7Svk/14/2022

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 26S/62/2019-153 zo dňa 08.04.2021 zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu žalobcu zo dňa 26.09.2019, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/018220 zo dňa 12.07.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Mesta Nitra č. 133/2018-013-Re zo dňa 21.12.2018. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu č. 133/2018-013-Re zo dňa 21.12.2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil.

vrátane dodatku. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2017. Žalobca nepredložil žiadny iný doklad, ktorým by preukazoval iné právo k pozemku. Súčasťou spisového materiálu je žaloba na vypratanie nehnuteľnosti, podaná Mestom Nitra dňa 29.01.2018 proti žalobcovi ako vlastníkovi reklamných stavieb na Okresný súd Nitra. Žalovaný konštatoval, že nájomný vzťah medzi žalobcom a mestom Nitra sa neobnovil tak ako tvrdil žalobca, nakoľko prenajímateľ Mesto Nitra podal v lehote žalobu na vypratanie nehnuteľnosti.

3. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 23) skonštatoval, že v konaní vedenom na tomto správnom súde pod sp. zn. 11S/42/2019 bolo predmetom prieskumu taktiež rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktoré boli vydané na základe žiadosti, resp. odvolania totožného žalobcu. V oboch žalobách bola zo strany žalobcu použitá zhodná argumentácia, obe práve veci sú skutkovo totožné, obe podania žalobcu vychádzali z jednej zmluvy o nájme, pričom jediným rozdielom v týchto veciach je, že reklamné stavby, u ktorých podával žalobca žiadosť o zmenu doby jej trvania, sa nachádzali na rôznych pozemkoch. 4.

5. Proti uvedenému rozsudku včas podal žalobca (ďalej tiež ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie

Podľa sťažovateľa predpoklad, že len podanie žaloby ďalším účastníkom je dôvodom pre neunesenie dôkazného bremena sťažovateľa k trvaniu nájmu, predstavuje prejudikovanie rozhodnutia civilného súdu. Rozhodnutie správneho súdu stotožňujúce sa v druhej časti bodu 31 odôvodnenia s argumentáciou žalovaného je buď nesprávnym alebo neúplným právnym posúdením viacerých otázok vyplývajúcich z povinností správnych orgánov podľa § 137 stavebného zákona a/ alebo v spojení s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú by správny súd nemal pripustiť.

7. Sťažovateľ namietal, že k preukázaniu trvania tzv. iného práva po jeho preukázanom vzniku je možné dospieť aj iným spôsobom, než predložením dokladov. Sťažovateľ ďalej uviedol cit.: „Pokiaľ Správny súd vyvodil z obsahu administratívneho spisu, že žiadosť Sťažovateľa nebola úplná, podľa jeho názoru sa stotožnil s postupom správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného, ktorý vyslovil názor a predpisoval, že je potrebné doložiť doklad o existencii práva, napriek tomu, že zákon netreba dokazovať“.

Obsah administratívneho spisu totiž neumožňuje ďalšiemu účastníkovi, ktorý namietal zánik právneho vzťahu, aby vo veci konal, či sa vyjadroval, ak mu nebolo oznámené začatie konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona.Sťažovateľ ďalej uviedol, že body 31 až 34 napádaného rozsudku (s odkazom na iné rozhodnutie správneho súdu v zmysle ust. § 140 SSP), nie sú v súlade s požiadavkami na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku.

10. K otázke namietanej predpojatosti zamestnancov správneho orgánu, sťažovateľ uviedol, že táto námietka bola vo všeobecnosti podaná 29.09.2017, ešte pred podaním žiadosti na stavebný úrad v prejednávanej veci a smerovala voči všetkým konaniam, ktoré sú prejednávané na prvostupňovom správnom orgáne. Skutočnosť, že sa nenachádzala v administratívnom spise, je podľa názoru sťažovateľa problémom obsahu predloženého administratívneho spisu.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods.2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, je prípustná a podaná oprávnenou osobou, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP, viazaný rozsahom a námietkami kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je nutné zamietnuť z nasledovných dôvodov.

16. Podľa § 58 ods. 2 prvá veta stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu.

19. Kasačný súd konštatuje, že predmetom kasačného konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Nitra, č. OU-NR-OVBP2-2019/018220 zo dňa 12.07.2019, ktorým na základe odvolania žalobcu NUBIUM s.r.o. potvrdil rozhodnutie stavebného úradu č. 133/ 2018-013-Re zo dňa 21.12.2019 ako prvostupňového správneho orgánu, ktorým tento rozhodol podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona tak, že zastavuje konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že stavebník nepreukázal obnovenie nájomného vzťahu k pozemku, založeného nájomnou zmluvou č. j. 341/06/SM zo dňa 07.04.2006 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 04.03.2015.

odoslal prenajímateľovi; - k uvedenej žiadosti doložil fotografiu lokality a kópiu pôvodného rozhodnutia - stavebného povolenia zo dňa 29.10.2015, podľa ktorého bola predmetná reklamná stavba dočasne povolená na obdobie do 31.12.2017; - dňa 15.01.2018 vyzval stavebný úrad sťažovateľa, aby v lehote 15 dní doplnil podanie zo dňa 29.12.2017 o.i. o doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiadal predĺžiť; - v rovnaký deň rozhodnutím č. 133/2018-004-Re žalovaný prerušil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby začaté dňa 29.12.2017; - dňa 29.01.2018 podalo Mesto Nitra žalobu o vypratanie nehnuteľnosti na príslušný okresný

- listom zo dňa 04.09.2018 stavebný úrad oboznámil sťažovateľa, že v konaní o zmenu doby trvania reklamnej stavby zhromaždil rozhodujúce podklady na vydanie rozhodnutia a že má právo sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim; zároveň ho vyzval, aby sa s týmito podkladmi v lehote 7 pracovných dní od doručenia výzvy oboznámil; - listom zo dňa 12.12.2018 stavebný úrad zaslal sťažovateľovi (na základe jeho vyžiadania zo dňa 04.10.2018) kópiu spisového materiálu č. 133/2018 - Re.

22. Kasačný súd uvádza, že bude v ďalších častiach odôvodnenia tohto rozsudku odkazovať na odôvodnenie rozsudku sp. zn. 5Sžk/17/2021 zo dňa 15.12.2021 v obdobnej veci, týkajúcej sa rovnakého predmetu konania (zastavenie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že stavebník nepreukázal obnovenie nájomného vzťahu), rovnakého sťažovateľa (NUBIUM s.r.o.), žalovaného (Okresný úrad Nitra) a ďalšieho účastníka (Mesto Nitra.

Kasačný súd považuje za kľúčové pre rozhodnutie vo veci posúdenie otázky, či bolo zákonným postupom, keď prvostupňový správny orgán podľa § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že žalobca ako stavebník nepreukázal dokladmi vlastníctvo resp. iné právo k pozemku, na ktorom boli umiestnené predmetné reklamné stavby, a to bez toho, aby aplikoval § 137 stavebného zákona.

opakované skutkové a právne závery krajského súdu explicitne nezdôvodňuje. Naviac, kasačný súd udáva, že krajský súd sa so všetkými relevantnými žalobnými bodmi, riadne vysporiadal a podrobne až vyčerpávajúco zdôvodnil svoje rozhodnutie, pričom racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové aj právne závery.

pozemkom. V tejto súvislosti je však potrebné vziať do úvahy rozhodujúce skutkové okolnosti, ktorými je v prvom rade dostatočne jasné a presné určenie konca prenájmu pozemku, na ktorom sa nachádzala dotknutá reklamná stavba, pričom podľa nájomnej zmluvy č. 1153/06/ SM zo dňa 27. novembra 2006 v znení dodatku č. 1 zo dňa 22. júla 2014 a dodatku č. 2 zo dňa 18. júna 2015 bola predmetná zmluva uzavretá na dobu určitú a to do 31. decembra 2017. Ďalšou skutkovou okolnosťou bolo, že žalobca bol prenajímateľom vopred upozornený na koniec nájomnej zmluvy resp. neskôr vyzvaný na odstránenie reklamnej stavby. Žalobca nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, keďže nepredložil ani novú nájomnú zmluvu ani výpis z listu vlastníctva. Práve naopak, výpisom z listu vlastníctva a vyjadrením prenajímateľa pozemku o skončení nájmu, bol preukázaný vlastnícky vzťah Mesta Nitra k pozemku a vyvrátené ,,iné právo k pozemku“ zo strany žalobcu.

súvislosti konštatuje, že judikatúra (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp/23/2013 zo dňa 30. apríla 2014) pripúšťa, že správny orgán v stavebnom konaní v rámci svojej rozhodovacej právomoci je oprávnený a aj povinný riešiť aj otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov (t. j. iného správneho orgánu alebo súdu), ak to zákon priamo nevylučuje, vychádzajúc i zo zásady zákonnosti a hospodárnosti konania.

Povinnosťou príslušného stavebného úradu je vždy posúdiť charakter a obsah nastolenej otázky, a na základe toho posúdiť svoju kompetenciu, či je oprávnený sám si ju vyhodnotiť, alebo či je potrebné aplikovať § 137 stavebného zákona.

.“ 23. V inej obdobnej právnej veci rovnakého sťažovateľa rozhodoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorý uznesením zo dňa 29.06.2021 sp. zn. II. ÚS 347/2021-13 odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorý namietal porušenie princípu rovnosti, nepreskúmateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5Sžk/38/2020 a skutočnosť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je pre adresáta pochopiteľné. Ústavný súd mal v danom prípade za to, že otázky týkajúce sa § 137 stavebného zákona zodpovedal správny súd aj NS SR vyčerpávajúcim a ústavne udržateľným

Navyše z ústavnej sťažnosti ani z obsahu rozhodnutí k nej priložených nevyplývalo, akým relevantným spôsobom sťažovateľ požadoval trvanie, či už nájomnej zmluvy, alebo iné právo k pozemku. Práve táto skutočnosť bola totiž esenciálnou v okolnostiach danej veci a vo vzťahu k povoleniu zmeny doby trvania reklamnej stavby. Uvedené okolnosti boli podľa názoru ústavného súdu podstatnými pre posúdenie otázky možného predĺženia doby trvania reklamnej stavby, resp. posúdenia zákonnosti zastavenia správneho konania. Na tieto právne závery kasačný súd odkazuje a stotožňuje sa s nimi.

Preto nie je možné vychádzať z toho, že výsledky pôvodného posúdenia budú bez ďalšieho použiteľné aj pri jej posudzovaní na ďalšiu dobu. Tomuto záveru nasvedčuje aj § 88 ods. 1 písm. d) stavebného zákona, podľa ktorého sa stavba, ktorá bola zriadená na obmedzenú dobu, musí po jej uplynutí bez ďalšieho odstrániť; zákon sám teda jasne predpokladá, že takáto stavba nebude na okolie vplývať dlhšie než to bolo pôvodne povolené (obdobne sp. zn. 4Sžk/17/2021).

Keďže sťažovateľ požiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, jeho povinnosťou bolo stavebnému úradu predložiť úplnú žiadosť podľa § 58 ods. 1 a 2 stavebného zákona, teda - okrem iného - preukázať, že je vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona. Z administratívneho spisu je zrejmé, že nedošlo k obnoveniu nájmu, ako to tvrdí sťažovateľ. Sťažovateľ nepreukázal, že k pozemku, na ktorom má umiestnenú reklamnú stavbu, má podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona iné právo, ktoré by ho oprávňovalo naďalej túto stavbu na predmetnom pozemku udržiavať a požiadať o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Sťažovateľ teda nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú ani na výzvu stavebného úradu nedoplnil, a preto bol stavebný úrad povinný konanie zastaviť podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona.

V prejednávanej veci sťažovateľ podal stavebnému úradu žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby dňa 29.12.2017. Týmto dňom začalo konanie o tejto otázke a týmto dňom sa jeho účastníkom stal aj ďalší účastník, a to bez ohľadu na to, že stavebný úrad ešte nepostupoval podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona. Ak stavebný úrad prihliadal na oznámenie ďalšieho účastníka, nemožno na tomto postupe vidieť nič nezákonného, preto je aj uvedená námietka nedôvodná.

V priebehu tohto konania, ktoré bolo ukončené vydaním preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.07.2019, žiadnym spôsobom neoznámil a ani nepreukázal, že reklamné stavby v priebehu odvolacieho konania predal inej osobe na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.2019. Žalovaný teda mohol a zároveň musel svoje rozhodnutie vydať len vo vzťahu k žalobcovi ako k účastníkovi konania, pričom v tomto smere kasačný súd nezistil žiadne jeho pochybenie.

29. Sťažovateľ až v správnej žalobe argumentuje tým, že stavebný úrad o námietke predpojatosti vedel, lebo mu bola doručená dňa 29.09.2017. Kasačný súd konštatuje, že táto námietka nemohla byť podaná v tu preskúmavanom správnom konaní, ktoré sa začalo na základe žiadosti sťažovateľa zo dňa 29.12.2017. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobca v konaní pred správnymi orgánmi a ani v správnom súdnom konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by ním podaná námietka predpojatosti zo dňa 29.09.2017 mala taký súvis s tu prejedávanou vecou, ktorý by odôvodňoval úvahu o tom, že stavebný úrad mal mať v konaní o žiadosti žalobcu zo dňa 29.12.2017 pochybnosti o nepredpojatosti svojich zamestnancov.

veci. V záujme dodržania objektivity rozhodovania je nevyhnutné, aby účastník konania informoval príslušný správny orgán o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie zamestnanca bez zbytočného odkladu a správny orgán má o tejto skutočnosti rozhodnúť čo najrýchlejšie. Vzhľadom na vyššie uvedené sa kasačný súd stotožňuje s krajským súdom (vysloveným vo veci sp. zn. 11S/42/2019) v tom, že sťažovateľ v administratívnom konaní námietku predpojatosti neuplatnil.

32. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti a preto ju ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol v zmysle § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanému, ktorý ako úspešný účastník má právo na náhradu trov, tieto nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168 SSP. Sťažovateľ ako neúspešný účastník nemá právo na ich náhradu (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže mu nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti. 34.

V Bratislave dňa 27. júna 2023