk 27/2021, 4 Sfk 18/2022 alebo 7 Svk 31/2023). Podobne konštantná judikatúra zotrváva na názore, že rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorým je zrušené iba prvostupňové rozhodnutie a vec je vrátená na nové konanie a rozhodnutie, nemení nič na subjektívnych právach účastníkov správneho konania, je iba procesným rozhodnutím, a preto podľa § 7 písm. e) SSP nemôže byť predmetom preskúmavania súdom (porov. uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 8 Asan 7/2021, ale aj uznesenie býv. Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 17 S 25/1994, judikát R 95/1994).
11. Z uvedeného vyplýva, že tak ako rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora nezasahuje do subjektívneho práva alebo právom chráneného záujmu žiadnej fyzickej osoby ani právnickej osoby, pretože sa ním nijako nemení existujúci právny stav, o to menej môže do existujúceho právneho stavu (a tým do práva alebo právom chráneného záujmu) zasahovať rozhodnutie, ktorým bolo toto rozhodnutie len zrušené s tým, že o proteste prokurátora bude rozhodovať (iný) príslušný orgán verejnej správy.
Právnym dôvodom, na základe ktorého žalobkyňa má nárok na príjem z pokuty, je samotné jej rozhodnutie zo 17. októbra 2019. Právny stav, ktorý vznikol v dôsledku preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, je však nateraz taký, že toto rozhodnutie žalobkyne je stále právoplatné, ale je (len) napadnuté protestom prokurátora, o ktorom sa ešte bude rozhodovať.
Pokiaľ by teda aj vôbec bolo možné uvažovať o tom, či by mohlo byť snáď dotknuté právo na výnos z pokuty ako príjmu rozpočtu obce [§ 5 ods. 1 písm. k) zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších predpisov], teda právo hospodáriť s vlastnými príjmami ako súčasť práva na územnú samosprávu čl. 65 v spojení s čl. 64a Ústavy Slovenskej republiky (k čomu nateraz nie je vôbec potrebné zaujímať stanovisko), v žiadnom prípade sa tohto práva nemohlo dotknúť preskúmavané rozhodnutie žalovaného.
IV. Záver
12. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť, proti uzneseniu správneho súdu, ktorým odmietol žalobu ako podanú neoprávnenou osobou, nie je dôvodná. Okrem toho rozhodnutie žalovaného, ktorým zrušil rozhodnutie žalobkyne ako stavebného úradu, je len rozhodnutím procesnej povahy podľa § 7 písm. e) SSP. Do úvahy by tak prichádzalo aj odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 461 SSP uznesením (§ 457 ods. 2 SSP) zamietol kasačnú sťažnosť. 13. O trovách bolo rozhodnuté podľa podľa § 167 a 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca v kasačnom konaní úspech nemal, žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal. 14. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. novembra 2024