7Svk/1/2022

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2017/016242-07/F40 zo dňa 19. júna 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „vodný zákon“), v spojení s § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), vydal stavebné povolenie stavebníkovi ProLogis Slovak Republic Management s.r.o. pre navrhované vodné stavby v rozsahu SO.302 Vonkajšia kanalizácia a SO.303 Vonkajší vodovod. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2017/033339-2 zo dňa 14. septembra 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K námietkam žalobcu uviedol:

I. prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pričom prvostupňový orgán postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania;

II. územné rozhodnutie sa na predmetné vodné stavby nevyžaduje, lebo tieto sú na pozemkoch, ktoré sú uvedené v Osvedčeniach o významnej investícii č. 20801/ 2015-1000-33509 a č. 20801/2015-1000-35613, vydaných Ministerstvom hospodárstva SR podľa zákona č. 175/1999 Z. z.;

III. prvostupňový orgán bol oprávnený upustiť od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, nakoľko žiadosť stavebníka spolu s projektovou dokumentáciou poskytovala dostatočný podklad pre rozhodnutie;

4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že (I) na danú vec nebolo možné aplikovať § 32 ods. 2 stavebného zákona, (II) nebol vypracovaný územný plán zóny; (III) na navrhovanú činnosť „Prologis Park Nitra“ nebolo vydané osobitné osvedčenie o významnej investícii, (IV) úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú cestu R1A nebol dopravne a kapacitne vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej premávky pre celý strategický park, (V) v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie, (VI) zámer Automotive Nitra Project - Fáza 2 mal byť posúdený z hľadiska vplyvov na životné prostredie, pričom nebol zohľadnený počet parkovacích stojísk, (VII) mu nebolo vyhovené jeho žiadosti o vyhotovenie kópie spisu, (VIII) nebola dodržaná lehota na vydanie prvostupňového rozhodnutia a ani lehota na oznámenie o začatí stavebného konania. 5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe v podstatnom zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

8. Združenie domových samospráv vo svojom vyjadrení uviedlo, že správnu žalobu považuje za dôvodnú a žiada jej v plnom rozsahu vyhovieť. 9. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. v ďalšom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že s jednotlivými námietkami žalobcu nesúhlasí, rozhodnutia vydané v administratívnom konaní považuje za správne a navrhla, aby správny súd žalobu zamietol.

11. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. podaním zo dňa 28. októbra 2019 predložila správnemu súdu rozsudky v skutkovo obdobných veciach, v ktorých boli žaloby žalobcu zamietnuté. 12. Žalobca na pojednávaní pred správnym súdom predložil svoje vyjadrenie, v ktorom namietal vecnú príslušnosť prvostupňového orgánu a žalovaného na rozhodovanie v

14. Správny súd skúmal námietku, týkajúcu sa právomoci prvostupňového orgánu a žalovaného ex offo, pričom dospel k záveru, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti. Podľa správneho súdu nebolo preukázané, že by mal vo veci konať okresný úrad v sídle kraja ako správny orgán prvého stupňa, teda nebolo preukázané, že by sa jednalo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresu, a to aj s poukazom na § 5 ods. 1 zákona č. 525/ 2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z. z.“).

Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a nebolo možné aplikovať § 117b stavebného zákona. 15. Správny súd ďalej posudzoval aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, pričom poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený. Žalobca bol účastníkom konania v predmetnej veci podľa § 73 ods. 3 veta tretia vodného zákona, t. j. ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon o EIA, teda ako dotknutá verejnosť.

16. K námietke týkajúcej sa nenaplnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona správny súd poukázal na svoje rozhodnutia č. k. 1S/236/2016-483 zo dňa 12.09.2018, č. k. 11S/105/2017-267 zo dňa 18.09.2019, č. k. 11S/5/2017-594 zo dňa 15.01.2020, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal, pričom ju považoval za nedôvodnú. Územné rozhodnutie sa v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31.12.2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

mestským zastupiteľstvom dňa 11. júna 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podmienkou pre postup podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená. Správny súd poukázal aj na záväzné stanovisko mesta Nitra zo dňa 16. februára 2017, v rámci ktorého vyslovilo súhlas s realizáciou stavebných objektov, majúc pritom za to, že umiestnenie stavebných objektov nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitry.

19. K oznámeniu zo dňa 25. novembra 2015, na ktoré poukazoval žalobca, správny súd uviedol, že sa jedná o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré nie je záväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu realizácie strategického parku ako významnej investície sa vyžadovalo vykonanie územného konania. Ustanovenie § 12 ods. 1 stavebného zákona stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce), pričom o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán mesta Nitry neustanovuje pre priestorovo funkčný celok Dražovce obstarať a vypracovať územný plán zóny. Rovnako stavba s označením „vybudovanie strategického parku“, na ktorú je vydané osvedčenie o významnej investícii a ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, je umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever. Námietku žalobcu, že pre navrhovanú činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ nebolo vydané ani osvedčenie o významnej investícii považoval súd za pravdivú.

20. Podľa správneho súdu odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový

21. K namietanému porušeniu § 47 písm. a) a § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, správny súd poukázal na § 38 ods. 4 zákona o EIA, teda na záväzné stanovisko zo dňa 22. mája 2017, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia a z ktorého vyplýva, že vo veci návrhu na začatie stavebného konania pre stavbu „Logistický park Nitra - Hala DC3“, ktorý rieši tu posudzované stavebné objekty, preskúmal súlad predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania, pričom nezistil žiadne rozpory. V súvislosti s touto námietkou žalobcu správny súd opätovne poukázal na záväzné stanovisko mesta Nitra zo dňa 16. februára 2017, v ktorom mesto súhlasilo s realizáciou tam uvedených stavebných objektov (medzi nimi i „SO.302 Vonkajšia kanalizácia“, „SO.303 Vonkajší vodovod“), umiestnenie ktorých nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta. Žalobca podľa súdu síce tvrdil, že došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení zákona o EIA, ale žiadnym spôsobom ich nešpecifikoval, ani neuviedol, v čom malo toto porušenie konkrétne

22. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku týkajúcu sa dopravného napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A a vyústenia dopravy na cestu I/64. Prvostupňový orgán, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s výstavbou tu preskúmavaných objektov (vodných stavieb) nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky ich napojenia na pozemné komunikácie, nakoľko toto neboli ani oprávnené riešiť.

V danej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania, pričom vydal rozhodnutie, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona o EIA. V čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia teda existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a taktiež existovalo i záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU- NR-OSZP3-2017/016242-05/F40 zo dňa 22. mája 2017 k stavebnému konaniu pre vodné

24. K námietke týkajúcej sa nesprávneho počtu parkovacích miest správny súd uviedol, že táto otázka sa netýka posudzovania vodných stavieb a preto sa ňou ďalej nezaoberal. V tejto súvislosti poukázal na § 140c ods. 1 stavebného zákona.

Týmto postupom mu umožnil, aby využil svoje právo v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku, a teda mu nebolo odopreté jeho právo na nazretie do spisu. 26. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehôt správny súd uviedol, že na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania je v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona, určená lehota do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Táto lehota je procesnou lehotou, ktorá má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia a v danom prípade nemala žiaden vplyv na právnu pozíciu žalobcu ako účastníka konania. Správny súd uzavrel, že ani jedna z námietok žalobcu priamo nesmerovala proti rozhodnutiam vydaným v predmetnom stavebnom konaní. Len na základe podanej žaloby nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku, resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných konaniach, ktoré predchádzali stavebnému konaniu. Žalobca v tomto stavebnom konaní nevymedzil, v čom bol v dôsledku vydaného stavebného povolenia porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

III. Kasačná sťažnosť a konanie pred kasačným súdom

Zároveň navrhol, aby mu kasačný súd priznal náhradu trov konania. 28. Sťažovateľ namietal posúdenie jeho aktívnej žalobnej legitimácie, ktorú odvodzoval z § 178 ods. 1 SSP. Mal za to, že ako fyzická osoba bol rozhodnutiami správnych orgánov ukrátený na svojich právach, keďže je vlastníkom priamo susediacich pozemkov.

29. Podľa sťažovateľa je záver správneho súdu vo vzťahu k nenaplneniu podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona nesprávny. Vo výkresovej časti ÚPN mesta Nitra je v grafickej časti legenda uvedené „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Grafická časť je rovnako záväzná ako textová časť ÚPN mesta Nitra. Neboli tak naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle § 32 od 2 stavebného zákona, keďže stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a rovnako nebol vypracovaný územný plán zóny.

. .) a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku, a z tohto dôvodu sám stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá vypracovaná nebola. Podľa sťažovateľa v aktuálne platnom ÚPNO - mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica Strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre Strategický park. Rovnako s poukazom na § 25 ods. 6 stavebného zákona sa v územnom pláne nadradeného veľkého územného plánu Nitrianskeho samosprávneho kraja nenachádza.

32. Sťažovateľ nesúhlasil s vyhodnotením námietky, týkajúcej sa posúdenia parametrov cesty I/64 a napojenia na cestu R1A. Správne orgány v súvislosti s výstavbou vodných stavieb nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky ich napojenia na pozemné komunikácie. Nebol zdokumentovaný ani hlukový dopad z dopravy v jestvujúcich respektíve navrhovaných trasách ciest a ani v križovatkách na R1A a hlavne dopad na obytnú zónu Nitra Zobor-Šindolka a dopravné vzťahy a napojenia. Ak má v následných povoľovacích konaniach (stavebné konanie) stavebný úrad v zmysle § 66 ods. 4 písmeno d) stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalostí navrhovanej dopravnej situácie. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Bez znalosti dopravnej situácie potom stavebný úrad nemôže zabezpečiť dodržanie tejto zákonnej podmienky pri povoľovanej stavbe. 33.

strategického parku teda neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Je treba si totiž uvedomiť, že pojem „Strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „PROLOGIS PARK NITRA“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania.

34. Sťažovateľ mal ďalej za to, že správny súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho námietkou vo vzťahu k počtu parkovacích stojísk. Nezákonnosť napadnutého rozsudku videl sťažovateľ aj v tom, že správny súd sa nijako nevysporiadal s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru. Rovnako zotrval na námietke, že mu ako účastníkovi konania nebola zaslaná fotokópia administratívneho spisu. Zároveň namietal aj to, že prvostupňový orgán nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, ako aj lehotu na oznámenie o začatí stavebného konania, pričom žalovaný sa s týmto porušením zákona riadne nevysporiadal. 35. Žalovaný a následne aj mesto Nitra sa vo svojich vyjadreniach ku kasačnej sťažnosti stotožnili so závermi správneho súdu.

IV. Posúdenie kasačného súdu

38. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že väčšina námietok sťažovateľa bola obsahovo zhodná so žalobnými bodmi uvedenými v správnej žalobe, na ktoré sťažovateľ dostal od správneho súdu vyčerpávajúcu odpoveď. Zároveň sťažovateľ svoje kasačné námietky nesmeroval proti samotnému povoleniu vodných stavieb, ale tieto sa týkali niektorých jeho podkladových rozhodnutí.

Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 41.

Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V nej sťažovateľ iba stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom priamo susediacich pozemkov.

Kasačný súd len okrajovo dodáva, že si je vedomý predchádzajúcej rozhodovacej praxe, kedy správne súdy výnimočne priznávali aktívnu žalobnú legitimáciu aj účastníkom administratívneho konania, ktorí neboli vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ukrátení na svojich subjektívnych právach (napríklad v súvislosti s rozhodnutiami o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom), no išlo o špecifické prípady týkajúce sa výlučne priestupkových konaní, čo nie je predmetný prípad a takýto prístup k aplikácii § 178 ods. 1 SSP teda neprichádza do úvahy.“ (II) K aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona

44. Kasačný súd vo vzťahu k uvedenej námietke v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na svoj skorší rozsudok sp. zn. 1Sžk/44/2020 zo dňa 30. novembra 2022 v obdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorej sa už vysporiadal s obsahovo rovnakými sťažnostnými bodmi: „31. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park umiestnený. 32.

33. Kasačný súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so závermi správneho súdu a tiež odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa rovnakých účastníkov konania v obdobnej právnej veci, v ktorom kasačný súd uviedol: „.

Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického

34. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu rozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok; ďalej len „Správny poriadok“) „správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46 Správneho poriadku „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.:

Naopak, vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní.

Kasačný súd tiež poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom. Konkrétne ide o rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sžk/30/2019 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn. 6Sžk/17/2020 zo dňa 30. novembra 2022.

46. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že predmetné stavebné konanie nadviazalo na zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 8. novembra 2016. V zmysle predmetného rozhodnutia sa navrhovaná činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ nebude posudzovať podľa § 29 zákona o EIA. Uvedené rozhodnutie bolo v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10. februára 2017 v časti týkajúcej sa opravy označenia parciel a jednej vety zmenené.

47. Z vyššie uvedeného rozsahu zisťovacieho konania vyplýva, že v tomto konaní bolo súčasťou zámeru aj posudzovanie kapitoly - Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí správneho súdu, zákon o EIA nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o EIA, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov. Vzhľadom na uvedené, priemyselný/strategický park prešiel zisťovacím konaním. Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. (IV) K namietanému porušeniu procesných práv sťažovateľa

49. Vo vzťahu k námietkam, týkajúcim sa posúdenia parametrov cesty I/64, napojenia na cestu R1A a počtu parkovacích miest v strategickom parku, kasačný súd súhlasí so správnym súdom, ktorý uvedené námietky vyhodnotil ako nedôvodné, keďže sa netýkali prejednávaných vodných stavieb (viď body 46. a 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

51. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa vo vzťahu k nahliadnutiu do administratívneho spisu a vyhotovenia fotokópie spisu kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľovi bola kópia spisu doručená, a teda jeho tvrdenia o porušení jeho procesných práv sú v tomto kontexte nedôvodné. Na tieto námietky

V. Záver

53. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Správny súd sa náležite vysporiadal aj s námietkami ktoré sťažovateľ uplatnil až po prekluzívnej lehote na podanie správnej žaloby. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu a stotožnil so záverom, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom. Uvedenému zodpovedá i poučenie o opravných prostriedkoch a preskúmateľnosti správnym súdom v závere písomného vyhotovenia rozhodnutia. Správny súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 54. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.