7Svk/12/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200191.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/27/2024
- IČS
- 9625200191
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, O. N., právne zastúpený advokátkou Mgr. PhDr. Zuzanou Tománkovou Mikovou, PhD., so sídlom Šancová č. 110, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska č. 4, 6, 8, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania:: 1/ Čistý deň, n.o., so sídlom Hodská cesta 1228, Galanta, 2/ H. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, L., 3/ S. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. G. XX, K., 4/ L. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, O. N., 5/ S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, Y., 6/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, A., 7/ P. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. Y., 8/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. F. N. XX, K., 9/ S. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX, 10/ Z. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. N. XX/X, J. O., 11/ O. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. N. XX/X, J. O., 12/ Y. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, 13/ O. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. F. N. XX, K., 14/ I. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. F. N. XX, K., 15/ V. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. XXX/X, I. S., 16/ S. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. XXX/X, I. S., 17/ F. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. S. XXX/XX, N., 18/ S.. et. S.. K. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. XX, S., 19/ S.. S. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. E. XXX, L., 20/ S.. Q. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. G. S. XXXX/X, Y., 21/ S.. S. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX/X, K., všetkých zastúpených advokátkou Mgr. PhDr. Zuzanou Tománkovou Mikovou, PhD., so sídlom Šancová č. 110, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 12784/2018-M_OSL, 30251/2018 zo dňa 09.07.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 6S/27/2024 - 580 zo dňa 24. septembra 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému a ďalším účastníkom sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Predmet konania
1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/27/2024 - 580 zo dňa 24. septembra 2024 (ďalej „napadnutý rozsudok“) žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 12784/2018 - M_OSL, 30251/2018 zo dňa 09.07.2018 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 3946/2018 - M_OSSODR, 7749/2018 zo dňa 12.02.2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol a žalovanému a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania nepriznal. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad účastníkov konania a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Administratívne konanie
2. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 12. februára 2018 žalovaný podľa § 72 písm. c), 81 ods. 1, 85 ods. 1 písm. a) a § 90 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (ďalej „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“) a podľa § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej „správny poriadok“) zrušil akreditáciu č. sp.: 6410/2006 - I/21 AK zo dňa 22. mája 2006, č. sp.: 14921/2020 - I/25 AK zo dňa 30. októbra 2010, č. sp.: 14921/2011 - I/25 AK - 1 zo dňa 25. mája 2011, č. sp.: 15332/2011 - I/25 AK zo dňa 29. júla 2011, č. sp.: 15903/2013 - M. OSSODRAK, zo dňa 16. augusta 2013, udelenú neziskovej organizácii Čistý deň, n. o. (ďalej aj „Čistý deň“). V odôvodnení uviedol, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predĺžilo pôvodnú akreditáciu neziskovej organizácii Čistý deň rozhodnutím zo dňa 16. augusta 2013 na obdobie piatich rokov.
Na základe medializovaných informácií, ktoré naznačovali páchanie viacerých trestných činov na klientoch v organizácii, žalovaný začal správne konanie o zrušení akreditácie oznámením zo dňa 14.09.2016. Žalovaný bol dňa 22.08.2017 informovaný o vznesení obvinenia voči I. J., bývalému zamestnancovi neziskovej organizácie a o začatí trestného stíhania pre prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
3. V priebehu konania požiadali o priznanie postavenia účastníka viaceré fyzické osoby, okrem iného aj žalobca Y. S.. Ten v žiadosti uviedol, že v prípade zrušenia akreditácie mu bude zmarená možnosť ukončiť proces jeho resocializácie a odvykania od návykových látok v prostredí a za pomoci odbornej starostlivosti, ktorej ako jedinej dôveruje.
Osvedčil, že je dobrovoľným klientom neziskovej organizácie a ďalej s ním správny orgán konal ako s účastníkom. Ďalej ako s účastníkmi konal s fyzickými osobami, ktoré sú uvedené v záhlaví tohto rozsudku ako ďalší účastníci. 4. Žalovaný mal za to, že resocializačný program v tomto zariadení prestal plniť svoj účel zmysle § 63 ods. 1, 5 a 8 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí.
Odporúčaná dĺžka trvania pobytu klienta zariadení je 18 až 24 mesiacov a resocializačný program je taktiež časovo nastavený na túto dĺžku. Klient, ktorý je v tretej resocializačnej fáze, sa zameriava na nápravu a prehlbovanie sociálnych vzťahov a pripravuje sa na návrat do spoločnosti a zo strany resocializačného zariadenia mu môže byť po skončení resocializačného programu poskytnutá následná odborná pomoc. Z obsahu doručených žiadostí klientov, ktorí žiadajú o priznanie postavenia účastníka, vyplýva, že niektorí klienti sú v resocializačnom stredisku nad rámec odporúčanej dĺžky pobytu klienta. Už to svedčí o tom, že resocializačný program s odporúčanou dĺžkou 18 až 24 mesiacov zrejme nedokáže naplniť potreby klientov pri aktivovaní vnútorných schopností a prekonávaní následkov ich závislosti. 5. Ďalej bolo preukázané, že dochádza vo zvýšenej miere k nedovolenému opusteniu zariadenia útekom maloletých detí. Čo sa týka sankcie ostrihania, je to neprimeraná forma zaobchádzania s dieťaťom, rovnako ako vynucovanie určitého správania pod hrozbou telesnej
aktivity. Rovnako bola spochybnená odborná spôsobilosť zodpovedného zástupcu resocializačného strediska Čistý deň na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí. Činnosť neziskovej organizácie vykazuje takú mieru nedostatkov, ktorá je spôsobilá vyvodiť závery, že resocializačný program vykonávaný v resocializačnom stredisku Čistý deň neplní svoj účel a že môže byť ohrozený priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletých detí, ktoré sú v tomto zariadení umiestnené na základe rozhodnutia súdu.
Ministerstvo sa pritom stotožnilo s názorom akreditačnej komisie, ktorá mu opakovane podľa § 81 ods. 1 citovaného zákona 10. januára 2018 odporučila zrušiť neziskovej organizácii akreditáciu udelenú na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
6. Na základe rozkladov účastníkov konania vo veci rozhodoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 09. júla 2018 zamietol rozklady účastníkom konania a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozklad podal aj žalobca, pričom jeho rozklad bol identický s účastníkmi konania H. N., S. I. P. N., S. Z., S. N. a L. I..
Uviedol, že tvrdenia o zaobchádzaní s maloletými (o strihaní vlasov M. O., nezdvorilosť riaditeľa, úteky) sú nepravdivé. Za nepravdivé označil aj vyjadrenia pani P. a namietal použitie tohto vyjadrenia ako dôkazu. K zvýšenej medializácii uviedol, že zariadenie a klienti nemajú byť trestaní za situáciu, ktorú nespôsobili. Uviedol námietku zaujatosti voči ministrovi ako druhostupňovému správnemu orgánu a žiadal jeho vylúčenie z konania. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že bez ohľadu na to, či účastník konania Čistý deň priamo alebo nepriamo spôsobil alebo nespôsobil medializáciu, mal zabezpečiť také opatrenia, ktoré by zmiernili alebo eliminovali prípadný negatívny dopad akejkoľvek vzniknutej situácie na život, zdravie a priaznivý vývoj dieťaťa. Nebolo preukázané, že by takéto opatrenia uskutočnil. Pokiaľ účastník rozporuje tvrdenia o zaobchádzaní s maloletými v otázke nezdvorilosti riaditeľa strediska K. Y., záznam zo stretnutia kurátoriek s D. L. zo dňa 06. októbra 2017 je vierohodný a z neho je preukázané, že Y. S. nebol prítomný na tomto stretnutí, preto jeho vyjadrenie je neopodstatnené.
Pokiaľ namietal zaobchádzanie s v tom čase maloletým M. O. (ostrihanie vlasov), hodnotenie dôkazov považuje minister za správne a súladné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Minister vyhodnotil osobitne aj ďalšie námietky uvedené v rozkladoch ostatných účastníkov konania. Dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so
zákonom.
III. Konanie na správnom súde
7. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že v poradí prvým rozsudkom sp. zn. 20Sa/ 5/2019 zo dňa 26.06.2020 Krajský súd v Trnave zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že vo zvyšnej časti žalobu odmietol.
Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžk/5/2021 zo dňa 25.02.2021 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže v konaní rozhodoval nesprávne obsadený súd. Konštatoval, že v
novom konaní vo veci rozhodne miestny príslušný krajský súd v senátnom zložení. Krajský súd v Trnave v poradí druhým rozsudkom sp. zn. 20S/29/2021 zo dňa 27.04.2022 výrokom I. zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu odmietol, výrokom III. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 % a výrokom IV. ďalším účastníkom nepriznal právo na náhradu trov
konania. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší správny súd“) rozsudkom sp. zn. 7Ssk/202/2022 zo dňa 31.01.2024 výroky I., III. a IV. tohto rozsudku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že výrok II. zostal nedotknutý. V ďalšom konaní rozhodoval vo veci Správny súd Bratislave, ktorý bol viazaný právnym názorom najvyššieho správneho súdu prezentovaným v rozsudku sp. zn. 7Ssk/202/2022 zo dňa 31.01.2024. 8. Ďalej správny súd konštatoval, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku ako ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý a keďže sa
nepreukázal opak (žalovaný nerozhodol o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi počas celého administratívneho konania), toto postavenie mu prináležalo až do ukončenia administratívneho konania. Nie každý účastník administratívneho konania však má aj aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby v zmysle § 178 ods. 1 SSP. Účastník administratívneho konania môže v správnom súdnom konaní účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, ktorou bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesných právach. Nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá len sprostredkovane, napríklad tak, že sa akt dotýka práva a povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby mení možností, za ktoré môže prvá osoba uplatňovať svoje práva.
Problematické je vymedzenie pojmu „právom chránené záujmy“, keďže pojmovo musí ísť o niečo iné než právo alebo povinnosť. Podľa obvyklej definície nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu. Ide teda o situácie, kedy právo výslovne poskytuje ochranu záujmu určitej osoby, hoci tento záujem nemá charakter práva, ktoré by mohla priamo presadiť voči inej osobe.
9. V prejednávanej veci išlo o konanie o akreditácii podľa § 80 a nasledujúcich zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, ktoré je jedným z typov tzv. povoľovacích konaní, ktoré prebiehajú na rozličných úsekov verejnej správy.
Súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/5/2021 zo dňa 25.02.2021, ktorý zrušil v poradí prvý rozsudok správneho súdu v danej veci a ktorý konštatoval, že tento typ konania nemá priamy vplyv na sociálne práva tak, ako to predpokladá § 199 SSP, v tomto prípade primárne ide o akreditáciu, a hoci potenciálny vplyv na sociálne práva s ňou môže súvisieť a môže sa prejaviť ako určitý následok, s ohľadom na jeho sekundárny charakter nebude mať v tomto prípade vplyv na určenie druhu žaloby. Správny súd ďalej poukázal na to, že v tzv. povoľovacích konaniach je spravidla normatívne určené účastníctvo v správnom konaní tak, že účastníkom je len subjekt, o ktorého povolenie ide.
Takáto právna úprava účastníctva zohľadňuje právny názor, že v povoľovacom konaní sú dotknuté práva a povinnosti výlučne toho subjektu, ktorý o povolenie žiada alebo ktorému bolo povolenie udelené. Hoci v konaní o akreditácii podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí takáto špeciálna úprava účastníctva absentuje, pri posudzovaní otázky skutočného zásahu do konkrétnych hmotných či procesných práv účastníka administratívneho konania pri podaní správnej žaloby je potrebné vychádzať z vyššie uvedeného právneho názoru. V rámci povoľovacieho konania o zrušení akreditácie je dotknutý jedine subjekt, ktorému bola akreditácia zrušená. Žalovaný prvostupňovým ani preskúmavaným rozhodnutím nerozhodoval o žiadnom hmotnom či procesnom práve žalobcu, ale vyslovene len o právach neziskovej organizácie Čistý deň. Žalobca je preskúmavaným rozhodnutím dotknutý len sprostredkovane a to prostredníctvom zmluvného vzťahu medzi ním a subjektom, ktorému bola odňatá akreditácia, ktorý sa zrušením akreditácie zmenil. Túto zmenu považuje žalobca za dotyk na svojich právach či právom chránených záujmoch.
Samotná zmena zmluvného vzťahu však je len druhotný dôsledok rozhodnutia o zrušení akreditácie. Žiadne práva či povinnosti sa týmto rozhodnutím nekonštituujú či neodnímajú jeho klientom. Nejde ani o dotyk na právom chránenom záujme, keďže žalobcom uvedený dotyk sa týkal jeho osobnej sféry. Zo správneho poriadku nevyplýva nemennosť zmluvných vzťahov, ani zo zákona o sociálnoprávnej ochrane detí nevyplýva povinnosť štátu zabezpečiť klientovi konkrétny resocializačný program podľa jeho výberu po celú dobu trvania programu v nezmenenom rozsahu a v ním vybranom v resocializačnom stredisku. 10. Napokon správny súd konštatoval, že nemohol byť porušený článok 40 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“), pretože predmetom úpravy zákona o sociálnoprávnej ochrane detí nie je prioritne plnenie pozitívneho záväzku v súvislosti s poskytovaním lekárskej starostlivosti pri ochrane zdravia. Resocializačné stredisko psychické alebo fyzické choroby klientom nelieči. Pokiaľ by však aj správny súd prijal teóriu žalobcu, že tento zákon je súčasťou pozitívneho záväzku štátu pri napĺňaní článku 40 ústavy, aj tak preskúmavanie rozhodnutí žiadnym spôsobom nezasahuje do právnej sféry žalobcu. Z citovaného zákona nevyplýva ani právo na bezplatnú starostlivosť plnoletého klienta a ani článok 40 Ústavy negarantuje žalobcovi právo, aby pri výbere konkrétneho zariadenia dokončil resocializačný program práve v tomto zariadení. K dotknutiu na ústavnom práve v zmysle článku 19 ods. 2 ústavy správny súd uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom neuviedol, akým spôsobom bolo zasiahnuté do tohto jeho ústavného práva. Bolo preukázané, že žalobca v zariadení býva a preskúmavané rozhodnutie nezrušilo predmetnú neziskovú organizácie ako takú. Správny súd uzavrel, že žaloba bola podaná osobou, ktorá nedisponuje aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby podľa § 178 ods. 1 SSP v spojení s § 61 písm. a) SSP, pretože, hoci bola podaná účastníkom administratívneho konania, preskúmavaným rozhodnutím nebola ukrátená na svojich právach ani právom chránených záujmoch, pričom samotné tvrdenie týchto skutočností nepostačuje. Nebolo namieste odmietnuť žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, ale žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP.
IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
11. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. V prvom rade namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku zakladajúce jeho nepreskúmateľnosť, čím bolo porušené právo na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP].
Nedostatočnosť odôvodnenia videl v tom, že nenašli odpoveď na podstatné skutkové okolnosti tvrdené v žalobe a to, že je invalidný v dôsledku duševného ochorenia, že absolvoval dva dlhodobé rehabilitačné pobyty v dvoch rozdielnych resocializačných strediskách, že až zariadenie Čistý deň malo pozitívny vplyv na jeho zdravie a že došlo k významnej redukcii pri indikovaní psychofarmakologickej liečby psychiatrom, že si našiel prácu v odbore a že sa v ňom cíti bezpečne a spokojne.
Súd sa teda nevysporiadal so špecifickými okolnosťami na strane žalobcu, ktoré mu podľa neho zakladajú aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že zasahujú priamo jeho súkromnú sféru (oblasť zdravia). § 179 ods. 1 SSP (správne malo byť uvedené § 178 ods. 1, pozn. kasačného súdu) je nutné v tejto súvislosti vykladať extenzívne tak, aby bol naplnený účel správneho súdnictva spočívajúci v ochrane jeho subjektívnych práv v oblasti verejnej správy, pričom rozhodnutie nemusí priamo konštituovať či deklarovať práva, ale jeho účinky sa musia prejaviť v jeho právnej sfére. Odkázal na viaceré podania, ktoré podal v rámci konania pred správnym súdom (žaloba, písomné vyjadrenia, ústne vyjadrenie na pojednávaní). Tvrdil, že ak by súd vzhliadol nedostatok jeho procesnej legitimácie oboznámením sa s obsahom žaloby, bol by postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP a žalobu by odmietol. Ak však postupoval podľa § 190 SSP a žalobu zamietol, takýto postup predpokladá hlbšie a širšie oboznámenie sa s tvrdeniami žalobcu a preto sa mal zaoberať dôkazmi, ktoré svedčia o
jeho osobnostných právach. Týmto dôkazom je aj dôkaz predložený ku kasačnej sťažnosti - aktuálny lekársky nález S.. S. N. zo dňa 26.11.2024, z ktorého vyplýva, že upretie konkrétneho resocializačného programu vykonávaného organizáciu Čistý deň malo negatívny dopad na
jeho práva a právom chránené záujmy. Poukaz na iné právne normy, v ktorých je účastníctvo normované, nie je priliehavý, pretože zákon o sociálnoprávnej ochrane detí takéto kogentné vymedzenie účastníkov nemá. Nekoherentnosť v odôvodnení spočíva aj v tom, že súd uvažuje o dvoch dimenziách ochrany účastníka konania a to dimenzii ochrany práva a dimenzii ochrany právom chráneného záujmu, pričom práve v tejto situácii sa ocitol žalobca.
Správny súd však nereflektoval na svoje vlastné tvrdenie, že ide o situáciu, kedy právo poskytuje ochranu záujmu určitej osoby, hoci tento záujem nemá charakter práva, ktoré by mohol presadiť voči inej osobe. V tomto bode tiež uviedol, že správny súd nesprávne interpretoval článok 40 ústavy, ktorý nie je možné interpretovať len ako poskytnutie zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia a v rozsahu ako to určí zákon. 12. Ďalším okruhom námietok bolo nesprávne právne posúdenie podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
Aj v tejto časti však poukazoval na nedostatok odôvodnenia, najmä že súd sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu o zásahu do jeho subjektívnych verejných práv a listinnými dôkazmi predloženými na preukázanie týchto tvrdení. Namietal výklad pojmu právom chránený záujem ako to urobil správny súd, ktorý nedistingvuje medzi právom a právom chráneným záujmom, ale ich stavia na rovnakú úroveň. Zdravie ako právna kategória spadá do záujmovej sféry občana, ktorá je zákonom chránená.
Ani z uznesenia najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžk/18/2020 z 27.10.2021, z ktorého vychádza správny súd, nevyplýva „obvyklá definícia“ inštitútu právom chránený záujem. Podľa neho toto uznesenie nie je možné aplikovať, pretože rozhodnutie o odňatí akreditácie nebola správnym aktom predbežnej povahy, ako to bolo v konaní 10Sžk/18/2020. Odňatie oprávnenia subjektu, ktorého činnosť je takto skončená, má škodlivý následok na zdraví žalobcu.
13. Podľa žalobcu je jeho právo na ochranu zdravia vymedzené § 11 Občianskeho zákonníka, článkom 19 ods. 2 (ako súčasť práva na súkromie) a článkom 40 prvá veta ústavy, článkom 6 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej Dohovor)a článkom 31 prvá veta Listiny základných práv a slobôd.
V prípade pozitívnych záväzkov štátu pri preberaní ľudských práv interpretácia zákona nemôže byť reštriktívna do tej miery, aby súd na prejednanie merita žaloby určoval ďalšie podmienky pre aktívnu legitimáciu žalobcu, keď sa takéto podmienky explicitne v zákone vyjadrené nie sú.
Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14.02.2025. Poukázal na to, že domáhať sa práv uvedených v článku 40 ústavy možno v súlade s článkom 51 ods. 1 ústavy v intenciách zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Žalobca neodkazuje na žiadnu konkrétnu zákonnú úpravu, ktorú mal žalovaný vo vzťahu k žalobcovi porušiť a zasiahnuť tak do jeho ústavného práva na ochranu zdravia. Okrem toho vykonávanie resocializácie
podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti a resocializačné stredisko nie je zariadením primárne zriadeným na zabezpečenie ochrany zdravia občanov v zmysle článku 40 ústavy. Samotné ústavné právo na ochranu zdravia negarantuje občanom právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti konkrétnom zdravotníckym zariadením. Žalobcovi sa bez ohľadu na zrušenie akreditácie neziskovej organizácie Čistý deň poskytuje nepretržite zdravotná starostlivosť v tej istej psychiatrickej
ambulancii. Je právom žalobcu rozhodnúť sa, či po zrušení akreditácie bude ďalej pokračovať v terapii v tomto zariadení alebo si zvolí pokračovať v resocializácii inom akreditovanom zariadení. Žalobca porušenie práva na ochranu pred zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa článku 19 ods. 2 ústavy špekulatívne spája s údajným porušením práva na ochranu zdravia podľa článku 40 ústavy. Napokon poukázal na § 441 SSP, ktorý nedovoľuje prihliadnuť na dôkaz predložený ku kasačnej sťažnosti. Zdôraznil, že v takto predloženej lekárskej správe psychiater neodporúča resocializáciu výlučne v zaradení Čistý deň. Žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu potvrdil. 15. Ďalší účastníci sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
V. Posúdenie veci kasačným súdom
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je v plnom rozsahu nedôvodná.
17. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol rozklad účastníkov konania a rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 12.02.2018, ktorým tento prvostupňový správny orgán zrušil akreditáciu neziskovej organizácii Čistý deň, potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu ako účastník administratívneho konania podal správnu žalobu žalobca ako fyzická osoba, ktorá vykonávala v neziskovej organizácii svoj resocializačné pobyt. V poradí prvé dva rozsudky správnych súdov, ktoré zrušili preskúmavané rozhodnutie žalovaného, boli zrušené najvyšším súdom a najvyšším správnym súdom. Napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný po vydaní v poradí druhého zrušujúceho rozsudku kasačného súdu sp. zn. 7Ssk/202/2022 zo dňa 31.01.2024, ktorými bol správny súd podľa § 469 SSP viazaný. Správny súd v celom rozsahu rešpektoval právny názor kasačného súdu vyslovený v zrušujúcom rozsudku zo dňa 31.01.2024, ktorý zobral za svoj a v napadnutom rozsudku ho podrobne uviedol.
18. Kasačný súd sa na úvod vyjadruje k posúdeniu okruhu sťažovateľov, teda subjektov, ktorí podali kasačnú sťažnosť. Hoci v úvodnej vete kasačnej sťažnosti sú ako „žalobcovia“, ktorí prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne podávajú kasačnú sťažnosť, okrem
žalobcu uvedení aj ďalší účastníci 1/, 4/, 6/, 8/, 9/, 11/, 12/, 16, 18, 19, 20, 21/ (všetci majú rovnakú právnu zástupkyňu), v samotnom obsahu kasačnej sťažnosti sa už uvádza iba jeden sťažovateľ, a to žalobca výlučne v kontexte žalobcu Y. S.. Kasačný súd preto v zmysle § 55 ods. 3 v spojení s § 452 ods. 1 SSP posúdil kasačnú sťažnosť ako podanú výlučne žalobcom, a nie aj vyššie uvedenými ďalšími účastníkmi. 19. Žalobca v kasačnej sťažnosti v prvom rade namieta nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
Tento nedostatok vidí v tom, že správny súd sa nezaoberal špecifickými skutkovými okolnosťami u žalobcu, najmä týkajúcimi sa jeho osobného stavu (že je invalidným v dôsledku duševného ochorenia, že toto ochorenie má závažný charakter, že v minulosti absolvoval dva rehabilitačné pobyty bez uspokojivých výsledkov a že len pobyt v neziskovej organizácii Čistý deň mal naňho pozitívny vplyv). Taktiež mal za to, že správny súd sa nedostatočne zaoberal jeho tvrdeniami uvedenými v žalobe ako aj dôkazmi, ktoré tieto tvrdenia mali preukazovať. Napokon súd dal na jednu úroveň pojem právo a pojem právom chránený záujem, hoci sám uviedol, že pojem právom chránený záujem je kvalitatívne iný pojem.
20. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napríklad IV. ÚS/115/03, III. ÚS/60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS/209/04).
21. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať pri rozhodovaní o správnej žalobe aj správny súd, preto kasačný súd prioritne posudzoval, či ich rešpektoval minimálne v takej miere, ktorá je udržateľná a akceptovateľná.
22. Správny súd svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby, pričom konštatoval, že bola síce splnená jedna z kumulatívnych podmienok stanovených v § 178 ods. 1 SSP a to, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania, avšak nebola splnená ďalšia takáto podmienka a to ukrátenie na jeho subjektívnych právach spojených s vydaním preskúmavaného rozhodnutia, respektíve na jeho právom chránených záujmoch. Správny súd, v súlade s právnym názorom najvyššieho správneho súdu uvedeným v zrušujúcom rozsudku zo dňa 31.01.2014, uviedol, že nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá na svojich právach len sprostredkovane, napríklad tak, že akt sa dotýka práva a povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby mení možnosti, za ktorých môže prvá osoba uplatniť svoje práva.
Vo vzťahu ku konkrétnej veci uviedol, že sa jednalo o rozhodnutia v takzvanom povoľovacom konaní, v ktorom síce nie je normatívne určený okruh účastníkov konania, avšak rozhodnutím v rámci neho je dotknutý jedine subjekt, ktorého sa toto rozhodnutie týka, konkrétne ktorého akreditácia bola zrušená. Žalovaný nerozhodol o žiadnom hmotnom či procesnom práve žalobcu, ale výslovne len o právach neziskovej organizácie Čistý deň. Žalobca je preskúmavaním rozhodnutím dotknutý len sprostredkovane a to prostredníctvom zmluvného vzťahu medzi ním a subjektom, ktorému bola akreditácia odňatá a ktorý sa zrušením akreditácii
zmenil. Túto zmenu považuje žalobca za dotyk na svojich právach či právom chránených záujmoch. Samotná zmena zmluvného vzťahu, ktorý mal akreditovaný subjekt s ním dojednaný, je však len druhotný dôsledok rozhodnutia o zrušení akreditácie.
Rozhodnutie o zrušení akreditácie sa vzťahuje výlučne na akreditovaný subjekt; už pojmovo vylúčené, aby sa v tomto konaní konštituovali práva či povinnosti inej osobe ako tomuto subjektu. Žiadne práva či povinnosti sa týmto rozhodnutím nekonštituujú ani neodnímajú jeho klientom.
23. Podľa názoru správneho súdu žalobca nebol dotknutý ani na právom chránených záujmoch, pričom s poukazom na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžk/ 18/2020 uviedol, že nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu, ide teda o situácie, kedy právo výslovne poskytuje ochranu záujmu určitej osoby, hoci tento záujem nemá charakter práva, ktoré by mohla priamo presadiť voči inej osobe. V tejto súvislosti skonštatoval, že nie je možné stotožniť právom chránený záujem so záujmom v osobnej sfére žalobcu. Hoci žalobca mal osobné dôvody na to, aby smel resocializačný program vykonal práve v neziskovej organizácii Čistý deň, zákon mu tento záujem nechráni; totiž ani zo zákona o sociálnoprávnej ochrane detí nevyplýva povinnosť štátu zabezpečiť klientovi konkrétny resocializačný program podľa jeho výberu po celú dobu trvania programu v nezmenenom rozsahu a v ním vybranom resocializačnom stredisku. Dodal, že do pojmu právom chránený záujem nespadá osobný záujem na fungovaní určitej inštitúcie, hoci
aj z dôvodu, že klient je s jej chodom spokojný, ani ekonomický záujem, napríklad neplatenie za pobyt v zariadení. 24. Podľa názoru kasačného súdu sa správny súd vysporiadal s dôvodmi nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na podanie správnej žaloby dostatočne. Správny súd poskytol žalobcovi adekvátnu a dostatočnú odpoveď na jeho námietky. Jeho závery sú v súlade s požiadavkou riadneho odôvodnenia svojho myšlienkového postupu. Správny súd jasne uviedol, že skutkové okolnosti tvoriace osobnú sféru žalobcu (ktoré aj v kasačnej sťažnosti špecifikoval ako osobná, súkromná sféra - jeho invalidita, závislosť na alkohole, predchádzajúce negatívne skúsenosti s resocializačnými zariadeniami a pozitívny vplyv konkrétneho resocializačného strediska na jeho duševný stav) nie sú okolnosťami, ktoré majú na splnenie podmienky ukrátenie na právach alebo právom chránených záujmoch vplyv.
Správny súd vysvetlil, že uvádzaným žalobcovým záujmom je, aby mohol vykonávať svoj resocializačný pobyt práve v akreditovanom zariadení Čistý deň, ktorý podporil svojou osobnou situáciou, avšak zákon tomuto záujmu žalobcu neposkytuje žiadnu ochranu.
Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí totiž nekonštituuje právo žalobcu vykonať svoj pobyt v konkrétnom resocializačnom stredisku, ktoré by bolo akreditované, ani tomuto jeho záujmu iným spôsobom neposkytuje právnu ochranu. Kasačný súd dodáva, že nebolo potrebné zo strany správneho súdu osobitne sa vysporiadať s osobným životom žalobcu, ktorý sám osebe žiadnym záujmom, ktorý chce žalobca v súdnom konaní presadiť, nie je. Sú to len skutkové okolnosti, ktoré majú preukázať jeho vyššie uvedený záujem zotrvať v konkrétnom resocializačnom stredisku.
Avšak tieto skutkové okolnosti sú bez právneho významu, keď jeho záujem na absolvovaní resocializačného programu v konkrétnom resocializačnom stredisku právom chránený nie je. 25. Samotná argumentácia žalobcu v tomto ohľade je vnútorne rozporná.
Na jednej strane totiž tvrdí, že sa mal správny súd vysporiadať s negatívnymi prejavmi preskúmavaného rozhodnutia v jeho právnej sfére a na druhej strane už uvádza, že tieto okolnosti (jeho invalidita, závislosti atď.) sa týkajú jeho osobnej sféry resp. osobnostnej sféry. Kasačný súd poukazuje na to, že právom chránené záujmy nie sú akékoľvek záujmy účastníka konania, ale výslovne len chránené pozitívnym právom. V tejto súvislosti žalobca v kasačnej sťažnosti len tvrdí, že mu bolo upreté právo na konkrétny resocializačný program vykonávaný práve neziskovou organizáciou Čistý deň, avšak už nešpecifikuje, ktoré zákonné ustanovenie mu toto právo poskytuje alebo resp. záujem na jeho absolvovaní chráni. Kasačný súd vyhodnotil túto obranu ako nedôvodnú a ničím nepodloženú.
26. Pokiaľ žalobca v tejto časti kasačnej sťažnosti tvrdil, že bol nesprávne interpretovaný článok 40 ústavy len ako právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia, treba uviesť, že táto sťažnostná námietka sa netýka sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, ale nesprávneho právneho posúdenia veci a v tejto časti odôvodnenia
bude vyhodnotená. 27. Pokiaľ žalobca v tejto časti kasačnej sťažnosti poukazoval na svoje predchádzajúce vyjadrenia pred správnym súdom, kasačný súd v zmysle § 440 ods. 2 druhá veta SSP na takéto vymedzenie dôvodu kasačnej sťažnosti neprihliadol, a to bez ohľadu na to, že žalobca uviedol, že očakáva, že kasačný súd sa k tejto argumentácii vyjadrí. 28. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žalobca namietal výklad pojmu právom chránený záujem v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ako ho urobil správny súd, pretože podľa neho má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby práve pre jeho dotyk na právom chránených záujmoch. Ten záver správneho súdu, že neboli priamo dotknuté jeho práva či povinnosti, nijako nerozporoval.
29. Táto otázka úzko súvisí s námietkou žalobcu, že pri tom istom pojme sa správny súd nezaoberal jeho osobnou situáciou, ktorá podľa neho tvorí práve tento termín. Už vyššie bolo kasačnom súdom vysvetlené, že právom chránený záujem nie je možné stotožniť s akýmikoľvek záujmami žalobcu, a už vôbec nie s jeho osobnou životnou situáciou.
Samotná situácia, opísaná žalobcom ako jeho život s duševným ochorením so samovražednými prejavmi, pre ktoré je invalidný a ktoré sa upravilo jeho nástupom do resocializačného strediska Čistý deň, kde sa cíti bezpečne a spokojne, predstavuje jeho osobné dôvody, pre ktoré má záujem na absolvovaní resocializačného programu práve v tomto stredisku, avšak tomuto záujmu chýba ochrana vyžadovaná konkrétnym pozitívnym právom.
30. Správny súd posúdil pojem právom chránený záujem správne, keď pri jeho definovaní vychádzal z rozhodnutia najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžk/18/2020 zo dňa 27.10.2021. Najvyšší správny súd v citovanom rozhodnutí v bode 13 vyložil termín priamy dotyk na právach, povinnostiach a právom chránenom záujme. Kasačný súd z neho cituje: „.
. . Určitý akt sa môže priamo dotknúť práva určitej osoby tým, že úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu tohto práva. Analogicky možno charakterizovať aj akt, ktorý sa priamo dotýka povinnosti. Priamosť tohto dotyku znamená, že sa musí týkať práva alebo povinnosti práve danej osoby. Nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá len sprostredkovane, napríklad tak, že sa akt dotýka práva alebo povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby mení možnosti, za ktorých môže prvá osoba uplatňovať svoje práva. Na ilustráciu: rozhodnutie, ktorým sa lekárovi ruší oprávnenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sa priamo týka len tohto lekára, nie však jeho pacientov, hoci sa im ruší prístup k zdravotnej starostlivosti poskytovanej týmto lekárom.
Problematické je vymedzenie pojmu „právom chránené záujmy“, keďže pojmovo musí ísť o niečo iné než právo alebo povinnosť. Podľa obvyklej definície nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu (napríklad Sobihard, J. Správny
poriadok. Komentár. IURA EDITION : Bratislava 2004, s. 16 a 17). Ide teda o situácie, kedy právo výslovne poskytuje ochranu záujmu určitej osoby, hoci tento záujem nemá charakter práva, ktoré by mohla priamo presadiť voči inej osobe. .
. .“ 31. Žalobca tvrdí, že správny súd nesprávne vychádzal pri definovaní tohto právneho pojmu z uznesenia najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Sžk/18/2020, keďže tam preskúmavaný právny akt tvoril podklad pre vydanie individuálneho povolenia, čo nie je totožné v tu preskúmavanej
veci. Kasačný súd k tomu uvádza, že nemá dôvod odkloniť sa od právnych názorov vyslovených v tomto uznesení a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Stotožňuje sa nielen s definíciou právom chráneného záujmu, ale i so záverom, že opatrením (rovnako aj rozhodnutím) orgánu verejnej správy musia byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti
dotknuté priamo. Táto priamosť dotyku vyplýva z právnej úpravy písmena b) a písmena c) § 3 ods. 1 SSP. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu, ktorý vychádzal z uvedeného právneho názoru a konštatoval, že nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá len sprostredkovane, napríklad tak, že sa akt dotýka práva alebo povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby mení možnosti, za ktorých môže prvá osoba uplatňovať svoje práva. Táto situácia nastala práve v tu prejednávanej veci, keď druhej osobe (neziskovej organizácii Čistý deň) bola zrušená akreditácia, čo zmenilo situáciu prvej osoby (žalobcu). Kasačný súd sa stotožnil aj s názorom správneho súdu, že pri vymedzení pojmu „právom chránené záujmy“ nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu, čo v danom prípade taktiež nebolo splnené. 32. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na viaceré ústavné práva, ktoré podľa neho poskytujú ochranu jeho záujmu vykonať resocializačný program v ním zvolenom resocializačnom stredisku.
Z argumentácie žalobcu vyplýva, že ochrana jeho záujmu na vykonávaní resocializačného programu podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí v resocializačnom zariadení podľa jeho výberu má byť súčasťou ním označených ústavných práv.
33. Čo sa týka práva na ochranu zdravia podľa článku 40 prvá veta ústavy (a identického článku 31 prvá Listiny základných práv a slobôd), z ktorého ochranu svojho záujmu odvodzoval, žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti namietal, že nemôže ísť o zásah do tohto článku ústavy, keďže nezisková organizácia v zmysle zákona o sociálnoprávnej ochrane detí nevykonáva zdravotnícku starostlivosť, ale úkony v zmysle zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Bez ohľadu na to, či je alebo nie je vykonávanie resocializácie podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí činnosťou spadajúcou pod ochranu podľa článku 40 ústavy, právo na ochranu zdravia v zmysle článku 40 ústavy (či už ide o prvú alebo druhú vetu tohto článku) sa ako sociálne právo realizuje konkrétnymi všeobecne záväznými právnymi predpismi v zmysle článku 51 ods. 1 ústavy a je potrebné požadovať, aby ochrana tohto záujmu žalobcu vyplývala z konkrétneho právneho predpisu nižšej právnej sily. Samotné poukazovanie na článok 40 ústavy je nepostačujúce, keďže pri individuálnom uplatňovaní ochrany základných
práv má svoju relevanciu článok 51 ods. 1 ústavy, ktorým sa realizuje pozitívny záväzok štátu prijať právnu úpravu realizujúcu konkrétne sociálne právo. 34. Pokiaľ ide o článok 19 ods. 2 ústavy (a obdobný článok 8 Dohovoru), žalobca ho žiada aplikovať ako právo zaručujúce mu súkromný život, ktorého súčasťou je podľa neho právo na ochranu zdravia (poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ďalej „ESĽP“, Bensaid v. the United Kingdom). Kasačný súd uvádza, že ako súkromný život ústava chráni článkom 19 ods. 2 „nemateriálne hodnoty súkromnej povahy". V náleze ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 424/2012 zo 6. novembra 2014 sa uvádza: „.
. . ústavný súd pri vymedzení obsahu uvedených pojmov prihliadal aj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 dohovoru. . . Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje, že pojem ,súkromný život' je široký pojem zahŕňajúci okrem iného aspekty fyzickej a sociálnej identity jednotlivca vrátane práva na osobnú autonómiu, osobný rozvoj a vytváranie a rozvíjanie vzťahov s inými ľudskými bytosťami a vonkajším svetom (Evans proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 10.4.2007, sťažnosť č. 6339/05, bod 71)." 35. Ústava nechráni súkromný život v takej miere, že by zakazovala akúkoľvek zmenu podmienok súkromného života jednotlivca bez jeho súhlasu, ale len tak, že zakazuje neoprávnené zasahovanie do súkromného života. Pokiaľ k zmene dôjde len sprostredkovane a na základe zákonného postupu týkajúceho sa iných subjektov, neznamená to neoprávnené zasahovanie do súkromného života v zmysle uvedeného článku. Preto tak tomu nemôže byť ani v danom prípade, keď sa zrušením akreditácie resocializačného strediska zmenil žalobcovi v určitých smeroch jeho súkromný život.
Uvedenú situáciu je možné pripodobniť situácii, keď sa rodičia rozvedú, zrušia spoločnú domácnosť a maloletému dieťaťu sa zmenia životné podmienky. 36. Kasačný súd len na okraj dodáva, že žalobca sa stále zdržiava v neziskovej organizácii Čistý deň, ktorá pracuje aj naďalej ako terapeutická skupina, zúčastňuje sa na jej činnosti a v zariadení aj naďalej býva. Z lekárskeho nálezu, ktorý predložil ku kasačnej sťažnosti, vyplýva, že je potrebné, aby žalobca pokračoval v resocializácii vo vhodnom resocializačnom programe; nevyplýva z neho naviazanosť na resocializačné stredisko Čistý deň. V tomto ohľade treba dať za pravdu žalovanému, že žalobca má možnosť pokračovať v terapii v inom resocializačnom stredisku, respektíve aj v zariadení Čistý deň, a to podľa jeho výberu.
37. Ochrana záujmu žalobcu vykonávať resocializačný program v konkrétnom resocializačnom stredisku nevyplýva ani z § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý vo všeobecnosti vymenúva ako predmety občianskoprávnych vzťahov aj určité imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. Z tohto ustanovenia, a to ani z práva na súkromie, nevyplýva právo, ktoré žalobca z neho vyvodzuje a to právo na výber konkrétneho resocializačného strediska podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí.
38. V tejto súvislosti je tiež nedôvodná námietka, že podmienky aktívnej legitimácie vyžadované súdom explicitne v zákone vyjadrené nie sú. Je potrebné opätovne konštatovať, že pozitívny záväzok štátu pri napĺňaní ústavného práva na ochranu zdravia sa realizuje prijatím konkrétnej právnej úpravy, ktorá umožňuje využívanie tých základných práv a slobôd.
Ako už bolo niekoľko krát uvádzané, pri vykonávaní resocializácie podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí sa klientovi resocializačného strediska nekonštituuje právo, ktoré žalobca v celom súdnom konaní pertraktuje - právo na absolvovanie resocializačného pobytu v konkrétnom resocializačnom stredisku podľa jeho výberu, ani sa záujem klienta na vlastnom výbere strediska nechráni (aj keď takýto záujem klient samozrejme môže mať). Ak však klient takéto právo nemá ani takýto záujem právo nechráni, potom pri aplikácii § 178 ods. 1 SSP nie je možné konštatovať nič iné, než že žalobca nespĺňa podmienku ukrátenia na svojich právach
alebo právom chránených záujmoch. Nesplnenie tejto kumulatívnej podmienky pre aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu pri podaní správnej žaloby nie je možné prehliadať. Správny súd preto správne zameral svoju pozornosť na preukázanie splnenia tejto podmienky a správne vyvodil právny záver, že splnená nebola. Vecne správne rozhodol aj o zamietnutí žaloby podľa § 190 SSP a nie o jej odmietnutí, pretože danom prípade správna žaloba nebola podaná zjavne neoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, ale jej neoprávnenosť bolo potrebné skúmať v súdnom konaní.
VI. Záver
39. Kasačný súd sa tak nestotožnil s právnym názorom vyjadreným v kasačnej sťažnosti, že záujem žalobcu na absolvovaní resocializačného pobytu v konkrétnom resocializačnom stredisku podľa jeho výberu možno podradiť pod definíciu právom chráneného záujmu v zmysle § 178 ods. 1 SSP. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj sťažnostnú námietku, že napadnutý
rozsudok
bol nedostatočne odôvodnený do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalobcu ako plne nedôvodnú a podľa § 461 SSP ju zamietol.
VII. Trovy kasačného konania
40. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP a contrario tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi kasačného konania náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti situácie. Ďalší účastníci nemajú právo na náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP a contrario, pretože im nebola uložená žiadna povinnosť, ktorú by boli povinní v kasačnom konaní splniť. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a contrario). 41. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. novembra 2025