7Svk/15/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: C.. V. B., O.E.. XX.XX.XXXX, V. L. Č.. XX/.XX, C., právne zastúpený Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom A. Kmeťa č. 358/ 2, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, Regionálny úrad Trenčín, so sídlom Brnianska č. 2038/1, Trenčín, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ U. V., V. L. Č.. XXX/.XX, C., 2/ U.. R. V., V. L. Č.. XXX/X XX, C., 3/ C.. U. V., V. U. Č.. XXX/.XX, C., 4/ Z. E., V. Z. Č.. XXX/.XX, C. - M., 5/ C.. Ľ.H. L., V. Č. M. XX, 6/ U.. P. Č., V. K. Č.. XXX/.XX, C., 7/ U. K.B., V. M. Č.. XXX/.XX, C., 8/ L. K.B., V. F. Č.. XXX/.X, C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky číslo spisu OU-TN-OVBP2-2022/010342-002 zo dňa 12.05.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-11S/71/2022-94 zo dňa 20.03.2024 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému a ďalším účastníkom sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Prvostupňovým rozhodnutím Mesto Ilava ako príslušný stavebný úrad podľa § 35 až 38 a § 39a z. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov vydalo navrhovateľom - ďalším účastníkom 3/ až 8/ rozhodnutie o umiestnení stavby „Miestna komunikácia a inžinierske siete „Pod lesom“ Ilava“ v katastrálnom území C. na pozemkoch špecifikovaných v územnom rozhodnutí - ako líniová stavba, ku ktorým majú navrhovatelia vlastnícke právo na základe listov vlastníctva uvedených v tomto rozhodnutí a súhlasy vlastníkov pozemkov, na ktorých bude stavba umiestnená.

Zároveň pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu určil konkrétne podmienky. Členenie stavby je na stavebné objekty SO 200 až SO 207. Účastník stavebného konania C.. B. podal k oznámeniu o začatí pokračovania územného konania a upustenie od ústneho pojednávania o umiestnení stavby námietky, ktoré prvostupňový správny orgán zamietol. Čo sa týka námietky, že nie je zrejmý presne rozsah plánovanej výstavby, keď navrhovatelia okrem iných parciel v návrhu uvádzali aj parcelu CKN č. XXXX/.X, no túto správny orgán v oznámení neuviedol a naopak uviedol parcelu EKN č. XXXX/.XXX, ktorá zas nie je uvedená v projektovej dokumentácii, uviedol, že čísla parciel pozemkov, ku ktorým bude predmetná stavba umiestnená a ich listov vlastníctva pre správne posúdenie umiestnenia stavby boli zosúladené v doplnenom návrhu pokračujúceho územného konania o umiestnení stavby v prílohe č. 3 doplneného návrhu. Prípadný stret záujmov medzi funkciou vedúceho oddelenia rozvoja mesta a funkciou predsedu Urbárskeho pozemkového spoločenstva (ďalej aj „UPS“) Ilava nie je predmetom tohto konania.

C.. P. Č., na ktorý odvolateľ poukazuje, tiež nebude preverovať doklad oprávňujúci ho ako predsedu UPS Ilava jednať vo veci návrhu územného rozhodnutia predmetnej stavby, nakoľko navrhovaná miestna komunikácia je stavbou, pozemok pod ktorým je možné vyvlastniť podľa osobitného predpisu.

Dotknuté orgány svoje stanoviská vydávajú na základe posúdenia predloženej projektovej dokumentácie k navrhovanej stavbe, pričom z vyjadrení je zrejmé, aj bez uvedenia parcelných čísel pozemkov, k akej stavbe sú stanoviská vydané. 4. Správny súd vyhodnotil žalobné námietky ako plne nedôvodné. K námietke, že C.. P. Č. je predpojatý ako vedúci pracovník stavebného úradu, ktorý je súčasne bratom navrhovateľa stavby U.. P. Č., poukázal na všeobecnosť tejto námietky. Nie je z nej najmä zrejmé, či menovaný rozhodoval vo veci, pretože Správny poriadok predpokladá vylúčenie len zamestnanca rozhodujúceho vo veci. Nie je zrejmé ani to, kedy sa žalobca dozvedel o skutočnosti nasvedčujúcej vylúčenie zamestnanca. Žalovaný nepochybil, ak akceptoval žalobcom namietaný stav neriešenia námietky z dôvodu, že C.. P. Č. v čase rozhodovania nebol zamestnancom stavebného úradu rozhodujúcim vo veci. Čo sa týka neuvedenia stavebných objektov SO 206 verejné osvetlenie a SO 207 vonkajšie optické slaboprúdové rozvody v oznámení o pokračovaní konania zo dňa 03.09.2021, súd uviedol, že tieto stavebné objekty

bezvýznamné neuvedenie niektorých v žalobe označených parciel, na ktorých má byť stavba umiestnená v tomto oznámení zo dňa 03.09.2021. Významným dokumentom je projektová dokumentácia, ktorej súčasťou je situačný výkres - celková situácia stavby s vymedzením územia a predmetných pozemkov, na ktorých bude stavba umiestnená.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť. Namietal v nej právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Nesúhlasil s vyhodnotením námietky zaujatosti C.. P. Č., ktorá sa mala posudzovať nie ku kolízii medzi pozíciou pracovníka mesta a funkcionára urbáru, ale vedúceho pracovníka mesta a navrhovateľa stavby U.. P.Z. Č.R_. Tvrdil, že U.. P. Č. je bratom C.. P. Č., ktorý je vedúcim pracovníkom stavebného úradu. Samotný U.. P. Č. ako kňaz len veľmi ťažko môže realizovať následné činnosti nadväzujúce na vydané územné rozhodnutie, teda je tu na prvý pohľad zrejmá prepojenosť s riadiacim pracovníkom prvostupňového správneho orgánu.

Podľa neho nie je postačujúce ich uvedenie v projektovej dokumentácii. Obdobne namietal neuvedenie CKN p. č. XXXX/.X v tomto oznámení a naopak uvedenie EKN p. č. XXXX/.XXX v tomto oznámení. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové

7. Ďalší účastníci sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili. 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s administratívnym spisom, súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je v plnom rozsahu nedôvodná.

10. Kasačný súd preto v ďalšom konaní ako so žalovaným konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavu Slovenskej republiky, Regionálnym úradom Trenčín. Z jeho uvedenia ako samostatného orgánu štátnej správy pre stavebný poriadok a bývanie v § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 608/2003 Z. z. a zo samostatnej úpravy jeho pôsobnosti v § 4a cit. zákona, ale aj z výslovného odkazu na jeho pôsobnosť v § 7 ods. 4 zákona č. 200/2022 Z. z. podľa kasačného súdu vyplýva, že regionálny úrad je samostatným (miestnym) orgánom štátnej správy, odlišným od samotného úradu pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy (§ 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z.). Len pre úplnosť kasačný súd dodáva, že právna úprava pôsobnosti regionálneho úradu účinná od 01.04.2025 sa na prejednávaný prípad nevzťahuje. Regionálny úrad ako orgán štátnej správy je tak v zmysle § 4 písm. a) SSP aj orgánom verejnej správy, ktorý podľa § 35 ods. 1 SSP má vždy procesnú subjektivitu, teda spôsobilosť byť účastníkom konania, aj keď nemá právnu subjektivitu na

žalovaného. V ďalšom texte bude za žalovaného označovaný aj pôvodný orgán verejnej správy, ktorý vydal preskúmavané rozhodnutie, t. j. Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky. 11. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby „Miestna komunikácia a inžinierske siete „Pod lesom“ Ilava“, ktorá pozostáva zo stavebných objektov SO 201 až SO 207 a je umiestnená na pozemkoch, ktoré sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Žalobca ako účastník tohto konania v kasačnej sťažnosti namietal nevysporiadanie sa správnych orgánov s tvrdenou zaujatosťou C.. P. Č. ako zamestnanca stavebného úradu, ktorý je v príbuzenskom pomere s navrhovateľom predmetnej stavby a ďalej chyby v oznámení o začatí pokračujúceho územného konania zo dňa 03.09.2021, v ktorom absentovala CKN p. č. XXXX/.X a navyše bola uvedená EKN p. č. XXXX/.XXX a neboli v ňom uvedené stavebné objekty SO 206 a SO 207.

Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa § 140 cit. zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

veci. S týmto názorom je potrebné súhlasiť. 15. Ust. § 9 Správneho poriadku upravuje riešenie situácií, keď možno predpokladať zaujatosť zamestnanca správneho orgánu. Musí ísť o zamestnanca, ktorý rozhoduje vo veci, ako vyplýva z dikcie prvej časti vety § 9 ods. 1. Vylúčený môže byť iba ten zamestnanec správneho orgánu, ktorý vykonáva úkony procesno-právneho charakteru (napríklad vedenie dokazovania, rozhodovanie). Takýto postup neprichádza do úvahy u zamestnancov, ktoré vykonávajú iba administratívno-technické práce (napríklad pisárske práce, doručovanie písomností atď.). Z administratívneho spisu vyplýva, že v danom prípade vec vybavovala zamestnankyňa stavebného úradu mesta Ilava pani B.. Táto vystupovala aj ako zamestnankyňa, ktorá riadila priebeh ústneho pojednávania dňa 30.09.2020.

16. K námietke, že C.. P. Č. bol aktívny na ústnom pojednávaní dňa 30.09.2020, kde hájil záujmy navrhovateľov, kasačný súd uvádza, že sa oboznámil so zápisnicou z tohto ústneho pojednávania a zistil, že - ako už bolo vyššie uvedené - pojednávanie viedla zamestnankyňa stavebného úradu p. B. a C.. P. Č. na ňom vystupoval ako štatutárny zástupca účastníka konania UPS Ilava. C.. P. Č. teda nekonal ako zamestnanec stavebného úradu. Jeho vzťah s iným účastníkom konania U.. P. Č. je bez právneho významu, príbuzenské vzťahy medzi účastníkmi konania sú bežnou záležitosťou. Preto aj námietka, že existuje prepojenie medzi U.. Č. ako kňazom a C.. Č.C_, okrem toho, že je len hypotetická, je právne irelevantná. 17. Ďalej žalobca namietal neuvedenie stavebných objektov SO 206 a SO 207 v oznámení o pokračovaní konania zo dňa 03.09.2021. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že v doplnenom návrhu na začatie konania zo dňa 12.07.2021 aj v doplnenej dokumentácii pre územné rozhodnutie predloženej navrhovateľmi 22.07.2021 sa stavebné objekty SO 206 a SO

Toto pochybenie vyhodnotili ako také, ktoré nemá vplyv na vecnú správnosť územného rozhodnutia. Kasačný súd konštatuje, že v tomto smere neboli žalobcovi upreté žiadne práva procesného charakteru. 19. Správny súd v tejto súvislosti konštatoval, že tieto stavebné objekty (verejné osvetlenie a vonkajšie optické slaboprúdové rozvody), ktoré sú súčasťou projektovej dokumentácie, boli v konaní riadne prerokované a preto ich neuvedenie v oznámení o pokračovaní konania nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Kasačný súd s týmto tvrdením súhlasí a dopĺňa, že žalobca v súdnom konaní aj kasačnej sťažnosti len namietal formálne neuvedenie týchto objektov v tomto jedinom dokumente. Neuvádzal, aké konkrétne konzekvencie pre neho ako účastníka z tohto opomenutia vyplývajú. Neuviedol, akým spôsobom sa toto opomenutie v oznámení o pokračovaní územného konania dotklo jeho subjektívnych práv, prípadne aj povinností. Kasačný súd preto konštatuje, že hoci ide o chybu, táto chyba nie je takej intenzity, aby bola dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia či prvostupňového rozhodnutia, pretože nemala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

Takáto vada bude spravidla spočívať v porušení práv žalobcu ako účastníka konania. V danom prípade však žalobca neuviedol žiadne porušenie jeho práv ako účastníka konania, či už procesného alebo hmotnoprávneho charakteru a vzhľadom na charakter súdneho konania je správny súd aj kasačný súd jeho námietkami plne viazaný. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú prevzal aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, podľa ktorej dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3 OSP (teraz § 191 ods. 1 písm. g) SSP, poznámka kasačného súdu) môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia.

explicitne uvedená 22. Správny súd k tomuto pochybeniu uviedol, že súčasťou projektovej dokumentácie je aj situačný výkres stavby s celkovým vymedzení územia a predmetných pozemkov, na ktorých bude stavba umiestnená a absencia v oznámení nemôže zmeniť údaje v tomto základnom dokumente. S týmto názorom sa taktiež kasačný súd v celom rozsahu stotožnil. Konštatuje, že rovnako ako pri neuvedení stavebných objektov SO 206 a SO 207 žalobca namietal len formálne neuvedenie tejto konkrétnej parcely v oznámení o pokračovaní v územnom konaní, bez akéhokoľvek vzťahu k jeho právnemu postaveniu ako účastníka územného konania. Žalobca žiadne konkrétne porušenie jeho práv z tohto dôvodu neuviedol. Pritom bolo zistené, že opomenutá parcela nie je v jeho vlastníctve a je na nej umiestnená už jestvujúca stavba vodovodu.

Za tejto situácie potom nie je vôbec zrejmé, aké práva žalobcu mohli byť dotknuté uvedením tejto parcely v oznámení o pokračovaní územného konania. 24. Okrem toho v tejto súvislosti je potrebné poukázať na fakt, ktorý uvádzal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že pri líniovej stavbe v zmysle § 3 ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z. z. v návrhu na umiestnenie takejto stavby sa neuvádzajú druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností. Keďže rovnaké údaje, ako sú uvedené v návrhu, sa uvádzajú aj v oznámení o začatí územného konania o umiestnení líniovej stavby, resp. o pokračovaní takého konania, ani v tomto oznámení nemuseli byť konkrétne parcely uvedené. Rovnako ani územné

25. Kasačný súd vyhodnotil sťažnostné námietky žalobcu ako v plnom rozsahu nedôvodné, nespôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, s ktorého právnym posúdením sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach naň

27. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.