7Svk/14/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: BEK Dvorianky, s.r.o. so sídlom Dvorianky č. 184, IČO: 44999763, právne zastúpený: Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o. , so sídlom Zoborská č. 13, Košice, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Jeséniova č. 17D, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 23950015 18/6807-29362/Juš zo dňa 3.9.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/147/2018-66 zo dňa 10.6.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Prvostupňovým správnym rozhodnutím číslo: 23954008 18/5070-18288/Tir zo dňa 6.6.2018 (ďalej prvostupňové rozhodnutie) Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, odbor inšpekcie ochrany ovzdušia, uložil žalobcovi pokutu v súlade s § 24 ods. 4 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o ovzduší) pokutu za nedodržanie zákona o ovzduší zistené kontrolou vykonanou dňa 21.11.2017 na strednom zdroji znečisťovania ovzdušia Bioplynová stanica Dvorianky, na zariadení kogeneračná jednotka GE Jenbacher, umiestnenom v mieste sídla spoločnosti, podľa § 30 ods. 4 zákona o ovzduší vo výške 2000 eur, za porušenie povinnosti ustanovenej v § 15 ods. 1 písm. b/ cit. zákona tým, že prevádzkovateľ stredného zdroja znečisťovania ovzdušia nedodržal ustanovený emisný limit pre znečisťujúcu látku oxidy dusíka (NO?) - oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý (NO2),

Prvostupňový správny orgán uviedol, že kontrolou vykonanou dňa 21.11.2017 bolo zistené porušenie § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o ovzduší tým, že účastník konania na zdroji znečistenia ovzdušia Bioplynová stanica Dvorianky na zariadení kogeneračná jednotka vyššie špecifikovanom nedodržal ustanovený limit pre znečisťujúcu látku pre NO?

Neboli zistené také nové skutočnosti, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili skutkový stav zistený v čase kontroly a dospel k záveru, že preukázateľne došlo k porušeniu citovaného ustanovenia. Ďalej konštatoval, že dňa 19.2.2018 uložil účastníkovi konania opatrenie na nápravu v termíne do 31.7.2018. Splnenie uloženého opatrenia na nápravu nebolo ku dňu vydania tohto rozhodnutia o uložení pokuty preukázané, t. j. pred stanoveným termínom do 31.7.2018 v zmysle rozhodnutia o uložení opatrenia na nápravu. Čo sa týka výšky pokuty poukázal na § 30 ods. 4 cit. zákona, podľa ktorého správny orgán uloží prevádzkovateľovi stredného zdroja pokutu od 160 eur do 33000 eur.

Preskúmavaným rozhodnutím číslo: 23950015 18/6807-29362/Juš zo dňa 3.9.2018 (ďalej preskúmavané rozhodnutie) žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí je dostatočne popísaný skutkový stav, zohľadnená závažnosť zistenia porušenia zákona o ovzduší, jeho vplyv na životné prostredie a spôsob určenia výšky

Rozmedzie pre uloženie pokuty za porušenie, ku ktorému došlo, je podľa § 30 ods. 4 cit. zák. od 160 eur do 33000 eur, výška pokuty 2000 eur je takmer na spodnej hranici stanoveného rozmedzia a predstavuje len 6% z celkovej možnej výšky uloženia pokuty. Čo sa týka odvolacej námietky, že prvostupňový orgán založil svoje rozhodnutie a odôvodnenie výšky pokuty na nesplnení povinnosti opatrenia zo dňa 19.2.2018, hoci v čase prvostupňového rozhodnutia ešte plynula lehota na preukázanie splnenia tohto opatrenia, uviedol, že prvostupňový orgán zmienil uložené nápravné opatrenie zo dňa 19.2.2018 ako sprievodnú informáciu, ktorá nemala vplyv pri rozhodovaní o uložení pokuty, čo jednoznačne z rozhodnutia o pokute vyplýva.

21.11.2017. Všetky žalobné námietky vo svojej podstate sa týkali hlavne nedostatočného a neprimeraného odôvodnenia výšky uloženej pokuty. Poukázal na posudzovanie správnej úvahy pri ukladaní pokút a konštatoval, že konania na prvostupňovom orgáne a odvolacom orgáne nie sú oddelené konania, ale tvoria jeden celok z ktorého musí vychádzať aj správny súd. Prvostupňový správny orgán uviedol, že vychádzal zo závažnosti zisteného nedostatku a jeho vplyvu na životné prostredie, pričom nameraná maximálna hodnota hmotnostnej koncentrácie

Oba správne orgány jednoznačne odôvodnili, čo ich viedlo k uloženiu sankcií vo výške 2000 eur, pričom uviedli jednotlivé poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti, ktoré ovplyvnili určovanie výšky sankcie. Tiež uviedol, že účelom uloženej sankcie nie je len úloha individuálnej a generálnej prevencie, ale aj represívna zložka. V danom prípade ide o objektívnosť zodpovednosť vyplývajúcu z porušenia emisných limitov. Ohľadne námietky, že ešte pred dátumom, ktorý bol stanovený žalobcovi na nápravu opatrením zo dňa 19.2.2018 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, poukázal na text odôvodnenia prvostupňového orgánu a to, že „splnenie uloženého opatrenia na nápravu nebolo ku dňu vydania tohto rozhodnutia o uložení pokuty preukázané, t. j pred stanoveným termínom do 31.7.2018 v zmysle uvedeného rozhodnutia IŽP Košice o uložení opatrenia na nápravu“. Konštatoval, že uloženie pokuty pred uplynutím lehoty stanovenej na nápravu v opatrení nemožno považovať za taký nedostatok, ktorý by spôsoboval vadu konania pred správnym orgánom.

K porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol najmä, že napadnutý rozsudok, rovnako ako aj napadnuté správne akty, neobsahujú náležité odôvodnenie uloženia sankcie v určitej výške, nerozoberajú postup či výpočet uloženej pokuty. Rovnako absentuje aj rozbor dôvodov potreby sankcionovať týmto spôsobom nesplnenie povinnosti uloženej napadnutým správnym aktom. Ďalej mal za to, že prvostupňový orgán pri určovaní výšky uloženej pokuty nesprávne vzal do úvahy nesplnenie uloženej povinnosti na vykonanie nápravy, hoci lehota na jej vykonanie ešte neuplynula.

Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 1.10.2021. Podľa neho žalobca nesprávne posúdil skutočnosť, že splnenie uložených opatrení v určenom termíne, t.j. do 31.7.2018, predchádza začatiu/nezačatiu správneho konania o uložení pokuty za porušenie § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o ovzduší. Argumenty žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť napadnutý rozsudok a preto žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť.

8. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice zo dňa 6.6.2018, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 30 ods. 4 zákona o ovzduší v znení neskorších predpisov pokuta za porušenie § 15 ods. 1 písm. b/ cit. zákona tým, že ako prevádzkovateľ stredného zdroja znečisťovania ovzdušia nedodržal ustanovený emisný limit pre znečisťujúcu látku oxidy dusíka NO?, keď ustanovený emisný limit je 190mg/m3?

9. Medzi účastníkmi konania zistený skutkový stav nebol sporný. Žalobca v správnej žalobe napádal výšku uloženej pokuty, pričom žiadal, aby súd moderoval výšku uloženej pokuty na minimálnu možnú pokutu 160 eur. Žalovaný mal za to, že výška uloženej pokuty 2000 eur je v súlade so zákonnou úpravou pri rozmedzí pre uloženie pokuty, ktoré je od 160 eur do 33000

g), ab) alebo písm. ad) alebo ak prevádzkuje stacionárny zdroj bez súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm. f) alebo poruší zákaz ustanovený v § 14 ods. 8 písm. a). Podľa § 30 ods. 13 cit. zákona okresný úrad, inšpekcia a obec môžu začať konanie o uložení pokuty do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedeli, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri rozhodovaní o výške pokuty prihliada okresný úrad, inšpekcia a obec na závažnosť a rozsah porušenia povinností, na okolnosti, ktoré viedli k tomuto porušeniu, a na čas trvania protiprávneho stavu.

12. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom správnych orgánov a správneho súdu, že vzhľadom na to, že bolo jednoznačne preukázané porušenie povinnosti žalobcu ako prevádzkovateľa stredného zdroja znečisťovania ovzdušia stanovenej v § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o ovzduší, bola daná objektívna zodpovednosť na uloženie pokuty v zmysle § 30 ods. 4 cit. zákona. Keďže zodpovednosť za iné správne delikty je budovaná na objektívnom princípe, je právne irelevantné skúmanie úmyslu pri naplnení skutkovej podstaty tohto správneho deliktu a jeho spáchanie sa posudzuje výlučne na základe preukázania porušenia povinnosti podľa zákona o ovzduší. Ak sa porušenie zákona preukáže, nastupuje objektívna zodpovednosť subjektu a povinnosť správneho orgánu začať správne konanie a preto nie je potrebné osobitne odôvodňovať potrebu sankcionovať subjekt, ako to požadoval žalobca v správnej žalobe. 13. Čo sa týka samotnej výšky sankcie, kasačný súd sa stotožnil s posúdením správneho súdu, že sankcia bola uložená v primeranej výške. Bolo preukázané konkrétne porušenie

limitu. Nemožno preto konštatovať, žeby porušenie tohto ustanovenia bolo úplne minimálne, teda žeby namerané limity dosahovali len minimálne zvýšenie oproti ustanovenej (referenčnej) hodnote 190 mg/m3? ? . Preto ani podľa názoru kasačného súdu nebolo primerané uložiť žalobcovi pokutu v minimálnej výške 160 eur, ako to požadoval v správnej žalobe žalobca. Naopak, stanovená výška 2000 eur sa javí ako primeraná vzhľadom na konkrétne porušenie povinnosti zo strany žalobcu, teda na konkrétne namerané emisné hodnoty oxidov dusíka. Pokiaľ by správne orgány pristúpili k požiadavke žalobcu a uložili mu pokutu v minimálnej výške 160 eu , teda priamo na spodnej hranici zákonného rozmedzia, potom by nemali priestor v iných konaniach na zohľadnenie nameraných emisných hodnôt, ktoré by sa skutočne približovali k referenčnej hodnote 190mg/m3?

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konania (sp.zn. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).

16. Pokiaľ žalobca očakával, že správne orgány, resp. správny súd uvedú konkrétny výpočet uloženej pokuty, takáto požiadavka nemá základ v aplikovanej právnej úprave. Samotná výška uloženej pokuty je výsledkom myšlienkového postupu správnych orgánov pri tzv. správnej úvahe, teda zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v tom orgán verejnej správy v normatívne stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a ukladá druh sankcie a jej

žalobcu pri vykonávanej kontrole). Čas trvania protiprávneho stavu bol taktiež zhodnotený, keď bolo konštatované, že ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty ešte k splneniu uloženého opatrenia na nápravu nedošlo. V tomto konštatovaní prvostupňový orgán ustálil, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nebolo preukázané, že by protiprávny stav už bol odstránený. 17. Čo sa týka námietky, že správne orgány nesprávne pri uložení pokuty prihliadali na nesplnenie uloženej povinnosti na vykonanie nápravy, hoci lehota na jej vykonanie ešte neuplynula, ani táto námietka nie je dôvodná. Je potrebné si uvedomiť, že predmetom prieskumu je rozhodnutie o uložení pokuty a že žalobca prekročil ustanovený emisný limit

pokuty. To však neznamená, že žalobca v tom čase porušil povinnosť uloženú mu opatrením na nápravu zo dňa 19.2.2018. Inak povedané, to, že žalobca po zistení porušenia zákona čo najskôr nevykonal nápravu, je relevantné pre posúdenie výšky pokuty za porušenie § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o ovzduší, avšak pokiaľ k tejto náprave došlo hocikedy do stanoveného termínu 31.7.2018, nedošlo k porušeniu povinnosti stanovenej opatrením na nápravu zo dňa 19.2.2018. 18. Žalobca teda zamieňa dve rozličné okolnosti: nesplnenie povinnosti uloženej mu opatrením na nápravu ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorá okolnosť nemala žiaden vplyv na uloženie pokuty a skutočné trvanie protiprávneho stavu k tomuto dňu, teda obdobie, v ktorom preukázateľne nebol dodržaný ustanovený emisný limit pre znečisťujúcu

Len na okraj uvádza, že aj pokiaľ by prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty až po dátume 31.7.2018, t. j. po vykonaní opatrenia na nápravu, musel by vziať v zmysle § 30 ods. 13 cit. zákona do úvahy skutočný čas trvania protiprávneho stavu, teda celé obdobie, dokedy bol tento protiprávny stav udržiavaný a samotné splnenie opatrenia na nápravu by na toto zistenie nemalo žiaden vplyv.

žalobca. 21. Vzhľadom na to, že sťažnostné námietky žalobcu boli v plnom rozsahu vyhodnotené ako nedôvodné, kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 22. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto má právo na náhradu trov kasačného konania, avšak kasačný súd mu náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 29. marca 2023