7Svk/12/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova č. 1667/14, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners s.r.o., so sídlom Hrnčiarska č. 29, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova č. 46 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia Mestskej časti Bratislava- Petržalka č.: 2818/2020/12-OUaD/Ks-3 zo dňa 18.9.2020 a rozhodnutia Mestskej časti Bratislava -Petržalka č.: 2818/2020/12-OURaD/Ks-2 zo dňa 23.7.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/264/2020-41 zo dňa 11.8.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

poskytnutej lehote. Poukázal na to, že žalobca na prvej strane žaloby označil ako žalovaného Okresný úrad Bratislava so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 46 a napadnuté opatrenie, ktoré mal vydať žalovaný - Okresný úrad Bratislava č. 2818/2020/12-OUaD/Ks-3 zo dňa 18.9.2020. Na deviatej strane žaloby už žiadal zrušiť napadnuté opatrenie rovnakej spisovej značky zo dňa 18.9.2020, ktoré mala vydať Mestská časť Bratislava-Petržalka ako žalovaný. Žalobca k žalobe pripojil opatrenie Mestskej časti Bratislava-Petržalka uvedenej spisovej značky zo dňa 18.9.2020. Správny súd preto podľa § 59 ods. 1, 3 SSP vyzval žalobcu uznesením zo dňa 19.5.2021 na odstránenie vád žaloby spočívajúcich v nezrozumiteľnosti a nepresnosti a to na presné a jasné označenie žalovaného, ďalších účastníkov konania a osôb zúčastnených v konaní a na presné a jasné označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu uviedol, že žaloba nevykazovala žiadne vady, ale išlo len o domnelé vady identifikované súdom. Zo žaloby vyplývajú všetky požadované náležitosti bez ďalšej nutnosti doplnenia akýchkoľvek iných skutočností alebo objasňovania podania.

Správny súd namiesto materiálneho posúdenia správnej žaloby a prieskumu napadnutého rozhodnutia pristúpil k odopretiu práva na prístup k spravodlivosti a to tým, že neposudzoval meritum veci, ale nechal sa ovplyvniť nielen antikampaňou vedenou voči sťažovateľovi, ale aj ostatnými žalobami, ktoré sťažovateľ podáva. Namietal, že dostatočne konkrétne v obsahu žaloby uvádzal tvrdenia o porušení zákona správnym orgánom a nerozumie, prečo sa krajský súd vydal cestou prísneho formalizmu a žalobu zamietol. Žiadal napadnuté uznesenie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 19.10.2021 uviedol, že ako odvolací orgán neeviduje konanie pod sp.zn. 2818/2020/12-OUaD/Ks-2 zo dňa 23.7.2020 vydaným staveným úradom obce Mestská časť Bratislava-Petržalka.

5. Z pripojeného súdneho spisu bolo zistené, že v rozsudočnom návrhu (petite) žaloby zo dňa 17.11.2020 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného Mestskej časti Bratislava -Petržalka, vydané v konaní vedenom pod č. 2818/2020/12-OUaD/Ks-3 zo daň 18.9.2020 a podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Petržalka ako stavebného úradu č. 2818/2020/12-OURaD/Ks-2 zo dňa 23.7.2020. Ako žalovaného v žalobe označil Okresný úrad Bratislava, ako ďalšieho účastníka podľa § 32 ods. 3 SSP označil Mestskú časť Bratislava -Petržalka. V dôvodoch žaloby bolo uvedené, že Mestská časť Bratislava-Petržalka ako príslušný stavebný úrad vydala rozhodnutie č. 2818/2020/12-OURaD/KS-2 zo dňa 23.7.2020, ktorým povolila stavebný objekt SO 02 - Areálové komunikácie a spevnené plochy v rámci stavby Apartmánový dom - Betliarska ulica, Bratislava- Petržalka. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Stavebný úrad v oznámení tvrdil, že žalobcovi neprináleží podanie

K správnej žalobe žalobca pripojil kópiu uvedeného opatrenia zo dňa 18.9.2020, vydané Mestskou časťou Bratislava - Petržalka. 6. Z tejto prílohy žaloby kasačný súd zistil, že Mestská časť Bratislava-Petržalka vydala Opatrenie č. 2818/2020/12-OUaD/Ks-3 zo dňa 18.9.2020 ako odpoveď na podané odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Petržalka ako stavebného úradu č. 2818/ 2020/12-OURaD/Ks-2 zo dňa 23.7.2020. V tomto opatrení uviedla, že predmetná stavba nepodliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. a preto žalobca nemôže byť účastníkom stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona, podľa ktorého účastníkom konania sú osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z tohto predpisu. Preto podľa § 53 Správneho poriadku je odvolanie zo dňa 17.8.2020 neoprávnené a nespôsobuje účinky spojené so začatím odvolacieho konania.

administratívneho konania. Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. Podľa § 59 ods. 3 SSP ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

8. Kasačný súd konštatuje, že podaná žaloba vykazovala také vady, ktoré bránili v ďalšom pokračovaní v konaní pred správnym súdom. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že predmetom prieskumu podľa tejto žaloby bolo opatrenie Mestskej časti Bratislava -Petržalka zo dňa 18.9.2020, ktoré žalobca k žalobe aj pripojil. Žalovaným v žalobe však označil nie orgán, ktorý vydal toto opatrenie, t. j. Mestskú časť Bratislava - Petržalka, ale Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova č. 46, Bratislava, ktorý so správnym konaním, v ktorom bolo vydané preskúmavané opatrenie, nemá žiaden súvis. Z obsahu preskúmavaného opatrenia zo dňa 18.9.2020 je zrejmé, že sa jednalo o jednostupňové opatrenie, ktoré nebolo ďalej preskúmavané odvolacím orgánom .

Podľa tohto ustanovenia môže správny súd zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu. Teda ide o prípady, kedy je predmetom preskúmania v správnom súdnictve odvolacie rozhodnutia a v zmysle tohto ustanovenia je možné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v

Žalobca však za ďalšieho účastníka uviedol práve Mestskú časť Bratislava - Petržalka, ktorá vydala preskúmavané rozhodnutie zo dňa 18.9.2020, ako aj z 23.7.2020. 11. Správne teda postupoval správny súd, keď uznesením zo dňa 19.5.2021 vyzval žalobcu na odstránenie vád v lehote 15 dní s poučením, že pokiaľ vady nebudú odstránené, správny súd podanie uznesením odmietne v zmysle § 59 ods. 3 SSP. V tomto uznesení žalobcu aj náležite poučil, v čom je žaloba nezrozumiteľná a ako ju treba doplniť alebo opraviť. Výslovne uviedol, že žalobca sa žalobou domáha zrušenia opatrenia zo dňa 18.9.2020, ktoré vydala Mestská časť Bratislava - Petržalka, pričom Okresný úrad Bratislava (v žalobe označený žalovaný) žalobou napadnuté opatrenie nevydal. Správny súd ďalej uviedol, že žalobca v žalobe zmätočne uviedol Mestskú časť Bratislava ako ďalšieho účastníka konania podľa § 32 ods. 3 SSP. Žalobca v stanovenej lehote a ani do vydania kasačnou sťažnosťou napadnutého uznesenia správneho súdu vady žaloby neopravil.

aj žalobca. Táto časť kasačnej sťažnosti neobsahovala žiadne konkrétne sťažnostné body, ktorými by žalobca namietal nezákonnosť napadnutého uznesenia krajského súdu v zmysle sťažnostných dôvodov podľa § 440 SSP. Takýmto konkrétnym sťažnostným bodom nie je ani tvrdenie o diskreditačnej antikampani voči žalobcovi vedenej vládou SR, konkrétne ministrom hospodárstva, a ani tvrdenie žalobcu, že v dôsledku tejto diskreditačnej antikampane sú správne orgány navádzané k takej aplikácii práva, ktorá neutralizuje činnosti občianskych združení ako advokátov životného prostredia.

14. Ako už bolo uvedené v odôvodnení vyššie, vzhľadom na to, že z petitu žaloby jednoznačne vyplýva , že žalobca žiadal zrušiť opatrenie zo dňa 18.9.2020, pokiaľ žalobca ako žalovaného označil Okresný úrad Bratislava, t. j. správny orgán, ktorý toto opatrenie nevydal, nastal logický rozpor medzi základnými náležitosťami správnej žaloby, a to označením žalovaného a preskúmavaného rozhodnutia. Pre uvedený rozpor nebolo možné v konaní o prieskume zákonnosti opatrenia zo dňa 18.9.2020 pokračovať.

16. Neobstojí ani námietka žalobcu, že v konaniach vo veciach životného prostredia je potrebné postupovať neformálne. Je treba uviesť, že konanie o všeobecnej správnej žalobe, o ktorú v posudzovanej veci ide, nie je konaním, v ktorom sa žaloba posudzuje neformálne (napr. § 202 ods. 2 SSP). Avšak aj v týchto konaniach musia byť dodržané základné procesné podmienky pre ďalší priebeh súdneho konania, teda aj úplnosť a zrozumiteľnosť žaloby. Uvedené tým viac platí v ostatných konaniach. Teda pokiaľ v danom prípade žalobca ako žalovaného označil správny orgán, ktorý nemá žiaden súvis s preskúmavaným opatrením a túto vadu napriek poučeniu súdu v poskytnutej lehote neodstránil, ba naopak, ani v kasačnej sťažnosti neuznal, že sa o vadu jednalo, potom nezostávalo správnemu súdu nič iné, len žalobu

17. Pokiaľ sťažovateľ dôvodí, že správny súd sa nechal ovplyvniť antikampaňou vedenou voči sťažovateľovi ako aj ostatnými žalobami, ktoré sťažovateľ podáva, toto jeho tvrdenie je čisto hypotetické a kasačný súd sa nemá dôvod k nemu vyjadrovať.

18. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje zákonnosť napadnutého uznesenia správneho súdu a nedôvodnosť sťažnostných námietok. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 19. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto má právo na náhradu trov kasačného konania. Tieto mu však neboli priznané, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu § 168 SSP. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1SSP).

V Bratislave dňa 6. júla 2022