7Svk/1/2025

1. Preskúmavaným rozhodnutím ministerstvo dopravy a výstavby potvrdilo vyvlastnenie určitého pozemku vo vlastníctve žalobcu v prospech ďalšej účastníčky, a preto sa žalobca domáhal jeho preskúmania správnou žalobou. Správny súd túto žalobu 15. mája 2019 doručil ďalšej účastníčke s výzvou, aby sa k nej vyjadrila, ale s poučením, že ak sa nevyjadrí, správny súd môže vo veci konať ďalej. Ďalej 17. júna 2019 jej súd doručil medzičasom podané vyjadrenie žalovaného, tentokrát s výzvou, že má „možnosť (nie povinnosť)“ sa k nemu vyjadriť. Ďalšia účastníčka 19. júna 2019 podala k žalobe svoje vyjadrenie (bez splnomocnenia, ktoré doplnila až 13. augusta 2019) a 1. augusta 2019 jej správny súd doručil na vedomie medzičasom podanú repliku žalobcu. 2. Správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na 24. apríla 2024. Predvolanie naň doručil ďalšej účastníčke 12. februára 2024 s upozornením, že účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná a že správny súd môže pojednávať aj v jej neprítomnosti. Napriek tomu sa právny zástupca ďalšej účastníčky zúčastnil tohto pojednávania, na ktorom správny súd vyhlásil tu napadnutý rozsudok č. k. BA-5S/50/2019-258. Ním I. správnu žalobu zamietol, II. žalovanému nepriznal právo na náhradu trov, ale III. ďalšej účastníčke priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi „v celom rozsahu“. Na odôvodnenie výroku III len stručne odkázal na § 169 SSP a na to, že ďalšej účastníčke „vznikli trovy spojené s jeho účasťou pred správnym súdom“.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutom výroku III (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 6. Podľa § 169 SSP má ďalší účastník voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktorú mu správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Citované ustanovenie tak nepriznáva ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov podľa zásady jeho úspechu, ale obmedzuje ich zásadne na trovy vyvolané uloženou povinnosťou. Takáto úprava má predovšetkým brániť tomu, aby ďalší účastníci vstupovali do konania len preto, aby im neskôr boli priznané trovy (porov. dôvodová správa k vládnemu návrhu Správneho súdneho poriadku, Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1335). Správny súd však v prerokúvanej veci odôvodnil výrok III napadnutého rozsudku len tým, že ďalšej účastníčke vznikli trovy s jej účasťou na konaní, čo samo osebe už nezodpovedá predpokladom ustanoveným v cit. § 169 SSP. Vôbec totiž neobjasnil, aké konkrétne povinnosti jej boli uložené a aké s nimi boli spojené trovy, aby jej museli byť nahradené. Takisto správny súd neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. 7. Za uloženie povinnosti v zmysle cit. § 169 SSP nemožno považovať doručenie podania účastníka zo strany súdu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Vo svojej podstate ide o úkon súdu umožňujúci ďalšiemu účastníkovi konania realizovať jeho procesné práva v tom zmysle, že mu je daná možnosť prezentovať vo vzťahu k súdu vlastnú argumentáciu k tej, ktorá je uvedená v doručenom podaní. To platí osobitne vtedy, ak správny súd ďalšieho účastníka upozorní, že nepodanie vyjadrenia nebráni súdu v ďalšom postupe v konaní, a nepohrozí mu pre prípad nesplnenia výzvy následkami, ktoré voči nemu bude uplatňovať, ako napr. poriadkovou pokutou (porov. obsiahly rozbor v uznesení tun. súdu sp. zn. 4 Svk 20/2024 a tam citovanú prejudikatúru). V prerokúvanej veci kasačný súd z obsahu spisu ani nezistil, že by správny súd uložil ďalšej účastníčke povinnosť, ktorú by musela splniť. Na úvod konania (15. mája 2019) ju síce vyzval na vyjadrenie k správnej žalobe, no nehrozil poriadkovou pokutou pre prípad nepodania vyjadrenia; naopak, výslovne zdôraznil, že nepodanie vyjadrenia nebráni správnemu súdu ďalej konať. V ďalších prípisoch jej už výslovne dal len možnosť sa vyjadriť a aj v predvolaní ju upozornil, že jej účasť nie je nevyhnutná. Nie je teda zrejmé, aké trovy spojené s plnením povinnosti vlastne ďalšej účastníčke vznikli, aby jej ich správny súd mohol priznať.