7Svk/13/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200549.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/63/2024
- IČS
- 8022200549
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka farnosť sv. Martina, so sídlom Lemešany č. 80, IČO : 42088151, právne zastúpený: Sýkora- advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova č. 3, Košice, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, regionálny úrad Prešov, so sídlom Kúpeľná č. 6663/6, Prešov, za účasti ďalšieho účastníka: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta č. 14, Bratislava, IČO : 35919001, právne zastúpený: GARAJ & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Jozefská č. 3, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti II. výroku rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- PO-OVBP2-2018/12768/42928/ŠSS-DA zo dňa 25. apríla 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti výrokom IV. a V. rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 5S/63/2024 - 35 zo dňa 23. januára 2025, takto
rozhodol:
Výrok
IV. a výrok V. rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 5S/63/2024 - 35 zo dňa 23. januára 2025 sa zrušuje a v tomto rozsahu sa vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Napadnuté rozhodnutie 1. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5S/63/2024 - 35 zo dňa 23. januára 2025 (ďalej „napadnutý rozsudok“ ) výrokom I. zamietol žalobu, výrokom II. žalovanému nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, výrokom III. žalovanému nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, výrokom IV. ďalšiemu účastníkovi priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil a výrokom V. ďalšiemu účastníkovi priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu kasačný súd uložil.
2. Vo vzťahu k náhrade trov konania správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že o trovách žalovaného rozhodol o trovách pred správnym súdom podľa § 168 SSP a o trovách kasačného konania podľa § 168 v spojení s § 467 SSP. O trovách ďalšieho účastníka konania správny súd rozhodol podľa § 169 tak, že mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil a to voči žalobcovi ako účastníkovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nakoľko zo súdneho spisu mal preukázané, že ďalšiemu účastníkovi bola súdom uložená povinnosť v súdnom konaní. Vo vzťahu k trovám kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 169 v spojení s § 467 SSP obdobne, teda priznal ďalšiemu účastníkovi náhradu trov kasačného konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu kasačný súd uložil voči žalobcovi ako účastníkovi, ktorý bol v konaní neúspešný, nakoľko zo súdneho spisu mal preukázané, že ďalšiemu účastníkovi bola súdom uložená povinnosť v kasačnom konaní. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
3. Proti výrokom IV. a V. podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal, že pre priznanie trov ďalšiemu účastníkovi neboli splnené zákonné podmienky. Rozsudok je v napadnutej časti nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný, pretože správny súd bližšie nekonkretizuje, akú povinnosť uložil ďalšiemu účastníkovi v tomto konaní v zmysle § 169 SSP, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy voči žalobcovi. Rovnako je tak tomu aj kasačnom konaní. Naopak, sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré správny súd mal rozhodnúť o nepriznaní trov konania a kasačného konania ďalšiemu účastníkovi.
Týmito dôvodmi sú predovšetkým predmet konania, keďže žalobca nevyvolal a nezapríčinil žiadne trovy konania, by musel ďalší účastník znášať. Podľa neho sú takýmito dôvodmi aj konkrétne okolnosti v postupe správneho orgánu v administratívnom konaní, keď správny orgán svojvoľne nezohľadnil ním predkladané znalecké posudky. Trovy spojené so zastúpením advokátom nepovažoval za účelne vynaložené, keďže ďalší účastník nakladá s verejnými financiami. Za neadekvátne považoval, že ďalší účastník využil právne služby advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, a nie miestnej advokátskej kancelárie.
Dôvody hodné osobitného zreteľa videl aj v postavení ďalšieho účastníka ako štátom založeného právneho subjektu, ktorý nehospodárne a neúčelne využil externú právnu pomoc na úkor verejných financií. Žiadal napadnutý rozsudok vo výrokoch IV. a V. zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 4. Ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 30.04.2025. Mal za to, že správny súd uložil ďalšiemu účastníkovi určité povinnosti, ktoré musel splniť, inak by sa vystavil možnosti uloženia poriadkových opatrení, pričom vymenoval konkrétne úkony, ktoré takto urobil. Za nesprávny právny názor považoval názor, že v danom prípade je možné z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať náhradu trov konania. Poukázal na § 167 ods. 3 písm. a) SSP, ktorý je možné aplikovať iba výnimočne, a už vôbec nie ako dôvod hodný osobitného zreteľa paušálne brať predmet konania. V predmetnom prípade sa nejednalo o jednoduchý právny problém, o čom svedčia aj protichodné právne názory správnych súdov, ktoré vo veci rozhodovali a bolo adekvátne, že sa ďalší účastník nechal v súdnom konaní
zastúpiť advokátom. Žalobca si musel byť vedomý, že v prípade neúspechu existuje možnosť, že bude musieť nahradiť trovy právneho zastúpenia ďalších účastníkov. Ani okolnosť, že advokát má sídlo mimo sídla príslušného súdu, nie je možné považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa. 5. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. Právne posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná.
Rozhodol uznesením, keďže kasačná sťažnosť bola podaná výlučne voči výrokom o náhrade trov konania, ktoré majú povahu uznesenia (§ 457 ods. 2, § 147 ods. 1 SSP) 7. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
8. Predmetom kasačného konania je posúdenie správnosti výrokov IV. a V. rozsudku Správneho súdu v Košiciach, ktorými správny súd priznal ďalšiemu účastníkovi voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu uložil správny súd a kasačný súd. Správny súd v odôvodnení len stroho uviedol, že postupoval podľa § 169 SSP, respektíve § 169 SSP v spojení s § 467 SSP a uložil žalobcovi ako účastníkovi, ktorý bol v konaní neúspešný, povinnosť zaplatiť náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom, nakoľko zo súdneho spisu mal preukázané, že ďalšiemu účastníkovi bola súdom v súdnom aj kasačnom konaní uložená povinnosť.
9. V zmysle § 169 SSP ďalší účastník nemá právo na náhradu trov konania, iba právo na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Povinnosťou uloženou správnym súdom ďalšiemu účastníkovi môže byť napríklad povinnosť dostaviť sa na pojednávanie za účelom výsluchu, povinnosť predložiť listiny alebo iné dôkazy, ako aj povinnosť vyjadriť sa vo veci samej, ktorá môže byť spojená s trovami na právne zastúpenie advokátom. Pokiaľ by správny súd žiadnu povinnosť neuložil, právo na náhradu trov konania mu nevzniklo. Preto, ak napr. správny súd zašle tomuto subjektu žalobu alebo vyjadrenie žalovaného s informáciou, že sa k nim môže vyjadriť bez toho, že by toto stanovisko vyžadoval, nemôžu mu byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia spojené s vypracovaním takéhoto stanoviska, pretože jeho podanie bolo dobrovoľné.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 169 druhá veta SSP) môže správny súd ďalšiemu účastníkovi priznať aj právo na náhradu trov. Dôvody hodnými osobitného zreteľa môžu byť v týchto prípadoch napríklad mimoriadny prínos jeho písomného vyjadrenia alebo jeho ústneho vystúpenia na nariadenom pojednávaní pre objasnenie veci a výsledok konania.
10. Z vyššie uvedeného pre tu prejednávanú vec vyplýva, že argument žalobcu, že pre nepriznanie trov ďalšiemu účastníkovi bolo potrebné použiť inštitút dôvodov hodných osobitného zreteľa, neprichádza do úvahy. Ustanovenie druhej vety § 169 SSP totiž použitie inštitútu dôvodov hodných osobitného zreteľa spája s prípadným priznaním práva na náhradu ďalších trov (okrem tých, ktoré už ďalšiemu účastníkovi patria podľa prvej vety § 169).
Aj samotný žalobca v kasačnej sťažnosti uvádza dôvodovú správu k § 169, z ktorej vyplýva, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže správny súd aj ďalšiemu účastníkovi priznať právo na náhradu trov, hoci inak im patrí len právo na náhradu trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil. Ide teda o náhradu trov nad bežný rámec náhrady trov inak priznávanej ďalším účastníkom. Nepriznanie náhrady trov konania
z dôvodov hodných osobitného zreteľa vyplýva len z § 167 ods. 1 ods. 3 písm. a) SSP, na ktorý poukázal ďalší účastník vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, avšak toto ustanovenie nie je možné použiť, pretože sa vzťahuje len na trovy úspešného žalobcu. Kasačný súd preto vyhodnotil túto sťažnostnú námietku ako plne nedôvodnú a žalobcom označenými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sa osobitne nezaoberal.
11. Sťažnostnú námietku, že rozsudok v napadnutej časti je nedostatočne odôvodnený a preto nepreskúmateľný, kasačný súd však vyhodnotil ako dôvodnú. Ust. § 169 výslovne pri práve na náhradu trov uvádza, že sa nahrádzajú len určité trovy - konkrétne ktoré ďalšiemu účastníkovi vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. V rozhodnutí o nároku na ich náhradu podľa § 175 ods. 1 SSP je teda potrebné tieto úkony špecifikovať. Kasačný súd dodáva, že nejde o posudzovanie výšky týchto trov, ale o posudzovanie práva na náhradu, ktoré je dané práve len vo vzťahu ku konkrétnym úkonom. Preto musia byť tieto úkony z rozhodnutia správneho súdu o nároku na náhradu trov zrejmé. Označenie konkrétnych úkonov má význam jednak pre vedomosť účastníkov o rozsahu náhrady trov, bez ktorej by neboli schopní podať riadne odôvodnený opravný prostriedok a taktiež pre rozhodovanie o výške trov podľa § 175 ods. 2 SSP. Totiž súd rozhodujúci o výške trov bude vychádzať z už priznaného rozsahu nároku na náhradu trov (spočívajúceho vo vymedzení konkrétnych úkonov) a v týchto mantineloch už
bude rozhodovať len o výške trov, posudzujúc najmä dôvodnosť (účelnosť) vynaložených trov pri realizácii týchto úkonov. 12. Z odôvodnenia napadnutých výrokov (ani z výrokov) nie je zrejmé, ktoré úkony ďalšieho účastníka súd vyhodnotil ako úkony, vo vzťahu ku ktorým má právo na náhradu trov.
V odôvodnení správny súd len konštatoval, že zo súdneho spisu mal za preukázané, že ďalšiemu účastníkovi bola súdom uložená povinnosť v súdnom konaní aj v kasačnom konaní. Odhliadnuc od toho, že súčasťou súdneho konania je aj kasačné konanie (ako súdne konanie na kasačnom súde), preto nebol dôvod rozhodovať o práve na náhradu v dvoch výrokoch, správny súd vôbec neuviedol, ktoré úkony ďalší účastník za základe povinnosti uloženej súdom (správnym či kasačným) vykonal. Výroky IV. a V. tak neobsahujú dostatok dôvodov, o ktoré správny súd oprel svoje rozhodnutie. Je právne irelevantné, že by eventuálne tieto úkony boli zrejmé priamo zo súdneho spisu; je potrebné, aby boli konkrétne uvedené v rozhodnutí, aby bol bez akýchkoľvek pochybností jasný rozsah práva na náhradu týchto trov.
13. Kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalobcu ako čiastočne dôvodnú, pričom namietaná vada je takého charakteru, že odôvodňuje zrušenie napadnutých výrokov IV. a V. rozsudku správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP. Kasačný súd zároveň vrátil vec v zrušenom rozsahu správnemu súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní o nároku na náhradu trov ďalšieho účastníka opätovne rozhodne a v prípade, ak bude mať za to, že mu vznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti uloženej mu súdmi (či už správnym alebo kasačným), rozsah práva na ich náhradu špecifikuje konkrétnymi úkonmi zrealizovanými z tohto dôvodu.
14. Trovy tohto kasačného konania sa týkajú separátne len žalobcu a ďalšieho účastníka. Keďže napadnuté výroky boli zrušené, o náhrade trov tohto kasačného konania bude potrebné rozhodnúť v novom rozhodnutí o náhrade trov ďalšieho účastníka podľa § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP.
15. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. októbra 2025