7Svk/15/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu O.. X. D., E.. X.X.XXXX, I. G. XXX/ X, XXX XX Ž. E. G., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 08.02.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 28Sa/7/2021-75 zo dňa 5. novembra 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

SR, vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa 25.01.2021 podané osobne žalobcom dňa 25.01.2021, ktorým žalobca v súlade s ust. § 153 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa ust. § 154 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 01.02.2021 do dňa 05.02.2021 vrátane, z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa ust. § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zákona č. 35/2019 Z. z., porušené bolo a konanie žalovaného v predmetnej veci je nezákonné. Žalobca ďalej žiadal, aby správny súd uložil žalovanému „povinnosť bezodkladne odstrániť protiprávny stav vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa 25.01.2021 podané osobne žalobcom dňa 25.01.2021, ktorým žalobca v súlade s ust. § 153 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa ust. § 154 ods. 1 zákon č.

2. Krajský súd v konaní postupoval v intenciách zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 35/2019 Z. z.“), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. a/ v znení platnom v čase tvrdeného zásahu, § 153 ods. 1,2, § 154 ods. 4 písm. d/ a e/, § 158 ods. 1, § 180 ods. 1, § 181 ods. 1,2,4 citovaného zákona a ust. § 137 ods. 1, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave štvrtej časti zák.č_ 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), upravujúcej konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy v spojení s ust. § 2 ods. 2 ako i ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

4. Krajský súd posudzujúc zákonnosť resp. nezákonnosť postupu žalovaného, v prvom rade skúmal vecnú stránku namietaného postupu, najmä či bol žalovaný oprávnený vykonať namietané úkony a to - vyznačiť v evidencii dochádzky na pracovisku neprítomnosť príslušníka finančnej správy na pracovisku.

súd za kladnú. V danej súvislosti uviedol, že dôvod neprítomnosti osobný úrad vyznačí podľa podkladov, ktoré predkladá príslušník finančnej správy a to, napríklad doklad o pracovnej neschopnosti, dovolenkový lístok, alebo doklady o prekážkach v štátnej službe uvedených v § 153 až § 157 zák. č. 35/2019 Z. z. Osobný úrad vyznačuje tieto skutočnosti na základe dokladov predkladaných príslušníkom finančnej správy.

5. Tvrdenie žalobcu, ktorým v žalobe namietal, že žalovaný nebol na úkon vyznačenia neprítomnosti na pracovisku s dôvodom neplatené služobné voľno oprávnený preto, že žalobca o neplatené voľno nežiadal, vyhodnotil krajský súd ako chybné, keďže vychádza z premisy, že žalovaný môže dôvod neprítomnosti príslušníka finančnej správy v službe posúdiť ako neplatené služobné voľno len na základe žiadosti.

vyhovené nebolo. Žalovaný, bol preto oprávnený tento dôvod vyhodnotiť, keďže podľa zákona o finančnej správe § 157 služobné voľno bez nároku na služobný plat sa príslušníkovi finančnej správy poskytne na nevyhnutne potrebný čas z dôvodu d) iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

6. Taktiež nevyplatenie služobného platu za nevykonanú službu nepovažoval krajský súd za nesprávny postup. Uviedol, že žalovaný je oprávnený a aj povinný vyplatiť príslušníkovi finančnej správy za výkon štátnej služby služobný plat.

určený. Patrí do kompetencie žalovaného služobný plat vypočítať podľa podkladov o výkone štátnej služby v danom období. Prípadné spory o výšku platu sú spormi v konaniach vo veciach služobného pomeru podľa § 276 písm. d) bod 16 zákona o finančnej správe, ktorých riešenie

252 a nasl. SSP, nakoľko nejde o nezákonný zásah orgánu verejnej moci do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Na základe uvedeného vyššie krajský súd dospel k záveru, že ani jeden z namietaných úkonov žalovaného nenesie prvky nezákonnosti. Žaloba po vecnej stránke nebola dôvodná.

Správny súd na základe žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom nemôže vydať rozhodnutie o tom, že boli porušené žalobcove základné práva tak, ako to požaduje v prvej časti petitu žaloby žalobca. V prípade nezákonného zásahu, ktorý trvá alebo trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie, správny súd môže podľa § 262 ods. 1 SSP uznesením uložiť zákaz žalovanému pokračovať v inom zásahu a ak je to možné uložiť žalovanému aj povinnosť obnoviť stav

To znamená, že žalobca nežiadal uloženie povinnosti obnovenia predchádzajúceho stavu, čo ani nemohol, pretože žiadny predchádzajúci stav vo veci neexistoval, keďže v dochádzke nebol pôvodne zaevidovaný stav, ktorého sa žalobca dožaduje a tak isto žiadosť o uloženie povinnosti doplatiť plat nie je návrhom na obnovenie pôvodného stavu, ale nastolenie nového stavu podľa

zákona o finančnej správe. 9. Ďalej správny súd uviedol, že žalobca v žalobe skutkovú a právnu argumentáciu namietaných úkonov v podstatnej miere nesmeroval k týmto úkonom, ale k postupu žalovaného, ktorý nasledoval po podaní žalobcovej žiadosti o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat, keďže žalovaný vyznačil v evidencii dochádzky neprítomnosť žalobcu v dňoch od 01.02.2021 do 05.02.2021 vrátane ako neplatené voľno, pričom tak urobil na základe neprávoplatného rozhodnutia č. 46165/2021 zo dňa 2.2.2021. Žalobca v žalobe výslovne tvrdil, že žiada ochranu pred nezákonným zásahom žalovaného do jeho práv. Krajský súd poukazom na to, že predmetom tohto súdneho konania teda nie je administratívne konanie, na ktoré žalobca poukazuje, konštatoval, že pokiaľ žalobca tvrdí, že podal riadne podanie, ktorým začalo administratívne konanie a žalovaný o ňom rozhodol nezákonne, musí si žalobca zvoliť iný prostriedok ochrany. Podľa názoru krajského súdu v tomto prieskumnom konaní nemôže skúmať a zodpovedať otázky sporné medzi žalobcom a žalovaným ohľadne

alebo nie. Predovšetkým považoval krajský súd za potrebné uviesť, že neposkytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat nie je po vecnej stránke úkonom faktickým, a teda iným zásahom do práv a povinností žalobcu, pretože ide o vec služobného pomeru, o ktorej rozhoduje žalovaný v konaní vo veciach služobného pomeru podľa §§ 276 a nasl. zákona

prieskumu. Nemohol teda vyhovieť ani požiadavke, aby správny súd posúdil, či žalobca mal alebo nemal prekážku vo výkone služby z dôvodu všeobecného zápisu, pretože predmetom tohto súdneho konania nebolo administratívne rozhodnutie o tom, že žalobca nemá nárok na služobné voľno z dôvodu takejto prekážky. Mimo predmet súdneho prieskumu na základe obsahu podanej žaloby považoval správny súd aj ďalšie námietky týkajúce sa neoprávnene uloženej povinnosti preukazovať sa negatívnym testom pri vstupe do objektov Finančnej správy ako aj spracovanie osobných zdravotných údajov o zamestnancoch, že sú v karanténe, alebo či sú pozitívne či negatívne testovaní na ochorenie COVID 19, tiež či malo byť žalobcovi umožnené pracovať z domu. Pre úplnosť krajský súd uviedol, že ďalšími námietkami uplatnenými vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného sa už nemohol zaoberať, nakoľko žalobné dôvody bolo potrebné a možné uplatniť najneskôr v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy dozvedela.

Podľa názoru krajského súdu táto formálna chyba však nemá žiadny vplyv na práva a právom chránené záujmy účastníkov tohto konania.

13. Žalobca v dôvodoch kasačnej sťažnosti vytýkal krajskému súdu, že v napadnutom rozsudku z dôvodu omylu v predmete konania nedal odpoveď ani na základnú otázku namietanú žalobcom a to na základe akého právneho titulu, alebo akého právneho dôvodu

01.02.2021 do dňa 05.02.2021 vrátane a práve opačne takéto svojvoľné konanie žalovaného v napadnutom rozsudku legalizoval. Absolútny omyl v predmete konania zo strany krajského súdu rovnako ako aj snaha odkázať žalobcu v podstate vo všetkých právne významných otázkach na konanie vo veciach služobného pomeru podľa zák. č. 35/2019 Z. z. a vyhnúť sa tak rozhodovaniu vo veci samej, považoval žalobca za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, Ústavného súdu SR aj ESĽP a za porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca namietal, že krajský súd v napadnutom rozsudku de facto len zopakoval právnu argumentáciu žalovaného uvedenú v jeho písomných vyjadreniach, pričom mimo rámca žalobných dôvodov, ako aj vecno-právnej argumentácie žalovaného sa v odôvodnení svojho rozhodnutia z veľkej časti zaoberal oprávneniami žalovaného viesť

dôvodu a bez právneho titulu nevyplatil žalobcovi časť riadne priznaného služobného platu, resp. vykonal neoprávnené zrážky zo služobného platu žalobcu a to odo dňa 01.02.2021 do 05.02.2021 vrátane, ktorým sa správny súd v podstate vôbec nezaoberal. Žalobca dôvodil, že takýmto právnym posúdením bol ukrátený na svojich subjektívnych právach uvedených v kasačnej sťažnosti, vychádzajúc pri tom zo všeobecne záväzných právnych predpisov a ustálenej judikatúry ústavného a kasačného súdu v obdobných veciach. Žalobca zastával názor, že popisované konanie žalovaného spĺňa všetky pojmové znaky iného zásahu orgánu verejnej správy, nakoľko má faktickú povahu, má protiprávny charakter, bol vykonaný žalovaným pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, bol zameraný priamo proti žalobcovi, neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie, ktorého výsledkom by bolo administratívne rozhodnutie žalovaného, ktoré by žalobcovi ukladalo nejakú právnu povinnosť a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia žalovaného v oblasti odmeňovania. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu vyjadrenou v napadnutom rozhodnutí v bodoch 41, 42, 43, 44,

nespochybňuje. Tvrdil, že podanou žalobou sa domáhal toho, aby správny súd preskúmal zákonnosť právnych úkonov (zásahov) na základe, ktorých nebol žalobcovi vyplatený riadne priznaný služobný plat za vymedzené obdobie, a to predovšetkým z hľadiska toho, či takéto úkony nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom č. 35/2019 Z. z. (ust. § 27 ods. 3 SSP) a či žalovaný pri ich aplikácii rešpektoval hmotnoprávne ako aj procesnoprávne ustanovenia zák. č. 35/2019 Z. z. I naďalej sa dovoláva absolútnej neplatnosti právnych úkonov žalovaného, ktorými nahradil riadne prejavenú vôľu žalobcu vo forme žiadosti o udelenia služobného voľna na úplne iný právny úkon, ktorým žalovaný priznal, ale nenariadil žalobcovi právo na čerpanie služobného voľna podľa ust. § 157 ods. 1 písm. d) zák. č. 35/2019 Z. z., o ktoré žalobca nikdy nepožiadal a to s odkazom na ust. § 299 ods. 1 písm. a), b), c) zák. č. 35/ 2019 Z. z. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný v predmetnej veci vydal rozhodnutie č.

01.02.2021 do 05.02.2021. Trval na tom, že neprítomnosť výkonu služby ospravedlnil, pričom uvádzaný čas výkonu služby zostal „právne nevysporiadaný“. Zdôraznil, že do 28.02.2021 nebol administratívny proces vo veci žiadosti riadne ukončený vydaním meritórneho rozhodnutia a neexistoval tak právny dôvod na posúdenie neprítomnosti žalobcu vo výkone štátnej služby ako služobné voľno bez nároku na služobný plat.

V podstate totožné argumenty uvádzal žalobca aj k bodu 43 rozhodnutia krajského súdu. 15. Ďalej žalobca poukázal na bod 44 rozhodnutia krajského súdu, v ktorom krajský súd konštatuje, že žalovaný je oprávnený nevyplatiť služobný plat za nevykonanú službu.

01.02.2021 až do dňa 05.02.2021 vrátane. Za zásadnú právnu otázku považuje žalobca to, na základe akého právneho titulu (dôvodu) s jeho konkrétnym § označením v konkrétnom právnom predpise vykonal zrážky zo služobného platu resp. nevyplatil služobný plat žalobcovi za sporné obdobie. Žalobca nesúhlasiac s argumentáciou správneho súdu v bodoch 45, 49 napadnutého rozhodnutia, vyslovil názor, že právne úkony žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, ktoré majú evidenčný charakter (evidencia dochádzky), na ktoré správny súd v napadnutom rozsudku neustále poukazuje, vôbec nie sú samotným žalobným dôvodom, nie sú konaním vo veciach služobného pomeru, ale len predchádzajú namietanému zásahu do subjektívnych práv

SR sp. zn. 8 Sžo/21/2013. K bodu 46, 47 rozhodnutia krajského súdu žalobca tvrdil, že pri formulácii petitu sa pridržiaval Správneho súdneho poriadku. K bodu 48 rozhodnutia krajského súdu žalobca uviedol, že k uplatneniu nároku na náhradu škody je potrebné, aby oprávnený orgán - správny súd po zhodnotení všetkých predložených dôkazov a právnom posúdení veci konštatoval, že práva žalobcu porušené boli a konanie žalovaného je teda nezákonné. Len na základe takéhoto rozhodnutia si môže sťažovateľ uplatniť nárok na náhradu škody postupom podľa ust. § 245 zák. č. 35/2019 Z. z. a nikdy nie opačne.

Upriamiac pozornosť kasačného súdu na odporúčanie Rec (2004) 20 výboru Ministrov Rady Európy, Rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy (77) 3, ust. § 15 zák. č. 400/2015 Z.z., čl. 6 Dohovoru ako i čl. 152 ods, 4 Ústavy SR, žalobca uzavrel, že správny súd nesprávne právne posúdil prejedávanú vec ako celok, nakoľko pri absolútnom omyle v predmete konania, sú predložené dôkazy v zjavnom rozpore so zisteniami, o ktoré sa výrok napadnutého rozsudku správneho súdu opiera. Záverom uviedol, že pri výklade a aplikácii zák. č. 35/2019 Z.z. a súvisiacich právnych predpisov sa tak správny súd ako aj žalovaný v predmetnej veci natoľko odchýlili od znenia príslušných ustanovení, že zásadne popreli ich účel a význam.

16. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti žalobcu písomne vyjadril podaním z 17.02.2022. Nesúhlasil s dôvodmi, ktorými žalobca v kasačnej sťažnosti namietal nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Navrhol kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.

Za nedôvodnú žalovaný považoval aj námietku žalobcu v bode I. kasačnej sťažnosti. Uviedol, že v danej veci žalobca prostredníctvom zásahovej žaloby sa domáhal (pred právoplatným skončením konania vo veciach služobného pomeru) preskúmania zákonnosti úkonov príslušného nadriadeného, pričom z právnej praxe je zrejmé, že zásahová žaloba nemá „štiepiť“ jednotlivé úkony administratívneho konania do iných rôznych zásahov (Nejvyšší správni soud ČR v rozhodnutí zn. 10 Afs 218/2020-36 z 07.10.2020). Tvrdil, že zásahová žaloba je subsidiárnym prostriedkom ochrany voči právnym prostriedkom dostupným v správnom konaní alebo voči iným druhom žalôb dostupným v správnom súdnictve. Zásahová žaloba teda plní úlohu prostriedku ochrany tam, kam ochrana správnou žalobou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia nedosiahne. Poukázal na stanovisko zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 7/2013 - rozsudok NS SR zn. 3Sžz/2/2012 z 13.11.2012 z ktorého vyplýva, že „ v prípade, ak by súd v rámci konania o žalobe proti inému zásahu orgánu

18. K tvrdeniu žalobcu v bode III. sťažnosti (k bodu 41, 42 rozhodnutia) žalovaný uviedol, že krajský súd sa s touto námietkou vysporiadal v odseku 42 rozhodnutia, keď uviedol, že vyznačenie dôvodu neprítomnosti v službe podľa okolností prípadu (dôvodu neprítomnosti), ktorý žalobca oznámil nadriadenému ako neprítomnosť na pracovisku pre prekážku na strane príslušníka nie ako absenciu, ale ako neplatené voľno, je postup oprávnený a nešlo o nezákonný zásah do práv žalobcu. V tej súvislosti poukázal na uznesenie NS SR zn. 1KO/ 15/2019 z ktorého vyplýva; “Vo veci priznávania služobného platu rozhoduje služobný úrad autoritatívne. Vznik, zmena a zánik práva na služobný plat je spojená s autoritatívnym rozhodnutím služobného úradu, nejde o dvojstranný vzťah založený na konsenze zúčastnených

V konaní vo veciach služobného pomeru sa uplatňuje zásada zákonnosti, čo v danom prípade znamená, že o podanej žiadosti žalobcu mohol podľa zák. č. 35/2019 Z. z. rozhodnúť jedine príslušný nadriadený v konaní vo veciach služobného pomeru, pričom až doručeným rozhodnutím mohlo byť žalobcovi zrejmé, ako sa vo veci ním podanej žiadosti rozhodlo. Vo vzťahu k námietke uvedenej v bode V., VI., VII., (bod 44, 45 v spojení s bodom 49, 46, 47 rozsudku) ohľadne toho, čo žalobca považuje za otázku zásadného významu, žalovaný uviedol, že právo žalobcu na služobný plat počas služobného voľna alebo právo na platené alebo neplatené služobné voľno nebolo predmetom

IV. Konanie pred kasačným súdom

20. Podľa ust. § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 21. Podľa ust. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

nedôvodná. 23. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v jeho nesprávnej forme - rozsudku, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal vydania uznesenia, ktorým by súd určil, že základné právo žalobcu na spravodlivé konanie pred žalovaným vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základné právo žalobcu vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo žalobcu na odmenu za vykonanú prácu podľa čl. 36 ods. 1 písm. a) Ústavy SR a právo na udelenie a čerpanie služobného voľna podľa ust. § 153 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe s nárokom na služobný plat podľa ust. § 154 ods. 1 zákon č. 35/2019 Z .z. z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa ust. § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zákona č. 35/2019 Z. z.,

podľa ust. § 154 ods. 1 zákon č. 35/2019 Z .z. na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 1.2.2021 do dňa 5.2.2021 vrátane, z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa ust. § 154 ods. 4 písm. d) a písm. e) zákona č. 35/2019 Z. z., v evidencii dochádzky žalobcu vyznačiť odo dňa 1.2.2020 do dňa 5.2.2021 ako prekážky všeobecného záujmu s nárokom na služobný plat a doplatiť žalobcovi služobný plat za obdobie odo dňa 1.2.2021 do dňa 5.2.2021 vrátane, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% odo dňa 16.3.2021 do zaplatenia“.

V. Právne posúdenie kasačným súdom

26. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

28. Zákonodarca v citovanej právnej norme § 3 písm. e) SSP, ustanovuje definíciu iného zásahu orgánu verejnej správy tak, že iným zásahom je faktický postup orgánu verejnej správy ním vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Pod zásahom možno teda rozumieť aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci, súvisiace väčšinou s výkonom správnej činnosti. Faktickou činnosťou sú zväčša úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú povahu rozhodnutia, no napriek tomu sú záväzné voči osobám, proti ktorým smerujú a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo strpieť. K inému zásahu orgánu verejnej správy tak môže dôjsť konkrétnym faktickým nezákonným úkonom orgánu verejnej správy. Obsah pojmu „iný zásah“

29. Právnymi otázkami výkladu pojmu „iný zásah“ v zmysle citovaného ust. § 3 ods.1, písm. e/SSP a jeho aplikácii v konaní súdneho prieskumu sa v rozhodovacej praxe už zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsiahlej judikatúre. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť žalobcu napr. na uznesenia ústavného súdu sp. zn. IV.ÚS 428/09 z 16.12.2009, sp. zn. I.ÚS 140/05 z 8.7.2005, sp. zn. III. ÚS 12/04 z 23.1.2004; na rozsudky najvyššieho súdu sp.zn. 4Sžnz/7/2015 z 3.5.2016, sp. zn. 4Sžnz/5/2015 z 2.2.2016, na uznesenia NS SR sp.zn. 6Sžk/1/2019 z 18.2.2020, sp. zn. 8Sžk/ 9/2019 z 20.6.2019, ako aj na uznesenie sp.zn. 2Sžk/30/2018, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 33/2022.

Občiansky súdny poriadok s účinnosťou od. 1.1.2003. Zo strany orgánov verejnej správy nedochádza k ingerencii s fyzickými a právnickým osobami len prostredníctvom rozhodnutí alebo opatrení, ale aj faktickými zásahmi, ich faktickou činnosťou. Z toho dôvodu bolo potrebné upraviť poskytnutie súdnej ochrany fyzickým a právnickým osobám pred faktickým postupom orgánov verejnej správy vykonaným pri plnení ich úloh v oblasti verejnej správy, ktorú právu úpravu zákonodarca zakotvil v právnej úprave Správneho súdneho poriadku v štvrtej časti druhej hlavy v ustanoveniach §§ 252 až 263 ako konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej

31. Z obsahu súdneho spisu mal kasačný súd preukázané, že žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 25.01.2021 o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa ust. § 154 ods. 1 zák. č. 35/2019 Z. z. na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 01.02.2021 do dňa 05.02.2021 vrátane, z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa ust. § 154 ods. 4 písm. d) a e) zák. č. 35/2019.

dňa 08.02.2021. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 11.02.2021 odvolanie. O odvolaní žalobcu rozhodol prezident finančnej správy na základe návrhu ustanovenej osobitnej komisie rozhodnutím č. 118888/2021 zo dňa 22.03.2021 tak, že podľa ust. § 294 ods. 4 zákona o finančnej správe odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie vydané v prvom stupni potvrdil. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného a ich zrušenia. Kasačný súd z obsahu spisu ako i z vlastnej činnosti zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu svojim rozhodnutím zo dňa 23.02.2022, sp. zn. 76S/40/2021 zamietol.

32. Krajský súd po vecnom preskúmaní žaloby konštatoval, že žalobný návrh, tak ako ho formuloval žalobca, presahuje oprávnenia súdu rozhodnúť dané v § 262 SSP a taktiež poukázal na to, že vo vzťahu k navrhovanému výroku o určení nezákonnosti zásahu žalobca neodôvodnil v žalobných bodoch, prečo nebolo možné žalobu podať počas trvania zásahu a súčasne rozhodnutie bude dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca sa v žalobe domáhal určenia, že určité ním opísané konanie t.j. vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa 25.01.2021 podané osobne žalobcom dňa 25.01.2021, ktorým žalobca v súlade s ust. § 153 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa ust. § 154 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 01.02.2021 do dňa 05.02.2021 vrátane, z dôvodu prekážok všeobecného záujmu

Teda určenia, že zásah bol nezákonný (§ 263 SSP) v spojení s uložením povinnosti obnoviť stav pred zásahom (§ 262 ods. 1 SSP). Pokiaľ sa však domáhal určenia nezákonnosti určitého konania súčasne s uložením povinnosti obnoviť stav pred zásahom postupoval nad rámec možnosti znenia navrhovaného výroku súdu, pretože domáhať sa obnovy stavu pred zásahom sa možno v spojení s uložením zákazu pokračovať v napadnutom inom zásahu - t.j. ešte trvajúcom zásahu, kedy faktickým konaní orgánu verejnej správy dochádza k zásahu a reparácia je možná.

Napriek uvedeným nedostatkom krajský súd vecne prejednal žalobu žalobcu a konštatoval, že v danej veci nešlo o nezákonný zásah do práv žalobcu, nakoľko postup žalovaného - konkrétne vyznačenie neprítomnosti v dochádzkovom systéme z dôvodu neplateného služobného voľna, mal oporu v zákone.

V prejednávanej veci vychádzajúc zo žalobcom formulovaného petitu, v ktorom žiadal určiť nezákonnosť zásahu do jeho práv spočívajúcom v nevyplatení služobného platu a neposkytnutí služobného voľna nemožno nevyplatenie služobného platu v zmysle vyššie uvedenom považovať za faktický neodkladný úkon, keďže uvedenému predchádzalo konanie o žiadosti žalobcu o udelenie služobného voľna, teda formalizovaného procesu, ktorého výsledkom bolo vydanie administratívneho rozhodnutia.

Okrem iného zdôraznil aj to, že neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie, ktoré by žalobcovi ukladalo nejakú právnu povinnosť a bolo výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia žalovaného v oblasti odmeňovania. S uvedeným sa kasačný súd nestotožnil.

Krajský súd správne poukázal na skutočnosť, že nadriadený mal vedomosť o dôvodoch neprítomnosti žalobcu na pracovisku a mal k dispozícii aj rozhodnutie oprávneného orgánu o žiadosti o platené voľno, ktorej vyhovené nebolo. Teda skutočnosť, že žalobcovi bol vyplatený služobný plat „len“ v rozsahu ním odpracovaných dní za mesiac presahuje rozsah ochrany poskytovanej súdom pred iným zásahom orgánu verejnej správy, keďže nevyplatenie služobného platu je dôsledkom neprítomnosti žalobcu na pracovisku. Táto žalobcova neprítomnosť má základ v opísaných skutkových okolnostiach, pričom žalovaný neudelil žalobcovi služobné voľno s náhradou mzdy samostatným rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 76S/40/2021, toho času na kasačnom súde pod sp. zn. 3Svk/59/2022. Možno uzavrieť, že administratívne konanie nepredchádza zásahu - nevyplatenia služobného platu, tak ako sa domnieva žalobca, ale nevyplatenie služobného platu je dôsledok neprítomnosti žalobcu na pracovisku v spornom období a táto neprítomnosť je predmetom preskúmania rozhodnutia

34. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/21/2013, kasačný súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie skutkovo ani vecne nesúvisí s predmetom konania súdneho prieskumu v danej veci, keďže sa týka prieskumu zákonnosti rozhodnutia č. SLV-PS-PK-7/2011 zo dňa 22. februára 2011, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 523 zo 7. decembra 2010, ktorým bola žalobkyňa prevedená podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“). Na iné rozhodnutia, od ktorých sa mal krajský súd pri svojom rozhodovaní odkloniť žalobca neuviedol.

36. Vychádzajúc z uvedeného vyššie, kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu ako nedôvodné. Námietky sťažovateľa, ktorými namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP), považoval za nespôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Z uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť žalobcu kasačný súd podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

V Bratislave dňa 27. februára 2023