7Svk/13/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobcu: W. P., R.. X. O. XXXX, Š. XX, R., zastúpeného: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalších účastníkov: 1. Prologis Slovak Republic Management s.r.o., IČO: 36837539, Diaľničná cesta 24, Senec, zastúpeného advokátskou kanceláriou: RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., IČO: 36863360, Vysoká 2/B, Bratislava, 2. MH Invest, s.r.o., IČO: 36724530, Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Allan Böhm, advokát, Jesenského 2, Bratislava, 3. Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31820174, Rovniankova 14, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53929691, Hrnčiarska 29, Košice, 4. Mesto Nitra, IČO: 00308307, Štefánikova 60, Nitra, 5. Obec Lužianky, IČO: 34003517, Rastislavova 266, Lužianky, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 18. augusta 2017, č. OU-NR-OVPB2-2017/031676-2, o kasačnej sťažnosti žalovaného a ďalších účastníkov v 1. a 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 172/2017-498 z 26. mája 2021 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 172/2017-498 z 26. mája 2021 v znení opravného uznesenia č. k. 11 S 172/2017-739 z 12. januára 2022 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. II. Návrhy na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamietajú.

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že ďalší účastník v 2. rade je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky mu toto ministerstvo vydalo osvedčenia z 13. a 22. júla 2015 o významnej investícii „Vybudovanie strategického parku“ na účely prípravy územia v zmysle § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov.

začatie konania účastníkom vrátane žalobcovi s výzvou, aby svoje námietky oznámili do siedmich dní. Žalobca v určenej lehote prejavil so stavbou nesúhlas bez bližšieho odôvodnenia s tým, že sa podrobnejšie vyjadrí po oboznámení sa so spisom. Okrem toho svoje námietky uplatnil aj ďalší účastník v 3. rade. Mesto Nitra stavebným povolením z 23. júna 2017, č. SP 5662/2017-016-Ing.Tá/Ja, povolilo žiadanú stavbu a v povolení sa vyrovnalo aj so vznesenými námietkami. Predovšetkým zdôraznilo, že podľa § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov pre stavbu nebolo treba vydať územné rozhodnutie, pretože bola súčasťou strategického parku, ktorý je významnou investíciou, a priestorové a funkčné usporiadanie vyplýva z územného plánu obce. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolania ďalší účastník v 3. rade a žalobca, ktorý okrem iného namietol, že stavebnému konaniu malo predchádzať územné rozhodnutie. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím z 18. augusta 2017 zamietol obe odvolania.

Preto podľa § 117b stavebného zákona v spojení so zákonom č. 180/2013 Z. z. o okresných úradoch mal byť stavebným úradom okresný úrad v sídle kraja, teda žalovaný. Ak o vydaní stavebného povolenia rozhodlo mesto a žalovaný rozhodol už o odvolaní, boli rozhodnutia v zmysle § 134 ods. 2 písm. b) SSP vydané orgánmi verejnej správy, ktoré na to neboli oprávnené.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

Ustanovenie § 117b stavebného zákona nemožno použiť len preto, že určitá stavba sa nachádza v strategickom parku, ktorého príprava je významnou investíciou. Zároveň to však neznamená, že by sa na túto stavbu nemohlo použiť ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona, ktoré sa použije aj na stavby v rámci strategického parku, ktoré samy osebe nie sú významnými investíciami. Aj na individuálne stavby sa vydávali osvedčenia o významnej investícii, napr. osvedčenie na výstavbu automobilového závodu pre Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., takže opačné tvrdenie správneho súdu nie je správne. V závere žalovaný

strategický park. Osvedčenie o tejto významnej investície bolo vydané pre ďalšieho účastníka v 2. rade, nie pre ďalšieho účastníka v 1. rade, ktorý je stavebníkom tu povoľovanej stavby. Táto stavba nespĺňa ani kritériá § 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. a len jej umiestnenie v strategickom parku z nej nerobí významnú investíciu. Na povolenie povoľovanej stavby sa tak nevzťahoval § 117b stavebného zákona a stavebným úradom bolo správne Mesto Nitra. Ďalší účastník v 1. rade sa pripojil aj k názoru, že tým nebola vylúčená aplikácia § 32 ods. 2 stavebného zákona na povoľovanú stavbu. 7. Ďalší účastník v 2. rade takisto nesúhlasil so záverom, že príslušnosť stavebného úradu sa mala posudzovať podľa § 117b stavebného zákona. Jeho argumentácia sa v podstate prekrýva s argumentáciou žalovaného a ďalšieho účastníka v 1. rade, a preto ju netreba opakovať.

V ďalšom vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom advokáta, žalobca podporil záver správneho súdu, že povoľovaná stavba je súčasťou významnej investície a podľa § 117b stavebného zákona mal byť stavebným úradom žalovaný, nie Mesto Nitra. Ďalej namietol, že predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie nebol samotný strategický park, ale iná navrhovaná činnosť; v zisťovacom konaní žalobca predložil svoje stanovisko, a preto sa podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. považuje za dotknutého na svojich právach aj v stavebnom konaní. 9. Žalovaný a ďalší účastníci v 1. a 2. rade sa v zásade stotožnili s podanými kasačnými

III. Posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 13. Vzhľadom na námietku žalobcu kasačný súd najskôr skúmal, či kasačná sťažnosť žalovaného bola riadne podaná. Žalovaným v prerokúvanej veci je okresný úrad (jeho odbor), ktorý podľa § 2 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. má spôsobilosť byť účastníkom konania a za ktorý koná prednosta okresného úradu alebo ním poverený zamestnanec. V prerokúvanej veci kasačnú sťažnosť podpísala S.. I. D., zamestnankyňa okresného úradu. Obsahom spisu (č. l. 551) je poverenie zo 6. júla 2021, ktorým prednostka okresného úradu túto osobu poverila na spísanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie v kasačnom konaní. Súčasne s tým žalovaný preukázal (č. l. 552 spisu), že S.. D. získala aj vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike v zmysle § 489 SSP. Tým žalovaný v kasačnom konaní splnil aj podmienku podľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP. Námietky žalobcu proti náležitostiam kasačnej sťažnosti tak nie sú dôvodné. 14. Žalovaný, ale aj Mesto Nitra v prerokúvanej veci rozhodovali o žiadosti ďalšieho účastníka v 1. rade ako stavebníka o vydanie stavebného povolenia. Podľa § 58 ods. 1 stavebného zákona sa žiadosť o stavebné povolenie podáva stavebnému úradu, ktorý podľa § 61 až 65 cit. zák. vykonáva aj stavebné konanie a podľa § 66 cit. zák. vydáva aj stavebné povolenie. Podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, ale aj § 5 písm. a) prvého bodu zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie v znení neskorších predpisov je stavebným úradom zásadne obec. Podľa § 4 ods. 1 písm. b)

15. Podľa zákona č. 175/1999 Z. z. je významnou investíciou stavba, ktorá spĺňa náležitosti podľa § 1 ods. 2 alebo 3 tohto zákona. Podľa § 1 ods. 2 písm. c), ale aj § 1 ods. 3 písm. a) alebo b) cit. zák. však stavba môže byť významnou investíciou v zmysle zákona len vtedy, ak o nej vláda rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Toto rozhodnutie vlády sa navonok podľa § 3 cit. zák. preukazuje osvedčením o významnej investícii, ktoré vydáva ministerstvo hospodárstva potom, čo vláda schválila, že táto investícia je vo verejnom záujme. Podľa § 3 ods. 3 písm. b), c) a d) cit. zák. osvedčenie obsahuje okrem iného identifikačné údaje držiteľa (teda podniku, ktorý významnú investíciu zabezpečuje, porov. § 1 ods. 9 cit. zák.), identifikačné údaje podnikového pozemku a opis stavby, ktorá má stáť na tomto pozemku. Podľa § 1 ods. 3 písm. b) cit. zák. pritom významnou investíciou môže byť aj stavba, ktorej uskutočnenie je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického

Takúto významnú investíciu však môže vykonávať len podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu. 16. Tunajší súd už vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že pre posúdenie toho, či stavba je alebo nie je významnou investíciou, je rozhodujúci obsah samotného osvedčenia.

vymedzuje, že cieľom investície je zabezpečiť prípravu územia v zmysle cit. § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z., teda činnosti, ktoré sú vymedzené v tomto ustanovení. Významnou investíciou podľa tohto osvedčenia tak sú len stavby slúžiace príprave územia budúceho strategického parku. Pojem prípravné práce však nemožno zamieňať so samotným pojmom strategický park, ktorým podľa § 1 ods. 11 cit. zák. je súhrn pozemkov o výmere najmenej 250 ha a stavieb, ktoré sú potrebné na realizácie investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb a činnosti v oblasti výskumu a vývoja. Kým teda strategický park tvoria všetky priemyselné, obchodné a iné podobné objekty vrátane stavieb pomocnej a podpornej infraštruktúry (komunikácie, inžinierske siete a pod.), tak príprava územia pre tento park už nezahŕňa samotné priemyselné a obchodné objekty jednotlivých spoločností, ktoré ich v tomto parku umiestnia (porov. rozsudok tun. súdu sp. zn. 5 Svk 1/2021).

služieb. Jej stavebníkom mal byť ďalší účastník v 1. rade, ktorý nezabezpečoval prípravu územia pre strategický park, ale sám bol jedným z investorov, ktorí do tohto strategického parku prišli. Táto stavba teda netvorila súčasť prípravy územia pre strategický park, takže sa na ňu nevzťahovalo uznesenie vlády, ani osvedčenie o významnej investícii.

Preto nebol správny názor správny súdu, že rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený. 18. Podľa kasačného súdu však tento záver nepodporuje ani druhú argumentačnú líniu správneho súdu, podľa ktorej by v takomto prípade muselo stavebnému konaniu predchádzať územné konanie o umiestnení stavby. Hneď na úvod však kasačný súd zdôrazňuje, že odkazy žalovaného a ďalších účastníkov na výnimku podľa § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona nie sú v prerokúvanej veci podstatné. Na toto ustanovenie totiž neodkazuje ani stavebné povolenie, ani preskúmavané rozhodnutie; naopak, z nich oboch jasne vyplýva, že dôvod, prečo v prerokúvanej veci nemuselo byť vydané územné rozhodnutie, videli orgány verejnej správy v ustanovení § 32 ods. 2 stavebného zákona. Kasačný súd sa ďalej nestotožňuje s námietkou ďalšieho účastníka v 2. rade, podľa ktorého sa žalovaný ani správny nemali zaoberať otázkou chýbajúceho územného rozhodnutia, pretože ju žalobca neuplatnil v zmysle § 61 ods. 3 stavebného zákona. Podľa tohto ustanovenia platí, že ak stavebný úrad upustí

zákonnou povinnosťou stavebného úradu, ktorá nie je viazaná na námietku účastníka. Preto takýto nedostatok ani nemôže podliehať koncentrácii v zmysle § 61 ods. 3 stavebného zákona. 19. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa zákona č. 175/1999 Z. z., ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

strategického parku významnej investície, sa nevyžaduje územné konanie“ (zvýraznenie pridané). 20. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona sa v územnom konaní posudzuje návrh umiestnenia stavby predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov. Ustanovenie § 32 ods. 2 stav. zák. však zreteľne vychádza z toho, že ak je určité územie dostatočne jasne upravené územným plánom obce alebo zóny (jeho regulatívmi priestorového usporiadania a funkčného využívania, porov. § 139a ods. 1 stavebného zákona) a ak sa zároveň rozhodlo, že toto územie sa pripraví pre strategický park a že táto príprava je významnou investíciou podľa zákona č. 175/1999 Z. z., sú pomery tohto územia dostatočne jasné a nie je potrebné ich skúmať v územnom konaní z hľadísk uvedených v § 37 ods. 2. Zohľadňujúc uvedený účel tak ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona treba vykladať tak, že len ak je určené určité územie, kde sa má vybudovať strategický park, a príprava tohto územia je uznaná za významnú investíciu, nie je potrebné územné

21. Opačný výklad navyše neprichádza do úvahy ani preto, lebo by vo výsledku viedol až k nepoužiteľnosti časti ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona. Ako už bolo uvedené, ustanovenia § 1 ods. 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. rozlišujú medzi strategickým parkom a prípravou územia preň. Strategický park podľa cit. § 1 ods. 11 zahŕňa nielen stavby, ale aj pozemky [písm. a)]. Podľa § 1 ods. 2 a 3 cit. zák. však významnou investíciou môže byť vždy a jedine stavba, nie pozemky. Pretože strategický park je súbor pozemkov a stavieb, strategický park ako taký zásadne nemôže byť významnou investíciou. Pokiaľ by sa ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona vykladalo tak, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje na (1) umiestnenie strategického parku, na ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, ani na (2) prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, potom by prvú alternatívu reálne nebolo možné naplniť.

22. K námietke ďalšieho účastníka v 1. rade, že správny súd mal prerušiť konanie, kasačný súd ešte stručne poznamenáva, že ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) SSP takéto prerušenie dovoľuje, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu. Takouto otázkou je najmä predbežná otázka v zmysle § 132 SSP, teda otázka, ktorej riešenie patrí do právomoci iného orgánu alebo súdu, avšak správny súd z ich rozhodnutia môže vychádzať. Predbežnou otázkou však nie je abstraktný právny názor na určitý právny problém, resp. výklad určitého ustanovenia (v podobnom zmysle už judikát R 105/1998). Sama okolnosť, že v čase vydania napadnutého rozsudku sa v kasačnom konaní riešila právna otázka, či stavba v rámci strategického parku je alebo nie je významnou investíciou, neznamená, že by šlo o riešenie predbežnej otázky pre tu prejednávanú vec v už uvedenom zmysle. Správny súd teda nepochybil, ak z tohto dôvodu zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP.

IV. Záver