7Svk/16/2022

1. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej geologickej správy (ďalej „ministerstvo“) rozhodnutím č. 2898/2018-5.3, 3435/2018 zo dňa 22.01.2018 (ďalej „rozhodnutie o určení prieskumného územia“) určilo prieskumné územie Detva na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy - Au - Ag, Cu - Mo rudy v etape podrobného ložiskového geologického prieskumu pre žalobcu - držiteľa prieskumného územia s tým, že žalobca je podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)

3. Dôvodom zrušenia rozhodnutia o určení prieskumného územia bolo, že rozpočet geologickej úlohy nezodpovedal cieľu stanovenému v geologickom zámere, nakoľko jednotlivé úlohy vyplývajúce z geologického zámeru nebolo možné zrealizovať s rozpočtom stanoveným na 8000,- €. 4. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, o ktorom rozhodol minister na návrh ad hoc komisie na prerokovanie podaného rozkladu rozhodnutím č. 3172/2019-1.12, 12932/2019 zo dňa 12.03.2019 (ďalej „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“ ) podľa § 61, § 59 ods. 1, ods. 2 a § 68 ods. 2 správneho poriadku tak, že zamietol rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu. 5. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí stotožnil so záverom z prvostupňového rozhodnutia, že predložený návrh na určenie prieskumného územia nespĺňal materiálne požiadavky podľa § 23 ods. 3 geologického zákona v spojení s čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 14 ods. 2, § 21 ods. 1, ods. 2, § 22 ods. 1, ods. 4, § 23 ods. 13 a § 26

6. Požiadavka na efektívne a časovo obmedzeného uskutočňovanie geologického prieskumu je podľa žalovaného prierezovo vyjadrená vo viacerých ustanoveniach zákona. Komplexnosť a rozsah geologických prác, ktoré sa plánujú v prieskumnom území vykonávať, vyjadruje nielen geologický zámer, ale aj rozpočet geologickej úlohy. Geologický zámer má obsahovať komplexne stanovené geologické práce, ktoré držiteľ prieskumného územia plánuje vykonať počas štyroch rokov platnosti prieskumného územia. Prvostupňový správny orgán poukázal na tú skutočnosť, že pri rozhodovaní o určení prieskumného územia je nutné skúmať splnenie formálnych ako aj materiálnych predpokladov návrhu (§ 23 ods. 3 až 5 geologického zákona). 7. Žalovaný sa stotožnil so zistením prvostupňového správneho orgánu príslušného na preskúmanie rozhodnutia v rámci konania ukončeného vydaním napadnutého rozhodnutia, a síce, že geologické práce uvádzané v geologickom zámere nie sú zohľadnené v rozpočte geologickej úlohy, nakoľko realizácia kontrolných litogeochemických vzoriek z povrchu v objeme cca 50 - 100 ks a realizácia 3000 m hlbokých vrtov za cenu 8000,- € je nereálna

Riešením geologickej úlohy bez dostatočného počtu geologických diel a primeraného objemu finančných prostriedkov na ich realizáciu nie je možné cieľ geologickej úlohy „overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých alebo farebných kovov“ v súlade s § 4 ods. 3 písm. b/ bod 1. vyhlášky č. 51/2008 Z. z. „v kategórii Z-l“ splniť, nakoľko nie je možné dôkladne overiť tvar, rozmery, úložné, štruktúrne a tektonické pomery ložiska.

vrty, čo je nereálne. 10. Závery prvostupňového správneho orgánu príslušného na preskúmanie rozhodnutia považoval žalovaný za zákonné a rešpektujúce účel geologického zákona, obsahujúce vyčerpávajúcu a zákonom dovolenú správnu úvahu zohľadňujúcu verejný záujem štátu na komplexnom, efektívnom, časovo obmedzenom geologickom prieskume a možnom budúcom racionálnom využití výhradného nerastu, prierezovo vyjadrený vo viacerých ustanoveniach geologického zákona.

11. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušeniach prvostupňového rozhodnutia aj preskúmavaného rozhodnutia tvrdiac nesprávne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci. 12. Krajský súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 6S/103/ 2019-164 zo dňa 21.10.2021 (ďalej „napadnutý rozsudok“), podľa § 191 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci rozhodol, je potrebné považovať za prejav arbitrárnosti, majúci za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

14. Dôvod musí z rozhodnutia vydaného postupom podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku jednoznačne vyplývať a musí byť riadne odôvodnený. Z preskúmavaného rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, ktoré ustanovenia geologického zákona (§ 14 ods. 2, § 21 ods. 1, ods. 2, § 22 ods. 1, ods. 4, § 23 ods. 13 a § 26 ods. 1 geologického zákona), žalovaný považoval za tie, ktorých nedodržaním pri vydaní právoplatného rozhodnutia o určení prieskumného územia bol porušený zákon.

rozpočtom. Poukázal na verejný záujem štátu na komplexnom, efektívnom, časovo obmedzenom vykonávaní geologického prieskumu, možnom budúcom racionálnom využívaní, ochrane a zveľaďovaní nerastného bohatstva s tým, že štát nemá záujem na realizovaní takejto geologickej úlohy, ktorá vzhľadom na svoj rozpočet nemôže splniť účel určeného prieskumného územia - komplexného zistenia a overenia zásob nerastov (§ 14 ods. 2 geologického zákona).

16. Podľa názoru správneho súdu v napadnutom rozhodnutí absentuje riadne zistenie skutkového stavu, odôvodňujúce záver, že suma 8000,- € je nedostatočná pre vykonanie geologickej úlohy. Žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach svoj záver nepodložil žiadnymi hodnovernými dôkazmi, zisťovanie skutkového stavu v tomto smere nevykonal a dôkazy (napr. cenové kalkulácie navrhovaných prác, odborné vyjadrenia, posudky k cene prác podľa geologickej úlohy) administratívny spis neobsahuje. Úvahu o nedostatočnom financovaní geologickej úlohy podľa správneho súdu nedostatočne odôvodnil. Samotné poukazy na výšku nákladov (od 20400,- € do 532800,- €) za rok 2017 pri iných geologických prieskumoch považoval za nedostatočné, a nevyplýva z nich, čo žalovaný porovnával, z hľadiska rozsahu prieskumného územia, dĺžky, rozsahu a kvality vykonávaných geologických prác, množstva a potreby vrtných prác či terénu. 17. Žalobcom určený rozpočet geologických prác v Projekte geologickej úlohy predstavoval najmä náklady na laboratórne práce, súvisiace so zmenou technológie získavania rudy (kyanidové lúhovanie), a v tomto bola jasne uvedená možnosť navýšenia rozpočtu na vrtné

geologickú úlohu. 18. Správny súd ďalej konštatoval, že žalovaný sa v konaní a preskúmavanom rozhodnutí nezaoberal tým, či v dôsledku zrušenia rozhodnutia o určení prieskumného územia v mimoodvolacom konaní dôjde k dopadu (negatívnemu) na dobromyseľne nadobudnuté práva

celkových nákladov. Posudzujúci orgán verejnej správy musí mať možnosť tiež preskúmať, či žiadateľom o určenie prieskumného územia stanovený rozpočet na posudzovanú geologickú úlohu je reálny a jeho výška zodpovedá prácam potrebným na vykonanie geologickej úlohy. Žalovaný reálnosť nákladov spochybnil, námietky však nepodložil žiadnymi dôkazmi, a teda nezistil riadne skutkový stav veci. Rozhodnutie tiež zaťažil vadou nezákonnosti z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov.

20. Žalovaný (ďalej „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

nestanovuje požiadavku primeranosti rozpočtu geologickej úlohy, vychádzal preto zo zmyslu a účelu vzájomne súvisiacich ustanovení tohto zákona. 22. Stotožnil sa s názorom súdu, v zmysle ktorého ministerstvu z § 23 ods. 3 písm. h/ a § 23 ods. 13 písm. l/ geologického zákona plynie oprávnenie preskúmať reálnosť rozpočtu a či jeho výška zodpovedá prácam predpokladaným na vykonanie geologickej úlohy.

Cenové rozpätie za 1 m vrtu vychádzalo z vedomostí sťažovateľa z úradnej činnosti a nebolo spochybnené v rozklade ani v správnej žalobe. 24. Ďalej považoval z rozpočtu geologickej úlohy za nepochybné, že v prvých dvoch rokoch platnosti prieskumného územia sa predpokladá realizácia laboratórnych prác v sume 2000,- €, nie 8000 €, ako to, podľa neho zavádzajúco, uviedol žalobca. Vrtné práce sa predpokladali v treťom roku platnosti prieskumného územia, pričom bol stanovený rozpočet 5000,- € na realizáciu vrtov o hĺbke 3000 m podľa geologického zámeru. Sťažovateľ tak mal za zrejmé, že väčšia časť rozpočtu (5000,- €) bola stanovená na vrtné práce, nie na laboratórne práce, ako to nesprávne konštatoval správny súd.

26. Porušenie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia založil sťažovateľ na tvrdení, že vo vyjadrení k správnej žalobe uplatnil množstvo námietok, ktoré správny súd zosumarizoval (body 68 až 144 rozsudku), v ďalších častiach odôvodnenia sa však s nimi nevysporiadal. Argumentoval, že ako účastník súdneho konania má právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a z dôvodu porušenia tohto práva uplatňuje kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. 27. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti tvrdil, že sťažovateľ nepreukázal rozpor rozhodnutia o prieskumnom území so zákonom či iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Sťažovateľ podľa neho nad rámec zákonných podmienok podľa § 23 geologického zákona novo vytvoril ďalšie „materiálne podmienky“, za ktorých nesplnenie v konaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku zrušil rozhodnutie o prieskumnom území.

29. Podľa žalobcu v projekte geologickej úlohy sa uvádza realizácia 3000 m vrtov iba v prípade pozitívnych výsledkov metalurgických testov s tým, že následne dôjde k navýšeniu rozpočtu na geologické - vrtné práce. Cieľom prieskumnej úlohy bolo primárne overiť alternatívne spôsoby ťažby a spracovania rúd, a až následne, podľa výsledkov extrakcie horniny, sa pristúpi k realizácii nadväzujúcich krokov. Neobstojí tiež porovnanie rozpočtov s prieskumom v iných prieskumných územiach, ale je potrebné vychádzať zo zistení na prieskumnom území Detva - Biely vrch. Sťažovateľ mal možnosť pred vydaním rozhodnutia o prieskumnom území vyžiadať si všetky potrebné vysvetlenia. Zrušenie prieskumného územia bude mať podľa žalobcu u neho za následok vznik značných škôd a to bez ochrany jeho dobromyseľne nadobudnutých práv. Podanú kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk.

32. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorým na podklade správnej žaloby žalobcu zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), a z dôvodu nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu ministra o zrušení rozhodnutia o určení prieskumného územia.

Riešenie geologickej úlohy riadi zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy. Podľa § 21 ods. 1 geologického zákona vybrané geologické práce možno vykonávať len na prieskumnom území, ktoré určuje ministerstvo. Rozhodnutie o určení prieskumného územia nie je územným rozhodnutím podľa osobitných predpisov. Podľa § 21 ods. 2 písm. a/ geologického zákona vybrané geologické práce sú ložiskový

etapy geologického prieskumu, e) geologické práce, ktorých použitie sa predpokladá, f) dátum predpokladaného skončenia vyhodnotenia geologickej úlohy, g) návrh vymedzenia prieskumného územia na mape prieskumného územia podľa odseku 13, súradnice vrcholových bodov na povrchu a rozlohu prieskumného územia v km2 zaokrúhlenú na dve desatinné miesta, osvedčené hlavným banským meračom c) alebo autorizovaným geodetom a kartografom d) v piatich vyhotoveniach, h) rozpočet geologickej úlohy, i)návrh pomerných podielov obcí podľa veľkosti časti prieskumného územia v katastrálnych územiach. Podľa § 23 ods. 13 písm. l) geologického zákona rozhodnutie o určení prieskumného územia obsahuje celkové náklady podľa rozpočtu geologickej úlohy. Podľa § 25 ods. 8 geologického zákona držiteľ prieskumného územia predloží ministerstvu schválený projekt geologickej úlohy s vyriešenými stretmi záujmov chránenými osobitnými predpismi vypracovaný v súlade s predloženým geologickým zámerom podľa § 23 ods. 4 písm. a) do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia, inak ministerstvo prieskumné územie zruší.

. .] Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Kasačný súd v súvislosti s touto kasačnou námietkou uvádza, že obsahom § 14 ods. 2 geologického zákona je povinnosť efektívneho riešenia geologických prác zhotoviteľom (žalobcom) v súlade so schváleným cieľom geologickej úlohy.

35. Vo vzťahu k ďalším ustanovenia geologického zákona potom správny súd konštatoval nepreskúmateľnosť a pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a ani v tomto smere kasačná sťažnosť nepresviedča o opaku. 36. Ustanovenie § 21 ods. 1 geologického zákona stanovuje pravidlo, že vybrané geologické práce možno vykonávať na prieskumnom území určenom ministerstvom a ďalej upravuje jednotlivé vybrané geologické práce, medzi ktoré patrí aj ložiskový geologický prieskum (§ 21 ods. 2 písm. a) geologického zákona). Z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že žalobca splnil formálne požiadavky na určenie prieskumného územia, a ministerstvu doručil návrh, obsahujúci náležitosti podľa § 23 ods. 3 geologického zákona. Následne zákonná úprava v § 22 ods. 1 geologického zákona upravuje jednotlivé lehoty na určenie platnosti rozhodnutia o prieskumnom území tak, že prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri roky; na návrh fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej „držiteľ prieskumného územia“), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky.

38. Kasačný súd nespochybňuje skutočnosť, že správny orgán príslušný na konanie a rozhodovanie o určení prieskumného územia skúma popri formálnych požiadavkách aj materiálne (vecné) náležitosti návrhu na určenie prieskumného územia, ktoré vymedzil v preskúmavanom rozhodnutí tak, že sa nimi sleduje zabezpečenie realizácie geologických prác, spĺňajúcich požiadavky efektívneho a časovo obmedzeného uskutočňovania geologického prieskumu, za účelom zabezpečenia možného budúceho využitia nerastného bohatstva vo vlastníctve Slovenskej republiky. Zaiste jedným z účelov príslušnej právnej úpravy je aj efektivita nakladania s nerastným bohatstvom. Sťažovateľ však latentne pracuje s pojmom akéhosi dokonalého prieskumu; z jeho rozhodnutia však presvedčivo nevyplynulo, že by celý projekt bol čisto formálny a žalobca je neschopný realizovať geologickú úlohu.

. . .“ . Žalovaný na podklade týchto úvah dospel k záveru o nerealizovateľnosti a nesplniteľnosti stanovenej geologickej úlohy. Rozhodnutia v podstate založil na úvahe o potrebe vyvažovania medzi verejným záujmom na ochrane nerastného bohatstva a súkromným záujmom držiteľa prieskumného územia realizovať geologický prieskum podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku. Kasačný súd považuje za udržateľný názor správneho súdu, v zmysle ktorého sťažovateľ v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne nevysvetlil, ako bola preukázaná neprimeranosť rozpočtu geologickej úlohy, údajne spôsobujúcu neefektívnosť v rozhodnutí o prieskumnom území a či ju možno považovať za porušenie zákona, všeobecne záväzného právneho predpisu alebo všeobecne záväzného nariadenia, zakladajúce dôvod na zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, resp. že sťažovateľ tento záver nezaložil na žiadnych relevantných dôkazoch a skutkových podkladoch.

41. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybnil záver správneho súdu, v zmysle ktorého nemohol ustáliť neprimeranosť rozpočtu geologickej úlohy bez vykonania dôkazov - odborných vyjadrení, či posudkov k cene geologických prác. Podľa názoru sťažovateľa

Ak by v rámci správneho konania bolo možné identifikovať, že posudzovanie určitej odbornej otázky zo strany správneho orgánu je iné ako vnímanie tejto otázky zo strany účastníka konania, je tieto postoje účastníka konania potrebné vnímať ako jeho tvrdenia v zmysle § 34 ods. 3 správneho poriadku (účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe). Správny orgán môže oprávnene očakávať, že účastník konania svoje odborné názory preukáže - odbornými štúdiami, znaleckými posudkami a podobne - lenže pri prieskume mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku napriek spornosti názorov takéto dokazovanie neprebehlo. Tvrdenia sťažovateľa o cene vrtných prác tak ostali prakticky nepodložené a nepreskúmateľné, hoci možno nie sú nesprávne.

dokladovať. Sťažovateľ (ako ani prvostupňový správny orgán) však v správnom konaní žiadne takéto doklady z vlastných evidencií do administratívneho spisu nezaložil. Kasačnému súdu preto nie je známe, čo bolo konkrétnym obsahom tvrdenej odbornosti a skutočností známych ministerstvu, na podklade ktorých rozhodovalo o zrušení prieskumného územia.

zabezpečené. Sťažovateľ zrozumiteľne nevysvetlil, akou metodikou porovnával ním uvádzané rozpočty pri iných prieskumných územiach. Sťažnostný bod proti právnemu posúdeniu tejto otázky správnym súdom tak bol nedôvodný.

44. Treba ešte poznamenať, že správny súd nesúhlasil s názorom žalovaného, že by orgán verejnej správy nemal mať možnosť posúdenia celkových nákladov na geologickú úlohu. Kasačný súd má za to, že nemožno stotožňovať voľné hodnotenie dôkazov pri zisťovaní skutkového stavu a správnu úvahou správneho orgánu na jednej strane (pri posudzovaní žiadosti/návrhu v „základnom“ konaní), a na druhej strane posudzovanie zákonnosti rozhodnutia, teda postupom orgánu, ktorý vykonáva prieskum v mimo odvolacom konaní podľa § 65 správneho poriadku. Nie každý nesprávny záver či úvaha správneho orgánu činí jej rozhodnutie nezákonným. To potom súvisí s potrebou prihliadania na oprávnené záujmy dobromyseľných subjektov a rešpektovaním faktu, že ide o prieskum už právoplatných rozhodnutí. Preto z právneho názoru, že prvostupňový správny orgán konajúci vo veci môže a má posudzovať aj kvalitu (primeranosť a efektivitu) predloženého projektu, až na výnimočné okolnosti nevyplýva, že pri prieskume mimo odvolacieho konania sa má toto posúdenie opakovať, či pre jeho nedokonalosť ho považovať za nezákonné. Účelom preskúmania

45. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti správnemu súd vytkol záver o tom, že v administratívnom konaní a rozhodnutí nezisťoval, či v dôsledku zrušenia rozhodnutia o určení prieskumného územia v mimo odvolacom konaní dôjde k negatívnemu dopadu na práva žalobcu dobromyseľne nadobudnuté z tohto rozhodnutia. V preskúmavanom rozhodnutí sťažovateľ v súvislosti s dopadom zrušenia rozhodnutia o určení prieskumného územia na dobromyseľne nadobudnuté práva skonštatoval, že „držiteľ prieskumného územia nemôže a nikdy nedosiahne cieľ geologickej úlohy z dôvodu stanovenia nízkeho rozpočtu geologickej úlohy vo výške 8.000,- eur, a preto nebude možné splniť geologickú úlohu „overenie podzemne ťažiteľných zásob drahých alebo farebných kovov“ v súlade s § 4 ods. 3 písm. b/ bod 1. vyhlášky č. 51/ 2008 Z. z. v kategórii Z-1. Z uvedeného dôvodu práva držiteľa prieskumného územia nebudú zrušením rozhodnutia ministerstva o určení PU zo dňa 22.01.2018 neprimerane dotknuté, nakoľko takto určeným nízkym rozpočtom geologickej úlohy nebude môcť držiteľ

ložiska. Stanovením tak nízkeho rozpočtu geologickej úlohy si držiteľ prieskumného územia musel byť vedomý, že cieľ ním stanovenej geologickej úlohy nie je možné splniť.“ 46. Čiastočne tak možno prisvedčiť sťažovateľovi, že sa otázkou dotyku na právach žalobcu zaoberal. Otázkou však zostáva, či bola hĺbka týchto úvah dostatočná, a či vôbec vyšli zo správnych a relevantných zistení (o nedostatočnom rozpočte), a tiež či je správny jeho záver, že žalobca si musel byť vedomý, že nemôže s týmto rozpočtom splniť stanovenú geologickú úlohu.

Kasačný súd nespochybňuje, že od výšky rozpočtu a jeho čiastočného vynaloženia sú závislé parciálne oprávnenia držiteľa prieskumného územia (§ 22 ods. 3, ods. 5, § 25 ods. 6, ods. 7 geologického zákona), čiže rozpočet uvedený v rozhodnutí nemá čisto formálny charakter bez ďalšieho významu. Z nízkeho rozpočtu však nevyhnutne nevyplýva faktická nemožnosť realizovať geologický prieskum.

Nie je napríklad známe, či boli podané na rovnaké územie iné (konkurenčné) návrhy, alebo že by prípadným nerealizovaním vrtov došlo ku škodám. Nie je zrejmé, prečo by nemal byť žalobca dobromyseľný, že aspoň prvé etapy bude schopný realizovať. Je navyše zrejmé, že postavenie držiteľa prieskumného územia posilňuje potencialitu budúcej participácie na ťažbe a výnosoch z nej (§ 25 ods. 2 geologického zákona).

Správny súd vyjadrenie sťažovateľa k správnej žalobe sumarizoval v bodoch 68 až 144 napadnutého rozsudku (s. 20 - 40 rozsudku), keď sa najskôr v podstate zrekapituloval obsah rozhodnutí ministra vydaných v mimo odvolacom konaní, vrátane preskúmavaného rozhodnutia.

Napokon sa sťažovateľ zaoberal jednotlivými položkami rozpočtu geologickej úlohy, verejným záujmom na ochrane nerastného bohatstva a ďalšími otázkami. Správny súd na námietky sťažovateľa uvedené vo vyjadrení v odôvodnení rozsudku generálne odpovedal tým spôsobom, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav a nezaobstarali si dostatočné podklady na vydanie rozhodnutia, a že ich argumenty nie sú podložené odbornými vyjadreniami či znaleckými posudkami s následkom nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a § 191 ods. 1 písm. e/ SSP; detailne sa jednotlivými námietkami žalovaného odôvodnení rozsudku nezaoberal.

sťažnosti nie je zrejmé, ktoré konkrétne časti argumentácie z vyjadrenia považoval sťažovateľ za podstatné pre rozhodnutie o správnej žalobe. Pretože je tento sťažnostný bod formulovaný príliš všeobecne, kasačný súd sám neskúmal, ktorý konkrétny argument mohol byť pre vec podstatný, a správny súd by ho prípadne opomenul.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.